Prezident Zelenskyj navštívil frontovú líniu v Bachmute (SME Minúta)

Ukrajinský prezident Zelenskyj v stredu navštívi Washington a vystúpi so svojim prejavom pred členmi oboch komôr Kongresu, píšu americké médiá.

Informáciu publikoval server Punchbowl News s odvolaním sa na deväť svojich s vecou oboznámených zdrojov. Správu následne zverejnila agentúra Reuters a priniesol ju tiež server Axios, či televízia CNN.

Išlo by o prvú zahraničnú cestu hlavy ukrajinského štátu od začiatku ruskej invázie vo februári tohto roku.

Predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová v utorok podľa Reuters uviedla, že v stredu večer sa bude konať zasadnutie Kongresu, ktoré bude mať "veľmi zvláštne zameranie na demokraciu". Pelosiová nespresnila, čoho sa bude zasadnutie týkať, jej kancelária na žiadosť o komentár k údajnej návšteve Zelenského bezprostredne nereagovala.

Zelenskyj od začiatku ruskej invázie podnikol niekoľko ciest po Ukrajine, pri ktorých zavítal do regiónov oslobodených od okupačnej armády. V utorok navštívil vojakov v meste Bachmut v Doneckej oblasti, kde sa teraz odohrávajú najťažšie boje medzi ukrajinskými obrancami a ruskými inváznymi jednotkami. (ČTK)

Na Ukrajinou ovládanom území Doneckej oblasti zostáva napriek povinnej evakuácii najmenej 200-tisíc civilistov, oznámila ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková.

Tento počet zahŕňa aj ľudí v meste Bachmut, ktoré je každý deň cieľom ostreľovania a na ktorého okrajoch sa nachádzajú ruské sily, uviedla Vereščuková.

"Chcem vyzvať obyvateľov Doneckej oblasti, prosím, neriskujte životy svojich detí," povedala podpredsedníčka vlády, ktorá je tiež ministerkou pre reintegráciu dočasne okupovaných území.

Povinná evakuácia z Doneckej oblasti sa začal v auguste, podľa Vereščukovej ministerstva však odtiaľ odišlo len 33 000 obyvateľov vrátane 5 000 detí.

Evakuácie pokračujú aj v ďalších regiónoch blízko frontovej línie, ako aj z oslobodených obcí, na ktoré stále útočia ruské sily. Viac ako 43 000 ľudí opustilo v posledných mesiacoch nebezpečné časti Záporožskej oblasti.

Približne 34 000 ľudí od leta odišlo z Ruskom okupovaných častí Chersonskej oblasti, ktorú od oslobodenia mesta Cherson opustilo ďalších 12 000 obyvateľov. (TASR)

Afganistan sa zatiaľ nedokáže vysporiadať so skupinami, ktoré uskutočňujú teroristické útoky, vyhlásila osobitná predstaviteľka OSN pre Afganistan Roza Otunbajevová.

Krajinu naďalej kontroluje hnutie Taliban, ktoré sa však nedokáže dostatočne vysporiadať s "teroristickými skupinami operujúcimi v Afganistane", uviedla šéfka Asistenčnej misie OSN v Afganistane (UNAMA) na pôde Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku.

Za znepokojivé označila nedávne útoky militantov z organizácie Islamský štát (IS), a to najmä proti veľvyslanectvám Ruska a Pakistanu, ako aj na hotel s mnohými ubytovanými Číňanmi. "Civilné obete pri týchto útokoch sú stále značné," dodala.

Otunbajevová takisto uviedla, že budúcnosť vojnou zničenej krajiny je neistá. Zároveň kritizovala Taliban za uplatňovanie telesných trestov a popráv na verejnosti, ako aj za upieranie vzdelania dievčatám a ženám.

UNAMA News
@UNAMAnews

#Afghanistan faces monumental challenges. UNAMA maintains focus on all Afghans' rights and providing live-saving humanitarian assistance. By remaining & engaging we hold out hope that Afghans will not be isolated from the world.

Read Otunbayeva’s brief: https://t.co/vGRrJrbkyj https://t.co/mtCnsAc97n

20.12.2022 o 18:38 · archivované: 20.12.2022 o 21:39

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Budúci brazílsky prezident  Luiz Inácio Lula da Silva telefonoval s ruským prezidentom. Putin plánuje posilniť vzťahy s Brazíliou. Nový prezident juhoamerickej krajiny chce v zahraničnej politike spolupracovať so všetkými.

"Hovoril som dnes s Putinom, ktorý mi zablahoželal k víťazstvu, zaželal mi dobrú vládu a vyjadril želanie posilniť vzťahy medzi našimi krajinami," vyhlásil Lula, ktorý sa úradu ujme v januári.

"Brazília je späť, bude viesť dialóg s každým a bude sa usilovať o svet bez hladu a v mieri," povedal Lula po tom, čo informoval o telefonáte s Putinom.

Lula ešte na jar vyhlásil, že za vojnu na Ukrajine je čiastočne zodpovedný aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. (ČTK)

Rusko presúva vojakov a zbrane z Ďalekého východu k Ukrajine, informoval generálny štáb Ukrajiny. (Kyiv Independent)

Pri výbuchu počas údržbových prác na plynovode Bratstvo v ruskej Čuvašskej republike zahynuli traja ľudia. Poškodenie neovplyvní objem prepravovaného zemného plynu, oznámil ruský energetický koncern Gazprom.

Zatiaľ nie je jasné, koľko potrvá oprava poškodenej časti plynovodu, uviedol šéf regionálnej správy Čuvašskej republiky Oleg Nikolajev.

Plynovod Bratstvo vedie z Nového Urengoja na Sibíri do ukrajinského Užhorodu. Je to jeden z najdôležitejších exportných plynovodov na prepravu ruského plynu do Európy.

Podľa agentúry AP sa stal plynovod Bratstvo hlavnou trasou pre prepravu ruského zemného plynu, keď v septembri explózia v Baltskom mori poškodila plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2. (TASR)

Ukrajina by mohla dostať od USA elektroniku, ktorá dokáže navádzať na cieľ letecké bomby. Očakáva sa, že rozhodnutie o dodávke by malo padnúť už tento týždeň ako súčasť ďalšieho balíka pomoci pre Ukrajinu, uviedli zdroje CNN.

Pomocou navigačných zariadení sa bomby dajú upraviť na muníciu spoločného priameho útoku známu pod skratkou JDAM.

Americká armáda ich používa od bômb s hmotnosťou 227 kilogramov (500 libier) po 907 kg (2000 lb), aby cieľ zasiahli s vysokým stupňom presnosti.

Úradníci Pentagónu neuviedli, koľko takýchto súprav alebo aký konkrétny typ JDAM poskytnú Ukrajine. Súpravy poskytujú neriadeným bombám dosah približne 24 kilometrov, čo znamená, že by nemohli zasiahnuť ciele hlboko v ruskom území.

Presné bomby by mohli Kyjevu pomôcť zaútočiť na pevné ruské obranné línie alebo iné veľké ciele.

Ukrajinské letectvo však bude musieť nájsť spôsob, ako zacieliť a odpáliť JDAM z lietadiel zo sovietskej éry, podobne ako to predtým urobilo s americkými protiradiačnými raketami HARM. (TASR)

Putinova vojna proti Ukrajine trvá už tristo dní. Ruský prezident navštívil svojho bieloruského vazala Lukašenka. Ukrajinský prezident Zelenskyj prišiel za vojakmi do frontového mesta Bachmut. Prečítajte si súhrn z diania na Ukrajine.

Ruská armáda presúva časť techniky, ktorú má v Bielorusku, bližšie k hraniciam s Ukrajinou, informovala bieloruská nezávislá monitorovacia skupina Belaruski Hajun. Množstvo techniky je ale malé a nestačí na útočné akcie.

Ruské ozbrojené sily podľa monitorovacej skupiny presúvajú zo severnej a centrálnej časti Bieloruska smerom na juh napríklad tanky a nákladné autá alebo bojové vozidlá pechoty. Išlo o desiatky kusov.

V súčasnosti sú podľa neho možno dve vysvetlenia: Buď Rusko začína presúvať techniku z výcvikových priestorov na severe a v strede Bieloruska do pohraničia, alebo ju preváža na ďalšie spoločné vojenské cvičenie s bieloruskými ozbrojenými silami. (ČTK)

Ukrajinského generála suspendovali po tom, ako daroval šéfovi poľskej polície granátomet, ktorý minulý týždeň vybuchol v budove policajného riaditeľstva vo Varšave, oznámil poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski.

Šéf poľskej polície Jaroslaw Szymczyk bol minulý týždeň hospitalizovaný, keď v jeho kancelárii vybuchol granátomet, ktorý dostal na Ukrajine ako darček. Výbuch poškodil aj samotnú budovu policajného riaditeľstva a zranenia pri ňom utrpela ešte jedna osoba.

Szymczyk pre denník Rzeczpospolita neskôr uviedol, že si myslel, že granátomet nie je nabitý a je bezpečné s ním manipulovať.

"Dostal som informáciu, že generál D. Bondar, námestníka šéfa Štátnej služby Ukrajiny pre mimoriadne situácie (DSNS), ktorý bol zodpovedný za odovzdanie daru generálovi Jaroslawovi Szymczykovi, veliteľovi poľskej polície, bol suspendovaný," uviedol Kamiňski na sociálnej sieti Twitter.

Dodal, že ukrajinské úrady začali v tejto súvislosti tiež trestné konanie.

Szymczyk pre poľské médiá uviedol, že neplánuje v súvislosti s incidentom rezignovať, no prijme akékoľvek rozhodnutie poľského premiéra alebo ministerstva vnútra.

"V mojej kancelárii prišlo k incidentu, ktorý treba poriadne vysvetliť. Darček, ktorý som dostal počas návštevy šéfa jednej z najdôležitejších služieb zodpovedných za ukrajinskú vnútornú bezpečnosť, totiž vybuchol," uviedol Szymczyk.

Poľské médiá sa domnievali, že Szymczyk by v dôsledku incidentu mohol prísť o funkciu, no minister vnútra Kamiňski v pondelok oznámil, že šéf poľskej polície nebude suspendovaný. (TASR)

V Rusku existujú protichodné názory na protiofenzívu na Ukrajine, povedal nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ amerického ministerstva zahraničia.

Washington však bude podľa neho naďalej podporovať Kyjev bez ohľadu na to, aký scenár sa vo vojne na Ukrajine odohrá.

„Určite sú niektorí, ktorí by, myslím, chceli pokračovať v ofenzíve na Ukrajine. Sú iní, ktorí majú skutočné otázky o schopnosti Ruska to skutočne urobiť,“ vyjadril sa predstaviteľ. (SITA)

Nemecký prezident Steinmeier naliehal na čínskeho líra Si Ťin-pchinga, aby pomohol zastaviť vojnu na Ukrajine, oznámila  kancelária nemeckého prezidenta.

"Prezident poukázal na spoločný záujem Číny a Európy týkajúci sa ukončenia vojny, ako aj rešpektovania ukrajinskej suverenity a požadovaného stiahnutia sa ruských vojsk. Požiadal Si Ťin-pchinga, aby použil svoj vplyv na prezidenta Putina a skončil to," uvádza vo vyhlásení kancelária nemeckého prezidenta o obsahu telefonátu štátnikov.. (TASR)

Na pozadí vojny na Ukrajine zaznamenáva Poľsko veľký záujem o službu v dobrovoľníckych Vojskách územnej obrany. V súčasnosti majú už 36 000 príslušníkov, oznámil minister obrany Mariusz Blaszczak. 

Dobrovoľníci a dobrovoľníčky absolvujú najskôr 16-dňový základný výcvik, pri ktorom sa naučia strieľať a oboznámia so základnými pravidlami obrany a správania v situáciách ohrozenia. Príprava sa uskutočňuje najmä cez víkendy a trvá celkovo tri roky.

Poľsko plánuje v najbližších rokoch posilniť svoje ozbrojené sily. Počet profesionálnych vojakov by sa mal zvýšiť zo 110 000 na 250 000 a počet príslušníkov územnej obrany by mal dosiahnuť 50 000.

S cieľom prilákať do ozbrojených síl viac občanov ponúkla poľská armáda na jeseň tohto roka jednodňové kurzy vojenského výcviku. Vzhľadom na veľký záujem bude výcvik pokračovať, ohlásil Blaszczak začiatkom týždňa.

V prvej fáze ho absolvovalo 4 000 ľudí, v januári a februári bude k dispozícii 8 000 miest. (TASR)

V Rusku existujú protichodné názory na to, či spustiť alebo nezačať protiofenzívu na Ukrajine, uviedol vysoký predstaviteľ rezortu zahraničia USA. Washington bude pokračovať v podpore Kyjeva bez ohľadu na to, čo sa bude diať.

„Určite sú niektorí [v Rusku], o ktorých si myslím, že by chceli pokračovať v ofenzíve na Ukrajine. Sú iní, ktorí majú skutočné otázky o schopnosti Ruska to skutočne urobiť,“ povedal novinárom vysoký predstaviteľ ministerstva zahraničia pod podmienkou zachovania anonymity.

Najvyšší ukrajinský generál Valerij Zalužnij pre The Economist minulý týždeň povedal, že Rusko pripravuje 200-tisíc nových vojakov na veľkú ofenzívu, ktorá by mohla prísť z východu, juhu alebo dokonca z Bieloruska. (The Guardian)

Rusko chce Iránu výmenou za stovky dronov poskytnúť pokročilé vojenské komponenty. Je o tom presvedčený britský minister obrany Wallace. Povedal to v britskom parlamente s tým, že takýto krok podkope medzinárodnú bezpečnosť.

"Irán sa stal jedným z hlavných vojenských podporovateľov Ruska," poznamenal Wallace vo vystúpení k Ruskej invázii na Ukrajine.

"Na oplátku za to, že dodal viac ako 300 bezpilotných lietadiel, mieni teraz Rusko Iránu poskytnúť pokročilé vojenské komponenty, čím podkopáva bezpečnosť na Blízkom východe aj bezpečnosť medzinárodnú," dodal. (ČTK)

Dvaja ľudia zomreli a traja boli zranení v Chersonskej oblasti pri ruských útokoch. Uviedol to gubernátor oblasti Januševyč. Ruské sily podľa neho zaútočili 42-krát.

Mali použiť delostrelectvo, mínomety, raketomety, tanky a rakety. 

Terčom útokov boli obytné štvrti mesta Cherson, kritické infraštruktúrne zariadenia, vzdelávacia inštitúcia a administratívna budova, konštatoval Januševyč. (SITA)

Približne 100-tisíc IT špecialistov opustilo tento rok Rusko po začatí invázie na Ukrajine. Mladí Rusi po začatí invázie húfne utekali z krajiny, najmä tí, ktorí pôsobia v IT sektore a sú schopní pracovať na diaľku.

Vyhlásenie mobilizácie koncom septembra tiež spustilo ďalšiu vlnu odchodov.

"Až 10 percent zamestnancov IT spoločností opustilo krajinu a nevrátilo sa. Celkovo je v zahraničí okolo 100-tisíc IT špecialistov," citovali ruské tlačové agentúry ministra pre digitálny rozvoj Maksuta Šadajeva.

Minister neuviedol dôvod odchodov, ale odporučil neukladať "prísne obmedzenia" na prácu na diaľku, aby sa predišlo tomu, že by to prinútilo týchto expertov hľadať si prácu v zahraničných spoločnostiach.

Väčšina Rusov, ktorí odišli, smerovala do susedných krajín, ako sú Arménsko, Gruzínsko a Kazachstan, ale aj do Turecka a USA. (TASR)

Za politické divadlo označila Ukrajina stretnutie šéfa Kremľa Putina a bieloruského prezidenta Lukašenka. Tí sa počas rokovaní v Minsku zaviazali k prehĺbeniu vojenskej spolupráce medzi Ruskom a Bieloruskom. 

"Stretnutie Putina a Lukašenka je ďalším tancom, ktorí predviedli. Podľa dostupných informácií na tomto stretnutí neprijali žiadne zásadné rozhodnutia," konštatoval ukrajinský minister zahraničných vecí Kuleba na on-line brífingu.

"Nech sa stane čokoľvek, sme pripravení na akýkoľvek scenár," dodal. (TASR)

Hrozba ruského útoku na Moldavsko je nepravdepodobná, vylúčiť sa však nedá. Konštatoval to námestník poľského ministra zahraničných vecí Piotr Wawrzyk.

Šéf moldavskej tajnej služby Alexandru Musteaţa  pre moldavskú televíziu povedal, že jednotky Kremľa plánujú inváziu do jeho krajiny začiatkom roka 2023.

Ruské jednotky sa nachádzajú v Pondestersku, malej odštiepeneckej republike na východe Moldavska, čo vyvolalo obavy, že Rusko by mohlo použiť silu, aby zastavilo túto bývalú sovietsku republiku v posilňovaní väzieb so Západom.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokVaršava chystá obrovské vojenské cvičenie, civilisti majú o výcvik záujemČítajte 

"Nič nemôžeme vylúčiť, ruský prezident  Putin ukázal, že nevyspytateľný, šialený politik," povedal Wawrzyk pre agentúru PAP v reakcii na Musteaţovo vyjadrenie.

Ako dodal, Putin žije "realitou alebo spôsobom vedenia politiky z prvej polovice 20. storočia". "Z týchto dôvodov takýto scenár nemôžeme vylúčiť," upozornil.

"Ak bude Putin konflikt eskalovať, rozšíri ho do Moldavska, a potom bude jednoduchšie – ako sa (šéf Kremľa) domnieva – presvedčiť európskych lídrov uznať Krymský polostrov za súčasť Ruska," pokračoval Wawrzyk.

Na druhej strane však podotkol, že by sa mala brať do úvahy aj skutočnosť, že ruské vojenské zdroje sa pomaly vyčerpávajú. (TASR)

Ruský súd nariadil zabavenie luxusného hotelového komplexu v Soči, ktorý patrí ruskému oligarchovi Olegovi Deripaskovi. Informoval o tom denník Financial Times, s tým, že miliardár predtým kritizoval inváziu Moskvy na Ukrajine.

Právny spor o pozemky medzi Deripaskou a vedecko-vzdelávacím zoskupením Sirius pod patronátom ruského prezidenta Putina začal už pred februárovou inváziou. Zdanlivo tak nesúvisí s oligarchovou opatrnou kritikou Moskvy.

Dve osoby oboznámené so situáciou však denníku povedali, že súdnemu príkazu predchádzala žiadosť Kremľa, aby Deripaska vojnu prestal kritizovať. "Kremeľ ho požiadal, aby sa upokojil," uviedol jeden zo zdrojov blízkych Deripaskovi. (ČT24)

Výbuch pretrhol plynovod Urengoj-Pomary-Užhorod, ktorý vedie z Ruska cez Ukrajinu. Časť plynovodu Bratstvo, cez ktorý prúdi plyn aj na Slovensko, je kvôli výbuchu uzavretá.

Regionálne ministerstvo pre mimoriadne situácie v Ruskej Čuvašskej republike, kde k nehode došlo uviedlo, že dostalo hlásenie o požiari na plynovode, pričom nešpecifikovalo o ktorý plynovod ide.

Zranila sa jedna osoba. Príčina výbuchu zatiaľ nie je známa.

Plynovod Bratstvo vedie z Nového Urengoja na Sibíri do ukrajinského Užhorodu. Je to jeden z najdôležitejších ruských exportných plynovodov, čiastočne ho vlastní a prevádzkuje aj Ukrajina.

Liveuamap
@Liveuamap

Siberia: Natural gas pipeline caught fire in Vurnary district of Chuvashia republic https://t.co/ePehJ4nYss https://t.co/KcCk26gsOL

Length: (00:00)

20.12.2022 o 12:30 · archivované: 20.12.2022 o 13:51

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Poľsko a Nemecko zažiadali o dodávky ruskej ropy na budúci rok. Uviedol to šéf ruského vývozcu ropy Transnefť Nikolaj Tokarev, ktorý zároveň dodal, že objem dodávok cez južnú vetvu ropovodu Družba zostane v roku 2023 stabilný.

Na základe rozhodnutia EÚ začal od 5. decembra platiť zákaz dovozu ruskej ropy tankermi a západné štáty zároveň rozhodli o zavedení cenového stropu na ruskú ropu. Ropovod Družba je však spod sankcií proti Rusku uvalených za inváziu na Ukrajinu dočasne vyňatý.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokRopa, plyn, otroci a korupcia. Aká je ekonomika Kataru?Čítajte 

Poľsko a Nemecko v priebehu roka oznámili, že sa budú snažiť do konca tohto roka zastaviť dovoz ropy severnou vetvou ropovodu Družba a ako uviedli koncom novembra nemenované zdroje pre agentúru Reuters, Varšava v tejto súvislosti očakáva podporu Berlína na uvalenie sankcií EÚ na túto časť ropovodu. To by jej umožnilo vyhnúť sa pokute za porušenie dlhodobého kontraktu.

Vyjadrenia šéfa Transnefti sú tak v rozpore s informáciami o plánoch Poľska odstúpiť od dohody o nákupe ruskej ropy. "Oznámili, že od 1. januára už nebudú odoberať ropu z Ruska. Teraz sme však dostali od poľských odberateľov žiadosť na budúci rok na 3 milióny ton a na december 360.000 ton," citovala Tokareva ruská agentúra TASS, na ktorú sa odvolal Reuters. (TASR)

Grónsko pozastavilo dohodu o rybolove s Ruskom do budúceho roka. Uviedlo to ministerstvo pre rybolov tohto dánskeho autonómneho územia s tým, že informovalo aj ruských predstaviteľov. Dôvodom je pokles zásob viacerých druhov rýb.

Dohoda o rybolove medzi Ruskom a Grónskom platí od roku 1992. Pre Grónsko sa v nej stanovujú kvóty na výlov hlavne tresky v Barentsovom mori severne od Ruska a pre ruské lode zase kvóty na lov plates v grónskych vodách.

Agentúra AFP si všíma, že grónske ministerstvo v súvislosti s pozastavením predmetnej dohody nespomenulo konkrétne vojnu na Ukrajine. V októbri však grónsky premiér Múte Egede podľa miestnych médií povedal, že Grónsko "bude nasledovať sankcie EÚ voči Rusku a ruským spoločnostiam".

EÚ prijala voči Rusku v súvislosti s inváziou na Ukrajinu množstvo sankcií vrátane zákazu pre ruské lode kotviť v európskych prístavoch. (TASR)

Nemocnice v Luhansku na východe Ukrajiny sú preplnené ruskými okupantmi. Ako referuje web Ukrajinská pravda, len v jednej z nich sa nachádza viac ako tisíc zranených ruských vojakov, pričom pre všetkých nie je dostatok lôžok.

Vojenská správa v Luhanskej oblasti uviedla, že ruským okupačným silám boli poskytnuté celkovo tri nemocnice v Luhansku. Vo všetkých nemocniciach je však málo zdravotníckeho personálu. Zariadenia nemajú dostatok liekov, lôžok ani posteľnej bielizne pre toľko pacientov.

V súčasnosti sa mesto pripravuje na príval ďalších zranených ruských vojakov, keďže v ukrajinské ozbrojené sily odrazili ruské útoky pri Stelmachivke a Červonopivke, kde okupanti zaznamenali veľké straty. (SITA)

Ukrajinský prezident Zelenskyj navštívil Bachmut. Potvrdil to jeho hovorca. V meste už niekoľko mesiacov prebiehajú jedny z najťažších bojov medzi ukrajinskou armádou a ruskými silami.

Zelenskyj sa v Bachmute stretol s predstaviteľmi armády. Zároveň odovzdal vyznamenania vojakom, ktorí už viac než štyri mesiace odrážajú ruské pokusy o dobytie mesta. Jeho hovorca zároveň konštatoval, že Zelenskyj mesto už opustil.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

President Volodymyr Zelensky greets Ukrainian fighters on the front line in Bakhmut in Donetsk Oblast during an unannounced visit on Dec. 20.

Video by Ukrainian public broadcaster Freedom. https://t.co/mLmJ6RfM4w

Length: (00:00)

20.12.2022 o 12:19 · archivované: 20.12.2022 o 12:26

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Šéf zahraničnej politiky EÚ Borrell odsúdil podporu Iránu Rusku a pokračujúce potláčanie opozície v krajine. Uviedol však, že EÚ bude pokračovať v spolupráci s Iránom na obnovení iránskej jadrovej dohody z roku 2015.

„Nevyhnutné stretnutie s iránskym ministrom zahraničných vecí Amirabdollahianom v Jordánsku uprostred zhoršujúcich sa vzťahov medzi Iránom a EÚ,“ napísal Borrell pred regionálnou konferenciou, ktorú organizuje Jordánsko.

Josep Borrell Fontelles
@JosepBorrellF

Necessary meeting w Iranian FM @Amirabdolahian in Jordan amidst deteriorating Iran-EU relations
Stressed need to immediately stop military support to Russia and internal repression in Iran
Agreed we must keep communication open and restore #JCPOA on basis of Vienna negotiations

20.12.2022 o 10:57 · archivované: 20.12.2022 o 11:34

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Riziko novej ruskej ofenzívy smerom na východ Moldavska, vrátane Podnesterska kontrolovaného Rusmi, pretrváva a je veľmi vysoké, povedal šéf moldavskej spravodajskej služby Alexandru Musteata. "Otázka nie je či, ale kedy," uviedol.

V rozhovore pre TVR Moldova povedal, že Rusko sa naďalej snaží zabezpečiť si pozemný koridor cez Ukrajinu do Podnesterska, kde sa nachádza 1500 ruských vojakov a veľké zásoby zbraní zo sovietskych čias.

„Z informácií, ktoré máme, má Ruská federácia v úmysle ísť ďalej,“ povedal Musteata. Dodal, že moldavská spravodajská služba sa domnieva, že Moskva zvažuje niekoľko scenárov, ako sa dostať do Moldavska - s možným spustením ofenzívy buď v januári až februári, alebo v marci až apríli.

Minulý týždeň hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj povedal, že Rusko sa pripravuje na nový útok na Ukrajinu „už v januári, ale pravdepodobnejšie na jar“, pričom sa podľa neho bude snažiť zatlačiť ukrajinské sily a potenciálne sa po druhý raz pokúsi dobyť Kyjiv. (SITA)

Fínsko pripravuje nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Počas stretnutia vedúcich predstaviteľov Spoločných expedičných síl to oznámil prezident Sauli Niinistö. Podpora Ukrajine musí podľa neho pokračovať. (NEXTA)

Ruskému prezidentovi Putinovi sa zrejme opäť nepodarilo presvedčiť bieloruského vodcu Lukašenka, aby sa zapojil do vojny na Ukrajine. V analýze to uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny.

"Inštitút opäť vyhodnocuje, že bieloruská účasť v Putinovej vojne proti Ukrajine zostáva nepravdepodobná," uviedli analytici.

Putin Bielorusko navštívil prvýkrát od júna 2019, teda prvýkrát od pandémie covidu a vlny bieloruských prodemokratických protestov z roku 2020, ktoré Lukašenko s pomocou Kremľa potlačil.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokKissinger znovu nahneval Ukrajincov. Kyjev patrí k NATO, no na Donbase chce referendáČítajte 

Lukašenko v súčasnosti Rusom umožňuje vykonávať z bieloruského územia vzdušné útoky na Ukrajinu. Ruskú inváziu podporuje aj materiálne. Lukašenko však opakovane povedal, že Bielorusko nemá v pláne vyslať na Ukrajinu svoje jednotky.

Analytici uviedli, že lídri verejne o ruskej invázii na Ukrajinu počas návštevy nehovorili, avšak upozorňovali, že Bielorusko čelí hrozbe zo Západu. Lukašenkove tvrdenia o potrebe ochrany bieloruských hraníc pred štátmi NATO a Západom vo všeobecnosti analytici hodnotia ako snahu odôvodniť, prečo sa Minsk nepripojí k ruskej invázii.

"Lukašenko na stretnutí v Minsku 19. decembra pravdepodobne odmietol Putinove pokusy prinútiť Bielorusko k hlbším integračným ústupkom," uvádza tiež inštitút.

Putin upozornil, že sa Rusko nesnaží "pohltiť" Bielorusko. Uviedol, že tieto "fámy" sú pokusom nepriateľov Bieloruska a Ruska spomaliť "integračný proces" oboch krajín. Inštitút si všimol, že toto vyhlásenie ruský prezident urobil po tom, čo Lukašenko hovoril o bieloruskej nezávislosti a plnej suverenite. (ČTK)

Ruský prezident Putin vydal vyhlásenie na deň ruských bezpečnostných služieb. Nariadil federálnym orgánom, aby zintenzívnili dohľad na hraniciach krajiny, aby sa predišlo rizikám vyplývajúcim z hrozieb zo zahraničia a „zradcov“ doma.

Putin ďalej konštatoval, že situácia v nelegálne anektovaných častiach Ukrajiny, Donecku a Luhansku, je „extrémne zložitá“ a nariadil bezpečnostným službám, aby "zaistili bezpečnosť ľudí, ktorí tam žijú". (The Guardian)

Putin označil situáciu v štyroch ukrajinských oblastiach nelegálne anektovaných Moskvou v septembri tohto roka za "mimoriadne ťažkú". Ide o oblasti Záporožskú, Chersonskú, Doneckú a Luhanskú.

Ich anexia Ruskom predstavovala najväčšie násilné prevzatie územia v Európe od druhej svetovej vojny a Kyjev a jeho západní spojenci ju odsúdili ako nezákonnú. Uvedené oblasti tvoria spolu 15 percent územia Ukrajiny.

Putinove výroky odzneli v Deň bezpečnostných služieb, ktorý sa v Rusku vo veľkej miere oslavuje. Putin tiež nariadil Federálnej bezpečnostnej službe, aby zintenzívnila dohľad nad ruskou spoločnosťou a štátnymi hranicami krajiny s cieľom bojovať proti "výskytu nových hrozieb" zo zahraničia. (TASR)

Boje o Bachmut „rozbíjajú“ nielen ruskú armádu, ale aj ruských žoldnierov z Wagnerovej skupiny, povedal ukrajinský prezident Zelenskyj s tým, že ruského prezidenta Putina nezastaví ani 100-tisíc mŕtvych Rusov.

Zelenskyj vyhlásil, že Bachmut zostáva najhorúcejším bodom na celej frontovej línii dlhej viac ako 1 300 kilometrov. „Od mája sa okupanti pokúšajú zlomiť náš Bachmut, ale čas beží a Bachmut už láme nielen ruskú armádu, ale aj ruských žoldnierov, ktorí prišli nahradiť straty okupantov,“ povedal.

„Len sa zamyslite: Rusko už na Ukrajine stratilo takmer 99-tisíc svojich vojakov. Zajtra to bude 100-tisíc mŕtvych okupantov. Prečo? Nikto v Moskve na túto otázku nemá odpoveď. A ani nebude,“ dodal Zelenskyj.

Tvrdí, že Moskva vedie vojnu a plytvá životmi vlastných občanov. „A to len preto, že nejaká skupinka v Kremli si nevie priznať chyby a strašne sa bojí reality. Ale realita hovorí sama za seba,“ skonštatoval ukrajinský prezident.

Taktiež poďakoval ukrajinským bojovníkom, ktorí hrdinsky držia smer na Bachmut, Soledar, Avdejevku, Marjenku, Kremin a celý Donbas. Zdôraznil, že tento región bol pred príchodom Rusov jedným z najsilnejších na Ukrajine a teraz ho Rusko „ničí do základov“. „Ani takouto krutosťou nepriateľ nič nezíska,“ zakončil Zelenskyj.

Ruskí vojaci ďalej útočia na severnom úseku frontovej línie pri meste Svatove a Kreminna a pri Bachmute a v okolí Donecku, informoval ukrajinský generálny štáb.

Ukrajinské vedenie tvrdí, že jeho jednotky za posledných 24 hodín odrazili ruské útoky pri Stelmachivke severozápadne od Svatove, Červonopopivky na ceste spájajúcej Svatove a Kreminnu a pri obci Serebrjanske juhozápadne od Kreminny. Tieto informácie nemožno v čase konfliktu nezávisle overiť.

Ruské ofenzívne operácie na severe Luhanskej oblasti hlási aj americký Inštitút pre štúdium vojny. S odvolaním sa na proruských vojenských blogerov analytici hovoria o ruských pokusoch o postup pri Stelmachivke. Ruské jednotky však podľa týchto blogerov majú na línii Svatove a Kreminna zlé podmienky a trpia rôznymi neduhmi a chorobami súvisiacimi so zlou hygienou, vlhkom a zimou.

Ruské zdroje tiež podľa ISW hovoria o tom, že ukrajinské sily zaútočili na ruské jednotky v Luhanskej oblasti. Cez víkend podľa nich ruská armáda prišla o pozície južne od Bachmutu a za posledné dva dni v oblasti podnikla niekoľko pozemných útokov.

ISW
@TheStudyofWar

Eastern #Ukraine Update: #Donetsk

Russian forces reportedly lost positions south of #Bakhmut on December 18 and continued ground attacks near Bakhmut and Donetsk City.

https://t.co/5lSDtB5P4x https://t.co/WKsrW1ryCc

20.12.2022 o 5:25 · archivované: 20.12.2022 o 8:28

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Nemecko na pôde Bezpečnostnej rady OSN kritizovalo Irán za dodávky zbraní Rusku, ktoré sú používané vo vojne na Ukrajine. Úrad generálneho tajomníka OSN vyzvali, aby prijal požiadavky Kyjeva na vyšetrenie účasti Iránu v konflikte.

"Iránske bojové drony Rusku poskytujú dodatočné prostriedky na to, aby útočilo na civilnú infraštruktúru a terorizovalo ukrajinských civilistov," uviedla nemecká veľvyslankyňa pri OSN Antje Leendertseová.

Leedertseová takisto Irán kritizovala za rozširovanie jeho jadrového programu. "Iránsky jadrový program je vyspelejší, než kedykoľvek predtým a stáva sa väčšou hrozbou pre medzinárodný mier a bezpečnosť," uviedla.

Irán v súčasnosti obohacuje urán na úroveň 60 percent, čo je síce pod úrovňou 90 percent potrebných na výrobu atómovej bomby, avšak omnoho viac, než je odsúhlasená úroveň 3,67 percenta v rámci dohody so svetovými mocnosťami z roku 2015.

Teherán začal prestal túto dohodu dodržiavať v roku 2018 po tom, ako od nej - za vlády exprezidenta Donalda Trumpa - jednostranne odstúpili Spojené štáty. Dodávky dronov do Ruska sú takisto považované za prípady porušovania tejto dohody a príslušných rezolúcií OSN, píše DPA. (TASR)

Ruský prezident Putin začiatok vojny na Ukrajine trikrát posunul, uviedol predstaviteľ ukrajinskej tajnej služby Vadym Skibickyj na "základe informácií", ktoré zozbierali. Posledný odklad sa podľa neho uskutočnil v polovici februára.

Rusko spustilo svoju inváziu na Ukrajine 24. februára. Predchádzajúce dátumy jej možného začiatku nie sú známe, píše Sky News.

Ruská Federálna bezpečnostná služba  podľa Skibického zohrala dôležitú úlohu pri presviedčaní ruského prezidenta a predstaviteľov armády, aby poslali vojakov na Ukrajinu. (TASR)

Predstavitelia Kyjev rozsvietili v pondelok v centre mesta vianočný stromček, ktorý podľa slov starostu nazvali "vianočný stromček neporaziteľnosti". Tento 12 metrov vysoký strom umiestnili na Sofijskom námestí.

Na mieste sa zhromaždilo niekoľko desiatok obyvateľov mesta. Stromček je osvetlený modrými a žltými svetlami, čo sú farby ukrajinskej zástavy.

"Rusi sa pokúšajú našim občanom ukradnúť normálny život, my im však nedáme šancu ukradnúť našim deťom najväčšie sviatky - Nový rok a Vianoce," povedal starosta Kyjeva Vitalij Kličko.

"Nazvali sme ho vianočný stromček ukrajinskej neporaziteľnosti, pretože robíme všetko pre to, aby deti mali sviatky aj napriek týmto náročným časom," dodal Kličko.

Kyjevské mestské zastupiteľstvo podľa starostu zvažovalo umiestnenie stromčeka aj z dôvodu ruských útokov na energetickú infraštruktúru Ukrajiny. Radnica však svetlá stromčeka napojila na dieselový generátor a použila časť výzdoby z minulého roka, píše AFP. (TASR)