Ukrajina Rusko Online: Rusko podľa Kyjeva vysiela nové bojové jednotky na Krym

Šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov očakáva ďalšie útoky na ruskom území. Naznačil to v rozhovore pre ABC News bez toho, aby povedal, či za doterajšími údermi v Rusku stál Kyjev.

"Na túto otázku vám teraz nemôžem odpovedať. Až po vojne," reagoval šéf rozviedky na otázku reportérky, či Kyjev stál za nedávnym útokom na ruskú vojenskú základňu, ktorá sa nachádza stovky kilometrov od hraníc s Ukrajinou.

Rusko 26. decembra informovalo o smrti troch vojakov na leteckej základni pri Engelse v Saratovskej oblasti. Na miesto podľa neho dopadli časti zostreleného ukrajinského dronu.

Kyjev sa k zodpovednosti za podobné útoky na ruskom území nehlási a neurobil tak ani v tomto prípade. "Myslíte si, že ich bude viac?" opýtala sa reportérka. "Myslím," reagoval Budanov. "Vo vnútri Ruska? Hlboko v Rusku?" pokračovala redaktorka. "Hlbšie a hlbšie," povedal šéf ukrajinskej rozviedky.

Budanov tiež uviedol, že pri svojej nedávnej návšteve mesta Bachmut na Donbase na východnej Ukrajine, kde sa odohrávajú jedny z najťažších bojov súčasnej vojny, videl na poliach hromady tiel mŕtvych vojakov.

"Sú tam stovky mŕtvych tiel, ktoré len tak hnijú na otvorenom poli. Miestami sú navŕšené na iných telách ako provizórne hradby. Keď ruské jednotky na tomto poli útočia, používajú telá ako krytie, ako štít," povedal šéf ukrajinskej rozviedky.

Budanov v interview ďalej vyhlásil, že Ukrajina tento rok zvíťazí. Podľa webu ABC News v rozhovore tiež avizoval, že Kyjev chystá na jar zásadný ukrajinský nápor voči ruským inváznym silám, pričom najväčšie boje sa podľa neho dajú očakávať v marci. Týkať sa majú územia od Donbasu po Moskvou anektovaný ukrajinský polostrov Krym.

"Rusko už nie je pre svet vojenskou hrozbou," povedal Budanov. Ruskí vojaci sa podľa neho obmedzujú len na obranu okupovaných ukrajinských území a Putinov režim je podľa neho "všetkým pre smiech".

"Nemali by ste sa báť premeny Ruska. Bude len na prospech sveta," uviedol. Jediným problémom, ktorý zostáva, je podľa Budanova ruský jadrový arzenál a "nekontrolovateľný režim", čo podľa neho prinúti svet uvedomiť si nutnosť "denuklearizácie Ruska alebo aspoň medzinárodného dohľadu nad jeho jadrovým arzenálom". (ČTK)

Ukrajina chce prítomnosť mierových jednotiek OSN v Záporožskej atómovej elektrárni aj bez dohody s Ruskom, pričom by tam zaviedli bezpečnostnú zónu, oznámil to šéf ukrajinskej štátnej spoločnosti pre jadrovú energiu Enerhoatom Kotin.

Ukrajina vyzýva na vyslanie mierových jednotiek OSN do elektrárne už od septembra. Rusko obsadilo elektráreň na juhu Ukrajiny krátko po začiatku invázie 24. februára.

Záporožská atómová elektráreň je najväčšia atómová elektráreň v Európe a je častým terčom ostreľovania a výpadkov elektriny, čo zvyšuje obavy z jadrovej katastrofy. Z ostreľovania sa Ukrajina a Rusko obviňujú navzájom.

Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi dúfal, že dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou o bezpečnej zóne sprostredkuje do januára.

Kotin povedal, že neexistencia takejto dohody znamená, že Bezpečnostná rada OSN, kde je Rusko stálym členom, by mala mierové jednotky vyslať.

"Problém je, že na úrovni MAAE neexistuje riešenie," vyhlásil Kotin pre Reuters v utorok v online rozhovore zo svojho úradu v Kyjeve. "Proces sa nehýbe dopredu. Navrhujeme, aby sa tento problém posunul na ďalšiu úroveň," dodal.

Vyhliadky sú však neisté. Rusko ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN môže vetovať akúkoľvek rezolúciu o mierových jednotkách. Kotin však poukázal na to, že o takomto správaní Moskvy by sa aspoň dozvedela verejnosť.

Doplnil, že mierové sily by boli spôsobom, ako ukončiť kontrolu Ruska nad elektrárňou. Neexistencia bezpečnostnej zóny však môže skomplikovať určenie oblasti pod dohľadom mierových jednotiek, čo by ich vystavovalo nebezpečenstvu.

Ruský prezident Vlaldimir Putin vlani v októbri vydal dekrét, ktorým presunul správu elektrárne od Enerhoatomu pod ruskú spoločnosť Rosatom. Podľa Kyjeva sa tento krok rovná krádeži.

Ukrajinskí predstavitelia majú v stredu na internom stretnutí diskutovať o spôsobe, ako predložiť záležitosť mierových jednotiek na rokovanie Bezpečnostnej rady OSN. (TASR)

Francúzsko pošle Ukrajine ľahké obrnené bojové vozidlá pechoty AMX-10 RC. Francúzsky prezident Macron to povedal ukrajinskému prezidentovi Zelenskému v telefonáte. Neposkytol žiadne podrobnosti o objeme dodávky ani o čase dodania.

Macron však dodal, že medzi oboma krajinami budú pokračovať rokovania o potenciálnych dodávkach ďalších typov vozidiel.

Podľa internetovej stránky francúzskeho ministerstva obrany je vozidlo AMX-10 RC francúzskej výroby prieskumným ozbrojeným vozidlom pre štvorčlennú posádku s vysokou mobilitou.

Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

Had a long and detailed conversation with President of France @EmmanuelMacron on the current situation. Thanked for the decision to transfer light tanks and Bastion APCs to Ukraine, as well as for intensifying work with partners in the same direction. 1/2

4.1.2023 o 18:13 · archivované: 4.1.2023 o 19:22

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruské jednotky už neútočia na východoukrajinské mesto Bachmut rovnako zúrivo ako v decembri. Húževnatý odpor ukrajinských obrancov mesta núti invázne sily presunúť časť svojej vojenskej sily do okolitých oblastí.

S odvolaním sa na viacero ukrajinských veliteľov to napísal denník The Wall Street Journal. Rusi podľa neho presunuli obrnené vozidlá a delostreleckú paľbu smerom na neďaleký Soledar.

Hoci má Bachmut všeobecne neveľký strategický význam, pre ruskú Wagnerovu súkromnú vojenskú skupinu a veliteľa ruských síl na Ukrajine Sergeja Surovikina je podľa denníka symbolicky dôležitý. Rusko sa ukrajinské mesto v Doneckej oblasti, kde pred inváziou žilo na 70-tisíc obyvateľov, snaží dobyť už zhruba pol roka.

Od jesene sa v Bachmute a okolí odohrávajú jedny z najťažších bojov vojny, ktorú vlani vo februári rozpútalo Rusko. Obe strany tam nasadili obrovské množstvo vojakov aj techniky.

Podľa britskej vojenskej rozviedky tam tiež obe strany zaznamenávajú veľké straty. Obsadenie mesta by podľa denníka malo pre Moskvu po rade neúspechov na bojisku psychologický význam. Britská vojenská rozviedka však tento týždeň uviedla, že je krajne nepravdepodobné, že by Rusko v najbližších týždňoch dosiahlo pri Bachmute prelom.

Bachmut a Soledar sú súčasťou rovnakého frontu a boje sa v okolí oboch miest prelievali aj skôr. Zmiernenie stretov v jednej oblasti tak podľa denníka nemusí svedčiť o tom, že by sa Rusi úplne vzdali snahy o ovládnutie Bachmutu, ale skôr naznačuje, že tvrdý ukrajinský odpor ich tam donútil k prehodnoteniu svojich dobyvačných plánov.

"Mení svoje pozície smerom k Soledaru. Potrebujú jedno malé víťazstvo, pretože nemôžu dobyť Bachmut," povedal americkému denníku hovorca 46. výsadkovej brigády ukrajinských ozbrojených síl Valerij Jurik.

O tom, že Rusko, aspoň zatiaľ, presúva svoje útoky, sú presvedčení aj niektorí ukrajinskí dôstojníci. Invázne sily sa podľa nich možno snažia v okolí Soledaru otestovať ukrajinskú obranu.

Podľa jedného z veliteľov čaty blízko Bachmutu sa intenzita ruskej paľby v posledných dňoch znížila zhruba o polovicu a zdá sa, že ju Rusi presmerujú na Soledar. Podľa denníka sa rovnako v jednej z miestnych nemocníc spomalil príval zranených Ukrajincov z Bachmutu.

Hovorca východného zoskupenia ukrajinských síl Serhij Čerevatyj však uviedol, že on nezaznamenal výrazné oslabenie ruských delostreleckých útokov na Bachmut ani presmerovanie paľby. Za posledných 24 hodín bolo v oblasti 224 delostreleckých úderov, uviedol podľa The Wall Street Journal.

Ukrajinskí vojaci podľa Čerevatého napriek dychu zostávajú v pohotovosti. "Očakávame protiútok každú chvíľu," povedal jeden z ukrajinských dôstojníkov bojujúcich pri Bachmute. Veliteľ zdravotníckej jednotky 46. brigády Andrij Žolob poznamenal, že veci sa na fronte menia rýchlo. "Dva alebo tri dni môže byť pokoj a potom zrazu príde obrovské bombardovanie," uviedol. (The Wall Street Journal, ČTK)

V iránskom drone zostrelenom vlani na jeseň na Ukrajine našli súčiastky vyrobené viacerými americkými a západnými spoločnosťami. Vyplýva to z vyšetrovania ukrajinských tajných služieb.

Z celkovo 52 súčiastok vybraných z iránskych dronov Šahíd-136 by 40 mohlo byť podľa vyšetrovania vyrobených rozličnými americkými spoločnosťami. Zvyšných dvanásť vyrobili v Kanade, Číne, Japonsku, Švajčiarsku a na Taiwane.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokIrán priznal, že Rusom dodával drony. Tvrdí, že sa tak stalo ešte pred vojnouČítajte 

Ukrajina svoje zistenia zdieľala s predstaviteľmi americkej vlády na konci minulého roka, píše CNN, ktorá mala možnosť nahliadnuť do výsledkov vyšetrovania.

Tieto výsledky potvrdzujú rozsah problému, ktorému čelí vláda amerického prezidenta Joea Bidena. Washington sa zaviazal zabrániť Iránu vyrábať drony, ktoré Rusko používa na Ukrajine.

Viacerí americkí predstavitelia v rozhovoroch uviedli, že snahou USA je zabrániť Iránu vyrábať drony a sťažiť Rusku používanie bezpilotných "kamikadze" lietadiel, napísal minulý týždeň na svojej webovej stránke denník The News York Times.

Podľa CNN Biely dom vytvoril skupinu, ktorá má vyšetriť, ako sa technológie USA a ďalších západných krajín dostali do iránskych dronov. USA zaviedli prísne obmedzenia na vývoz špičkového materiálu do Iránu, pripomína CNN.

Predstavitelia Spojených štátov sa teraz usilujú tieto opatrenia posilniť. Vyzývajú spoločnosti, aby lepšie monitorovali dodávateľské reťazce a usilovali sa zistiť totožnosť distribútorov, ktorí tieto výrobky predávajú nepriateľským činiteľom.

Žiadne dôkazy však nepotvrdzujú, že ide o obchádzanie amerických sankcií a vedomý vývoz technológií s cieľom použiť ich pri výrobe dronov, píše CNN. Ukrajinské vyšetrovanie preto ukazuje, že Irán si aj napriek sankciám dokáže zaobstarať komerčne dostupné technológie.

Rusko iránske drony nasadzuje na Ukrajine pri útokoch voči civilistom i útokoch na kľúčovú infraštruktúru. Viaceré západné krajiny požiadali OSN, aby používanie týchto dronov vyšetrila. Viacero krajín aj EÚ v tejto súvislosti zaviedlo voči Iránu sankcie. (TASR)

Poľský minister obrany Blaszczak podpísal zmluvu na nákup 116 amerických tankov typu M1A1 Abrams v hodnote 1,4 miliardy dolárov na vojenskej základni vo Varšave. USA majú tieto tanky s príslušenstvom začať dodávať už tento rok.

Washington dodá Poľsku tanky Abrams ako svojmu prvému európskemu spojencovi. Varšava vlani podpísala zmluvu na nákup 250 tankov typu M1A2 Abrams, ktoré majú byť dodané v rokoch 2025 až 2026.

Poľská armáda tiež čaká na dodávku amerických salvových raketometov HIMARS. Na poľskom území sú rozmiestnené aj systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany Patriot.

Varšava sa rozhodla modernizovať svoju armádu pre bezpečnostné obavy po ruskej invázii na Ukrajinu 24. februára 2022. (TASR)

Rusko vysiela nové vojenské jednotky na severnú časť Krymu, oznámil zástupca Riaditeľstva spravodajskej služby ukrajinských ozbrojených síl Andrij Černiak. Rusko tiež údajne túto časť a aj časti Chersonskej oblasti opevňuje.

"(Rusi) Prehrávajú. Preto budujú obranné štruktúry všade tam, kde môžu. Uvedomujú si, že na týchto líniách budú musieť viesť bojové operácie," vysvetlil Černiak, informovala  anglicky písaná webová stránka Kyiv Independent.

Dodal, že ruské sily v súčasnosti robia "všetko možné", len aby zachovali takzvaný pozemný koridor na Krym, ktorý vedie cez okupované ukrajinské územia na juhu krajiny. (TASR)

Prípravy na prevoz protivzdušného systému Patriot zo Spojených štátov na Ukrajinu sa už začali. Ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba vo videu na Facebooku povedal, že sa tešia na jeho najskoršie nasadenie.

Poskytnutie systému Patriot a muníciu Ukrajine v decembri oznámil prezident Joe Biden.

Prezident Volodymyr Zelenskyj a ukrajinskí diplomati intenzívne pracujú na nových riešeniach pre dodávky nových typov západných zbraní, povedal tiež Kuleba.

„V prvom rade hovoríme o dodávke tankov západného typu a iných obrnených vozidiel. Nepochybujem o tom, že ukrajinská armáda bude mať čoskoro dodatočné brnenie a palebnú silu,“ vyjadril sa šéf ukrajinskej diplomacie. (SITA)

Britské ministerstvo obrany kritizuje vo svojej správe "neprofesionálne postupy" ruskej armády. Londýn takto reagoval na novoročný ukrajinský útok na kasárne ruských vojakov v Makijivke v Doneckej oblasti.

Britský rezort obrany považuje za veľmi pravdepodobné, že v blízkosti kasární bol muničný sklad. Rozsah škôd naznačuje, že uskladnená munícia pravdepodobne počas útoku vybuchla a spôsobila aj ďalšie explózie.

"Ruská armáda nebezpečným spôsobom skladovala muníciu už pred touto vojnou, tento incident (v Makijivke) však upozorňuje na to, ako neprofesionálne postupy prispievajú k vysokému počtu ruských obetí," uviedol britský rezort obrany v najnovšej správe založenej na zisteniach tajných služieb.

Moskva aj proruské sily v Donecku pripísali zodpovednosť za útok v Makijivke ruským vojakom, ktorí používali mobilné telefóny a vďaka čomu ukrajinské sily dokázali lokalizovať ich základňu.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

The illegal and unprovoked invasion of Ukraine is continuing.

The map below is the latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 04 January 2023.

Find out more about the UK government's response: https://t.co/fTJrrxpxYE

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/KLz7sHYWag

4.1.2023 o 11:16 · archivované: 4.1.2023 o 15:12

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruská armáda počas uplynulého dňa podľa Kyjeva v bojoch na Ukrajine stratila ďalších 720 vojakov. Celkový počet obetí na životoch v radoch príslušníkov ruských ozbrojených síl tak vzrástol na 108 910.

Ukrajinský generálny štáb na Facebooku uviedol, že Moskva za uplynulý deň prišla aj o dva tanky, šesť obrnených bojových vozidiel pechoty a šesť delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie tak Rusko podľa Kyjeva na Ukrajine prišlo o 3 038 tankov, 6 106 obrnených bojových vozidiel pechoty a 2 039 delostreleckých systémov.

Ruský prezident Vladimir Putin vyslal fregatu triedy Admirál Gorškov vyzbrojenú novými hypersonickými raketami Zirkón (Cirkon) na cvičenia do Atlantického a Indického oceánu i Stredozemného mora.

Putin to oznámil vo videorozhovore s ruským ministrom obrany Sergejom Šojguom a kapitánom lode Igorom Krochmalom.

"Tentokrát je táto loď vybavená najnovším hypersonickým raketovým systémom 'Zirkón', ktorý nemá obdoby," povedal Putin.

Hypersonické rakety Zirkón dokážu podľa Šojgua prekonať akýkoľvek systém protiraketovej obrany. Spresnil, že tieto strely letia deväťkrát rýchlejšie ako zvuk a majú dosah vyše 1000 kilometrov.

Rusko, Čína a USA sa v súčasnosti pretekajú vo vývoji hypersonických zbraní, ktoré vďaka svojej rýchlosti a manévrovateľnosti dávajú útočiacim silám značnú výhodu nad protivníkom, vysvetľuje Reuters. Cieľ hypersonickej rakety je pre protivzdušnú obranu oveľa ťažšie vypočítať ako v prípade medzikontinentálnych balistických striel. (TASR)

Bývalý ruský vicepremiér Rogozin poslal francúzskemu prezidentovi Macronovi šrapnel, ktorý ho zranil na Ukrajine. Rogozin, ktorý podporuje ruskú inváziu na Ukrajinu, napísal list adresovaný francúzskemu veľvyslancovi v Moskve Lévymu.

"V tejto obálke uvidíte s mojím listom aj fragment šrapnela zo 155-milimetrovej francúzskej samohybnej húfnice Caesar," napísal Rogozin v otvorenom liste. Dodal, že žiada, aby bol tento šrapnel odovzdaný Macronovi s varovaním, že "nikto neunikne zodpovednosti za vojnové zločiny".

Ako ďalej povedal, šrapnel mu zasiahol pravé rameno a zostal zakliesnený v piatom krčnom stavci. Podľa vlastných slov ho len "milimeter" delil od toho, aby šrapnel zabil alebo z neho spravil "invalida"- Rogozin - niekdajší generálny riaditeľ ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos - tvrdí, že k incidentu, pri ktorom utrpel zranenie, došlo na "pracovnom stretnutí" v hotelovej reštaurácií v Donecku.

Ruská štátna televízia Rossija 24 vtedy informovala, že Rogozin tam oslavoval svoje 59. narodeniny. Odvysielala aj zábery trosiek a časti zničenej strechy. Počas ostreľovania prišli podľa Rogozina o život dvaja jeho priatelia. Francúzske veľvyslanectvo v Moskve odmietlo záležitosť s listom pre Macrona komentovať. (TASR)

Poľská polícia musí prejsť výcvikom s granátometmi. Zrejme ide o reakciu na incident s takouto zbraňou, ktorú ako dar dostal policajný veliteľ a nedopatrením ho odpálil, v dôsledku čoho sa zranil.

Aktualizované predpisy pre policajný výcvik so zbraňami začali platiť 1. januára, pričom minister vnútra ich schválil len dva dni po spomenutom incidente.

Granátomet, ktorý bol darom z Ukrajiny, nečakane explodoval 14. decembra, keď ho šéf poľskej polície Szymczyk presúval vo svojej kancelárii. Szymczyk a jedna ďalšia osoba utrpeli ľahšie zranenia. Policajný veliteľ v reakcii na incident povedal, že ho uistili, že darovaný granátomet neobsahuje výbušniny. (SITA)

V kyjevskom metre sa na Silvestra ukrývalo viac ako päťtisíc ľudí. "Na Silvestra, počas náletu, využilo stanice metra ako úkryt približne 5 200 ľudí vrátane takmer 400 detí," uviedla samospráva.

Kyjevské metro využilo minulý rok približne 160 miliónov cestujúcich, čo je výrazný pokles v porovnaní s 319 miliónmi pasažierov z predvlaňajšieho roka.

Sieť staníc metra poskytuje ľuďom nonstop útočisko a najnutnejšie služby, ako sú pitná voda, sociálne zariadenia či možnosť nabíjania mobilov a ďalších zariadení. Kyjevský magistrát zároveň opäť apeloval na obyvateľov, aby "na seba dávali pozor" a aby sa počas leteckých poplachov vždy uchýlili do krytov. (TASR)

Rusi údajne odcudzili väčšinu z umeleckej zbierky múzea v Chersone. Má ísť približne o 80 percent zbierky Chersonského regionálneho múzea umenia, čo predstavuje viac ako 10-tisíc umeleckých diel.

Podľa ukrajinského spravodajského portálu UkraineWorld boli diela presunuté na ukrajinský polostrov Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

Cherson bol prvým veľkým ukrajinským mestom a jedinou metropolou niektorej z oblastí Ukrajiny, ktorú už v marci — krátko po začiatku invázie — obsadili ruské okupačné sily.

Ukrajinská armáda po protiofenzíve a systematickom ostreľovaní ruských zásobovacích trás opätovne obsadila Cherson 11. novembra. Ruské jednotky sa z mesta už predtým stiahli na druhý breh rieky Dneper, avšak v útokoch na Cherson naďalej pokračujú. (TASR)

Rusko doteraz oznámilo zničenie alebo poškodenie 35 amerických raketometov HIMARS využívaných Ukrajinou, informoval ruskojazyčný server BBC. Upozornil zároveň, že Kyjev dostal týchto systémov len dvadsať.

Moskva o zničení týchto systémov hovorí pravidelne od vlaňajšieho leta, keď Ukrajina dostala prvú dodávku od západných spojencov. Naposledy v utorok ruské ministerstvo obrany uviedlo, že neďaleko Kramatorsku v Doneckej oblasti zničilo niekoľko raketometov HIMARS, spolu s ďalším ukrajinským vybavením.

Ruskojazyčný web BBC spočítal, koľkokrát sa ruské ministerstvo obrany v oficiálnych hláseniach zverejnených na Telegrame zmienilo o zásahu raketových systémov HIMARS. Na tejto sociálnej sieti ohlásilo zničenie 24 raketometov, ďalších 11 ich ruské sily "zasiahli" alebo "zdolali".

Súvisiaci článok Súvisiaci článokRok víťazstva, kolaps Ruska aj nekončiaca sa vojna. Čo čakajú experti na Ukrajine? Čítajte 

Ukrajina ale doteraz od USA dostala len 20 raketometov HIMARS. Ďalšie majú prísť v tomto roku. Podľa amerických predstaviteľov sa Rusku nepodarilo zničiť ani jeden z raketových systémov. Za rovnakým tvrdením stoja aj ukrajinskí predstavitelia.

Denník The Washington Post v auguste napísal, že ukrajinská armáda používa drevené makety raketometov HIMARS, aby na ich zničenie donútila Moskvu plytvať drahými strelami s plochou dráhou letu.

Vďaka raketometom HIMARS, ktoré dokážu zasiahnuť ruské vojenské ciele na veľkú vzdialenosť, sa Ukrajine podľa BBC podarilo zbrzdiť ruský postup na východnej a južnej Ukrajine vrátane oslobodenia mesta Cherson alebo Charkovskej oblasti.

Podľa ruského ministerstva obrany s pomocou HIMARS-u zasiahli Ukrajinci na prelome roka aj Makijivku. Pri útoku podľa ruských úradov zahynulo 89 vojakov, podľa ukrajinskej bilancie bolo obetí niekoľko stoviek. (ČTK)

Správy pre ľudí z Ukrajiny: Словацькі коди регіонів приберуть з нових автомобільних номерів. Клуб, де можна знайти надію та розраду, а також головні події минулого року в Братиславі.

Сьогоднішній випуск «Актуальні новини» готовий. Anglickú verziu si môžete prečítať tu. (SME)

Ruský pokus o ofenzívu má byť podľa ukrajinského prezidenta poslednou prehrou Kremľa. Zelenskyj predpokladá, že Rusko dá do útoku všetky prostriedky. 

„Začali sme tento rok s tým, čo teraz Ukrajina najviac potrebuje - pred začiatkom ďalšieho mobilizačného procesu, ktorý pripravuje teroristický štát. Teraz je čas, keď musíme spolu s našimi partnermi posilniť našu obranu,“ skonštatoval Zelenskyj a dodal, že nepochybujú o tom, že súčasní vládcovia Ruska dajú všetko, čo im zostalo a všetkých, čo dokážu zhromaždiť, aby sa pokúsili zvrátiť výsledok vojny a aspoň oddialiť svoju porážku.

„Musíme narušiť tento ruský scenár. Pripravujeme sa na to. Teroristi musia prehrať. Akýkoľvek ich nový pokus o ofenzívu musí zlyhať. Toto bude posledná prehra teroristického štátu. Ďakujem všetkým partnerom, ktorí to chápu,“ pokračoval s tým, že „Rusko mobilizuje tých, ktorých chce použiť ako potravu pre kanóny“, zatiaľ čo Ukrajina mobilizuje civilizovaný svet, v záujme života. (SITA, Ukrajinská pravda)

Rusko priznalo vyšší počet vojakov, ktorí zahynuli pri útoku na Makijivku. Číslo obetí ruské ministerstvo obrany upravilo na 89 zo 63.

"Počet našich kolegov, ktorí zahynuli, vzrástol na 89," uviedol generálporučík Sevriukov. "Je už očividné, že hlavnou príčinou toho, čo sa stalo, bolo zapnutie a hromadné používanie mobilných telefónov personálom v zóne dosahu zbraní nepriateľa," uviedol Sevriukov s tým, že ruskí vojaci mobilné telefóny používali aj napriek zákazu.

"Tento faktor umožnil nepriateľovi vystopovať a určiť súradnice polohy vojakov pre podniknutie útoku," povedal Sevriukov.

K zodpovednosti za smrtiaci útok na ruské ozbrojené sily v meste Makijivka sa prihlásil Kyjev. Ukrajinská armáda ešte predtým v pondelok uviedla, že pri novoročnom raketovom útoku, ktorý zasiahol školu slúžiacu ako kasárne pre čerstvo zmobilizovaných ruských vojakov v Makijivke v Doneckej oblasti, zahynulo približne 400 ruských vojakov. Rusko predtým priznalo 63 obetí.

Podľa ruského ministerstva obrany zasiahli budovu školy štyri rakety vypálené z amerického systému HIMARS a zásah rakiet spôsobil zrútenie stropu budovy. Ministerstvo na sociálnej sieti Telegram dodalo, že okolnosti útoku v súčasnosti vyšetruje komisia na to určená.

Seriukov naznačil, že v reakcii na tento útok podniklo Rusko odvetný úder na miesto v blízkosti železničnej stanice v meste Družkivka v Doneckej oblasti, kde ukrajinská armáda skladuje svoje vybavenie. Podľa ruského rezortu zahynulo pri tomto útoku vyše 200 ukrajinských vojakov a boli zničené štyri systémy HMARS a vyše 800 rakiet.

Reuters upozorňuje, že tieto informácie nedokázal na závisle overiť. (TASR)