Ukrajinci sa na jar pokúsili zabiť šéfa ruského generálneho štábu (SME Minúta)

Ukrajina odmietla vyjadrenia bývalého šéfa americkej diplomacie Henryho Kissingera o tom, že sa blíži čas na vyrokovanie mieru na Ukrajine, aby sa znížilo riziko ďalšej ničivej svetovej vojny.

Podľa Kyjeva by išlo o ustupovanie agresorovi, pričom nemôže dôjsť k dohode, ktorá by zahŕňala odstúpenie územia.

"Pán Kissinger stále nič nepochopil... ani podstatu tejto vojny, ani jej vplyv na svetový poriadok," uviedol poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak.

"Recept, ktorý bývalý minister zahraničných vecí (USA) žiada, ale bojí sa ho vysloviť nahlas, je jednoduchý: upokojiť agresora obetovaním častí Ukrajiny so zárukami neútočenia na ostatné štáty východnej Európy," dodal Podoľak s tým, že zlý mier na úrok ukrajinských území by bol víťazstvom pre ruského prezidenta Vladimira Putina a receptom na úspech autokratov po celom svete.

Predstavitelia Kremľa sa k záležitosti zatiaľ nevyjadrili. (TASR)

Iránske ministerstvo zahraničných vecí v nedeľu uviedlo, že nebude "od nikoho žiadať povolenie" na rozšírenie vzťahov s Ruskom, čím odmietlo obavy USA z narastajúceho vojenského partnerstva medzi Teheránom a Moskvou.

Západné krajiny obviňujú Irán z dodávok bezpilotných lietadiel do Ruska, ktoré Kremeľ údajne používa na útoky proti Ukrajine, a uvalili sankcie na Teherán, ktorý však tieto obvinenia opakovane popiera.

Šéf americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns v piatok povedal, že vojenská spolupráca medzi Iránom a Ruskom "predstavuje reálnu hrozbu" pre spojencov USA na Blízkom východe.

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Násir Kanání označil tieto komentáre za "nepodložené" a povedal, že sú súčasťou "propagandistickej vojny USA proti Iránu".

Teherán "pri regulácii svojich zahraničných vzťahov koná nezávisle a od nikoho si nežiada povolenie", uviedol Kanání v nedeľňajšom vyhlásení. Dodal, že iránske "národné záujmy" diktujú jeho politiku.

"Spolupráca medzi Iránom a Ruskom v rôznych oblastiach vrátane obrany sa rozširuje v rámci spoločných záujmov a nie je namierená proti žiadnej tretej krajine," ozrejmil Kanání. Podľa jeho slov "americkí predstavitelia pokračujú vo svojich nepodložených politických tvrdeniach a nezákonných krokoch proti Iránskej islamskej republike a spochybňujú konvenčnú obrannú a vojenskú spoluprácu medzi Iránom a Ruskom".

Hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby 9. decembra označil vojenské partnerstvo Teheránu a Moskvy za "škodlivé" pre Ukrajinu, susedov Iránu a svet. Teherán v novembri priznal, že do Ruska poslal bezpilotné lietadlá, ale trvá na tom, že boli dodané ešte pred ruskou februárovou inváziou na Ukrajinu. (TASR)

Ruský prezident Putin prednesie budúci týždeň dôležité oznámenie, tvrdí ruská štátna televízia. Podľa Rossija-1. bude Putin predsedať každoročnej schôdzke na ruskom ministerstve obrany, ktorej presný dátum zatiaľ nie je známy.

Zajtra však Putina očakávajú v bieloruskom Minsku, kde má rokovať s tamojším prezidentom Lukašenkom.

Šéf Kremľa už na minulotýždňovom zasadnutí vlády žiadal upravenie plánov na vyzbrojovanie. Podľa agentúry DPA je možné, že Putin bude tlačiť na zmenu ruskej ekonomiky smerom k vojnovému hospodárstvu, keďže ruská armáda má v čase vojny na Ukrajine problémy so zásobovaním.

Putin sa však téme konfliktu na Ukrajine v posledných týždňoch vzhľadom na pretrvávajúce problémy vyhýba a zrušil aj svoju každoročnú tlačovú konferenciu, na ktorej odpovedá na otázky médií a verejnosti. (TASR)

Snaha ponížiť Rusko by viedla k rozpútaniu jadrového chaosu, varuje bývalý šéf americkej diplomacie Kissinger. Snahy o vyjednanie mieru by podľa neho nemali byť sprevádzané pomstychtivosťou.

Kissinger je jedným z architektov politiky "détente", ktorá v čase studenej vojny prispela k zníženiu napätia medzi USA  a Sovietskym zväzom. Bol ministrom zahraničných vecí USA vo vláde amerických prezidentov Nixona a Forda a od roku 2000 sa niekoľkokrát stretol aj s ruským prezidentom Putinom.

"Blíži sa čas, keď sa bude stavať na strategických zmenách, ktoré už boli dosiahnuté, a na ich integráciu do novej štruktúry, ktorá bude smerovať k dosiahnutiu mieru prostredníctvom rokovaní," tvrdí.

Kremeľ pritom uvádza, že Ukrajina musí uznať ruskú anexiu jej južných a východných administratívnych celkov. Ukrajina naopak v rámci mierovej dohody žiada odchod všetkých ruských vojakov z ukrajinského územia vrátane Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

"Mierový proces by mal spojiť Ukrajinu so Severoatlantickou alianciou - bez ohľadu na to, ako to bude vyjadrené. Alternatíva súvisiaca s neutralitou už viac nedáva zmysel," myslí si bývalý šéf americkej diplomacie. (TASR)

Ukrajinská armáda sa pokúsila zabiť náčelníka ruského generálneho štábu Valerija Gerasimova, keď bol na jar v ukrajinskom meste Izjum. V rozhovore to povedal poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Oleksij Arestovyč.

"Gerasimov bol v Izjume a my sme pálili po Gerasimovi," povedal Arestovyč, podľa ktorého táto situácia nastala približne v druhej polovici apríla alebo v máji. Izjum, ktorý sa nachádza v Charkovskej oblasti na východe krajiny, ruské invázne sily okupovali približne od začiatku apríla do prvej polovice septembra.

Ukrajinská armáda podľa Arestovyča zasiahla štáb, kde sa Gerasimov nachádzal, a zničila ho. Zomreli pritom viacerí ruskí dôstojníci a strážcovia. "Stihol odísť o niečo skôr," dodal Arestovyč na adresu náčelníka ruského generálneho štábu.

Gerasimov sa koncom apríla rozhodol potajme odcestovať na front.

Americkí činitelia podľa New York Times o tom vedeli, no informáciu pred Ukrajincami zatajili, pretože sa obávali, že na neho zaútočia. Zabitie Gerasimova by podľa nich mohlo prudko eskalovať konflikt, a hoci Američania boli odhodlaní Ukrajine pomôcť, nechceli rozpútať vojnu medzi Spojenými štátmi a Ruskom.

Ukrajinci sa však o Gerasimových plánoch dozvedeli. Po konzultácii s Bielym domom požiadali vysokí americkí predstavitelia Ukrajincov, aby útok odvolali. Urobili to, ale už bolo neskoro. (ČTK)

Nemecko chce otvoriť ďalšie terminály pre LNG, ale nemá zabezpečené dodávky. Včera kancelár Scholz otvoril prvý plávajúci terminál na lodi Höegh Esperanza v severomorskom prístave Wilhelmshaven. 

Podľa kancelára Scholza ruský prezident Putin si pri invázii na Ukrajinu chybne vypočítal, že môže tlačiť na Nemecko a zvyšok Európy, keď urobí z energie politickú zbraň a preruší dodávky plynu. "Mýlil sa," povedal Scholz. "Nenecháme sa vydierať."

Projekt bol urýchlený pomocou osobitného zákona a zrealizovaný za menej ako 200 dní. Na nemecké pomery to bolo pozoruhodné tempo. Dokončenie projektov infraštruktúry totiž často trvá roky, ak nie desaťročia, pre zdĺhavé schvaľovacie postupy a častý odpor miestnych obyvateľov. "Toto je teraz nové tempo v Nemecku, s ktorým napredujeme pri budovaní infraštruktúry," povedal Scholz.

Nemecko plánuje v najbližších mesiacoch otvoriť ďalšie štyri terminály LNG financované vládou, ako aj súkromný terminál v prístave Lubmin.

Loď Höegh Esperanza, na skladovanie a spätné splyňovanie, už bola naložená plynom z Nigérie, ktorý by mohol stačiť pre 50-tisíc domácností na rok. V najbližších dňoch sa začne skúšobné spätné splyňovanie LNG a prvé dodávky by sa mali spustiť 22. decembra. Od januára by mal plávajúci terminál pracovať v normálnom režime.

Otvorenie terminálu ukazuje tiež, že Nemecko chce byť konkurencieschopné na medzinárodnom trhu s LNG. Zostáva pritom skeptické voči celoeurópskemu stropu na ceny plynu, ktorý presadzuje Európska komisia.

Očakáva sa, že v zajtra európski ministri energetiky uzavrú mesiace rokovaní o cenovom strope a dosiahnu dohodu. (TASR)

Ruskú inváziu na Ukrajinu od začiatku sprevádza kaskáda chýb, pričom zlyhania sú hlbšie, než sa dosiaľ vedelo. Rusko nikdy vo svojej histórii neurobilo také hlúpe rozhodnutia, povedal pre New York Times ruský generál v zálohe. (ČTK)

Prímerie za ruských podmienok nezlepší situáciu Ukrajincov, tvrdí šéfka nemeckej diplomacie. Baerbocková nevidí nádej na ukončenie vojny na Ukrajine v blízkej budúcnosti a ani žiadne známky toho, že by sa Moskva chystala ustúpiť.

Baerbocková poznamenala, že prímerie za podmienok Kremľa nepovažuje za riešenie, pretože by to „nezastavilo hrôzy pre ukrajinský ľud, ale skôr naopak“.

Politička podotkla, že najhoršie sú na tom ľudia na okupovaných územiach. „Každý deň žijú v strachu, že ich ruské okupačné vojská môžu uniesť, mučiť a zabiť,“ povedala šéf nemeckej diplomacie. Zároveň pripomenula, že na druhej strane frontovej línie sú problémy aj s prístupom k základným komunálnym službám a ľudia sú „odstrihnutí“ od medzinárodnej humanitárnej pomoci.

„Túto vojnu nezačal nikto iný ako Putin, a ak Putin bude chcieť, vojna sa môže skončiť aj zajtra,“ poznamenala Baerbocková. (Spiegel)

Pri útoku na ruskú Belgorodskú oblasť zahynul človek a osem je ranených, tvrdí tamojší gubernátor Gladkov. Zároveň dodal, že v meste bolo poškodených vyše desať rezidenčných budov a niekoľko áut.

V meste Belgorod, ktoré je administratívnym centrom oblasti, utrpeli zranenia "strednej závažnosti" štyri osoby. Medzi zranenými je muž, ktorý má porezaný chrbát od šrapnelov, a žena s poranenou tvárou, uviedol Gladkov.

Okrem toho utrpel podľa gubernátora zranenia ešte jeden človek v okrese ležiacom pri Belgorode, kde bola pri útoku poškodená hydinová farma. Pri tomto útoku evidujú tiež ruské úrady jednu obeť na živote.

Gladkov už skôr informoval, že na Belgorodskú oblasť dohliadajú systémy protivzdušnej obrany. Traja svedkovia pre agentúru Reuters uviedli, že v Belgorode počuli hlasné výbuchy. (TASR)

Pri ruskom ostreľovaní Chersonu utrpeli zranenia traja ľudia, uviedol zástupca vedúceho prezidentskej kancelárie Tymošenko. Z mesta sa ruskí vojaci stiahli začiatkom novembra.

Mesto ležiace na juhu Ukrajiny a jeho okolitý región sa po stiahnutí okupačnej ruskej armády často stáva terčom útokov. Gubernátor Chersonskej oblasti Januševyč uviedol, že Rusko za predchádzajúci deň vykonalo 54 útokov, v dôsledku ktorých zahynuli traja ľudia a zranenia utrpelo ďalších šesť osôb.

Ukrajinský prezident Zelenskyj využil finále majstrovstiev sveta vo futbale na kritizovanie vojny. "Tieto majstrovstvá sveta znovu ukázali, že rôzne krajiny a národnosti môžu rozhodnúť, kto je najsilnejší vo fair play, ale nie v hre s ohňom," povedal Zelenskyj vo videu zverejnenom niekoľko hodín pred finálovým zápasom majstrovstiev sveta vo futbale v Katare.

Zelenskyj pôvodne plánoval vystúpiť prostredníctvom videoprenosu pred výkopom finálového zápasu na štadióne v Lúsajle. FIFA však túto jeho žiadosť podľa americkej televízie CNN zamietla.

Video nahrané v angličtine má byť "výzvou na mier", uviedol včera úrad ukrajinského prezidenta v písomnom vyhlásení pre CNN. Kancelária uviedla, že bola informovaná, že FIFA považuje zmienený prejav prezidenta za príliš politický. (TASR)

Na ruskej strane padlo už viac ako 98-tisíc vojakov, tvrdí Ukrajina. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl dodal, že počas včerajšieho dňa prišlo o život 590 ruských vojakov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 2987 tankov, 5963 bojových obrnených vozidiel, 4579 vozidiel a palivových nádrží, 1948 delostreleckých systémov, 410 odpaľovacích raketových systémov, 211 systémov protivzdušnej obrany, 264 vrtuľníkov, 281 lietadiel, 1649 dronov, 653 striel s plochou dráhou letu, 16 lodí a 174 kusov špeciálnej techniky.

Počas soboty zaznamenali ruskí okupanti najväčšie straty v smere na Bachmut a Lyman, uviedol generálny štáb. (SITA)

V areáli Záporožskej jadrovej elektrárne sa začala inštalácia ochrannej kupoly nad tamojšími skladmi použitého paliva. Oznámil to predstaviteľ Ruskom dosadenej oblastnej správy Vladimir Rogov. (TASR)

Neinvestičný fond Donio spoločne s iniciatívou Kto pomôže Ukrajine vyhlásili druhú grantovú výzvu na prerozdelenie 340-tisíc eur, ktoré poputujú na pomoc ľuďom zasiahnutých vojnou na Ukrajine.

Ako ďalej v tlačovej správe informovala správkyňa Donio Zuzana Suchová, finančnú podporu sprostredkuje nadácia Pontis. „Prostredníctvom finančnej výzvy #KtoPomôžeUkrajine ku dnešnému dňu jednotlivci, firmy a inštitúcie spoločne prispeli 2,3 milióna eur," uviedla Suchová. Výzvu na predkladanie projektov vyhlásilo Donio v polovici marca tohto roku, zároveň takmer prerozdelilo jeden milión eur. (SITA)

Šéf americkej CIA Bill Burns povedal, že žiadny iný zahraničný vodca „nevenoval tejto vojne a slabému vojenskému výkonu Ruska takú pozornosť ako Si Ťin-pching“, pretože premýšľa o svojich vlastných ambíciách na Taiwane a inde.

Uviedol to v rozhovore pre televíznu stanicu PBS.

Burns dodal, že je zaujímavé sledovať reakciu čínskeho vedenia na vojnu na Ukrajine, keďže čínsky prezident Si Ťin-pching a ruský vodca Vladimir Putin vytvorili v ostatných rokoch úzke partnerstvo.

„Niekoľko týždňov predtým, ako Putin spustil svoju inváziu na Ukrajinu, keď sa stretli na zimných olympijských hrách v Pekingu, vyhlásili priateľstvo bez hraníc,“ povedal Burns. „Ukazuje sa však, že v skutočnosti existujú určité hranice tohto partnerstva, prinajmenšom pokiaľ ide o neochotu prezidenta Si Ťin-pchinga poskytnúť Putinovi takú vojenskú pomoc, o ktorú žiadal počas vojny na Ukrajine.“

Burns dodal, že Spojené štáty nevidia žiadne náznaky, že by to Rusi „mysleli vážne a chceli skutočne vyjednávať“ s Ukrajinou. (SITA)

Ruský minister obrany Šojgu navštívil vojakov na ukrajinskom fronte. Hlavnou témou bolo zásobovanie armády. Po čiastočnej mobilizácii sa mnoho regrútov sťažovalo, že na Ukrajinu boli vyslaní bez dostatočného vybavenia a výcviku.

"Šéf ruského vojenského úradu odletel zo stanovištia ozbrojených síl a navštívili frontovú líniu a pozície ruských jednotiek v oblasti špeciálnej vojenskej operácie," oznámilo ministerstvo obrany na sociálnej sieti Telegram. Text dopĺňa video, na ktorom je Šojgu v helikoptére. Rusko svoju agresiu voči Ukrajine oficiálne volá "špeciálna vojenská operácia" a vyhýba sa označeniu vojna. (TASR)

Štyri lode so 145-tisíc tonami pšenice v rámci iniciatívy „Grain from Ukraine“ vyplávali z prístavu v Odese a smerujú do Ázie. Od augusta odišlo z ukrajinských prístavov približne 14 miliónov ton poľnohospodárskych produktov. (SITA)

Ukrajine sa po piatkových ruských útokoch podarilo obnoviť dodávky elektriny pre takmer šesť miliónov ľudí. Prezident Zelenskyj vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby krajine poskytlo prostriedky na ochranu vzdušného priestoru.

"Môžete to urobiť. Môžete poskytnúť ochranu našim ľuďom - stopercentnú ochranu pred týmito ruskými teroristickými útokmi," poznamenal vo svojom sobotnom príhovore.

Podľa DPA Ukrajina v súčasnosti čaká na konečné schválenia systémov protivzdušnej obrany, ktoré jej majú byť dodané. Ukrajinský prezident dúfa, že by medzi nimi mohol byť napríklad americký systém Patriot.

Zelenskyj tiež poznamenal, že Ukrajina má stále značné problémy s dodávkami elektriny, vody a tepla. Výpadky podľa neho postihujú milióny Ukrajincov. (TASR)

Rusko zrejme pre obavy zo zraniteľnosti Krymu zmenilo miesto vypúšťania iránskych dronov, ktorými útočí na ukrajinskú infraštruktúru. Uviedlo to britské ministerstvo obrany vo svojej správe o vývoji situácie na Ukrajine.

Podľa ministerstva sú tieto drony najnovšie vypúšťané z Krasnodarského kraja na juhu Ruska, pričom v predchádzajúcej fáze vojny ich vypúšťali najmä z miest na okupovanom Kryme.

Zmena mohla nastať pre ruské obavy o bezpečnosť polostrova, no Rusom zároveň uľahčuje obnovovanie ich zásob, keďže Rusi tieto drony pravdepodobne dovážajú z Iránu do mesta Astrachán, ktoré na pobreží Kaspického mora.

Britský rezort taktiež uviedol, že Rusko vo svojich najnovších útokoch na ukrajinské ciele používa prevažne vzdušné a námorné riadené strely, ale takmer určite aj drony poskytnuté Iránom. Zároveň si všimol nárast útokov raketami dlhého doletu na kritickú infraštruktúru Ukrajiny. (TASR)

Azerbajdžan sa dohodol na dodávkach elektrickej energie do Európskej únie prostredníctvom podmorského kábla a uzavrel dohodu v Bukurešti, keďže Euroblok diverzifikuje dodávky energie z Ruska po invázii Moskvy na Ukrajinu. (TASR)