Zelenskyj chce byť prezidentom do víťazstva, potom chce k moru a na pivo (SME Minúta)

Veľvyslanci krajín Európskej únie sa dohodli na pôžičke 18 miliárd eur pre Ukrajinu a globálnej 15-percentnej dani pre veľké nadnárodné firmy. Maďarsko, ktoré obe dohody dlhodobo blokovalo, stiahlo veto výmenou za ústupky pri zmrazení peňazí z fondov.

Podľa diplomatického zdroja zmrazí európsky blok Budapešti namiesto 7,5 miliardy eur navrhnutých Európskou komisiou približne 6,3 miliardy eur. Schváli tiež maďarský plán obnovy, na základe ktorého môže krajina dostať 5,8 miliardy eur.

Jednotlivé body dohody musia formálne schváliť členské štáty, aby vstúpili do platnosti. Maďarsko by prvé peniaze malo dostať v januári.

Komisia navrhla zmraziť 65 percent maďarského podielu na trojici fondov určených pre rozvoj menej vyspelých regiónov v rozpočtovom období 2021 až 2027, keďže podľa nej Budapešť nemohla zaručiť dostatočnú ochranu unijných peňazí pred korupciou, klientelizmom či netransparentným systémom verejného obstarávania. Maďarsku zároveň hrozilo, že príde o miliardy z fondu obnovy, ak Únia neschváli jeho plán do konca roka.

Maďarsko, ktoré sa potýka s vážnymi ekonomickými problémami, sa rozhodlo po rokoch odmietania prijať sériu reformných krokov, ktoré však komisia opakovane označila za nedostatočné. Zároveň pri vyjednávaní blokovalo spomínané dohody, pričom vojnou ťažko skúšaná Ukrajina o finančnú pomoc Únia žiadala čoraz naliehavejšie. (ČTK)

Ruskí okupanti po útokoch ukrajinskej armády v Melitopole spanikárili, tvrdí primátor. Obrancovia cez víkend zasiahli v meste podľa Ivana Fedorova základňu analytikov ruskej tajnej služby.

Základňa tajnej služby FSB sídlila v hotelovom a reštauračnom komplexe na okraji mesta. Po útoku naň začali okupanti panikáriť.

"Nechápu, čo majú robiť. Od včerajšieho rána boli zaneprázdnení presúvaním svojich vojenských skupín na iné miesta, aby sa ich pokúsili ukryť. Nepovedal by som, že utekajú — presúvajú sa," pokračoval Fedorov, keď komentoval úder na pozície FSB v Melitopole, ktorý ruské systémy protivzdušnej obrany neodrazili.

Fedorov spresnil, že ukrajinským vojakom sa nedávno podarilo zasiahnuť tri dôležité objekty ruských ozbrojených síl v meste Melitopoľ a jeho okolí. Podľa predbežných údajov boli pri týchto útokoch zabité desiatky ruských vojakov a približne 200 ich bolo zranených a hospitalizovaných v danej oblasti alebo na Kryme.

Ruskom okupované mesto Melitopoľ na juhu Ukrajiny zažilo počas víkendu — podľa správ z ruských aj ukrajinských zdrojov — silné ostreľovanie, no o zranených a mŕtvych sa objavili protichodné správy. (TASR)

Rusko je nútené používať často aj niekoľko desaťročí starú muníciu, ktorá má vysokú chybovosť. Po takmer desiatich mesiacoch vojny na Ukrajine Moskve ubúdajú zásoby, uviedol podľa agentúry Reuters nemenovaný vysoký činiteľ americkej armády.

"Siahli do svojich zásob starnúcej munície, čo naznačuje, že sú ochotní používať staršiu muníciu, z ktorej časť bola pôvodne vyrobená pred viac ako 40 rokmi," uviedol armádny činiteľ, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity. "Inými slovami, nabijete muníciu, držíte si palce a dúfate, že vystrelí, alebo keď dopadne, že vybuchne," dodal.

Vysoká intenzita bojov na Ukrajine stojí obe strany obrovské množstvo munície - predovšetkým pre delostrelectvo, ktoré v tejto vojne dominuje. Denník The New York Times s odvolaním sa na vysokopostaveného predstaviteľa NATO minulý mesiac uviedol, že v lete Ukrajinci na Donbase denne vypálili 6000 až 7000 delostreleckých nábojov, zatiaľ čo Rusi vtedy strieľali 40 000 až 50 000 nábojov denne.

Nevídaná spotreba munície na Ukrajine podľa The New York Times ukázala elementárnu nepripravenosť Západu na dlhodobý konflikt vysokej intenzity. Snaha o naštartovanie výroby a o udržanie arzenálov je preto teraz kľúčovým bodom, ktorý by sa mohol stať pre ukrajinské úsilie rozhodujúci, uvádza. (ČTK)

Británia pripustila, že by mohla Ukrajine dodať zbrane s dlhším dostrelom, ak bude Rusko naďalej útočiť na civilné oblasti, odpovedal britský minister obrany Wallace v parlamente na otázku expremiéra Johnsona o možnostiach posilnenia ukrajinskej obrany pred útokmi dronmi.

"Nepretržite posudzujem systémy zbraní, ktoré môžeme poskytnúť. Tiež máme v našej výzbroji mocné zbraňové systémy s dlhším dostrelom a ak Rusi budú pokračovať v cielení na civilné oblasti a budú sa snažiť porušovať Ženevské konvencie, potom budem otvorený myšlienke posúdenia, aký krok urobíme", odpovedal Wallace. (SITA, The Guardian)

Ukrajinský prezident Zelenskyj navrhol usporiadať svetový mierový summit, ktorý by určil, ako a kedy má Kyjev implementovať jednotlivé body svojho mierového plánu, a to s cieľom zaistiť bezpečnosť a územnú celistvosť krajiny.

Zelenskyj okrem toho vyzval krajiny G7, aby Ukrajine dodali viac zbraní na obranu pred ruskými útokmi, vrátane moderných tankov, ale aj raketového delostrelectva a "rakiet dlhého doletu". "Bohužiaľ, Rusko je stále vo výhode, čo sa týka delostrelectva a rakiet. To je fakt. Vďaka týmto kapacitám okupačnej armády je Kremeľ taký arogantný," uviedol Zelenskyj.

Ukrajinský líder apeloval na Moskvu, aby podnikla "zásadný" krok smerom k diplomatickému riešeniu konfliktu. Rusko by malo podľa neho svoje jednotky z Ukrajiny stiahnuť do Vianoc. "Nevidím dôvod, prečo by to Rusko nemalo spraviť teraz – do Vianoc," dodal.

Ukrajina potrebuje podľa slov Zelenského ešte približne dve miliardy kubických metrov plynu, aby prežila zimné mesiace. Ruské sily totiž v uplynulých týždňoch podnikajú cielené útoky na kľúčové energetické zariadenia Ukrajiny. "Teror voči našim elektrárňam nás núti míňať viac plynu, než sa očakávalo. Preto potrebujeme dodatočnú podporu počas tejto zimy," zdôraznil Zelenskyj. (TASR)

Krajiny EÚ pridajú dve miliardy eur do fondu, cez ktorý vojensky pomáhajú Kyjevu. Finančné zdroje sa po takmer deviatich mesiacoch vojny na Ukrajine z veľkej časti minuli.

Šéf európskej diplomacie Borrell v polovici novembra požiadal členské štáty, aby fond do konca roka doplnili.

"Dnešné rozhodnutie zabezpečí, že budeme mať dosť financií na to, aby sme mohli pokračovať v poskytovaní konkrétnej vojenskej podpory ozbrojeným silám našich partnerov," povedal Borrell v rámci zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.

Vo fonde , vytvorenom s pôvodným cieľom financovať napríklad nákup vojenského materiálu na podporu krajín v Afrike, je do roku 2027 k dispozícii suma 5,7 miliardy eur. Vojna na Ukrajine však viedla k prehodnoteniu priorít EÚ. Borell v novembri potvrdil, že Únia spolu s členskými štátmi doteraz poskytla Ukrajine zbrane a vojenské vybavenie v hodnote najmenej osem miliárd eur. (TASR)

Skupina G7 sa dohodla na podpornej platforme pre Ukrajinu, oznámil nemecký kancelár Scholz. Na online schôdzke sa zúčastnil aj ukrajinský prezident Zelenskyj.

"Cieľom je teraz rýchlo vybudovať túto platformu s účasťou Ukrajiny, medzinárodných finančných inštitúcií a ďalších partnerov," spresnil Scholz. Schôdzka G7 sa konala v predvečer summitu v Paríži, ktorý sa bude venovať povojnovej obnove Ukrajiny a okamžitej pomoci, ktorú môžu spojenci Ukrajine poskytnúť počas nadchádzajúcej zimy. Nemecký kancelár ďalej uviedol, že obnova Ukrajiny "je možno porovnateľná s Marshallovým plánom" USA  v Európe po druhej svetovej vojne.

Scholz podrobnosti o pripravovanej platforme neuviedol. Vyjadril však presvedčenie, "že je to naša jednota, naše odhodlanie, čo viedlo k tomu, že ruský prezident dnes stojí úplne osamotený". "Opätovne vyzývame (ruského prezidenta Vladimira) Putina, aby skončil s nezmyselným zabíjaním na Ukrajine a stiahol svojich vojakov," zdôraznil nemecký kancelár. (TASR)

Ukrajina preferuje pomoc z Únie, nechce samostatne rokovať aj s Maďarskom o pomoci. Budapešť vyčlenila na pomoc 187 miliónov eur a Kyjevu oznámila, že je pripravená rokovať.

Kyjev však tieto rokovania odmietol, oznámil v Bruseli šéf maďarskej diplomacie Szijjártó.

Maďarsko k spoločnému podpornému programu Európskej únie pre Ukrajinu vo výške 18 miliárd eur zaujalo stanovisko, že spoločný úver na tento účel v danej situácii je pre Maďarsko neprijateľný. Premiér Viktor Orbán preto 6. decembra vyhlásil, že jeho krajina pomôže Ukrajine na bilaterálnom základe.

"Z ukrajinského ministerstva zahraničných vecí sme dostali odpoveď, že pre nich je prioritou podpora EÚ, preto nechcú viesť rokovania mimo jej rámca," povedal Szijjártó.

Rada Európskej únie schválila v sobotu finančnú pomoc pre Ukrajinu vo výške 18 miliárd eur. (TASR)

NATO môže Rusku zaručiť, že s ním nebude zaobchádzať ako Moskva s Ukrajinou, tvrdí poľský prezident. Duda reagoval na nedávne slová francúzskeho prezidenta Macrona, ktorý naznačil potrebu dať Rusku bezpečnostné záruky pri zjednávaní mieru.

"To, čo sme my, ako čestní ľudia, politici, členovia NATO, schopní Rusku zaručiť, je, že Rusku nikto nespraví to, čo ono robí svojim susedom," povedal poľský prezident na konferencii v Berlíne.

Macron si vyslúžil kritiku za svoje nedávne vyjadrenie v rozhovore pre francúzsku televíziu TF1. Povedal v ňom, že Európa musí pripraviť svoju budúcu bezpečnostnú architektúru.

"To znamená, že jedným zo základných bodov, ktorým sa musíme venovať – ako vždy hovoril prezident Putin – je strach (Moskvy), že NATO príde až k jej dverám a rozmiestni zbrane, ktoré by mohli ohroziť Rusko... Táto téma bude súčasťou rokovaní o mieri, takže sa musíme pripraviť na to, čo sme ochotní urobiť, ako ochránime našich spojencov a členské štáty a ako poskytnúť Rusku záruky, keď sa vráti k rokovaciemu stolu," dodal francúzsky prezident. (TASR)

Ukrajinský premiér Šmyhaľ vyzval Západ na dodávky systémov protivzdušnej obrany Patriot. Systémy dosiaľ Ukrajine nedodala žiadna krajina. Tento krok by pravdepodobne znamenal eskaláciu napätia s Ruskom.

Šmyhaľ vo včerajšom rozhovore pre francúzsku stanicu LCI povedal, že Ukrajina potrebuje aj zásoby delostreleckých granátov a moderných tankov. Rusko podľa jeho slov každý deň na ukrajinské ciele vypáli 50-tisíc až 70-tisíc striel. Dodal, že "každý deň potrebujeme aspoň tretinu z tohto množstva".

Ako ďalej uviedol, Rusko chce cielenými útokmi na kľúčovú infraštruktúru docieliť zaplavenie Európy ukrajinskými utečencami.

Rusko začalo intenzívne útočiť na ukrajinskú energetickú infraštruktúru od októbra. Kremeľ tvrdí, že ide o odvetu za útok na Kerčský most spájajúci pevninské Rusko s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym. Most 8. októbra značne poškodil výbuch. (TASR)

Rusko útočí na Ukrajinu jej vlastnými raketami, ktoré malo podľa dohody zničiť, uviedli ukrajinskí predstavitelia. Rusko malo zbrane zneškodniť výmenou za bezpečnostné záruky.

Britská televízia už pred niekoľkými týždňami priniesla informáciu o tom, že ruským jednotkám sa značne znižujú zásoby munície, preto sa musia uchyľovať k alternatívnym opatreniam. Používajú aj rakety vyrobené v 70. rokoch minulého storočia určené na jadrové útoky. Odstránili z nich však jadrové hlavice a pridali balast, aby zamaskovali, o aké rakety ide.

Ukrajinskí predstavitelia sa domnievajú, že tieto strely majú zamestnať protivzdušnú obranu Ukrajiny, aby tak Rusi mohli účinnejšie útočiť modernejšími zbraňami.

Podľa najnovších zistení však tieto rakety zo sovietskej éry pôvodne patrili práve Ukrajine, proti ktorej ich teraz ruská armáda používa. Ide o podzvukové strely s plochou dráhou letu Ch-55, ktoré Ukrajina odovzdala Rusku v rámci Budapeštianskeho memoranda. Ukrajina mala vtedy tretí najväčší jadrový arzenál na svete, ktorý malo Rusko zneškodniť a poskytnúť jej za to bezpečnostné záruky.

"Ukrajina odovzdala všetky balistické strely, ako aj strategické bombardéry Tu-160 a Tu-95. A teraz ich (Rusi) používajú proti nám. Mali sme ich dať radšej Spojeným štátom," uviedol šéf ukrajinskej rozviedky Skibickyj. (TASR)

Maďarsko podporí deviaty balík sankcií Únie, lebo neohrozuje záujmy krajiny, tvrdí šéf diplomacie Szijjártó. Nové opatrenia ovplyvňujúce energetický sektor nie sú podľa ministra súčasťou sankcií.

"Pre nás bolo dôležité, aby balík sankcií nijak neohrozil bezpečnosť dodávok energií," podčiarkol Szijjártó.

Podľa jeho slov maďarská vláda žiadala vyradenie viacerých osôb zo sankčného zoznamu Únie, pretože v ich prípade hrozí vážne riziko zablokovania komunikačných kanálov, ktoré sú ešte otvorené.

Európska komisia 7. decembra predložila návrh deviateho balíka sankcií voči Rusku v reakcii na vojnu, ktorú Kremeľ vedie na Ukrajine. Je zameraný proti ruským ozbrojeným silám, ďalším bankám a desiatkam ruských predstaviteľov. (TASR)

Rusko teraz neplánuje meniť jadrovú doktrínu, tvrdí hovorca Kremľa Peskov. Ruský prezident Putin minulý týždeň oznámil, že Rusko bude jadrový útok opätovať jadrovými zbraňami.

Zároveň poukázal na to, že USA ich jadrová doktrína umožňuje prvý útok jadrovými zbraňami. Putin uviedol, že Rusko musí v tejto súvislosti uvažovať o svojej bezpečnosti.

Podľa ruskej jadrovej doktríny z roku 2020 je nasadenie atómových zbraní možné len vtedy, keď nepriateľ takéto zbrane hromadného ničenia nasadí voči Rusku alebo voči jeho spojencom. Použitie jadrových zbraní Ruskom je možné aj v tom prípade, keď je jeho existencia ohrozená konvenčnými zbraňami.

Po napadnutí Ukrajiny nechal Putin uviesť ruské jadrové sily do zvýšenej pohotovosti. (TASR)

Zelenskyj chce byť prezidentom do víťazstva vo vojne, potom chce k moru a na pivo. Ukrajinský prezident v relácii amerického moderátora Lettermana povedal, že o svojej politickej budúcnosti po vojne zatiaľ nerozmýšľa.

"Až do nášho víťazstva budem určite prezidentom a potom si nad tým ani netrúfam pomýšľať. Nie som na to pripravený. Chcem len k moru, keď už vyhráme. A dať si pivo, to chcem veľa, "povedal Zelenskyj v relácii s názvom Svojho ďalšieho hosťa nemusím predstavovať, ktorý zverejnila streamovacia služba Netflix.

V relácii, ktorá sa nakrúcala pred pár dňami v kyjevskom metre a ktorá v jeden moment prerušila letecký poplach, Zelenskyj tiež uviedol, že by teraz bolo nezodpovedné povedať, kedy sa vojna s Ruskom skončí. Stane sa tak podľa neho vo chvíli, keď "získame späť svoju krajinu a budeme na svojich hraniciach", nie keď konflikt "zamrzne". Naznačil, že koniec vojny by mohol nastať smrťou ruského prezidenta Putina, keďže Rusko by sa potom "muselo zaoberať domácou politikou namiesto zahraničnej".

Na otázku k svojmu dennému režimu ukrajinský prezident odpovedal, že vstáva zvyčajne po pol šiestej, ak ho predtým nevzbudí urgentný telefonát. Riadeniu vojny sa podľa svojich slov venuje "každým dňom od rána do večera". Svoje deti vída len zriedka, s nimi aj s manželkou Olenou si ale pravidelne volá. (ČTK)

Diplomati krajín EÚ sa dohodli na uvalení ďalších sankcií proti Iránu za vážne porušovanie ľudských práv a zároveň odsúdili dodávky dronov pre Rusko. Kremeľ ich používa pri útokoch na Ukrajine.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne v rámci zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli. Diplomati už mali informácie o tom, že iránske úrady popravili v poradí už druhého demonštranta, 23-ročného muža, ktorý sa podieľal na protestoch za ľudské práva.

Ministri sa zhodli na rozšírení sankčného zoznamu o ďalších 20 ľudí a jednu organizáciu za represie voči demonštrantom. Sankcie majú podobu zmrazenia potenciálnych aktív v EÚ a zákazu vstupu do EÚ. Na sankčnom zozname sa v súčasnosti nachádza 126 jednotlivcov a 11 subjektov.

Sankcie vstúpia do platnosti po ich zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. (TASR)

Obyvatelia Slovenska majú z krajín V4 najväčšiu averziu voči ukrajinským utečencom. Ukázal to prieskum, ktorého výsledky poskytla mimovládna organizácia Globsec.

Slovensko je v rámci V4 jedinou krajinou, kde väčšina obyvateľov (52 percent) zastáva negatívny názor na ľudí, ktorí z Ukrajiny utekajú pred vojnou. Sondáž ukázala, že najmenej negatívne vnímajú ukrajinských utečencov obyvatelia Poľska (11 percent), Maďarska (15 percent) a potom Česka (25 percent).

Pozitívny postoj k utečencom z Ukrajiny majú hlavne Poliaci (85 percent obyvateľstva), na ďalších miestach boli Maďari (82 percent), Česi (73 percent) a až na poslednom mieste s odstupom obyvatelia Slovenska, kde pozitívny názor na utečencov z Ukrajiny má len 42 percent respondentov. (ČT24, ČTK)

Poľsko a Nemecko by mali požiadať EÚ o ďalšiu pomoc v súvislosti s očakávanou vlnou ukrajinských utečencov počas zimy. V Berlíne to uviedol poľský prezident Andrzej Duda.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokPoliaci akoby prišli do obchodu a vzali, čo bolo. Ako budú vyzerať slovenské armádne nákupy?Čítajte 

"Domnievam sa, že by sme sa mali obrátiť na európske spoločenstvo vo veci finančnej podpory pre naše krajiny, ktoré nesú mimoriadne bremeno v súvislosti s prijímaním utečencov z Ukrajiny," povedal Duda. (TASR)

Ukrajinská tajná služba SBU zadržala tri ženy, ktoré na východe Ukrajiny pomáhali ruským silám. Pomáhať mali s cielením na ukrajinských vojakov, rozvodne elektrickej energie, ale aj na školy, pôrodnice a ďalšie objekty.

Ženy údajne zhromažďovali údaje o presunoch ukrajinských jednotiek v Bachmute a Torecku v Doneckej oblasti a tiež poskytovali súradnice objektov energetickej a sociálnej infraštruktúry, uviedol server Ukrajinska pravda.

Najmladšia zo zadržaných má 18 rokov, ďalšie dve majú 38 rokov. Agentky osobne vykonávali pochôdzky po meste a zaznačovali údaje do elektronických máp. Údaje odovzdávali svojmu "kontaktu" v Horlivke, ktorá leží na území ovládanom proruskými separatistami.

Táto osoba ich potom odovzdávala predstaviteľovi okupačných úradov v Doneckej oblasti. Agentky okrem toho cez nemenovaný internetový kanál posielali kontaktnej osobe aj fotografie, videá a detailné opisy. Ženám hrozí 15 rokov odňatia slobody až doživotie. (ČTK)

EÚ od 5. decembra zakázala dovoz ruskej ropy po mori. Tým sa Moskve uzavrel jej najbližší trh, ktorý ešte začiatkom roka odoberal zhruba polovicu dodávok tankermi. Moskva tak presmerovala svoje dodávky do Ázie. 

S výnimkou malého množstva ropy dodaného do Bulharska sa námorné toky ruskej ropy do bloku zastavili. A flotila ruských tankerov zamierila cez Suezský prieplav do Indie a Číny.

Dodávky ruskej ropy do ázijských krajín v týždni do 9. decembra vzrástli na viac ako 3 milióny barelov denne, čo predstavuje 89 % všetkej ropy odoslanej z ruských prístavov počas týždňa.

Viac ako polovica ruskej ropy naloženej v prístavoch v Baltskom a Čiernom mori a tiež v Arktíde smeruje do Suezského prieplavu na lodiach, ktoré nemajú žiadne konečné miesto určenia. Nie je jasné, či bola všetka táto ropa predaná, alebo či náklad smeruje do regiónu v nádeji, že bude predaný skôr, ako dorazí. (TASR)

Pri masívnom ruskom ostreľovaní Chersonu zomreli najmenej dvaja civilisti a minimálne päť ďalších ľudí utrpelo zranenia. Podľa serveru Ukrajinska pravda to uviedol šéf správy Chersonskej oblasti Jaroslav Januševyč.

"Cherson je pod masívnym ostreľovaním ruských okupantov," napísal Januševyč na telegrame. "V tejto chvíli sa vie o siedmich obetiach - dve z nich zomreli," dodal. Záchranári spoločne s pracovníkmi Červeného kríža podľa neho mieria tak do inej časti mesta. Koľko je tam zranených, zatiaľ nie je jasné. (ČTK)

 Žiadne rozhodnutie o uzemnených stíhačkách MiG-29 zatiaľ nepadlo. Uviedla to hovorkyňa ministerstva obrany Kovaľ Kakaščíková. Ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo, že Slovensko je stíhačky pripravené odovzdať Ukrajine.

Zástupcovia vlády o téme rokovali minulý týždeň v Kyjeve s ukrajinským prezidentom Zelenským.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokSociálna pomoc pre utečencov sa zmenšila na tretinu po tom, ako ju štát prebral od OSNČítajte 

"Na stanovisku ministerstva obrany sa nič nezmenilo. Stále platí, že so spojencami ďalej rokujeme, čo s uzemnenými migmi, žiadne rozhodnutie však doposiaľ nepadlo. V prípade akejkoľvek zmeny budeme, tak ako doteraz, o všetkom včas informovať," skonštatovala hovorkyňa rezortu obrany. (TASR)

Rusko má podľa odhadu ukrajinskej vojenskej rozviedky dosť rakiet ešte na tri až päť vĺn náletov na Ukrajinu. Uviedol to podľa denníka The New York Times zástupca šéfa rozviedky Vadym Skibickyj.

Odhad vychádza z predpokladu, že pri jednej vlne ruskej sily vypáli 80 až 90 rakiet. Rusko od začiatku októbra podniká na Ukrajinu rozsiahle letecké útoky, kedy počas jedného dňa vyšle desiatky rakiet, ktorých cieľom sú zvyčajne energetické zariadenia.

Pri niektorých vlnách Rusko ale útočilo menším počtom rakiet, ako s koľkými počíta ukrajinská rozviedka. Pri poslednom rozsiahlom údere 5. decembra vyslalo na Ukrajinu okolo 70 rakiet. (ČTK)

EÚ by mohla v budúcom roku čeliť nedostatku plynu. Európska komisia a Medzinárodná energetická agentúra varovali, že EÚ zabezpečila dostatok plynu na túto zimu. Ak Rusko bude naďalej znižovať dodávky, môže budúci rok čeliť nedostatku. (The Guardian)

Ruský prezident Putin nebude organizovať každoročnú koncoročnú tlačovú konferenciu. Bude to  tak prvýkrát, čo Putin za desaťročie neuskutoční "maratónske" stretnutie s médiami. Minulý rok konferencia trvala štyri hodiny. 

Hovorca Kremľa Peskov neuviedol dôvod na rozchod s tradíciou, ale konštatoval, že ruský líder „pravidelne hovorí s médiami, a to aj na zahraničných návštevách“.

Patrick Reevell
@Reevellp

Putin won't hold his giant end of year press conference this year, the Kremlin says.
First time in a decade at least he's skipping it.

Wonder why he might not want to sit in front of 1500 journalists this year.... https://t.co/tG4whWKboJ

12.12.2022 o 12:45 · archivované: 12.12.2022 o 13:25

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinské veľvyslanectvo v Grécku dostalo poštou krvavý balík. Ten je rovnaký ako tie, ktoré boli zaslané diplomatom v iných krajinách. Polícia začala vyšetrovanie. Oznámil to hovorca ministerstva zahraničia Nikolenko. (The Guardian)

Tisícky ukrajinských expertov budú v českých zbrojárskych firmách pracovať na spoločných projektoch. Výroba niektorých zbraňových systémov by sa mala začať v prvej polovici budúceho roka.

V rozhovore pre Český rozhlas to uviedol námestník českej ministerky obrany Tomáš Kopečný.

Na zvýšenie súčasných výrobných kapacít českých zbrojárskych firiem sú podľa Kopečného potrebné nielen investície, ale aj ľudské zdroje. Ukrajina má podľa jeho slov v obrannom priemysle významné skúsenosti a vyniká v ňom.

"Našim otvorene deklarovaným záujmom je vytvoriť spoločné klastre celých odvetví, na ktorých budeme pracovať spoločne s Ukrajinou. Tým pádom budú v bezpečnostnom zázemí v Česku pracovať aj ukrajinskí experti," povedal Kopečný.

Pracovnou posilou v českých zbrojárskych firmách budú technici vo výrobe. "Ak sa ale bavíme o nejakých modifikáciách súčasnej sovietskej techniky, tak to musia byť inžinieri, ktorí presne vedia, ako vyzerajú stroje a ťažká technika v súčasnej podobe, aby ju bolo možné aj modernizovať," doplnil. (TASR)

Okupanti ráno zasiahli centrum mesta Hirnyk. Informoval o tom náčelník vojenskej správy Doneckej oblasti Kyrylenko. V dôsledku útoku bolo zranených osem ľudí, ktorí sú hospitalizovaní. Kyrylenko zároveň vyzýva ľudí na evakuáciu. 

Павло Кириленко
@Pavlo_Kyrylenko

Оперативна ситуація по області станом на ранок 12 грудня.
Вночі росіяни вели обстріли на різних ділянках фронту.
Залишатися на Донеччині небезпечно!
Евакуюйтесь вчасно!
Детальніше: https://t.co/CmeHg03qCS

#StopRussia https://t.co/GbOwoVo6TJ

12.12.2022 o 9:35 · archivované: 12.12.2022 o 12:28

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Európske krajiny by mali robiť viac v oblasti európskej obrany a bezpečnosti vrátane zvýšenia investícií na obranu, uviedol predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku Josep Borrell.

Vojnu na Ukrajine Borrell v spojitosti s vojenskými spôsobilosťami vo vyhlásení označil za "budíček" pre všetkých a dodal, že zatiaľ čo európske krajiny dodávajú zbrane Ukrajine, ich vojenské zásoby sa míňajú.

"Pri návrate konvenčnej vojny do srdca Európy zisťujeme, že nám chýbajú kľúčové obranné spôsobilosti na to, aby sme boli schopní chrániť sa pred hrozbami vyššej úrovne na samotnom európskom kontinente," uviedol Borrell.

Pripomenul minulotýždňovú správu Európskej obrannej agentúry (EDA), podľa ktorej Európania zvyšujú výdavky a zlepšujú spôsobilosti v oblasti obrany. "Musíme spoločne investovať viac s cieľom pripraviť európske armády na to, aby mohli čeliť nebezpečnejšiemu svetu," uviedol Borrell. Dodal, že spoločná práca na európskej bezpečnosti a obrane začína prinášať výsledky.

Spoločné výdavky na obranu členských krajín EÚ v roku 2021 dosiahli 214 miliárd eur, čo je šesťpercentný nárast oproti roku 2020, uviedol Borrell s odvolaním sa na údaje EDA. Stále je to však podľa jeho slov "daleko" za cieľom NATO (dve percentá štátneho rozpočtu) a pripomenul rozdiely vo výdavkoch medzi jednotlivými krajinami.

Okrem finančných výdavkov zdôraznil aj potrebu väčšej spolupráce medzi krajinami. Vojna na Ukrajine a podpora Kyjeva podľa neho "odkrýva nedostatok našich zásob a krehkosť našich dodávateľských reťazcov". (TASR)

Prepustený ruský obchodník so zbraňami But vstúpil do prokremeľskej Liberálno-demokratickej strany Ruska. Informoval o tom líder strany Leonid Sluckij. But sa vrátil do Ruska po prepustení z amerického väzenia.

But dal v predchádzajúcich dňoch najavo podporu ruskej agresie na Ukrajine a podľa Sluckého aj ochotu prispieť k ruskému pôsobeniu v napadnutej krajine.

Hoci LDPR má v názve slovo "liberálne", od svojho založenia v roku 1991 má ultranacionalistickú ideológiu a hovorí o obnovení nadvlády Ruska v bývalých sovietskych republikách. Jej dlhoročný líder  Žirinovskij, ktorý zomrel v apríli tohto roka, sa preslávil šokujúcimi vystúpeniami a excentrickým správaním, podotkla agentúra Reuters. (ČTK)

Vláda Nového Zélandu uvalila sankcie na 23 Rusov vrátane šéfa Channel One Konstantina Ernsta. Krajina uvalila sankcie aj na šéfa ministerstva pre digitálny rozvoj Maksuta Shadaeva. (NEXTA)

Pri Michalovciach spustilo prevádzku nové údržbové stredisko pre servis a opravu zbraní použitých na Ukrajine. Oznámil to nemecký brigádny generál Freuding počas návštevy Slovenska. (TASR)

Ruské sily bombardovali ciele v Doneckej a Luhanskej oblasti raketami, bezpilotnými lietadlami a delostrelectvom, uviedol ukrajinský generálny štáb. Pokračovali útoky na energetický systém v Chersone a ukrajinské jednotky.

Generálny štáb konštatoval, že Rusko naďalej používa civilistov ako ľudské štíty. V aktualizácii sa uvádza, že vojaci v dedine Troitske v okupovanom Luhansku rozmiestňujú vybavenie a palebné pozície v blízkosti obytných budov. (The Guardian)

V Dnepropetrovskej oblasti na Ukrajine zaznamenali v noci silnú delostreleckú paľbu. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na vojenského predstaviteľa v spomenutej oblasti.

Šéf regionálnej vojenskej administratívy Dnepropetrovskej oblasti  Rezničenko na komunikačnej platforme Telegram uviedol, že ruskí okupanti zasiahli územie pri mestách Nikopol a Marhanec, pričom vypálili najmenej 30 rakiet.

Nikopol sa nachádza na druhej strane rieky Dneper oproti Rusmi okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárni. Mesto je už niekoľko týždňov pod silnou ruskou paľbou. (SITA)

Ukrajinská armáda obnoví "aktívny protiútok", keď zamrzne pôda a bude sa dať jednoduchšie prevážať vojenské vybavenie, oznámil ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. 

Súvisiaci článok Súvisiaci článokVýmen vojakov pribúda. Zajatí Ukrajinci sa vracajú podvyživení a so stopami mučeniaČítajte 

Podľa ministra sa v dôsledku počasia aktivita na fronte obmedzila. Pre "prechod zo suchej jesene do zatiaľ nemrznúcej zimy... sme narazili na oboch stranách na dážď a veľmi zložité podmienky pre podnikanie útokov. Pôda je totiž vlhká a vozidlá s kolesami cez ňu dokážu prejsť len ťažko," uviedol Reznikov v Odese na tlačovej konferencii so svojím švédskym rezortným kolegom Palom Jonsonom.

Zároveň dodal, že Ukrajina sa neplánuje zastaviť. "Preto chceme využiť výhodu momentu, keď sa pôda (mrazom) spevní... Som presvedčený, že budeme pokračovať v našich protiútokoch, vo vojenskom ťažení za oslobodením našich území," uviedol Reznikov.

Šéf ukrajinského rezortu obrany označil plán Ukrajiny "za jednoduchý". "Oslobodiť všetky dočasne okupované územia Ukrajiny, tak ako to bolo v roku 1991, keď boli medzinárodne uznané ukrajinské hranice," povedal. (TASR)

Krajiny EÚ sa zatiaľ nedohodli na deviatom balíku sankcií proti Rusku, uviedol šéf európskej diplomacie Josep Borrell. Dodal, že sa možno dohodnú dnes alebo zajtra. (NEXTA)

Členom britskej kráľovskej rodiny bolo odporučené, aby nenadväzovali kontakt s ruským veľvyslanectvom v Londýne, uviedol ruský veľvyslanec v Londýne Kelin. Vzťahy Ruska so Západom sú na najnižšej úrovni od čias studenej vojny.

Na otázku, či ruský zastupiteľský úrad už komunikoval s novým britským kráľom Karolom III, Kelin denníku Izvestija odpovedal: "Nie a viem, že členom kráľovskej rodiny bolo odporučené, aby nezachovávali alebo nenadväzovali kontakty s ruským veľvyslanectvom."

Podľa Kelina však väčšina západných politikov v súčasnosti veľmi nemyslí na budúcnosť a snažia sa len nahrabať zbytočné politické body. "Preto si nedokážu uvedomiť, čo sa stane s Ukrajinou o mesiac alebo o rok. Ak to takto pôjde ďalej, tak Ukrajina ako štát skrachuje a ostane po nej len čierna diera, ktorú bude treba zaplátať," povedal Kelin.

Zároveň dodal, že ruskí oligarchovia, ktorí po páde Sovietskeho zväzu nadobudli veľké bohatstvo, už nepovažujú Londýn za bezpečné útočisko. (TASR)

Nezisková organizácia Človek v ohrození zabezpečila dodávku palivového dreva pre 300 ukrajinských rodín v Zakarpatskom regióne. Ide o pomoc za takmer 136-tisíc eur.

Týka sa horských regiónov Rachov a Ťačiv, ktoré sú úplne odrezané od dodávky plynu či elektriny.

"Zima na Ukrajine je už citeľná. V dôsledku prebiehajúcej vojny sa množstvo rodín ocitlo bez elektriny či plynu, preto sme zabezpečili a stále budeme zabezpečovať dodávky palivového dreva pre rodiny, ktoré sú v núdzi," skonštatovala manažérka komunikácie a PR organizácie Simona Stískalová.

Logistickej misii predchádzalo memorandum medzi neziskovou organizáciou a geografickou časťou Zakarpatsko, do ktorého dodávka dreva smerovala. Nákladné vozidlá s narezaným palivovým drevom dorazili do Ťačiva 2. decembra.

Prvá distribúcia rodinám sa konala 6. decembra. Každá rodina dostala približne päť kubických metrov paliva, čo by malo podľa ukrajinských štandardov vystačiť na bezpečné prežitie celej zimy. (TASR)

Rusko sa stále snaží rozšíriť kontrolu nad regiónmi Doneck, Luhansk, Záporožie aj Cherson, najviac sa zameriavajú podľa britského ministerstva obrany na Doneck. Tieto ciele však zrejme nedosiahnu.

"Je veľmi nepravdepodobné, že ruská armáda je v súčasnosti schopná vytvoriť účinnú údernú silu schopnú dobyť tieto oblasti späť a je nepravdepodobné, že by ruské pozemné sily v priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov dosiahli operačne významný pokrok," píše ministerstvo v správe.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 12 December 2022

Find out more about the UK government's response: https://t.co/ngW6tfLdtw

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/E2XThQO2GD

12.12.2022 o 6:47 · archivované: 12.12.2022 o 8:17

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Invázia bieloruskej armády na Ukrajinu je krajne nepravdepodobná, píše v najnovšej správe americký Inštitút pre štúdium vojny. Lukašenko nemá v úmysle ísť do vojny na Ukrajine pre riziko obnovenia nepokojov v Bielorusku.

Inštitút sa domnieva, že tlak Kremľa na Bielorusko, aby podporilo ruskú agresiu na Ukrajine, je súčasťou dlhodobého úsilia zameraného na upevnenie ďalšej kontroly nad Bieloruskom.

Moskva sa snaží o zriadenie vojenskej základne v Bielorusku a zavedenie priamej kontroly nad bieloruskou armádou. Pravidelne sa usiluje využiť svoj vplyv na bieloruské bezpečnostné a vojenské záležitosti a robí nátlak na Bielorusko, aby podporilo jeho inváziu na Ukrajinu.

„Zapojenie veľkej časti tohto bezpečnostného aparátu do vojny na Ukrajine pravdepodobne spôsobí, že Lukašenko bude zraniteľný voči ďalším nepokojom a odporu. Lukašenko si tiež pravdepodobne uvedomuje, že invázia na Ukrajinu by podkopala jeho dôveryhodnosť ako vodcu suverénneho štátu,“ píše inštitút.

Analytici sú zároveň presvedčení, že aj keď Lukašenko zmobilizuje výrazne väčší počet svojich vojakov na útok na Ukrajinu, bieloruská armáda bude stále malou silou, ktorá nebude schopná dosiahnuť výrazné operačné úspechy.

„V najhoršom prípade vstup Bieloruska do vojny odvedie pozornosť ukrajinských síl od súčasnej frontovej línie na východe Ukrajiny,“ uvádza sa v správe inštitút.

ISW
@TheStudyofWar

NEW: Tonight's special report discusses how the Belarusian regime’s support for #Russia's invasion of #Ukraine and Russian pressure on #Belarus to become more involved further constrains Belarusian readiness and willingness to enter the war in Ukraine.

https://t.co/YWVGSGAYCy https://t.co/6rbRzWLDuU

12.12.2022 o 3:59 · archivované: 12.12.2022 o 7:21

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

V ukrajinskej Odese je po sobotňajších ruských útokoch bez elektriny asi 300-tisíc ľudí, uviedol podľa ruskojazyčnej BBC News starosta Truchanov. V sobotu Zelenskyj uviedol, že v meste a jeho okolí je bez prúdu 1,5 milióna ľudí.

Odesa patrí medzi regióny s najčastejšími výpadkami dodávok elektriny, zložité podmienky panujú ale aj v Kyjeve a okolí, v štyroch oblastiach na západe Ukrajiny a v Dnepropetrovskej oblasti v centrálnej časti krajiny, vyhlásil Zelenskyj v nedeľu.

"Dodávky elektriny a vody v Odese sú postupne obnovované," napísal na sociálnej sieti Telegram starosta Truchanov. Podľa neho je situácia v meste v zásade pod kontrolou, nie je však ľahká.

Miestna správa tiež opätovne spúšťa vodné čerpacie stanice a dodáva kamiónmi vodu do oblastí, kde sú dodávky naďalej prerušené. Čo sa týka vykurovania, zo 140 kotolní stále nefunguje 43, oznámil v nedeľu starosta Truchanov.

Ruská armáda v sobotu ostreľovala regióny na juhu Ukrajiny, vrátane Odeskej oblasti. Zelenskyj povedal, že škody spôsobili drony iránskej výroby. V nedeľu vo svojom pravidelnom večernom prejave vyhlásil, že v Odese a ďalších mestách v oblasti sa už podarilo čiastočne dodávky elektriny obnoviť.

Ukrajinský prezident Zelenskyj telefonoval so svojím americkým náprotivkom Bidenom a poďakoval mu za "bezprecedentnú" pomoc, ktorú Washington poskytuje Ukrajine od februárovej ruskej invázie.

"Poďakoval som za bezprecedentnú obrannú a finančnú podporu, ktorú Spojené štáty poskytujú Ukrajine," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram. "Prispieva to nielen k úspechom na bojisku, ale aj k stabilite ukrajinského hospodárstva," poznamenal prezident Ukrajiny.

"Rovnako oceňujeme pomoc Spojených štátov pri obnove energetického systému Ukrajiny," dodal Zelenskyj. Ukrajinský prezident taktiež navrhuje zvolať globálny mierový samit.

„Volodymyr Zelenskyj zdôraznil, že Ukrajina sa snaží dosiahnuť mier, a upozornil na dôležitosť konsolidácie medzinárodného úsilia na dosiahnutie tohto cieľa. Z tohto dôvodu prezident Ukrajiny počas samitu G20 predstavil mierový vzorec obsahujúci desať kritických krokov, ktorých realizácia umožní ukončiť vojnu. Prezident Ukrajiny načrtol víziu ukrajinskej strany o ďalšej práci v tomto dôležitom smere a prevzal iniciatívu zvolať globálny mierový samit,“ uviedla Zelenského kancelária. (ČTK, SITA)

Moskva počas rokovaní o výmene väzňov žiadala aj prepustenie Vadima Krasikova. Bývalý plukovník ruskej rozviedky si v Nemecku odpykáva doživotný trest za vraždu. Správu potvrdil hovorca Bieleho domu John Kirby.

Denník Washington Post s odvolaním sa na zdroje v americkej administratíve napísal, že pre Washington bolo najbolestivejším aspektom dohody to, že Moskva nepovolila, aby bol do výmeny zaradený aj Paul Whelan, veterán námornej pechoty, ktorý si v Rusku odpykáva trest odňatia slobody za údajnú špionáž.

Washington Post uviedol, že zástupcovia amerického ministerstva zahraničných vecí niekoľko mesiacov presadzovali výmenu ruského občana väzneného v USA Viktora Buta, známeho ruského obchodníka so zbraňami, za Whelana a za basketbalistku Brittney Grinerovú, odsúdenú v Rusku za prechovávanie a pašovanie drog.

Rusko však takýto formát dohody odmietlo a požadovalo, aby bol do zoznamu zaradený Vadim Krasikov.

Úrady v Nemecku, kde si Krasikov odpykáva trest odňatia slobody, dali najavo, že takáto dohoda je pre ne neprijateľná.

A aj Kirby v relácii televízie ABC This Week uviedol: "To sa jednoducho nepovažovalo za serióznu ponuku." Krasikova pritom Kirby charakterizoval ako "vraha".

Súvisiaci článok Súvisiaci článokVýmen vojakov pribúda. Zajatí Ukrajinci sa vracajú podvyživení a so stopami mučenia Čítajte 

Krasikov si v Nemecku odpykáva doživotný trest za vraždu Čečenca s gruzínskym občianstvom Zelimchana Changošviliho, ku ktorej došlo v roku 2019 v jednom z parkov v Berlíne. Nemecké úrady tvrdia, že vraždu si objednali ruské tajné služby.

Niektorí americkí diplomati sa podľa agentúry AFP domnievajú, že požiadavka na Krasikovovo prepustenie pochádza priamo od ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý sa obával, že prepustením Whelana by prezidentovi USA Joeovi Bidenovi poskytol politickú podporu, a to práve v čase vojny na Ukrajine, uviedol denník The New York Times.

Osobitný vyslanec amerického prezidenta pre záležitosti rukojemníkov Roger Carstens pre televíziu CNN uviedol, že s Whelanom hovoril v piatok - deň po výmene Grinerovej za Buta.

Whelan netajil svoje sklamanie, povedal Carstens, ktorý však Whelana ubezpečil, že administratíva USA na čele s prezidentom Bidenom sústredene pracuje na tom, aby ho dostala domov.

Aj samotný Putin v piatok počas návštevy Kirgizska povedal, že ďalšia výmena väzňov je "možná". (TASR)