Ukrajina Rusko Online: Bielorusko si po dopade rakety predvolalo ukrajinského veľvyslanca

Usvedčenie zo sabotáže môže byť v Rusku potrestané až doživotným väzením. Občianski aktivisti tvrdia, že nejasné formulácie paragrafov dávajú úradom široký priestor na to, aby stíhali odporcov politiky Kremľa.

Federálnym zákonom, ktorý podpisom uviedol do života prezident Putin, sa do trestného zákonníka pridávajú tri nové paragrafy. Podľa jedného z nich sa napomáhanie pri sabotáži trestá buď väzením na 10 až 20 rokov alebo doživotím.

Za výcvik na účely sabotáže alebo organizovanie sabotáže hrozí trest 15 až 20 rokov väzenia alebo doživotie. Účasť v sabotážnej skupine môže byť súdom potrestaná piatimi až desiatimi rokmi väzenia.

Keď Rusko rozpútalo vojnu na Ukrajine, regióny Ruska zachvátila vlna podpaľačských útokov. Ich terčom boli vojenské správy, odvodové centrá či iné administratívne budovy.

Do leta sa intenzita týchto útokov znížila, ale po vyhlásení tzv. čiastočnej mobilizácie v druhej polovici septembra sa podpaľačské útoky obnovili s novou silou.

Podľa ruského exilového spravodajského webu Mediazona do začiatku novembra zaznamenali v Rusku najmenej 75 útokov na administratívne budovy a v 52 prípadoch boli cieľom podpaľačstva vojenské správy a centrá pre nábor do armády.

V posledných mesiacoch boli mnohí kritici vojny za "diskreditáciu ruskej armády" odsúdení na dlhé väzenské tresty. Medzi nimi sú aj opoziční politici Iľja Jašin, Vladimir Kara-Murza a ďalší. (TASR)

Dopad rakety v západnej časti Bieloruska mohol byť aj zámernou provokáciou zo strany Ruska, tvrdí ukrajinské ministerstvo obrany.

Ukrajina tiež vyjadrila pripravenosť vykonať vyšetrovanie, a to aj za účasti expertov "z radov štátov, ktoré nie sú spojené s podporou Ruska ako teroristického štátu". 

Vo vyhlásení sa pripomína, že "Ukrajina naďalej odoláva ruskému barbarstvu a agresii, pričom využíva svoje bezpodmienečné právo na sebaobranu".

Kyjev si podľa vyhlásenia tiež uvedomuje "zúfalé a tvrdohlavé snahy Kremľa zatiahnuť Bielorusko do jeho agresívnej vojny proti Ukrajine", preto ukrajinská strana "nevylučuje úmyselnú provokáciu zo strany teroristického štátu Rusko".

Ukrajinské ministerstvo obrany objasňuje, že Rusko mohlo vytýčiť takú trasu pre svoje riadené strely, aby vyprovokovalo ich neutralizáciu vo vzdušnom priestore nad územím Bieloruska. (TASR)

Šéf Kremľa Putin privítal návrat izraelského premiéra Netanjahua k moci a ocenil jeho prínos k rozvíjaniu vzťahov s Ruskom a bezpečnosti Blízkeho východu.

Po začiatku ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine zaujal Izrael opatrný postoj, aby zamedzil zvýšeniu napätia vo vzťahoch s Moskvou.

Pre Izrael je totiž kľúčová spolupráca s Ruskom v Sýrii, kde sa izraelská armáda snaží zabrániť narastaniu vplyvu Iránu.

Izrael preto odmieta žiadosti Kyjeva o dodávky zbraní a poskytuje mu len humanitárnu pomoc a nevojenské ochranné vybavenie. (TASR)

Veľká Británia v budúcom roku poskytne Ukrajine pomoc v hodnote 2,3 miliardy libier, povedal to šéf britského rezortu obrany Ben Wallace s tým, že Ukrajinci budú mať zbraňové systémy, ktoré potrebujú.

"Spojené kráľovstvo poskytuje vedomosti a odborné znalosti, aby sme zaručili, že lepšie koordinujeme protivzdušnú obranu. Súbežne to zabezpečuje, že Ukrajina dokáže zvíťaziť na bojisku a dokáže vytlačiť ruské sily," uviedol Wallace. (SITA)

Bieloruské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo veľvyslanca Ukrajiny v súvislosti s dopadom rakety ukrajinskej protivzdušnej obrany na západe Bieloruska.

Ukrajinskému veľvyslancovi "bol vyjadrený dôrazný protest v spojitosti s odpálením protilietadlovej riadenej strely systému S-300 z územia Ukrajiny," uvádza sa vo vyhlásení rezortu diplomacie v Minsku, z ktorého citovala agentúra AFP.

Minsk žiada od Kyjeva, aby celú udalosť okamžite vyšetril a varoval, že incidenty tohto druhu sa nesmú opakovať, pretože by mohli mať "katastrofálne dôsledky".

Bieloruské ministerstvo obrany predtým oznámilo, že jeho systém protivzdušnej obrany v pohraničnej oblasti zostrelil raketu, ktorú podľa predbežných zistení odpálili zo systému S-300 z ukrajinského územia. 

Ukrajina sa k tvrdeniam Minska bezprostredne nevyjadrila. V prípade ich potvrdenia by išlo o prvý incident tohto druhu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

O udalosti bol ihneď informovaný aj bieloruský líder Alexandr Lukašenko, ktorý podporuje Rusko vo vojenskej agresii voči Ukrajine. Podľa správ bieloruských médií Lukašenko nariadil, aby celú záležitosť vyšetrili "špecialisti". (TASR)

Pri najnovších útokoch na Ukrajinu zomreli  najmenej traja civilisti a sedem utrpelo zranenia, oznámil hovorca ukrajinskej pohotovostnej služby Oleksandr Chorunžhyj.

Uviedol, že dvaja ľudia zomreli v Charkovskej oblasti a jedna osoba prišla o život v Doneckej oblasti.

Ostreľovanie zranilo štyroch ľudí v Kyjevskej oblasti, dvoch v Charkovskej a jedného v Ivanofrankivskej oblasti.

K 16:00 miestneho času bolo poškodených 41 objektov vrátane 21 obytných budov, povedal hovorca.

Šéf vojenskej administratívy v Charkovskej oblasti Oleh Synjehubov na Telegrame napísal, že jeden z dvoch mŕtvych v oblasti prišiel o život v sanitke na ceste do nemocnice.

„V oblasti boli zaznamenané údery nepriateľských rakiet. Všetky boli zamerané na naše zariadenia kritickej infraštruktúry,“ uviedol Synjehubov. (SITA)

Rusko údajne umožní využívanie ropovodu Družba na tranzit kazašskej ropy do Nemecka. Rusko je ochotné pristúpiť na takúto žiadosť, uviedol minister energetiky Alexander Novak.

"Staviame sa k tomu normálne, a ak sa časť kazašskej ropy presmeruje z Ust-Lugy do Družby, je to v poriadku."

Nemecko a Poľsko oznámili, že od januára prestanú odoberať ruskú ropu dodávanú prostredníctvom ropovodov. V záujme ďalšieho zabezpečenia požiadali o zvýšenie dodávok ropy okrem iných aj bývalú sovietsku republiku Kazachstan.

Podľa šéfa kazašskej štátnej ropnej a plynárenskej spoločnosti KazMunayGas (KMG) Magsuma Mirsagalijeva je firma pripravená od januára posielať skúšobné dodávky cez ropovod Družba do Nemecka do rafinérie PCK v meste Schwedt.

Rafinéria v Brandenburgu ešte donedávna patrila ruskej ropnej spoločnosti Rosnefť.

Kazašský prepravca ropy Kaztransoil už údajne požiadal o tranzit 1,2 milióna ton ropy do Nemecka v budúcom roku. Kazachstan sa nachádza v Strednej Ázii.

Na prepravu ropy do Európy musí krajina buď využiť ruskú ropovodnú infraštruktúru, alebo ju prepraviť po mori cez Kaspické more do Azerbajdžanu, odkiaľ sa môže ropovodmi ďalej transportovať do Turecka alebo na čiernomorské pobrežie Gruzínska. (TASR)

Talianska premiérka Meloniová oznámila návštevu Kyjeva a vyzvala na federalizáciu Európska únie. Jej cesta sa tak uskutoční ešte pred prvým výročím ruskej invázie na Ukrajinu.

"Povedala som (ukrajinskému prezidentovi) Zelenskému, že Taliansko je pripravené pôsobiť ako garant mierového procesu. Z tohto dôvodu mám v úmysle vycestovať do Kyjeva ešte pred 24. februárom," uviedla Meloniová.

Talianska premiérka sa opätovne prihlásila k záväzkom voči NATO. "Potvrdzujem pripravenosť Talianska dodržať prijaté záväzky," zdôraznila.

"Európa, ktorá môže ponúknuť lepšie riešenia, je federalizovaná Európa. Pri dôležitých otázkach je tak jednoduchšie nájsť spoločné riešenia, jednou z nich je aj otázka obrany. Nemyslím si, že NATO a (koncepcia) európskej armády si navzájom odporujú. Naopak, myslím si, že sa dopĺňajú," dodala Meloniová. (TASR)

Strely Kalibr sa nikdy neminú, vyhlásilo ruské ministerstvo obrany. Rezort zverejnil ako reakciu na vývoj vojny na Ukrajine koláž fotografií doplnenú o text "Kalibr sa nikdy neminie".

Ruská armáda v ďalšej vlne raketových útokov vystrelila na ciele na Ukrajine 69 rakiet. Kyjev informoval, že ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo zneškodniť 54 z nich. 

Kalibr je riadená strela s plochou dráhou letu, ktorá bola prvýkrát verejne predstavená v roku 1993. Ruská armádu ju aktívne využíva od rozpútania vojny na Ukrajine.

Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny je Rusko schopné vyrobiť až sto takýchto rakiet ročne. Kalibr však vyžaduje aj súčasti, na ktorých dovoz do Ruska sa vzťahujú západné sankcie. Medzi nimi sú aj mikročipy. (TASR)

V Rusku hrozí pokuta aj roky väzenia za hanobenie svätojurskej stužky. Za hanobenie symbolu "ruskej vojenskej slávy a víťazstva sovietskeho ľudu" v 2. svetovej vojne hrozí pokuta vo výške až troch miliónov rubľov a trojročná väzba.

V prípade hanobenia stužky na internete alebo ak sa hanobenia dopustí skupina osôb, môže páchateľom hroziť až päťmiliónová pokuta a až päťročné odňatie slobody.

Zákon, ktorý ruský prezident Putin podpísal, dovoľuje používať stužku jedine za účelom pripomenutia dejín, počas spomienkových akcií na počesť vojenskej histórie alebo v záujme vlasteneckej a mravnej výchovy ruských občanov.

Svätojurská stužka existovala už v cárskej ríši ako súčasť najvyššieho vojenského vyznamenania. Nový význam získala stužka po tom, ako ju prijali za svoju Ruskom podporovaní separatisti v Donbase na východe Ukrajiny.

Práve ako symbol ruského šovinizmu a militarizmu tento apríl čierno-oranžovú či čierno-žltú stužku zakázal parlament v Moldavsku. Krok bol reakciou na ruský útok na Ukrajinu. Za porušenie zákona hrozí pokuta alebo 69 hodín všeobecne prospešných prác. Zákon prijali poslanci z prozápadného tábora, ktorý vedie prezidentka Sanduová, zatiaľ čo proruská opozícia rokovania bojkotovala.

"Stužka začala symbolizovať zverstvá spáchané na nevinných ľuďoch. Vojaci agresora nosia túto stužku, keď zabíjajú civilistov, " vyhlásil jeden z moldavských poslancov.

Rusko opakovane poprelo, že by na Ukrajine útočilo na civilistov a cez množiace sa dôkazy odmieta podozrenie, že by sa ruskí vojaci dopúšťali vojnových zločinov. (ČTK)

Ruský prezident Putin dozeral cez videokonferenciu na uvedenie nových vojnových lodí do prevádzky. Sú nimi korveta, mínolovka a jadrová ponorka Generalissimus Suvorov vyzbrojená medzikontinentálnymi balistickými raketami Bulava s jadrovou hlavicou.

Ponorka je šiesta z novej triedy Borej, ktorá sa pridala k ruskému námorníctvu. Počas podujatia tiež spustili na vodu rovnakú ponorku Imperátor Alexander III., ktorú plánujú uviesť do prevádzky po testoch.

„Urýchlime a zvýšime objemy výstavby lodí rôznych projektov, vybavíme ich najmodernejšími zbraňami a uskutočníme operačný a bojový výcvik,“ vyhlásil Putin.

Anton Gerashchenko
@Gerashchenko_en

Putin commanded to raise the flag at the new ships of the Russian navy fleet.

Wishing them a speedy reunion with Moskva cruiser. https://t.co/D8bu8w77aL

Length: (00:00)

29.12.2022 o 12:29 · archivované: 29.12.2022 o 15:16

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Dnešný ruský útok je jeden z „najmasívnejších“ od začiatku vojny, tvrdí ukrajinské ministerstvo obrany. Podľa predbežných správ ukrajinského letectva Rusko odpálilo 69 riadených striel, pričom Ukrajina zostrelila 54 z nich.

„Ruskí teroristi si ponechali jeden z najmasovejších raketových útokov od začiatku rozsiahlej invázie na posledné dni roka. Snívajú o tom, že Ukrajinci budú oslavovať Nový rok v tme a chlade. Ale nedokážu poraziť ukrajinský ľud,“ uviedlo ministerstvo obrany.

Defense of Ukraine
@DefenceU

russian terrorists have been saving one of the most massive missile attacks since the beginning of the full-scale invasion for the last days of the year.
They dream that Ukrainians will celebrate the New Year in darkness and cold.
But they cannot defeat the Ukrainian people.

29.12.2022 o 9:53 · archivované: 29.12.2022 o 14:24

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Letectvo uviedlo, že odrazilo aj útoky iránskych bezpilotných lietadiel, ktoré sú navrhnuté tak, aby explodovali pri kontakte s cieľmi.

Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak predtým uviedol, že Rusko pri útoku odpálilo viac ako 120 rakiet. Neoznámil však ďalšie podrobnosti. Povedal iba to, že cieľom útoku bolo „zničiť kritickú infraštruktúru a hromadne zabiť civilistov“.

Ukrajinské ministerstvo obrany tiež informovalo o zásahu civilného objektu v Ivano-Frankovskej oblasti.

Defense of Ukraine
@DefenceU

Such a New Year's «gift» from terrorussia arrived this morning at a house in the Ivano-Frankivsk region, in the west of Ukraine.
#russiaisaterroriststate https://t.co/SZZy5P4UDn

29.12.2022 o 12:53 · archivované: 29.12.2022 o 14:24

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinskú raketu z protiraketového systému S-300, ktorej časti dopadli na bieloruské územie, zostrelila bieloruská protivzdušná obrana, informovalo bieloruské ministerstvo obrany.

Časti rakety dopadli podľa ministerstva pri dedine Harbacha, ktorá leží v Brestskej oblasti neďaleko ukrajinských hraníc.

Radio Free Europe/Radio Liberty
@RFERL

The missile fell onto Belarusian territory on December 29 as Moscow launched a huge missile attack on Ukraine that was largely repelled by Kyiv's air defenses.https://t.co/3pB2l7WVCq

Belarus Says It 'Destroyed' Stray Ukrainian Missile

Belarus's Defense Ministry says its air defenses shot down a Ukrainian S-300 missile in the Brest border region at around 10 a.m. on December 29.

29.12.2022 o 14:26 · archivované: 29.12.2022 o 14:28

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko má ťažkosti pri odolávaní hrozbám zo vzduchu, tvrdí britské ministerstvo obrany. Spojeného kráľovstvo poukázalo na to, že ruská letecká základňa v meste Engels bola 26. decembra terčom útoku už druhý raz za tri týždne.

Ide pritom o jednu z hlavných operačných základní ruskej flotily strategických bombardérov. 

Britské ministerstvo obrany dodalo, že Rusko čelí problému „mimoriadneho dopytu“ po moderných systémoch protivzdušnej obrany stredného dosahu. „Okrem poskytovania ochrany strategickým mestám ako je Engels, sú tieto systémy v súčasnosti vo veľkom počte požadované na ochranu poľných veliteľských stanovíšť neďaleko frontovej línie na Ukrajine,“ dodalo ministerstvo. (SITA, Sky News)

Boje na Ukrajine uviazli na mŕtvom bode, vraví šéf ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Budanov. Ani Kyjev, ani Moskva podľa neho nemôžu dosiahnuť výrazný pokrok.

„Situácia uviazla. Nehýbe sa,“ povedal Budanov. Po tom, čo ukrajinskí vojaci v novembri oslobodili mesto Cherson na juhu krajiny, sa väčšina ťažkých bojov momentálne odohráva v okolí Bachmutu v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Inde sú ruské sily v defenzíve. Zima však spomalila tempo ukrajinských pozemných operácií na frontovej línii dlhej tisíc kilometrov.

Podľa Budanova je Rusko v „slepej uličke“, keďže utrpelo významné straty. Domnieva sa, že Kremeľ sa rozhodol vyhlásiť ďalšiu etapu mobilizácie. Zároveň dodal, že ukrajinským silám naďalej chýbajú zdroje na to, aby mohli postupovať vo viacerých smeroch. „Nemôžeme ich poraziť komplexne vo všetkých smeroch. Ani oni nás. Veľmi sa tešíme na nové zásoby zbraní a príchod tých pokročilejších,“ poznamenal Budanov. (SITA, BBC)

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 54 nepriateľských striel s plochou dráhou letu. Hlavný veliteľ ukrajinskej armády Zalužnyj uviedol, že podľa predbežných dát ruské sily vypálili dovedna 69 striel a 54 z nich zostrelili.

„Nepriateľ sa uchyľuje k jeho raketovému teroru voči mierumilovným občanom Ukrajiny. Dnes ráno agresor odpálil riadené strely zo vzduchu a mora, protilietadlové riadené strely na protivzdušné raketové systémy S-300 v zariadeniach energetickej infraštruktúry našej krajiny,“ napísal generál.

Ukrajinské letectvo neskôr opísalo „masívne bombardovanie“ rakiet a samovražedných dronov počas štvrtkového ruského útoku, pričom potvrdilo Zalužného počty.

V noci protilietadlová obrana podľa vzdušných síl zničila smerom na východ 11 dronov Šáhid-131 a 136. Ráno zase Rusko zaútočilo strelami Ch-101 a Ch-555 z bombardérov z Volgodonského okresu a severnej oblasti Kaspického mora, ako aj riadenými strelami Kalibr z lodí v Čiernom mori. Okrem toho ukrajinské letectvo eviduje šesť útokov strelami Ch-22 a Ch-32 a dve odpálenia protiradarových rakiet Ch-31P.

Ukrajinské úrady naznačili, že Rusko mohlo vystreliť až 120 rakiet. (SITA, Sky News)

Na základni Engeľs v juhoruskej Saratovskej oblasti, kde sú umiestnené strategické lietadlá ruských ozbrojených síl, opäť aktivovali protivzdušnú obranu. Tá zničila "neznámy objekt", oznámili oblastní predstavitelia. 

"Systém protivzdušnej obrany bol aktivovaný v Engeľskom okrese v strednej časti ruskej Saratovskej oblasti," napísal na sociálnych sieťach jej gubernátor Roman Busargin a dodal, že systém zneškodnil neidentifikovaný objekt.

Ruská protivzdušná obrana už cez Vianoce 26. decembra zostrelila ukrajinské bezpilotné lietadlo, ktoré sa priblížilo k tejto leteckej základni na juhu Ruska. Ministerstvo obrany v Moskve vtedy spresnilo, že ukrajinský dron zostrelili v malej výške, keď sa približoval k vojenskému letisku Engeľs. Dodalo, že pád vraku dronu spôsobil smrteľné zranenia trom ruským technikom na letisku.

Letecká základňa Engeľs, ktorá je jednou z dvoch ruských základní určených pre strategické bombardéry, leží pri mestách Engeľs a Saratov približne 730 kilometrov juhovýchodne od Moskvy. Od frontovej línie na Ukrajine je vzdialená stovky kilometrov, píše tlačová agentúra Reuters.

K útoku na túto vojenskú základňu prišlo aj 5. decembra, keď bol podniknutý úder aj na ďalšiu základňu v ruskej Riazanskej oblasti. Ukrajina sa k útokom v Rusku verejne neprihlásila, no nazvala ich "karmou" za inváziu z 24. februára.
(TASR)

Na bieloruské územie dopadla ukrajinská raketa, informuje bieloruská agentúra Belta. Minsk podľa nej príčinu incidentu prešetruje. Ukrajina sa ráno a dopoludnia opäť musela brániť rozsiahlym ruským vzdušným útokom.

Raketa z protilietadlového systému S-300 vypálená z Ukrajiny zasiahla Bielorusko medzi desiatou a jedenástou hodinou dopoludnia miestneho času, uvádza Belta. Informácie o prípadných obetiach na životoch alebo zranených zatiaľ nie sú.

Z nariadenia bieloruského diktátora Alexandra Lukašenka príčinu incidentu prešetrujú kriminalisti a odborníci z ministerstva obrany.

Minsk zatiaľ skúma dva možné scenáre, píše Belta. Podľa prvého mohlo ísť o nechcený incident podobný tomu v Poľsku, ktorého územie v polovici novembra zasiahla strela ukrajinskej protivzdušnej obrany počas toho, čo sa Ukrajina bránila ruským náletom. Vyšetrovaná je tiež možnosť, že išlo o raketu zostrelenú bieloruskou protivzdušnou obranou.

Liveuamap
@Liveuamap

Belarusian Ministry of Defense says parts of Ukrainian S-300 have fallen near Ivanava town of Brest region https://t.co/HbWq1e6Lyq https://t.co/KuLLhXDX2n

29.12.2022 o 12:51 · archivované: 29.12.2022 o 13:18

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

V Kyjeve je 40 percent ľudí bez elektriny, oznámil starosta Kyjeva. Výpadok elektriny je dôsledok bezpečnostných opatrení. "Inžinieri  pracujú na obnovení dodávok energií. Mesto dodáva teplo a vodu ako zvyčajne," informoval Kličko. (The Guardian)

Ruské útoky zranili v Kyjeve najmenej troch ľudí, oznámil starosta Kličko. Všetci zranení sú ošetrovaní v nemocnici. Starosta dodal, že dvoch ľudí zachránili z domu, ktorý zavalili trosky. (TASR)

Napätie medzi Ukrajinou a Maďarskom, ktoré majú spoločnú viac ako stokilometrovú hranicu, sotva dosahuje rozmery vojny proti Rusku, ktorá trvá už desať mesiacov. Orbán je však pre Kyjev ďalším veľmi problematickým susedom. (Washington Post)

Protivzdušná obrana v Kyjevskom regióne zostrelila 16 ruských rakiet. Uviedol to starosta Kyjeva Kličko. Objavujú sa aj neoverené zábery rakiet, ktoré lietajú nad mestom. 

Maria Avdeeva
@maria_avdv

Missiles flying over Kyiv. 15 shot down as of now. https://t.co/bms0ctU88v

Length: (00:00)

29.12.2022 o 9:37 · archivované: 29.12.2022 o 9:53

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

„Nebudeme čakať na zázrak,“ povedal vo vianočnom prejave Zelenskyj. Toto bol rok nečakania na zázrak, keď Ukrajinci ukázali, že sa budú brániť a žiadať podporu, ktorá im náleží. Píše Zuzana Kepplová. (SME)

Škody v Kyjeve z ranného útoku spôsobili trosky zostrelených rakiet, ktoré zasiahli domy či detské ihrisko. Uvádza to spravodajská služba Euromaiden Press. Zatiaľ ide o nepotvrdené správy.

Guvernér Kyjeva Kuleba konštatoval, že „Letecký poplach pokračuje. Protivzdušná obrana funguje. Nepoľavujeme. Buďme ostražití. Rusko nás nezastraší." V kyjevskom podzemí hlásia výpadky svetla.

Rovnako sa objasňujú aj dôsledky úlomkov riadenej strely, ktoré spadli na obytnú budovu v regióne Odesa.

KyivPost
@KyivPost

⚡️There are light outages in the Kyiv underground https://t.co/jACs1dXXjj

29.12.2022 o 8:59 · archivované: 29.12.2022 o 9:02

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinu zasiahli  ďalšie rozsiahle raketové útoky, vo viacerých mestách bolo počuť výbuchy. Rusko vypustilo viac ako 120 rakiet, vyhlásil to poradca vedúceho kancelárie prezidenta Ukrajiny Podoľak.

Михайло Подоляк
@Podolyak_M

29.12.22. 120+ missiles over 🇺🇦 launched by the "evil Russian world" to destroy critical infrastructure & kill civilians en masse. We’re waiting for further proposals from "peacekeepers" about "peaceful settlement", "security guarantees for RF" & undesirability of provocations.

29.12.2022 o 8:21 · archivované: 29.12.2022 o 8:42

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

V Charkove došlo k sérii výbuchov. Starosta mesta Terechov dodal, že sa ešte zisťuje, čo bolo zasiahnuté a či boli obete. Starosta Kyjeva Kličko medzitým potrvdil, že v hlavnom meste došlo k niekoľkým výbuchom. (The Guardian)

Nad Žytomyrskou oblasťou boli spozorované rakety, uviedol miestny guvernér Bunečko. Podľa Vilkula, veliteľa ukrajinskej vojenskej správy Kryvyj Rih, odpaľujú rakety na Ukrajinu z lodí na Čiernom mori.

Podľa korešpondenta agentúry Reuters a správ miestnych médií bolo počuť výbuchy v Kyjeve aj Odese. V regiónoch Odesa a Dnepropetrovsk ohlásili výpadky elektriny s cieľom minimalizovať potenciálne škody na energetickej infraštruktúre.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokĎalší autoritársky líder za dverami. Napätie medzi Ukrajinou a Maďarskom sa stupňuje Čítajte 

Ukrajinské úrady uviedli, že výbuchy pochádzajú zo systémov protivzdušnej obrany, ktoré zostreľujú prichádzajúce rakety. Poradca prezidentskej kancelárie Arestovyč napísal, že prichádza viac ako 100 rakiet v niekoľkých vlnách a po celej krajine bolo počuť letecké poplachy.

Rusko nebude považovať mierový plán ukrajinského prezidenta Zelenského za základ pre ďalšie rokovania. Moskva sa zároveň domnieva, že "Kyjev ešte stále nie je pripravený na skutočné mierové rozhovory".

Povedal to ruský minister zahraničných vecí  Lavrov. Tiež nazval "ilúziou" myšlienku, že s pomocou Západu dôjde k vytlačeniu Ruska z Krymu a východnej Ukrajiny.

Hovorca Kremľa  Peskov zavrhol už skôr Zelenského desaťbodový mierový plán – s tým, že návrh na ukončenie konfliktu na Ukrajine musí prihliadať aj na novú "realitu" a na pripojenie štyroch ukrajinských administratívnych oblastí k Rusku.

Rusko vyhlásilo po sporných septembrových referendách, ktoré odsúdil Západ aj Kyjev, za súčasť svojho územia štyri ukrajinské oblasti – Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú. Ruská armáda pritom ani jednu z týchto oblastí úplne neovláda.

Zelenského desaťbodový mierový plán, ktorý  predstavila agentúra Reuters, zahŕňa stiahnutie ruských vojsk z medzinárodne uznaného územia Ukrajiny, a teda aj zo spomínaných štyroch oblastí a z Krymského polostrova, ktorý Moskva anektovala ešte v roku 2014. Rusko pritom dlhodobo deklaruje, že o tomto bode odmieta diskutovať. (TASR)

USA zintenzívňujú svoje úsilie, aby zabránili Iránu dodávať drony Rusku, píše New York Times. Bidenova administratíva sa údajne sústreďuje na to, aby pripravila Irán o niektoré komponenty potrebné na výrobu dronov.

„V rozhovoroch v USA, Európe a na Strednom východe opísal celý rad spravodajských, vojenských a národných bezpečnostných predstaviteľov rozširujúci sa americký program, ktorého cieľom je udusiť schopnosť Iránu vyrábať bezpilotné lietadlá a sťažiť Rusom odštartovať bezpilotné lietadlá „kamikadze“ a – ak všetko ostatné zlyhá – poskytnúť Ukrajincom obranu potrebnú na to, aby ich zostrelili z neba,“ uvádza denník. (The Guardian)

Už sme sa tešili, že náročné roky sú za nami. S narastajúcim percentom zaočkovaných ľudí sa už nezadržateľne blížil koniec pandémie. Ruské vojská však vpadli na Ukrajinu a Putin sa snažil bleskovou vojnou dobiť Kyjev.

To sa mu síce nepodarilo, no na území cudzieho suverénneho štátu je dodnes, s desiatkami tisíc mŕtvych vojakov aj civilistov.

Turbulencie zažila aj britská vláda a kráľovská rodina, v Číne si naopak upevnila moc komunistická strana a Irán sa stále zmieta v protestoch za zlepšenie ľudských práv.

Čo všetko sa v roku 2022 stalo a čo nás čaká ten budúci? Jana Maťková sa v podcaste Dobré ráno pýtala šéfa zahraničnej redakcie denníka SME Matúša Krčmárika a redaktora Lukáša Onderčanina.

Francúzsko poskytne Ukrajine zbrane v hodnote 200 miliónov eur. Francúzsky minister obrany Lecornu uviedol, že sa plánuje špeciálny fond, ktorý umožňuje nákup zbraní a vojenského vybavenia priamo od francúzskych výrobcov. (NEXTA)

"Boje sú na mŕtvom bode," hovorí šéf ukrajinskej spravodajskej služby. Kyrylo Budanov urobil podobné tvrdenie, aké vyhlásil Inštitút pre štúdium vojny o Bachmute. Rozšíril ho na celú krajinu.

Budanov hovorí, že boje na Ukrajine uviazli na mŕtvom bode, keďže Ukrajina ani Rusko nie sú schopné výrazne napredovať. "Situácia je zaseknutá... Nehýbe sa," konštatoval Budanov pre tlačovú agentúru v rozhovore.

Poznamenal, že Rusko je v slepej uličke, ale Ukrajina ich „nemôže poraziť vo všetkých smeroch komplexne“, kým čaká na zbrane. (The Guardian)

V Kyjeve a Chersone sa ozývajú letecké poplachy. Rovnako aj v regiónoch Mykolajiv a Žitomyr. „V hlavnom meste bol vyhlásený letecký poplach! Choďte prosím do krytu!" zverejnila vojenská správa mesta Kyjev. (The Guardian)

Estónsky minister zahraničných vecí Reinsalu podporil požiadavku Ukrajiny vylúčiť Rusko z Bezpečnostnej rady OSN. "Členstvo Ruska, štátu agresora, v BR OSN považujem za nezákonné. Rusko by nemalo byť členom BR OSN!" napísal.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokVianoce boli o raketách, Medvedev predpovedá štvrtú ríšu a prezidenta MuskaČítajte 

Vylúčenie Ruska z rady požaduje Ukrajina s odôvodnením, že Rusko zaujalo miesto v rade po Sovietskom zväze len na základe svojej žiadosti, čím Moskva obišla procedúry stanovené Chartou OSN. Zároveň tiež útokom na Ukrajinu a vojnou, ktorú proti nej vedie, hrubo porušuje Chartu OSN a hlavný cieľ OSN - zachovanie mieru.

Bezpečnostnú radu OSN tvorí 15 krajín: päť stálych členov a desať členov volených každé dva roky. (TASR)

Ukrajina čelila novej vlne ruských útokov samovražednými dronmi. Ich terčom mali byť ciele na juhu a východe Ukrajiny. 

Podľa ukrajinskej armády bolo päť dronov zostrelených v Dnepropetrovskej oblasti. Lety dronov v skupinách boli podľa jej vyhlásenia spozorované aj v Doneckej, Záporožskej a Charkovskej oblasti. Hlásené boli aj v smere na Odesu.

DPA uvádza, že podľa správ ukrajinskej agentúry Unian mnohé z týchto bezpilotných lietadiel zostrelili. (TASR)

Od začiatku vojny sa podarilo oslobodiť 1 456 ukrajinských vojnových zajatcov, oznámil prezident Zelenskyj. Moskva zrejme stále väzní tisícky ukrajinských zajatcov, no ich presný počet nie je známy.

Ich prepustenie z ruského zajatia však prezident podľa vlastných slov považuje za prioritu. Prezident svoj každoročný príhovor predniesol za zatvorenými dverami. (SITA, Sky News)