Ukrajina Rusko Online: Členské štáty EÚ prijali ďalší balík sankcií voči Rusku

Fínsky minister obrany Antti Kaikkonen pôjde začiatkom budúceho roka na takmer dvojmesačnú otcovskú dovolenku. Stane sa tak v čase, keď sa Helsinki uchádzajú o členstvo v NATO v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Rozhodnutie Kaikkonena privítala vo štvrtok jeho stredoľavá strana Fínsky stred. "S hrdosťou podporujeme rozhodnutie Anttiho Kaikkonena," uviedla vo vyhlásení šéfka strany Annika Saarikková, ktorá je aj ministerkou financií. Kaikkonen (48), ktorý oznámil narodenie svojho druhého dieťaťa v júli, nastúpi na otcovskú dovolenku 6. januára a zostane na nej do konca februára.

Kaikkonena počas jeho neprítomnosti zastúpi člen fínskeho parlamentu Mikko Savola, ktorý má podľa ministra "dlhoročné a rozsiahle skúsenosti a odborné znalosti v oblasti obrannej politiky".

Vo Fínsku majú otcovia, ktorých deti sa narodili pred septembrom 2022, nárok na 54 dní otcovskej dovolenky. Vláda v Helsinkách vlani uviedla, že približne 80 percent otcov v krajine čerpá istú časť otcovskej dovolenky.

Zatiaľ čo na materskú dovolenku odišlo vo Fínsku počas svojho funkčného obdobia viacero ministeriek, Kaikkonen je jedným z prvých mužov-ministrov, ktorý tak učiní. Prelomový krok v tejto oblasti spravil koncom 90. rokov 20. storočia vtedajší premiér Paavo Lipponen, keď takisto absolvoval otcovskú dovolenku.

Fínsko a Švédsko po februárovej invázii Ruska na Ukrajinu prehodnotili svoju dlhoročnú politiku vojenskej neutrality a v máji požiadali o členstvo v NATO. Žiadosť Fínska ratifikovali všetky členské krajiny NATO s výnimkou Maďarska a Turecka. Potrebný je jednomyseľný súhlas.

Maďarský premiér Viktor Orbán v novembri povedal, že Budapešť schváli žiadosti oboch severských krajín budúci rok. Turecko zase obe krajiny obviňuje, že nezohľadňujú hrozby, ktoré pre Ankaru predstavujú kurdskí militanti a ďalšie skupiny, ktoré pokladá za teroristické. Od Štokholmu a Helsínk očakáva zákrok proti týmto skupinám a tiež zrušenie zákazu predaja zbraní do Turecka. (TASR)

Ukrajina podpísala dohodu s Medzinárodnou energetickou agentúrou týkajúcu sa obnovy a rozvoja energetickej siete krajiny. Dohoda uzavretá na dva roky sa zameria na energetickú bezpečnosť, prechod na čistú energiu aj šetrenie.

"Sprísnená bezpečnosť a prechod na bezuhlíkovú energiu sú základnými princípmi, na ktorých bude založená obnova ukrajinského energetického sektora. Neupúšťame od našich predošlých plánov na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a pripájame sa ku globálnemu trendu zelenej tranzície," uviedol na margo dohody ukrajinský minister pre energetiku Herman Haluščenko.

"Spoločný program (s IEA) by mal pomôcť s využitém vysokokvalitných odborných znalostí a implementáciou najlepších medzinárodných postupov a pokročilých technológií na prestavbu moderného energetického systému Ukrajiny." (TASR)

Z Ukrajiny bolo podľa OSN exportovaných už 14 miliónov ton obilia. Generálna tajomníčka Konferencie OSN o obchode a rozvoji Grynspanová zdôraznila vplyv dohody medzi Ukrajinou a Ruskom na znižovanie svetových cien potravín.

Takzvaná Čiernomorská dohoda, ktorú 22. júla na 120 dní podpísali OSN, Ukrajina, Rusko a Turecko, pomohla zmierniť celosvetovú potravinovú krízu spôsobenú vojnou. Jej platnosť sa mala skončiť 19. novembra, ale bola predĺžená o ďalších 120 dní.

Podľa nej Grynspanová na tlačovej konferencii odmietla obvinenia, že vývoz obilia z Ukrajiny končí v bohatých, a nie v rozvojových krajinách. V súvislosti s tým vysvetlila, že je potrebné rozlišovať medzi vývozom obilia určeného pre hospodárske zvieratá a pre ľudskú spotrebu. Dodala, že väčšina krmiva nikdy nešla do rozvojových krajín, ale dováža sa skôr do rozvinutých krajín.

Podľa Grynspanovej rozvojové krajiny mali z čiernomorskej iniciatívy veľký prospech, pokiaľ ide o potraviny určené na ľudskú spotrebu. Uviedla napríklad, že dve tretiny vývozu pšenice smerujú do rozvojových krajín. Táto bývalá kostarická viceprezidentka však súčasne priznala, že objem vývozu obilia je stále nižší ako v roku 2021. "Ešte je pred nami dlhá cesta," konštatovala.

Spolu s dohodou o vývoze obilia bola v lete podpísaná aj dohoda medzi Moskvou a OSN týkajúca sa vývozu ruských potravín a hnojív, na ktoré sa nevzťahujú západné sankcie uvalené na Moskvu. (TASR)

Členské štáty Európskej únie jednomyseľne prijali ďalší balík sankcií voči Rusku. Deviaty balík sankcií je zameraný voči bankám a uvaľuje aj dodatočné obchodné obmedzenia.

Ide o kompromisnú dohodu, ktorá zahŕňa sankcie voči približne 200 osobám. Nové sankcie voči Rusku majú byť oficiálne potvrdené zajtra.

Predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová navrhla nové sankcie minulý týždeň so slovami: "stojíme pri Ukrajine a Rusko bude platiť za svoju krutosť".

Členské krajiny EÚ rokovali o sankciách už v stredu - vtedy sa im však dohodu dosiahnuť nepodarilo. Námietky mali totiž Poľsko a niektoré ďalšie štáty.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokUkrajina by sa nemala uponáhľať. Západ sa bojí, že Kyjev sa pokúsi oslobodiť KrymČítajte 

Nový balík sankcií stagnoval z dôvodu sporu o tom, či by EÚ mala umožniť prevoz ruských hnojív cez európske prístavy aj v prípadoch, keď sú majiteľmi spoločností, ktoré tieto hnojivá vyrábajú, oligarchovia zaradení na čierny zoznam.

Poľsko a pobaltské krajiny uviedli, že ostatné členské krajiny EÚ si robia ilúzie, ak sú presvedčené, že uvoľnenie pravidiel v oblasti ruských hnojív nebude oligarchami zneužité. (TASR)

Európski lídri schválili pôžičku vo výške 18 miliárd eur pre Ukrajinu na budúci rok. Schválenie štyroch ekonomických a finančných balíčkov oznámil Jozwiak z Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda.

„Biely dym z Európskej rady - boli schválené štyri ekonomické a finančné balíčky - 18 miliárd pre Ukrajinu, dva balíčky pre Maďarsko a plán na minimálnu korporátnu daň,“ napísal Jozwiak.

Európska komisia 9. novembra navrhla bezprecedentný balík na podporu Ukrajiny vo výške 18 miliárd eur. Túto pomoc by mali poskytnúť vo forme zvýhodnených úverov, ktoré sa budú vyplácať v pravidelných splátkach od roku 2023. Tento návrh však museli upraviť po tom, ako ho Maďarsko vetovalo. To si napokon s Bruselom dohodlo uvoľnenie časti zablokovaných prostriedkov a v pondelok svoje veto stiahlo. Následne však zase veto oznámila Varšava, pričom podľa Ukrajinskej pravdy zatiaľ nie je jasné, ako ju presvedčili, aby ho stiahla.

Rikard Jozwiak
@RikardJozwiak

white smoke from #EUCO: ecofin 4-pack approved - the 18 bn for #Ukraine, the 2 #Hungary files & the minimum corporate tax rate plan.

15.12.2022 o 16:47 · archivované: 15.12.2022 o 20:30

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

USA uvalili nové sankcie v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Reštriktívne opatrenia platia na Ruskom menovaných zástupcov na Ukrajine, viac ako 20 ruských gubernátorov či bohatého ruského oligarchu.

Sankcie sa teraz týkajú aj ruského oligarchu  Potanina, ktorého americký minister zahraničia Antony Blinken označil za „jedného z najbohatších ruských oligarchov a blízkeho spolupracovníka prezidenta Putina“, jeho spoločnosť i troch členov jeho rodiny. Jeho jachtu USA identifikovali ako zablokovaný majetok.

Okrem toho Washington uvalil sankcie na 29 šéfov regiónov a gubernátorov, dvoch ich príbuzných, subjekt vo vlastníctve jedného z rodinných príslušníkov, ktorý „pomáhal pri presadzovaní ruskej invázie a kontrole ukrajinského územia“, šesť dosadených zástupcov na Ukrajine a subjekt fungujúci na Ukrajine v mene Kremľa, vysvetlil tiež šéf americkej diplomacie. Reštriktívne opatrenia sa týkajú aj členov predstavenstva ruských železníc a 17 dcérskych spoločností VTB Banky. (SITA)

Kyjev dostal od USA štyri bagre a 130 generátorov, ktoré majú pomôcť posilniť tamojšiu infraštruktúru a rozsiahly energetický deficit, ktorému Ukrajina čelí v dôsledku ruských útokov. 

Ako uviedol starosta ukrajinského hlavného mesta Vitalij Kličko na platforme Telegram, Kyjev bezplatne "dostal od americkej vlády stroje a generátory na prevádzku kotolní a staníc tepla". Cieľom je pomôcť obnoviť energetickú infraštruktúru krajiny.

Generátory boli odoslané do kotolní, kombinovaných výrobní tepla a elektrickej energie a do zásobovacích staníc tepla. Bagre už boli doručené a čoskoro budú uvedené do prevádzky, poznamenal Kličko s tým, že nové vybavenie umožní tamojším úradom "rýchlo a účinne vykonávať výkopové práce, a urýchli tak priebeh núdzových prác". (TASR)

"Rusi cvičia okolo 200-tisíc nových vojakov a nepochybujem, že znovu vyrazia na Kyjev," uviedol veliteľ ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj v rozhovore pre časopis The Economist. Výňatky z rozhovoru zverejnili ukrajinské médiá.

"Ruská mobilizácia zafungovala. Nie je pravda, že ich problémy sú také strašné, že títo ľudia nebudú bojovať. Budú bojovať. Cár im nariadil ísť do boja, a tak pôjdu bojovať," povedal Zalužnyj.

"Študoval som dejiny dvoch čečenských vojen a všetko bolo rovnaké. Je možné, že nie sú tak dobre vybavení, ale rovnako pre nás predstavujú problém. Podľa našich odhadov majú v zálohe 1,2 až 1,5 milióna ľudí, "dodal.

The Economist uviedol, že Zalužnyj spoločne s prezidentom Zelenským a veliteľom pozemných vojsk generálom Oleksandrom Sýrskym varovali, že nasledujúce mesiace budú kritické.

Rusko podľa nich sústreďuje vojakov a zbrane a už v januári, ale pravdepodobnejšie na jar by mohlo začať novú veľkú ofenzívu z Donbasu na východe Ukrajiny, z juhu alebo dokonca z Bieloruska, teda zo severu. Ruské vojská sa budú snažiť vytlačiť ukrajinské sily z oslobodených území, a dokonca sa môžu druhýkrát pokúsiť dobyť Kyjev, ako na začiatku vojny.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

“The Russians are preparing some 200,000 fresh troops. I have no doubt they will have another go at Kyiv,” Valerii Zaluzhnyi, commander-in-chief of Ukraine's Armed Forces, told the Economist.

https://t.co/gDbkW7tuhx

Zaluzhnyi: Russia will try to capture Kyiv again, trains 200,000 new soldiers

Russia is preparing for a new attack on Ukraine “as soon as January, but more likely in the spring,” seeking to push back Ukrainian forces and potentially making a second attempt to take Kyiv, Valerii Zaluzhnyi, commander-in-chief of Ukraine's Armed

15.12.2022 o 15:53 · archivované: 15.12.2022 o 18:09

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Poľský policajný šéf bol hospitalizovaný po výbuchu darčeka z Ukrajiny. Explózia spôsobila generálovi polície Szymczykovi a jednému civilnému zamestnancovi ľahké zranenia, uviedlo poľské ministerstvo vnútra.

Szymczyk sa počas návštevy na Ukrajine stretol so šéfmi ukrajinskej polície a štátnych záchranných zložiek a inkriminovaný dar dostal od jedného zo šéfov ukrajinských rezortov, uviedlo poľské ministerstvo vnútra.

Kým policajný veliteľ je od včera  v nemocnici na pozorovaní, zranenia civilného zamestnanca si nemocničné ošetrenie nevyžadovali. Po výbuchu "poľská strana požiadala ukrajinskú o poskytnutie príslušných vysvetlení", uvádza sa vo vyhlásení. Prípadom sa zaoberá poľská prokuratúra a ďalšie príslušné zložky, napísalo ministerstvo vnútra.

Krátko po výbuchu boli na miesto privolaní aj pyrotechnici, dodala poľská rozhlasová stanica Radio ZET s tým, že v dôsledku výbuchu došlo v jednej z miestnosti k zrúteniu časti stropu. Sky News pripomenula, že Poľsko je spojencom Ukrajiny a od invázie Ruska jej poskytuje rozsiahlu podporu. (TASR)

Ruské sily zaútočili na kritickú infraštruktúru v Charkove. Spôsobili niekoľko výbuchov, uviedol starosta mesta.

„Výbuchy v Charkove. Nepriateľ sa zameriava na infraštruktúrne zariadenia. Žiadam všetkých, aby boli maximálne opatrní a pokiaľ je to možné, zostali v krytoch,“ napísal starosta Ihor Terekhov na Telegrame. (The Guardian)

V Chersone bola aj mučiareň pre tínedžerov, hovorí ukrajinský ombudsman. Maloletým zajatcom nedávali takmer žiadne jedlo a vodu len každé dva dni, tvrdili im, že ich rodičia opustili. Našli aj detskú celu. (SME)

Nasledujúcich šesť mesiacov bude vo vojne „rozhodujúcich“. Povedal to ukrajinský prezident Zelenskyj počas online príhovoru k Európskej rade. 

Pokračoval, že agresia proti Ukrajine je zároveň "proti každému z vás", pretože konečný cieľ Ruska je oveľa ďalej ako ukrajinská hranica a suverenita. "Nasledujúcich šesť mesiacov si od nás vyžiada ešte väčšie úsilie, ako sme vynaložili za posledné obdobie," konštatoval Zelenskyj. (The Guardian)

Ruský prezident Putin uviedol, že Rusko sa pokúsi prekonať finančný dopad sankcií predajom plynu svojim východným susedom. Rusko chce rozviť svoje ekonomické vzťahy s krajinami Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky. (The Guardian)

Iba počas prvých týždňov rozsiahlej ruskej invázie boli na Ukrajine zabité stovky civilistov, vyhlásil vysoký komisár OSN pre ľudské práva Türk. Podľa neho zdokumentované prípady vrážd môžu predstavovať vojnové zločiny. 

Türk na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva uviedol, že od 24. februára do 6. apríla jeho úrad zdokumentoval popravených a zabitých 441 civilistov len v troch regiónoch Ukrajiny.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokPartizáni aj presné strely. Pád Melitopoľa by odrezal Krym aj južný frontČítajte 

Vysoký komisár spresnil, že v tomto časovom období boli v 102 dedinách a mestách v Kyjevskej, Černihivskej a Sumskej oblasti zdokumentované priame zabitia 341 mužov, 72 žien, 20 chlapcov a ôsmich dievčat.

"Skutočný počet bude pravdepodobne podstatne vyšší, keďže pracujeme na potvrdení ďalších 198 údajných zabití v týchto oblastiach," povedal vysoký komisár OSN pri predložení správy svojho úradu. Podľa neho existujú silné náznaky, že hromadné popravy zdokumentované v správe "môžu predstavovať vojnový zločin úmyselného zabitia".

Muži a chlapci tvorili 88 percent všetkých obetí hromadných popráv uvedených v správe. (TASR)

Rusko dostalo od Vatikánu ospravedlnenie za nedávne výroky pápeža Františka. Ten označil ruských vojakov pôvodom z etnických menšín za "najkrutejších" bojovníkov na Ukrajine.

Oznámila to hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, podľa ktorej Rusko tým považuje záležitosť za uzatvorenú a dúfa v konštruktívny dialóg medzi Ruskom a Vatikánom. (TASR)

Cherson, z ktorého sa začiatkom novembra stiahli ruskí vojaci, je v týchto chvíľach bez elektriny v dôsledku ruského ostreľovania, pri ktorom prišli o život najmenej dve osoby. Oznámil to gubernátor oblasti Januševyč. (TASR)

Ruská armáda uviedla do stavu pripravenosti balistickú raketu Jars. Nainštalovala ho do odpaľovacieho zariadenia v ruskej Kalužskej oblasti.

Ruské ministerstvo obrany zverejnilo video s touto udalosťou tesne pred ruským „Dňom strategických raketových síl“. Uviedlo, že „medzikontinentálna balistická strela komplexu Jars bola naložená do odpaľovacieho zariadenia síl v raketovej formácii Kozelskij v Kalužskej oblasti“.

„Dôležitosť tejto operácie spočíva v tom, že raketa bude podľa plánu v bojovej službe,“ povedal veliteľ raketovej formácie v Kozelskom Alexej Sokolov.

Väčšina Ukrajincov, ktorí sa nachádzajú v Poľsku, sa chce po skončení vojny vrátiť do vlasti, vyplýva z prieskumu pracovnej agentúry Gremi Personal, na ktorom sa začiatkom decembra zúčastnilo 1780 Ukrajincov.

Prieskum ukázal, že 25 percent opýtaných považuje za najdôležitejší dôvod pre návrat na Ukrajinu z Poľska opätovné stretnutie s rodinou.

"Keďže pre nich je najdôležitejšou vecou rodina a nie práca, tak nezáleží na tom, aké podmienky zamestnancom ponúkneme. Časť Ukrajincov sa aj tak vráti po skončení vojny do svojej krajiny. No tí, ktorí u nás pracujú približne rok, si sem možno rodiny privedú v rámci rodinného zjednotenia. Stane sa tak hlavne po vojne, keď z Ukrajiny budú môcť odísť muži," uviedla riaditeľka odboru medzinárodného náboru z agentúry Gremi Personal Anna Džoboldová.

Druhým najdôležitejším aspektom sú pracovné podmienky, platy a dôchodky, ktoré uviedlo 18 percent respondentov.

Približne desať percent opýtaných chce mať pred návratom do vlasti istotu, že v nasledujúcich dekádach nebude na Ukrajine ďalšia vojna a že bude dosť silná na to, aby sa sama ubránila pred akýmkoľvek agresorom.

Ďalších deväť percent by sa na Ukrajinu vrátilo, ak by sa tam zlepšilo súdnictvo, zdravotníctvo, vzdelávanie, trestné stíhanie a ekonomika.

Ďalšie dve deväťpercentné skupiny uviedli vstup Ukrajiny do NATO a Európskej únie a vytvorenie lepších ekonomických príležitostí pre obyvateľov zo strany štátu. (TASR)

Poľsko sa pre nesúhlas s globálnou firemnou daňou rozhodlo zablokovať konečné schválenie balíka návrhov EÚ, ktorý obsahuje aj 18 miliárd pomoci Ukrajine. Poľský premiér označil spojenie dane a pomoci Ukrajine za pokus o vydieranie.

(TASR)

Ruské útoky na Ukrajine za posledný deň zabili päť ľudí a 18 zranili. Pri ostreľovaní mesta Cherson prišli o život dvaja ľudia vrátane osemročného chlapca, oznámil šéf chersonskej vojenskej administratívy Jaroslav Januševyč.

Okupanti zasiahli obytné budovy vo štvrti Dniprovskyj. „Dieťa zomrelo na následky ruského ostreľovania. Lekári sa snažili chlapca hodinu oživovať,“ povedal Januševyč.

Pri ostreľovaní zahynula aj miestna žena, ktorú zasiahla paľba počas cesty domov. „Na následky zranení na mieste zomrela,“ dodal Januševyč.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

⚡️ Russian attacks kill 5 people, injure 18 in Ukraine over past day.

Over the past day, Russian attacks targeted Kherson, Kharkiv, Zaporizhzhia, Mykolaiv, Sumy, Luhansk, and Donetsk oblasts, killing at least five people and injuring 13.

15.12.2022 o 10:11 · archivované: 15.12.2022 o 10:18

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

V zime by okupanti mohli zintenzívniť ofenzívu v Luhanskej oblasti a v Doneckej oblasti s víziou ich úplného dobytia, informuje americký Inštitút pre výskum vojny.

Ruské jednotky totiž presúvajú ťažkú ​​techniku ​​z tylových oblastí v Luhanskej oblasti do oblastí v blízkosti súčasnej frontovej línie a znovu sa skonsolidovali pozdĺž hranice medzi Luhanskou a Charkovskou oblasťou, kam zamierili aj jednotky, ktoré ustúpili z časti Chersonskej oblasti. Je zrejmé, že prioritou Kremľa teda zostáva dosiahnutie administratívnych hraníc Donbasu, dodáva americký think-tank.

ISW
@TheStudyofWar

Ukrainian officials are forecasting that #Russia may attempt a large-scale offensive in the early months of 2023, which is consistent with @TheStudyofWar's long-standing assessment that the winter months will increase the pace of operations on both sides. https://t.co/MODHWuEBsX https://t.co/uzdylzx5br

15.12.2022 o 4:17 · archivované: 15.12.2022 o 10:08

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Okupanti stratili ďalších 590 vojakov, od začiatku vojny 96 590, oznámilo velenie Ukrajiny. Ruská armáda prišla aj o ďalších päť tankov, deväť obrnených bojových vozidiel, 12 delostreleckých systémov a dva raketomety.

Bieloruská armáda vykonala kontrolu bojovej pripravenosti.  Cvičenie sa ale koná na severozápade krajiny, ďaleko od ukrajinských hraníc, oznámilo britské ministerstvo obrany.

Správa ďalej uvádza, že ruská armáda nedávno vyslala do Bieloruska ďalších mobilizovaných záložníkov, ale je nepravdepodobné, že by cvičiace bieloruské jednotky a ruské jednotky v súčasnosti mali schopnosť napadnúť a obsadiť severnú Ukrajinu.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 15 December 2022

Find out more about the UK government's response: https://t.co/ahHyeaENBH

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/zi2M1kstc2

15.12.2022 o 7:23 · archivované: 15.12.2022 o 9:34

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruské jednotky sa na Ukrajine naďalej usilujú o dobytie dedín v okolí Lymanu a mesta Bachmut v Doneckej oblasti, kde Rusi za posledný deň vykonali desiatky leteckých a raketových útokov.

Pod paľbou sú stále aj ukrajinské pozície v Chersone a okolí. Ukrajinský generálny štáb vo svojom rannom hlásení informoval, že okupačné úrady pokračujú v práci na pripojení Záporožskej jadrovej elektrárne k ruskému energetickému systému.

Server Ukrajinska pravda napísal, že pod paľbu sa za posledný deň dostalo 19 obcí v Chersonskej a Záporožskej oblasti. Rusi sa tam 9. novembra stiahli na východný breh Dnepra a odvtedy pravidelne ostreľujú Cherson.

Ukrajinský generálny štáb tiež upozornil, že ruská armáda, hoci sa stiahla na ľavý breh rieky, má stále pod kontrolou trojicu väčších ostrovov v ústí Dnepra. Z jedného z nich ruské jednotky násilne evakuovali Ukrajincov, ktorí tam žili.

Ukrajinské zdroje naďalej upozorňujú na hrozbu ruských úderov na civilnú infraštruktúru po celej Ukrajine, ktorá v minulých týždňoch zapríčinila rozsiahle výpadky prúdu a zmenila tiež formu medzinárodnej materiálnej pomoci Ukrajine, ktorá teraz zahŕňa aj komponenty potrebné na obnovenie a ochranu energetickej infraštruktúry.

Veľký požiar v ruskej rafinérii na východe Sibíri si vyžiadal dvoch mŕtvych a ďalších päť osôb utrpelo zranenia pri veľkom požiari. Požiar spôsobilo podľa gubernátora Irkutskej oblasti Igora Kobzeva zrejme "zamorenie plynom".

Požiar v rafinérii v meste Angarsk vypukol okolo 06.00 h miestneho času. Podľa gubernátora Kobzeva jedného zo zranených hospitalizovali. Vyšetrovatelia začali trestné stíhanie pre porušenie predpisov o priemyselnej bezpečnosti. (TASR)

Ukrajinci začali s prípravou bojiska okolo kľúčového okupovaného mesta Melitopoľ. Bombardujú ruské základne a mosty. Oslobodenie Melitopoľu by bolo ďalším obrovským úspechom ukrajinskej armády. Otvorila by si tým cestu na Krym. (SME)

Dolná komora poľského parlamentu prijala uznesenie, v ktorom uznala Rusko za štát podporujúci terorizmus. Vládna strana Právo a spravodlivosť do textu presadila aj formuláciu, že Rusko je zodpovedné za zostrelenie lietadla s poľskými činiteľmi v Smolensku v roku 2010.

Rusko „systematicky porušuje ľudské práva, medzinárodné právo a Chartu OSN a množstvo ďalších záväzkov“, „útočí na územie iných štátov, pácha ozbrojené útoky, vojnové zločiny a genocídu“ a „zapája sa do nepriateľských ekonomických aktivít, najmä v oblasti energetiky“. Ruská agresia Ukrajiny je "bestiálna a nezákonná," odhlasovali poslanci.

Zablokovanie ukrajinských prístavov a znemožnenie vývozu ukrajinského obilia označuje uznesenie za pirátstvo. Bránenie vývozu poľnohospodárskej produkcie navyše posunulo mnoho afrických a ázijských krajín bližšie k hladomoru, cituje z rezolúcie Sejm.

Na začiatku decembra sa poľskí poslanci hádali kvôli formulácii o havárii v Smolensku, pri ktorej v apríli 2010 zahynul poľský prezident Lech Kaczyński a desiatky ďalších vysokých štátnych činiteľov. Sejm nakoniec 2. decembra o uznesení nehlasoval.

Na znení uznesenia sa pôvodne dohodli poslanci národno-konzervatívnej vládnucej strany aj opozície, no počas rozpravy Právo a spravodlivosť prišlo s pozmeňujúcim návrhom týkajúcim sa smolenskej katastrofy. Jeho iniciátorom bol poslanec Antoni Macierewicz, ktorý roky tvrdí, že prezidentský špeciál v roku 2010 havaroval kvôli "nezákonnému zásahu" Ruska.

Oficiálne vyšetrovanie vedené pred nástupom strany Právo a spravodlivosť k moci pritom dospelo k záveru, že išlo o nehodu spôsobenú chybou posádky lietadla. Podľa poľskej strany pochybili aj dispečeri letiska v Smolensku.

Rezolúciu s označením Ruska za štát podporujúci terorizmus 23. novembra schválil tiež Európsky parlament. (ČTK)

Ukrajinský najvyšší protikorupčný súd zabavil v prospech štátu všetok majetok bývalého prezidenta Viktora Janukovyča. Súd zhabal okrem iného aj známu rezidenciu Mežihirja pri Kyjeve.

Janukovyč prišiel tiež o hotelový a reštauračný komplex v obci Sucholučja, byt v Kyjeve, 31 miliónov hrivien a 84 900 dolárov na bankových účtoch aj 537 umeleckých predmetov - kníh, obrazov, ikon, starožitného nábytku, hodiniek, váz a zbraní - v odhadnutej celkovej hodnote 18,7 milióna eur.

Úrady odhadujú podľa agentúry Unian, že škody spôsobené štátu bývalým prezidentom dosahujú stovky miliónov hrivien.

Proruského prezidenta Janukovyča vo februári 2014 zvrhli prozápadní demonštranti v Kyjeve. Janukovyč potom ušiel do Ruska. To zakrátko anektovalo ukrajinský polostrov Krym a rozdúchalo konflikt na Donbase na východe Ukrajiny medzi proruskými separatistami a novou prozápadnou vládou v Kyjeve. (ČTK)