Ukrajina Rusko Online: Rusko sa chváli odvetou za Makijivku, novinári v Kramatorsku píšu len o rozbitých oknách

Ukrajinská armáda poprela tvrdenia Moskvy o údajnom útoku na základne v Kramatorsku. "Je to asi taká pravda ako to, že Rusi zničili všetky naše raketomety HIMARS," uviedol hovorca východného zoskupenia ukrajinských síl Serhij Čerevatyj.

Rusko pravidelne oznamuje, že sa jeho silám podarilo na Ukrajine zničiť niektorý z týchto raketometov, ktoré Ukrajine poskytli USA.

Stanica BBC nedávno upozornila, že Moskva už oznámila zničenie 35 týchto raketometov, hoci Ukrajina ich dostala iba 20.

Čerevatyj tiež vyhlásil, že Rusko nemá na rozdiel od Ukrajiny možnosti presne zasiahnuť miesta s vysokou koncentráciou vojakov. (ČTK)

Ruská armáda údajne použila v noci pri novej vlne ostreľovania juhoukrajinského mesta Cherson zakázanú zápalnú munícii, vyhlásil to gubernátor Chersonskej oblasti Jaroslav Januševyč. K civilným obetiam nedošlo.

Ako informovala agentúra DPA, Januševyč o tom informoval na svojom kanáli na platforme Telegram, pričom svoj status doplnil aj videom, ktoré podľa neho zachytáva ostreľovanie Chersonu zápalnou muníciou.

Používanie zápalnej munície voči civilným cieľom je od roku 1980 zakázané. Tento zákaz je zakotvený v protokole k Dohovoru o zákaze alebo obmedzení použitia istých druhov zbraní.

Ukrajinské orgány už predtým tvrdili, že ruská armáda používa zakázanú zápalnú muníciu - hovorilo sa o tom najmä v súvislosti s ostreľovaním mesta Popasna v marci roku 2022.

Januševyč podotkol, že k ostreľovaniu mestskej časti Tavrijskyj, ležiacej na severovýchode Chersonu, došlo ešte v rámci jednostranného prímeria vyhláseného ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Kyjev toto prímerie, ktoré vypršalo o polnoci moskovského času zo soboty na nedeľu, neuznal a označil ho za "pokrytectvo" a "propagandistický ťah".

Ruské jednotky podľa ukrajinskej strany v uplynulých hodinách ostreľovali viaceré lokality vrátane mesta Záporožie a dedín v Dnipropetrovskej oblasti. Nočné útoky na Charkov si vyžiadali jednu obeť.

Mestá Kramatorsk a Kosťantynivka v Doneckej oblasti boli zasiahnuté raketami, pričom jedna osoba zahynula a ďalších osem ľudí bolo zranených, informoval zástupca vedúceho prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko. (TASR)

Posilnenie ruských obranných pozícií v Záporožskej oblasti z posledných týždňov naznačuje, že Rusi sa obávajú ukrajinskej ofenzívy, píše britské ministerstvo obrany vo svojej správe o vývoji vojny na Ukrajine.

K posilneniu obranných pozícií došlo podľa Londýna najmä medzi mestami Vasylivka a Orichiv na juhu Ukrajiny.

"Spôsob, akým Rusko pracovalo na zlepšení svojej obrany, naznačuje, že velitelia sa s veľkou pravdepodobnosťou zaoberajú možnosťou veľkej ukrajinskej ofenzívy – buď v severnej časti Luhanskej oblasti alebo v Záporožskej oblasti," uviedol britský rezort obrany v pravidelnej správe zverejnenej na sociálnej sieti Twitter.

Značný úspech ukrajinských síl v Záporožskej oblasti by mohol podľa odhadov expertov ohroziť funkčnosť cestného mosta spájajúceho ruskú Rostovskú oblasť a Krymský polostrov. "Úspech Ukrajiny v Luhanskej oblasti by ešte viac podkopal cieľ vojny, ktorým je podľa Ruska ‘oslobodenie’ Donbasu," uviedlo britské ministerstvo.

Dodalo, že rozhodnutie, ktorej z týchto hrozieb má Rusko čeliť ako prvej, je zrejme momentálne jednou z hlavných dilem osôb, ktoré plánujú ruské operatívne akcie.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 8 January 2023

Find out more about the UK government's response: https://t.co/zi1mWKdK2I

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/NMM0CLOsyE

8.1.2023 o 7:50 · archivované: 8.1.2023 o 17:07

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

V Kramatorsku na východe Ukrajiny nie sú žiadne zjavné známky, že by tu posledný ruský útok poničil budovy alebo si vyžiadal obete, uviedli reportéri agentúry Reuters. Novinári agentúry sa vydali do mesta zhodnotiť situáciu.

Ruské ministerstvo obrany dnes totiž oznámilo, že masívny ruský raketový úder zlikvidoval vyše 600 ukrajinských vojakov, ktorí tu boli ubytovaní.

Reportéri sa vydali priamo k dvom objektom, kde podľa dnešného oznámenia Moskvy prebývali zabití vojaci. Podľa novinárov má jedna z budov iba rozbité okná, zatiaľ čo druhá zostala nedotknutá. Ukrajina sa k dnešnému tvrdeniu Moskvy zatiaľ nevyjadrila. (ČTK)

Rusko a Ukrajina si vymenili po 50 vojnových zajatcov. Kyjev potvrdil informáciu o výmene zajatcov. Dodal, že medzi 50 ukrajinskými vojakmi, ktorí boli v zajatí v Rusku a boli prepustení, je 33 dôstojníkov a 17 rotných a seržantov.

"Vrátili sa ľudia zajatí v Černobyle, ako aj obrancovia Mariupolu, chlapci (zajatí) pod Bachmutom, ako aj v Kyjevskej, Černihivskej, Chersonskej oblasti a ďalších regiónov," uvádza sa vo vyhlásení vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Andrija Jermaka.

Prepustení ruskí zajatci budú prevezení do Moskvy a v zdravotníckych zariadeniach rezortu obrany sa podrobia liečbe a rehabilitáciám, napísalo ruské ministerstvo obrany na Telegram.

Ako poznamenala agentúra DPA, ide o prvú výmenu zajatcov v novom roku. Výmeny zajatcov medzi Moskvou a Kyjevom sú pomerne pravidelné a je to jediná oblasť, v ktorej ešte prebieha dialóg medzi bojujúcimi stranami. Rokovania na iných úrovniach a na iné témy uviazli v mŕtvom bode. (TASR)

Rusko oznámilo, že jeho sily vykonali "odvetný útok" vo východoukrajinskom meste Kramatorsk s cieľom pomstiť sa za smrť 89 vojakov, ktorí boli zabití pred týždňom v meste Makijivka v Doneckej oblasti.

Ministerstvo obrany v Moskve to oznámilo vo vyhlásení. AFP však poznamenala, že správu ruského rezortu obrany nevedela bezprostredne overiť.

"Viac než 600 ukrajinských vojakov bolo zabitých" v dôsledku masívneho raketového útoku na jednotky umiestnené v dvoch budovách v Kramatorsku, tvrdí ruské ministerstvo. Dodáva, že zasiahnuté budovy slúžili ako dočasné kasárne pre vojakov.

Ruské ministerstvo v príspevku zverejnenom na platforme Telegram, na ktorý sa odvoláva spravodajská stanica Sky News, priblížilo, že za uplynulých 24 hodín sa Moskve podarilo cez viaceré nezávislé kanály odhaliť a potvrdiť dočasné nasadenie ukrajinských vojakov v Kramatorsku. V oboch budovách bolo údajne dovedna 1300 príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl.

K zodpovednosti za útok v Makijivke z noci zo Silvestra na Nový rok sa v pondelok prihlásil Kyjev. Zasiahnutá bola škola slúžiaca ako kasárne pre zmobilizovaných ruských vojakov. Kyjev najprv tvrdil, že pri útoku zahynulo okolo 400 ruských vojakov. Neskôr však informoval, že počet mŕtvych ešte overuje. (TASR)

Invázia Ruska na Ukrajinu spustila najväčšiu utečeneckú vlnu od čias druhej svetovej vojny. Z Ukrajiny ušlo už vyše než 7,9 milióna ľudí a ďalších 5,9 milióna je vnutorne vysídlených.

Súčet týchto osôb, takmer 14 miliónov, predstavuje viac než tretinu z celkového množstva obyvateľov Ukrajiny, ktorých je okolo 41 miliónov, sumarizuje DPA.

Príspevok Nemecka na podporu utečencov v sume vyše 500 miliónov dolárov je po Spojených štátoch druhým najväčším.

"S týmito peniazmi dokážeme utečencom pomôcť pri ich bezpečnosti a ochrane a ešte aj v mnohých iných veciach," priblížila predstaviteľka Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov Lumppová.

V priebehu tejto zimy očakáva ďalšiu vlnu státisícov ukrajinských utečencov prichádzajúcich do Európy aj šéf Nórskej rady pre utečencov (NRC) Jan Egeland.

"Nikto nevie, koľko ich bude, avšak iste ich budú ešte státisíce, keďže strašné a protizákonné bombardovanie civilnej infraštruktúry robí život na mnohých miestach neúnosným," povedal ešte v polovici decembra Egeland, ktorý sa práve vtedy vrátil z Ukrajiny.

"Takže sa obávam, že kríza v Európe sa ešte viac prehĺbi a zatieni obdobné krízy inde vo svete," dodal.

Útoky Ruska na ukrajinskú infraštruktúru odrezali milióny ľudí od dodávok pitnej vody, tepla i elektriny. Moskva tvrdí, že neútočí na civilistov, ale že chce svojimi útokmi zmenšiť schopnosť Ukrajiny bojovať a prinútiť ju vyjednávať. Kyjev útoky na civilnú infraštruktúru označuje za vojnové zločiny, analyzuje agentúra Reuters. (TASR)

Rusko a Bielorusko zintenzívnili spoločné vojenské cvičenia. Vychádzajú pri nich zo skúseností ruských vojsk s bojmi na Ukrajine a kladú dôraz na boj v meste. V pláne sú aj spoločné letecké cvičenia.

Podľa agentúry Reuters to uviedol televízny kanál bieloruského ministerstva obrany.

Bieloruské ministerstvo obrany už vo štvrtok oznámilo, že Moskva a Minsk posilnili svoje spoločné vojenské zoskupenie v Bielorusku o zbrane, vojakov a špecializované vybavenie.

"Regionálne zoskupenia (ruskej a bieloruskej) armády cvičia takmer bez prestávky. Intenzita cvičenia rastie. Cieľom je, aby sme boli pripravení vzdorovať agresorovi na všetkých frontoch," uviedol kanál bieloruského ministerstva obrany.

Mimoriadna pozornosť je podľa neho venovaná boju v zastavaných oblastiach tak, aby si vojaci boli schopní poradiť so situáciou, keď nepriateľ zaujme palebné pozície v rôznych budovách.

Bieloruská opozícia uviedla, že sa obáva možnej mobilizácie v Bielorusku na podporu ruskej invázie na Ukrajine. Podľa bývalého ministra kultúry Pavla Latušku, ktorý žije v exile vo Varšave a je členom exilovej vlády opozičnej líderky Sviatlany Cichanovskej, možno tiež pozorovať, že sa ruská vojenská prítomnosť v Bielorusku neustále stupňuje. (ČTK)

Riešením ruskej invázie na Ukrajinu je podľa premiérov Česka a Slovenska Fialu a Hegera víťazstvo Kyjeva, zhodli sa v relácii RTVS. Fiala sa zároveň vyslovil za zachovanie nezávislosti a plnej územnej celistvosti Ukrajiny.

"Nevidím veľa iných riešení, ako že Ukrajina v tej spravodlivej obrane zvíťazí. Považujem za povinnosť západných krajín Ukrajinu plne podporovať, pretože čelí prevahe, brutálnej vojne," povedal Fiala.

Podľa Fialu Rusko v konflikte nepočítalo so statočnosťou Ukrajincov a jednotou Európskej únie. Predseda českej vlády zároveň spomenul posilnenie NATO, a to v súvislosti s plánovaným vstupom Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie.

Aj podľa Hegera Ukrajina musí boj vyhrať. Povedal, že sa nemožno spoliehať na to, že Rusko nenapadne aj ďalšie štáty.

Fiala obhajoval sankcie, ktoré západné krajiny zaviedli proti Rusku po jeho invázii na Ukrajinu. Podľa neho Západ slabo reagoval na ruskú anexiu ukrajinského polostrova Krym v roku 2014.

Energetická kríza v Európe podľa neho ukázala, že krajiny by nemali byť závislé od východných diktatúr v žiadnej strategickej záležitosti, ako napríklad v oblasti dodávok ropy, zemného plynu či čipov. (ČTK)

Spolupredseda vládnej Sociálnodemokratickej strany Nemecka Lars Klingbeil zostáva skeptický, či bez koordinácie s ostatnými členmi organizácie NATO treba podporiť Ukrajinu nemeckými bojovými tankami Leopard.

"Ani jedna krajina nedodáva bojové tanky, ktoré by boli takou ťažkou (bojovou technikou), akou je Leopard 1 a 2," povedal Klingbeil v rozhovore s televíziou RTV/ntv.

Podľa nemeckého politika vedie ruský prezident Vladimir Putin na Ukrajine mimoriadne brutálnu akciu a už dlho pokladá západné krajiny vrátane Nemecka za spoluúčastníkov tohto vojnového konfliktu.

"Z tohto hľadiska je správne, aby Američania, Francúzi a takisto aj naša nemecká spolková vláda vždy znova a znova zvažovali naše zapájanie sa do tejto vojny," povedal Klingbeil.

"Pre nemeckú vládu bolo a je vždy dôležité nepodnikať samostatné kroky, keď ide o vojenskú pomoc Ukrajine," nechal sa počuť spolupredseda SPD.

Pred niekoľkými dňami priniesli svetové tlačové agentúry s odvolaním sa na nemenované zdroje z prostredia spolkovej vlády správu, že Nemecko a Spojené štáty plánujú "kvalitatívny nový krok" v dodávkach zbraní pre Ukrajinu.

Zdroje síce nešpecifikovali, o dodávkach akých zbraní pre ukrajinskú armádu Washington a Berlín diskutujú, avšak podľa nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung sa spolková republika chystá Ukrajine dodať bojové vozidlá pechoty (BVP) Marder.

Britská spravodajská stanica Sky News k tomu nedávno dodala, že niektorí nemeckí poslanci vyzvali nemeckého kancelára Olafa Scholza, aby Kyjevu poskytol aj tanky Leopard. (TASR)

Cez poľsko-ukrajinské hranice prešlo od začiatku vojny vyše 8,99 milióna ľudí. Poľská Pohraničná stráž vykonala v priebehu soboty asi 23 100 pohraničných kontrol ľudí vstupujúcich na poľské územie z Ukrajiny.

Poľsko a Ukrajina zdieľajú viac než 500-kilometrovú hranicu.

Pohraničná stráž napísala na Twitteri, že v sobotu odišlo z Poľska na Ukrajinu zhruba 15 100 ľudí. A od začiatku vojny prešlo z poľského územia na ukrajinské už vyše 7,2 milióna jedincov.

Nemecká tlačová agentúra DPA však pripomína, že aj keď tieto čísla udávajú počet prekročení štátnych hraníc, nemožno z nich úplne priamo odvodiť počet utečencov pred vojnou, ktorú proti Ukrajine vedie Rusko.

Z údajov poľskej vlády z vlaňajšieho novembra žije v Poľsku dovedna okolo 1,3 milióna ukrajinských utečencov. (TASR)

Ukrajina je najväčším mínovým poľom na svete, zamínovaných je 250-tisíc kilometrov štvorcových, tvrdí ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. Rozsah zamínovaných oblastí zodpovedá vyše 40 percentám celkovej územnej rozlohy Ukrajiny. 

"Nielenže to ľuďom sťažuje cestovanie, ale spôsobuje aj veľké ťažkosti v poľnohospodárstve, ktoré je jedným z našich hlavných priemyselných odvetví," povedal Šmyhaľ juhokórejskej tlačovej agentúre Jonhap v rozhovore.

Vojna Ruska proti Ukrajine zasiahla najviac a najhorším spôsobom obytné oblasti obývané civilmi. "Rusko cieli na infraštruktúru v husto obývaných oblastiach," povedal predseda ukrajinskej vlády pre Jonhap.

"Navyše, cieľmi okupanta sa stali aj priemyselné objekty, napríklad chemické továrne, oceliarne či dopravná infraštruktúra," doplnil Šmyhaľ.

Námestník ukrajinského ministra vnútra Jevhen Jenin koncom roka uviedol, že od začiatku vojny z konca februára 2022 dostalo na Ukrajine zásah viac ako 700 zariadení kritickej infraštruktúry. Ide napríklad o plynovody, elektrické rozvodne či mosty.

"Vo všeobecnosti máme na Ukrajine informácie o viac ako 35-tisíc objektoch poškodených v dôsledku ruských útokov," povedal Jenin koncom decembra. (TASR)

V Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny zahynul v noci v dôsledku ruského ostreľovania 50-ročný muž, oznámil šéf oblastnej správy Oleh Synehubov. Výbuchy boli počuť aj v Záporoží.

Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko informoval, že región v noci zaznamenal deväť ruských raketových útokov, ktorých terčom sa stalo okrem iného mesto Kramatorsk, napísala agentúra Reuters. (ČTK)

Boje počas prímeria pokračovali aj v osadách blízko Soledaru v Doneckej oblasti. Inštitút pre štúdium vojny však uviedol, že postup ruských jednotiek pri Soledare im nezaručuje úplné obkľúčenie Bachmutu.

Ruský arzenál balistických a riadených striel dlhého doletu sa podľa ISW zmenšuje. Napriek tomu bude Rusko zrejme aj naďalej ohrozovať ukrajinskú infraštruktúru a civilistov, konštatovali experti.

Analytici tiež píšu, že Rusko vo vojne ďalej používa tému náboženstva ako zbraň. Ruskí vojenskí blogeri v sobotu hojne zverejňovali zábery z vianočnej bohoslužby v Kyjevskopečerskej lavre, ktorú prvýkrát na tomto mieste slúžil duchovný Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.

Slávny kláštor bol dlho spájaný s vplyvom Moskvy. Ruskí priaznivci vojny bohoslužbu prezentovali ako dôkaz prenasledovania cirkvi, uviedol ISW.

ISW
@TheStudyofWar

Recent #Russian gains in #Soledar do not portend an imminent encirclement of #Bakhmut, contrary to claims made by Russian sources.

https://t.co/A0wTqIsaph https://t.co/A1B3zHmOO9

8.1.2023 o 0:59 · archivované: 8.1.2023 o 8:12

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil Ruskom vyhlásené prímerie za neúspešné. "Svet sa mohol opäť presvedčiť, aké nepravdivé sú vyhlásenia z Moskvy na každej úrovni," povedal Zelenskyj vo večernom videopríhovore.

"Hovorili niečo o údajnom prímerí, ale ruské strely opäť zasiahli Bachmut a ďalšie ukrajinské pozície," citovala ukrajinského prezidenta DPA. O pokračujúcich ruských útokoch tankami, delostrelectvom a raketami hovoril aj ukrajinský generálny štáb.

Krátko po ukončení prímeria ohláseného Moskvou v sobotu o polnoci miestneho času (22.00 h SEČ) okrem toho hlásili výbuchy vo východoukrajinskej Charkovskej oblasti. Podľa prvých informácií si vyžiadali jednu obeť.

Letecký poplach vyhlásili takmer okamžite po polnoci aj v Poltavskej, Dnepropetrovskej, Záporožskej a Luhanskej oblasti i na Ruskom anektovanom Kryme.

Podľa ukrajinských predstaviteľov zomreli pri ruskom ostreľovaní počas vianočných dní v meste Bachmut v Doneckej oblasti dvaja civilisti.

Krátko pred koncom Ruskom vyhláseného prímeria boli na Ukrajine hlásené viaceré výbuchy. Novinári CNN v meste Kramatorsk v Doneckej oblasti počuli najmenej sedem explózií po tom, ako zazneli sirény leteckého poplachu.

Výbuchy sa začali po 23.00 h miestneho času, hodinu pred tým, ako sa malo skončiť Ruskom vyhlásené prímerie. Zastavenie paľby, ktoré oznámil ruský prezident Vladimir Putin a ktoré ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol ako cynický trik, malo trvať 36 hodín od piatkového poludnia.

V Charkovskej oblasti zahynul jeden človek po vystrelení dvoch rakiet na mesto Merefa, oznámil v sobotu predstaviteľ oblastnej vojenskej správy.

Výbuchy bolo v sobotu večer počuť aj na okrajoch mesta Záporožie, uviedol podľa CNN tajomník mestskej rady Anatolij Kurtev. (CNN, TASR)