Ukrajina Rusko Online: Kyjev obvinil Rusko, že napriek ohlásenému prímeriu útočilo na civilné ciele

Ukrajina bude potrebovať najmenej 1,79 miliardy dolárov na obnovu telekomunikácií na predvojnovú úroveň. Podľa Medzinárodnej telekomunikačnej únie Rusko úplne zničilo alebo sa zmocnilo telekomunikačných sietí v mnohých ukrajinských oblastiach.

"Agresor od začiatku vojenských útokov buď úplne zničil, alebo sa zmocnil pravidelnej prevádzky verejnej a súkromnej pozemnej telekomunikačnej a kritickej infraštruktúry v dočasne okupovaných a vojnou zasiahnutých ukrajinských regiónoch, a to s cieľom využiť zariadenia pre svoje záujmy a potreby," uvádza podľa agentúry Reuters správa únie.

Správa pokrýva prvých šesť mesiacov vojny, ktorej rozpútalo Rusko svojím vpádom na Ukrajinu vlani 24. februára. Dochádza k záveru, že značne poškodená alebo zničená je telekomunikačná infraštruktúra vo viac ako desiatich ukrajinských oblastiach. Tvrdí tiež, že Moskva tam jednostranne zmenila ukrajinské predvoľby, ktoré prideľuje Medzinárodná telekomunikačná únia, na ruské. Ukrajina takisto podľa správy čelila 1123 kybernetickým útokom.

Predstaviteľ ruskej diplomatickej misie v Ženeve obvinenia uvedené v správe odmietol so slovami, že majú odviesť pozornosť od bližšie nešpecifikovaných "zverstiev" páchaných Ukrajinou na Ruskom okupovanom území, píše Reuters. Ruské ministerstvo zahraničných vecí na žiadosť o komentár zatiaľ nereagovalo. (ČTK)

Cieľ ruského prezidenta Putina ovládnuť územie Ukrajiny sa nezmenil. Uviedlo to vo vyhlásení americké ministerstvo obrany. Ruské sily podľa neho naďalej trpia vojenskou slabosťou vrátane nedostatku vojakov.

"Putin sa nevzdal svojich cieľov ovládnuť Ukrajinu a pokračovať v zaberaní ukrajinského územia," povedala Laura Cooperová, ktorá sa v Pentagóne zameriava na záležitosti okolo Ruska a Ukrajiny. "Ale skutočnosť ruskej slabosti, slabosti ruských ozbrojených síl s týmito cieľmi koliduje," konštatovala šéfka odboru Ukrajiny a Ruska.

K aktuálnemu vývoju Pentagón poznamenal, že aj v piatok na Ukrajine pokračovali boje, a to napriek Putinovej výzve na vianočné prímerie. Kyjev tento krok odmieta ako pokrytecký. Rovnako ho označil aj šéf európskej diplomacie Josep Borrell. (ČTK)

Nemecká vláda bude pokračovať v podpore Ukrajiny aj tento rok. Nemecký kancelár Olaf Scholz to v telefonáte sľúbil ukrajinskému prezidentovi Zelenskému. Ten sa počas dňa v Kyjeve stretol aj s dvoma americkými senátormi.

"V roku 2022 nemecká vláda poskytla Ukrajine bilaterálnu podporu vo výške viac ako 12 miliárd eur a bude takto pokračovať aj v roku 2023," uviedol hovorca vlády Steffen Hebestreit.

"Kancelár vo svetle rozpútanej agresie Ruskej federácie potvrdil nezlomnú solidaritu s Ukrajinou," píše sa vo vyhlásení.

Zelenskyj sa poďakoval nemeckej vláde za rozhodnutie poskytnúť Ukrajine batériu systému protivzdušnej obrany Patriot a bojové vozidlá pechoty Marder.

Ukrajinský prezident sa takisto v piatok stretol v Kyjeve s dvoma americkými senátormi - predsedom výboru pre ozbrojené sily Jackom Reedom a členom jeho výboru Angusom Kingom. Obom podľa CNN povedal, že ruské vyhlásenie o 36-hodinovom prímerí považuje za "manipuláciu, ktorou sa agresor snaží skryť svoje skutočné vojenské plány a zámery".

Reed podľa vlastných slov Zelenskému povedal, že obeta jeho a jeho krajiny inšpirovala svet a že “vedú tento boj za nás všetkých".

"Dejiny ukazujú, že diktátori zvyknú tlačiť na otvorené dvere a ak ich nájdu, budú v tom pokračovať. Ak sa niekto čuduje, prečo je tento boj potrebný, stačí sa pozrieť do roku 1938 na Sudety, do roku 1936 na Porýnie, keď sa druhej svetovej vojne dalo zabrániť takým odporom, aký sa dnes odohráva tu," doplnil King. (TASR)

Ruský podnikateľ Roman Abramovič tesne pred začiatkom ruskej invázie previedol na svoje deti fondy v hodnote miliárd dolárov. Podľa denníka The Guardian to vyplýva z uniknutých dokumentov.

Reorganizácia sa podľa denníka týkala desiatich tajných offshorových fondov, z ktorých Abramovič ťažil, a odohrala sa začiatkom februára, teda tesne po tom, ako západné vlády v snahe odvrátiť napadnutie Ukrajiny začali Moskve hroziť uvalením sankcií na ruských oligarchov.

Vďaka reorganizácii sa sedem Abramovičových detí, z ktorých najmladšie má deväť rokov, stalo vlastníkmi aktív spájaných s podnikateľskou osobou. Hodnota tohto majetku predstavuje najmenej štyri miliardy dolárov (3,75 miliardy eur), uviedol The Guardian s tým, že by mohla byť ešte oveľa vyššia. Tvoria ho luxusné nehnuteľnosti, flotila superjácht, vrtuľníkov a súkromných lietadiel.

Prevedenie fondov by mohlo narušiť efektivitu sankcií uvalených na Abramoviča. Podnikateľ figuruje na sankčných zoznamoch Európskej únie a Veľkej Británie, na americkom ale nie.

Médiá predtým písali, že Washington mohol Abramoviča sankcií ušetriť z toho dôvodu, že sa domnieval, že podnikateľ by vďaka svojim väzbám mohol pôsobiť ako neoficiálny mediátor v ukrajinskom konflikte. (ČTK, The Guardian)

Ukrajinské sily tvrdia, že pri údere na dočasnú ruskú základňu na juhu Chersonskej oblasti blízko Krymu spôsobili podľa prvých správ zranenia až sto ruským vojakom. Uviedol to generálny štáb ukrajinskej armády.

"Vieme, že do miestnych nemocníc previezli až sto ruských vojakov. Informácie o zlikvidovaných agresoroch sa spresňujú," napísal štáb na sociálnej sieti. K úderu na základňu v dedine Havrylivka Druha došlo vo štvrtok, doplnil štáb.

Správa prichádza niekoľko dní po tom, ako Rusko priznalo smrť 89 ruských vojakov pri ukrajinskom útoku na školu v Makijivke na východe Ukrajiny, kde vojaci prebývali. Kyjev tvrdí, že tento útok spôsobil stovky ruských obetí. (ČTK)

Spojené štáty poskytnú Ukrajine a jej susedom na východnom krídle NATO ďalšiu vojenskú pomoc vo výške 3,75 miliardy dolárov. Biely dom to oznámil s tým, že do Kyjeva zamieri pomoc za takmer tri miliardy. Jej súčasťou budú prvýkrát aj obrnené vozidlá Bradley.

Susedným krajinám poskytne Washington 682 miliónov dolárov. Je to zatiaľ najväčší balík vojenskej pomoci USA pre Ukrajinu. (ČTK)

Na to, že Rusko ani napriek ohlásenému prímeriu neprestalo útočiť, poukazuje aj gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. Podľa neho počas prvých troch hodín prímeria ruská armáda začala bombardovanie 14-krát.

Hajdaj dodal, že napriek vyhláseniu prímeria sa jednu obec v oblasti ruskí vojaci pokúšali obsadiť trikrát. (SITA, Sky News)

Spojené štáty uvalili nové sankcie na Irán za vojenskú podporu, ktorú poskytuje ruskej armáde. Sankcie sú zamerané na šesť vedúcich osobností spoločnosti Qods Aviation Industries, ktorá je zodpovedná za vývoj a výrobu dronov.

Tieto bezpilotné lietadlá Teherán poskytol ruským silám bojujúcim na Ukrajine. O nových sankciách informovalo americké ministerstvo financií, píšu agentúra DPA a denník The Guardian.

Sankcie sa vzťahujú aj na riaditeľa iránskej Organizácie pre letecký priemysel, ktorá je podľa vlády USA najdôležitejšou, čo sa týka monitorovania iránskych programov balistických rakiet.

Súčasťou sankčných opatrení je zmrazenie majetku v USA. Americkí občania nesmú s týmito firmami podnikať a výrazné skomplikovanie obchodovania pocítia tieto spoločnosti aj na medzinárodnej úrovni.

Šéfka amerického rezortu financií Janet Yellenová vo vyhlásení uviedla, že USA nasadia všetky dostupné prostriedky, aby zabránili šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi získať zbrane, "s ktorými vedie barbarskú a nevyprovokovanú vojnu voči Ukrajine".

"Irán sa stal hlavným vojenským podporovateľom Ruska," vyhlásil minister zahraničných vecí USA Antony Blinken, ktorého citovala agentúra AP. Prisľúbil, že Washington sa bude všetkými silami usilovať prerušiť dodávky dronov pre ruské sily a bude sankcionovať osoby zapojené do tejto činnosti.

Yellenová dodala, že skutočnosť, že Kremeľ sa spolieha na takých dodávateľov zbraní, akým je Irán, poukazuje na jeho "zúfalstvo vzhľadom na statočný odpor Ukrajincov a úspech globálnej koalície, čo sa týka prerušovania vojenských zásobovacích reťazcov Ruska".

Irán poslal drony vlastnej výroby do Ruska už vlani v auguste. O niekoľko týždňov neskôr ruské sily zaútočili kamikadze dronmi typu Šáhid 136 na kľúčovú infraštruktúru Ukrajiny, pričom spôsobili obrovské škody.

The Guardian pripomína, že USA už prijali viacero sankcií voči firmách a osobám, ktoré vinia z výroby a prevozu iránskych dronov, ktoré Moskva využíva pri útokoch na ukrajinskú civilnú infraštruktúru. (TASR)

Šéf európskej diplomacie označil Ruskom jednostranne vyhlásené dočasné prímerie na Ukrajine za nedôveryhodné a pokrytecké. Moskvu vyzval na konkrétne kroky vrátane úplného zastavenia útokov.

"Kremľu absolútne chýba dôveryhodnosť a toto vyhlásenie jednostranného prímeria nie je dôveryhodné," povedal Josep Borrell počas návštevy Maroka.

"Bolo to Rusko, ktoré spustilo túto nezákonnú agresiu," uviedol. "Keď agresor hovorí o prímerí, je podľa môjho názoru vzhľadom na takéto pokrytectvo odpoveďou, ktorú to v nás všetkých vyvoláva, skepticizmus," dodal.

Borrell vyzval Moskvu na konkrétne kroky vrátane úplného zastavenia útokov ruských síl. "Rusko musí stiahnuť svoje jednotky a vojenskú techniku ​​z ukrajinského územia," apeloval. Ak Rusko tieto požiadavky nesplní, predstavuje "jednostranné prímerie pokus Ruska získať čas na preskupenie svojich jednotiek a snahu napraviť svoju poškodenú medzinárodnú reputáciu".

Borrell odmietol ruskú "propagandu", ktorá z rastúcich cien potravín a energií viní sankcie, ktoré na Moskvu uvalila Európska únia v súvislosti s inváziou na Ukrajinu. "Je to totálne nepravdivé," povedal. "Je to ruská armáda, ktorá zničila obilné silá, zamínovala polia, zničila cesty a zablokovala ukrajinské prístavy," zdôraznil. (TASR)

Skupina ruských hekerov Cold River sa vlani v lete zamerala na tri laboratóriá jadrového výskumu v USA. Vyplýva to zo zistení agentúry Reuters, ktorá preskúmala internetové záznamy spolu s piatimi odborníkmi na kybernetickú bezpečnosť.

Skupina Cold River sa zamerala na americké národné laboratóriá Brookhaven Argonne a Lawrence Livermore od augusta do septembra 2022, keď ruský prezident Putin naznačoval, že Rusko by na obranu svojho územia bolo ochotné použiť jadrové zbrane.

Podľa internetových záznamov hekeri vytvorili falošné prihlasovacie stránky týchto inštitúcií a jadrovým vedcom zaslali e-maily v snahe dosiahnuť, aby prezradili svoje heslá. Nie je známe, prečo hekeri cielili na tieto laboratóriá alebo či vo svojich snahách napokon uspeli.

Skupina Cold River podľa odborníkov na kybernetickú bezpečnosť a západných predstaviteľov zintenzívnila aktivity proti spojencom Kyjeva od ruskej invázie na Ukrajinu. Spravodajským službám je známa, odkedy v roku 2016 útočila na britské ministerstvo zahraničných vecí.

V posledných rokoch ju spájajú s desiatkami ďalších hekerských incidentov, zameraných napríklad voči bývalému šéfovi britskej tajnej služby MI6 či európskym mimovládnym organizáciám, ktoré sa zaoberajú vyšetrovaním vojnových zločinov. (TASR)

Pápež František vyzval veriacich, aby sa modlili za mier na Ukrajine. "Nech narodenie Spasiteľa prinesie ukrajinskému národu útechu a nádej a inšpiruje ku konkrétnym krokom, ktoré môžu viesť k ukončeniu bojov a k mieru," povedal pápež počas homílie.

Najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi počas trojkráľovej slávnosti apeloval na ľudí, aby nepodľahli apatii či pohodlnosti a nesnažili sa utíšiť svoj nepokoj rôznymi "upokojujúcimi prostriedkami duše", za ktoré označil napríklad produkty konzumu, "vábenie rozkoše" či "modloslužbu blahobytu".

Celebrovaním piatkovej omše pápež uzavrel vianočné oslavy v rímskokatolíckej cirkvi. Zároveň vyslovil vianočné priania východným cirkvám, ktoré podľa juliánskeho kalendára slávia narodenie Ježiša Krista v piatok 7. januára a nie 25. decembra.

"Srdečne zdravím spoločenstvá východných cirkví, katolícke aj pravoslávne, ktoré zajtra slávia Boží hod vianočný, a najmä bratov a sestry mučeného ukrajinského ľudu," povedal pápež.

Katolícki veriaci si počas sviatku Zjavenia Pána (Troch kráľov) pripomínajú mudrcov z Východu - postavy z Evanjelia podľa Matúša - ktoré navštívili Ježiša krátko po jeho narodení v Betleheme a priniesli mu dary.

Pápež František v homílii citoval tiež slová zosnulého emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorý bol vo štvrtok pochovaný v krypte pod vatikánskou Bazilikou svätého Petra.

Putovanie Mudrcov "bolo vyjadrením ich vnútornej cesty, vnútornej púte ich srdca", povedal s tým, že "mudrci sa nezastavia, aby sa pozreli na oblohu a rozjímali nad svetlom hviezdy, ale vydávajú sa na riskantnú cestu, ktorá vopred nezaručuje istotu na cestách s presnou mapou v ruke". Tak je to podľa jeho slov aj s vierou. Bez neustálej cesty a dialógu s Pánom nie je možné rásť, zdôraznil. (TASR)

Ruské útoky za uplynulý deň podľa Kyjeva zabili deväť civilistov. Medzi obeťami je celá rodina v meste Beryslav v Chersonskej oblasti, a to muž a jeho manželka a ich 12-ročný syn.

Podľa regionálnych vojenských administratív v Chersonskej oblasti celkovo zahynulo šesť civilistov, jeden v Doneckej a dvaja v Zaporožskej oblasti. (SITA, Sky News)

Kyjev obvinil Rusko, že napriek ohlásenému prímeriu naďalej útočilo na Ukrajinu, a to aj na civilné ciele. Zelenského poradca už skôr písal o ostreľovaní Kramatorska, neskôr podľa jeho slov Rusi zasiahli nemocnicu v meste Kurachove.

Ruské ostreľovanie podľa Kyryla Tymošenka z ukrajinskej prezidentskej kancelárie dvakrát zasiahlo Kramatorsk, pričom strely mali trafiť aj obytný dom.

Popoludní Tymošenko uviedol, že ruské sily zaútočili na rezidenčné oblasti v meste Kurachove, ktoré rovnako ako Kramatorsk ležia v Doneckej oblasti. Pri útokoch na Kurachove bola podľa neho okrem iného zasiahnutá nemocnica, kde sa v tom čase nachádzalo 21 ľudí. Zranenia utrpel jeden zamestnanec nemocnice, doplnil Zelenského poradca.

Moskva už skôr obvinila Ukrajinu z ignorovania prímeria. Ukrajinské ozbrojené sily podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS presne na úvod jednostranného prímeria ostreľovali východoukrajinský Doneck, ktorý ovládajú proruskí separatisti. Kyjev však Rusmi navrhované prímerie odmietol ako pokrytecké. (ČTK)

Nemecko pošle Ukrajine do jari zhruba 40 bojových vozidiel pechoty Marder. Ide o súčasť novej etapy podpory ukrajinských síl, ktorá je koordinovaná s USA, oznámil hovorca nemeckej vlády Hebestreit.

"Týchto 40 vozidiel má byť pripravených v prvom štvrťroku, aby ich bolo možné následne odovzdať Ukrajine," povedal Hebestreit. Dodal, že výcvik ukrajinských vojakov zameraný na ovládanie týchto vozidiel sa uskutoční v Nemecku.

Americký prezident Biden a nemecký kancelár Scholz včera ohlásili, že Washington a Berlín poskytnú Ukrajine bojové vozidlá pechoty na obranu pred ruskými silami. USA posielajú vozidlá typu Bradley. Nemecko dodá Ukrajine aj systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany Patriot, ktoré už sľúbili tiež USA.

Kyjev už dlho tlačí na dodávky účinnejších zbraní vrátane tankov. Západné krajiny však s ich dodaním váhajú, a to pre obavy z priameho zatiahnutia do vojny či z provokácie Ruska. Vyhlásenie Nemecka a USA o nových dodávkach pre Ukrajinu prišlo deň po tom, čo Francúzsko prisľúbilo, že Kyjevu poskytne obrnené vozidlá typu AMX-10 RC. (TASR)

Bieloruský prezident navštívil vojenskú základňu, na ktorej sú aj ruskí vojaci. Lukašenko sa počas návštevy základne zhováral s nemenovaným predstaviteľom ruskej armády. Hovorili o spoločných vojenských cvičeniach oboch krajín.

"Počas návštevy vojenskej výcvikovej lokality Obuz-Lesnovskij Lukašenko vyhlásil, že skúsenosti získané na základe spojenia (bieloruských a ruských) vojenských jednotiek majú pre Bielorusko veľký význam," uviedol rezort obrany v Minsku. Tento vojenský priestor sa nachádza v blízkosti mesta Baranoviči na západe krajiny.

Spoločná bielorusko-ruská vojenská jednotka, ktorej súčasťou je aj 9000 ruských vojakov, podľa oficiálnych informácií slúži na ochranu vonkajších hraníc Zväzu Ruska a Bieloruska, a to najmä v jeho západnej časti, čiže na území Bieloruska.

Lukašenko sa počas návštevy základne zhováral s nemenovaným predstaviteľom ruskej armády. Hovorili o spoločných vojenských cvičeniach oboch krajín. "V tomto štádiu sú jednotky ozbrojené sily Ruskej federácie pripravené vykonávať úlohy tak, ako bolo plánované," povedal ruský predstaviteľ.

Bielorusko je blízkym spojencom Ruska. V priebehu ruskej invázie na Ukrajinu už Moskve poskytlo svoje územie na vyslanie ruských vojakov či odpaľovanie rakiet na Ukrajinu. Intenzívnejšia vojenská spolupráca Moskvy a Minsku vyvoláva obavy, že by sa Bielorusko mohlo v nasledujúcich mesiacoch priamo zapojiť do vojny na Ukrajine. (TASR)

Delostrelecká paľba pri Bachmute pokračuje z oboch strán napriek jednostranne vyhlásenému ruskému prímeriu. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na svojich reportérov na mieste. Podľa Kyjeva ruské strely dvakrát zasiahli neďaleký Kramatorsk.

Ukrajinské ozbrojené sily podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS presne na úvod jednostranného prímeria ostreľovali východoukrajinský Doneck, ktorý ovládajú proruskí separatisti. Na ukrajinské ostreľovanie podľa agentúry Interfax upozornilo aj ruské ministerstvo obrany, podľa ktorého ruskí vojaci pokoj zbraní dodržiavajú.

Poradca ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko však okolo poludnia SEČ na telegrame napísal, že Rusi zasiahli obytnú budovu v Kramatorsku, ktorý leží neďaleko frontovej línie. Predtým informoval o ruskom ostreľovaní hasičskej stanice v juhoukrajinskom Chersone, ktoré podľa ruskojazyčného serveru BBC nastalo skoro ráno. Na mieste sú podľa Tymošenka mŕtvi a zranení.

AFP však dodáva, že delostrelecká paľba bola slabšia než v predošlých dňoch a ulice ostreľovaním už dosť poničeného Bachmutu boli až na vojenské vozidlá takmer prázdne.

Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková dnes na telegrame Ukrajincov varovala, že Rusi môžu počas sviatkov plánovať na okupovaných územiach teroristické útoky. "Vyzývam občanov k opatrnosti, a pokiaľ je to možné, aby sa vyhýbali miestam s veľkým počtom ľudí," napísala vicepremiérka. (ČTK)

Ruská armáda od začiatku vojny poškodila 1 189 kultúrnych pamiatok, pričom 446 z nich je v ruinách. Oznámilo to ukrajinské ministerstvo kultúry. Skutočný počet poškodených pamiatok je pravdepodobne vyšší.

Najväčší počet zničených alebo poškodených pamiatok je v Doneckej, Kyjevskej, Charkovskej, Luhanskej, Mykolajivskej, Zaporožskej, Sumskej a Chersonskej oblasti. Skutočný počet poškodených kultúrnych pamiatok v dôsledku ruskej vojny je pravdepodobne vyšší, keďže terajšie údaje nezahŕňajú územia okupované Rusmi a tie, v ktorých prebiehajú boje, uviedol rezort kultúry. (SITA, Kyiv Independent)

Žoldnierska Wagnerova skupina chce pri Bachmute získať bane na soľ a sadrovec. Tvrdí to predstaviteľ Bieleho domu. Ruské sily začali útočiť na Bachmut v auguste, ale doteraz sa im ho nepodarilo obsadiť.

Žoldnierska armáda, ktorú založil spojenec ruského prezidenta Prigožin, je zapojená do ťažkých bojov pri tomto meste na východe Ukrajiny. Predstaviteľ Bieleho domu uviedol, že existujú náznaky, podľa ktorých sú v súvislosti s Bachmutom motorom „posadnutosti" Ruska a Prigožina peňažné motívy. (SITA, Sky News)

Pozdĺž celej frontovej línie na Ukrajine začalo o 10:00 nášho času platiť jednostranné ruské prímerie. Uviedla to ruská štátna televízia Rossija-1. Ukrajinskí predstavitelia ani médiá zatiaľ o situácii na fronte neinformovali.

"Dnes napoludnie (moskovského času) začalo platiť prímerie pozdĺž celej línie dotyku. Pokračovať bude do 7. januára," zaznelo vo vysielaní ruskej televízie.

Jednostranné prímerie na obdobie počas pravoslávnych Vianoc nariadil vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin. Platiť má do polnoci zo soboty na nedeľu. Kyjev prímerie odmietol ako pokrytectvo.

Neočakáva sa, že by prímerie bolo dodržiavané celých 36 hodín, napísal agentúra DPA. Líder proruských separatistov v ukrajinskej Doneckej oblasti Denis Pušilin okrem iného uviedol, že jeho jednotky sa budú brániť provokáciám. Putinov rozkaz sa podľa neho týka len útočných operácií.

Ukrajinskí predstavitelia vrátane prezidenta Zelenského spochybnili motiváciu, ktorá Rusko k prvému plošnému pokoju zbraní od začiatku vojny viedla. Poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoľak označil ruský krok za pokrytecký a podľa Zelenského chce Moskva využiť Vianoce ako zástierku, aby aspoň na chvíľu zastavila ukrajinský postup na Donbase. (ČTK)

Poľsko prijalo od začiatku vojny na Ukrajine už vyše 8,94 milióna ľudí, oznámila poľská Pohraničná stráž. Jej príslušníci vykonali včera približne 24-tisíc pohraničných kontrol ľudí vstupujúcich do Poľska z Ukrajiny.

Pohraničná stráž tiež oznámila, že včera odišlo z Poľska na Ukrajinu zhruba 31 700 ľudí. A od začiatku vojny prešlo z poľského územia na ukrajinské už vyše 7,16 milióna jedincov.

Nemecká tlačová agentúra DPA však pripomína, že aj keď tieto čísla udávajú počet prekročení štátnych hraníc, nemožno z nich úplne priamo odvodiť počet utečencov pred vojnou, ktorú proti Ukrajine vedie Rusko. Z údajov poľskej vlády z vlaňajšieho novembra žije v Poľsku okolo 1,3 milióna ukrajinských utečencov.

Hovorca poľského ministerstva zdravotníctva Andrusiewicz nedávn povedal, že jeho krajina sa chystá zintenzívniť a zrýchliť prepravu ukrajinských nemocničných pacientov – vrátane ranených vojakov – do ďalších európskych krajín. Niektorí majú byť prevezení do poľských nemocníc. (TASR)

Ruský veľvyslanec v Spojených štátoch obvinil Washington, že neprejavuje dostatok ochoty, aby sa skončila vojna na Ukrajine. Jeho vyjadrenie je reakciou na oznámenie USA, že dodajú Kyjevu bojové vozidlá pechoty.

"Všetky súčasné činy Spojených štátov len priamo dokazujú, že Washington si neželá na Ukrajine politické riešenie," povedal Anatolij Antonov vo Washingtone. (TASR)

Putinom nariadené dočasné prímerie na Ukrajine je zrejme len informačnou operáciou. Myslia si to analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny. Cieľom podľa nich je ukázať Ukrajincov ako neochotných vyjednávať.

Kyjev oznámený 36-hodinový pokoj zbraní odmieta, prímerie podľa neho bude možné len po stiahnutí ruskej armády z ukrajinského územia.

Inštitút pre štúdium vojny (ISW) uvádza, že Putin sa môže snažiť o prímerie s cieľom umožniť ruským jednotkám, aby si oddýchli a obnovili ofenzívu v kritických oblastiach frontu. "Takáto operácia by priniesla nepomernú výhodu ruským silám a začala pripravovať Ukrajinu o iniciatívu," píšu americkí analytici v hodnotení aktuálnej situácie.

Putin podľa nich nemôže očakávať, že by Kyjev pristúpil na podmienky nečakane vyhláseného prímeria, a možno ho oznámil s cieľom ukázať Ukrajincov ako neprispôsobivých a neochotných vyjednávať.

ISW podotýka, že zorganizovať a uviesť do života pokoj zbraní nejaký čas trvá a hovorca Kremľa Dmitrij Peskov ešte 14. decembra hovoril, že Rusko žiadne prímerie na ortodoxné Vianoce neplánuje. "Dátum ruských ortodoxných Vianoc je známy po stáročia, a ak by to Putin s nábožensky motivovaným prímerím myslel vážne, mal viac ako dosť času ho pripraviť," podotýka ISW.

Pre ruskú propagandu je Putinovo nábožensky motivované prímerie súčasťou informačnej operácie, v ktorej je Ukrajina vydávaná za niekoho, kto potláča veriacich, a Putin za skutočného ochrancu kresťanskej viery, píše ISW. (ČTK)

Prímerie nariadené Ruskom na Ukrajine počas pravoslávnych Vianoc neprispeje k zlepšeniu vyhliadok na mier. Tvrdí to britský minister zahraničných vecí James Cleverly. Rusko musí podľa neho natrvalo stiahnuť svoje jednotky.

"Rusko musí natrvalo stiahnuť svoje jednotky, vzdať sa nezákonnej kontroly nad ukrajinským územím a ukončiť barbarské útoky na nevinných civilistov," napísal Cleverly na Twitteri. (TASR)

Rusko chce využiť Vianoce ako zástierku, aby aspoň na chvíľu zastavilo náš postup na Donbase, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom videoposolstve ako reakciu na dočasné prímerie, ktoré nariadil Putin.

"Čo to prinesie? Len ďalší nárast počtu obetí," dodal. Rusko podľa neho využíva prestávku v bojoch, aby vo vojne pokračovalo s novou silou.

Vojenský konflikt podľa neho skončí vo chvíli, keď ruskí vojaci opustia ukrajinské územie. Podľa ukrajinskej tlačovej agentúry sa pritom obrátil na samotných Rusov.

"Na rýchlejšie ukončenie vojny je treba niečo úplne iné. Je potrebné, aby občania Ruska v sebe našli odvahu - aj keď aspoň na 36 hodín na Vianoce - oslobodiť sa od svojho hanebného strachu z jedného človeka v Kremli," uviedol Zelenskyj.