Ukrajina Rusko Online: Britský premiér Sunak prvýkrát vo funkcii navštívil Kyjev

Česko sa chce okrem európskeho sankčného zoznamu riadiť aj svojím vlastným. Jeho vytvorenie umožní nový sankčný zákon, ktorý už je v Senáte. Platiť by mohol od budúceho roka.

Národný sankčný zoznam by sa v prvej fáze mal dotknúť najmä tých Rusov a Bielorusov, ktorí preukázateľne pomáhajú režimu ruského prezidenta Vladimira Putina. Štát chce ísť aj nad rámec úniových sankcií. Spolupracovať chce s políciou aj s tajnými službami. V prvej fáze sa má v databáze ocitnúť niekoľko desiatok ľudí.

"Úniové sankčné režimy sú v niektorých prípadoch zamerané iba na zákaz vstupu alebo zmrazenie majetku. My sa napríklad rozhodneme, že by sme chceli proti určitým osobám uplatňovať širšie sankčné obmedzenia," uviedol špeciálny splnomocnenec ministerstva zahraničných vecí ČR David Kopecký.

Podľa šéfa českej diplomacie Jana Lipavského to bude pre českú zahraničnú politiku významný nástroj, ktorým bude môcť riešiť konkrétne prípady, podrobnejšie sa ale vyjadriť nechcel.

Sankcie by sa mohli týkať napríklad Leonida Levitina, čo je brat ruského exministra dopravy Igora Levitina. Ten je zároveň poradcom Putina. Leonid Levitin prostredníctvom svojej firmy na Cypre investoval v Česku stovky miliónov korún, okrem iného aj do ústavu sociálnej starostlivosti v Brdoch.

Leonid Levitin podľa zahraničných médií pôvod svojho majetku nikdy nevysvetlil. Na európskom sankčnom zozname nie je, ale podľa informácií Českej televízie (ČT) je jedným z kandidátov do českej databázy. Podobných adeptov je zhruba 60.

Kritériom pre miesto na zozname však nie je len podpora ruskej agresie na Ukrajine. "Druhá vec je, samozrejme, zahraničný a bezpečnostný záujem Česka. Máme určité signály už z minulosti na subjekty, ktoré by sme chceli zaradiť na ten zoznam, ale z jasných dôvodov o nich nemôžeme hovoriť," upresnil Kopecký.

Česko môže podľa sankčného zákona tiež dávať návrhy na zaradenie do európskeho sankčného zoznamu. Národná databáza by tak mohla dočasne slúžiť ako poistka, aby sankcionovaný do rozhodnutia Európskej únie majetok nepreviedol.

"Je potrebné posilniť analytické nástroje, najmä keď evidencia skutočných majiteľov nie je úplne spoľahlivá," povedal Lukáš Kraus, právnik spolku Rekonstrukce státu.

Príkladom je majetok exposlanca ruskej Štátnej dumy Sergeja Sopčuka. V Česku investoval desiatky miliónov korún do nehnuteľností a firiem, ale jeho meno v nich oficiálne nefiguruje.

"Ruský vplyv je pomerne ťažké obmedziť, funguje práve cez rôzne vlastnené firmy, ktoré sú spiace a majú v sebe potenciál generovať rôznych tajných agentov," poznamenal bývalý náčelník generálneho štábu Armády ČR Jiří Šedivý.

Ľudia alebo firmy, ktoré sa dostanú na avizovaný sankčný zoznam, sa môžu podľa zákona brániť námietkou alebo žalobou na súde. Ministerstvo zahraničných vecí ČR z dôvodu prípadných súdnych sporov chce posilniť aj svoj právny tím. (TASR)

Britský premiér Rishi Sunak prisľúbil Ukrajine novú dodávku protivzdušných zariadení za 60 miliónov dolárov. Zásielka bude obsahovať 120 kusov protilietadlových zbraní, radar a systém na boj proti bezpilotným lietadlám. (TASR)

Z Kyjeva do Chersonu odišiel prvý vlak po deviatich mesiacoch okupácie. Vlakové spojenie bolo obnovené týždeň po tom, ako ukrajinské jednotky získali späť kontrolu nad Chersonom.

Vlak, ktorý ráno dorazil do Chersonu, prepravil dvesto cestujúcich a mal by byť začiatkom pravidelnej linky medzi týmito mestami, oznámil vysoký predstaviteľ ukrajinskej prezidentskej kancelárie Tymošenko.

"Toto je náš víťazný vlak! Tak ako tento vlak, vrátime do Chersonu všetko, čo je potrebné pre normálny život!" napísal Tymošenko. Na videozáznamoch zverejnených na sociálnych sieťach je vidno, ako vlak odchádza za jasotu ľudí.

Ukrajinské úrady uviedli, že vlak bude premávať z Kyjeva do Chersonu v párne dni a naspäť v nepárne dni. Vlaková doprava sa o niekoľko dní skôr obnovila aj medzi Kyjevom a Mykolajivom, zničeným prístavným mestom na pobreží Čierneho mora.

Predstavitelia železníc vtedy uviedli, že obnovenie spojenia s Chersonom je náročné, pretože ruské sily pri ústupe značne zamínovali koľajnice, čo viedlo k výbuchom, ktoré v uplynulých dňoch zranili najmenej deväť železničiarov. (TASR)

Ruský útok na centrum distribúcie pomoci v Chersonskej oblasti zranil piatich ľudí. Zástupca šéfa úradu ukrajinského prezidenta Tymošenko uviedol, že terčom útoku bolo mesto Bilozerka západne od Chersonu.

V čase útoku podľa Tymošenka v centre rozdávali chlieb. Podľa údajov Organizácie Spojených národov od začiatku vojny na Ukrajine bolo zabitých najmenej 16 295 civilistov. (SITA, Sky News)

Ukrajina nedostala žiadnu oficiálnu mierovú ponuku z Ruska, hovorí šéf prezidentskej kancelárie Zelenského. Aby sa rozhovory vôbec mohli uskutočniť, Rusko by muselo úplne stiahnuť svoju armádu.

"Nemáme žiadnu oficiálnu žiadosť z ruskej strany o... rokovaniach," povedal Jermak. Akékoľvek rozhovory, ktoré nie sú založené na ukrajinskej suverenite a územnej celistvosti v rámci medzinárodne uznaných hraníc, označil za "neprijateľné". "Prvé kroky, ktoré je potrebné urobiť z ruskej strany, je stiahnuť všetky ruské jednotky z ukrajinského územia," dodal Jermak.

Ukrajinský prezident Zelenskyj deň predtým odmietol myšlienku "krátkeho prímeria" s Ruskom a povedal, že by to veci len zhoršilo. "Naozaj skutočný, dlhotrvajúci a čestný mier môže byť len výsledkom úplného zničenia ruskej agresie,“ povedal prezident. (TASR)

Z ruského zajatia sa vrátili traja ukrajinskí námorníci. Zatiaľ nie je jasný dôvod ich prepustenia a či išlo o súčasť výmeny vojnových zajatcov, aké Ukrajina a Rusko pravidelne robia.

„Traja námorníci sa vrátili z nepriateľského zajatia, oznámilo Námorníctvo Ozbrojených síl Ukrajiny," uviedol na komunikačnej platforme Telegram ukrajinský parlament. „Týmto vojakom bola poskytnutá základná lekárska a psychologická pomoc," dodal parlament. (Sky News)

Pochovali jedného z mužov, ktorý zahynuli pri dopade rakety na Przewodów. Na záberoch z pohrebu je vidieť smútočný sprievod smerujúci k cintorínu. Pred pohrebným autom išla vojenská kapela, vojaci niesli vence a fotografiu zosnulého.

Pohreb druhého muža, ktorý zahynul pri dopade rakety, Bogdana C. sa uskutoční zajtra . Väčšina poľských médií neuvádza celé priezviská obetí z ohľaduplnosti voči ich pozostalým.

Muži, 60-ročný vodič traktora a 62-ročný pracovník skladu, zahynuli v dôsledku explózie, ku ktorej prišlo po dopade rakety. Podľa poľských médií vodič traktora viezol v čase dopadu na váhu v sklade kukuricu a druhý pracovník stál vedľa neho. (TASR)

Požiadať o vstup do NATO bolo pre Fínsko po invázii na Ukrajinu prirodzené, vyhlásil tamojší minister zahraničných vecí. Rozhodnutie bolo "výsledkom dramatickej zmeny nášho bezpečnostného prostredia," povedal Haavisto.

Haavisto pripomenul, že Fínsko v roku 2004 uviedlo, že sa uchýli k tzv. "možnosti NATO", ak sa radikálne zmení jeho bezpečnostné prostredie. "A aká zmena môže byť dramatickejšia než útok vášho suseda na krajinu s 50 miliónmi obyvateľov?," spýtal sa šéf fínskej diplomacie.

Včera Fínsko tiež predstavilo plán na posilnenie bezpečnosti svojich hraníc, v rámci ktorého plánuje postaviť na približne 1300 kilometrov dlhej hranice s Ruskom asi 200 kilometrový plot. Podľa pohraničnej stráže bude výstavba tohto plotu stáť asi 380 miliónov eur. (TASR)

Britský premiér Sunak prvýkrát vo funkcii navštívil Kyjev. Stretol sa aj s ukrajinským prezidentom Zelenským. Sunak prisľúbil, že jeho krajina bude stáť po boku Kyjeva "dovtedy, kým Ukrajina nezvíťazí".

"Ukrajina a Spojené kráľovstvo sú od prvých dní vojny najsilnejšími spojencami. Počas dnešného stretnutia sme diskutovali o najdôležitejších otázkach pre naše krajiny, ako aj pre globálnu bezpečnosť," uviedol ukrajinský prezident Zelenskyj.

Sunak navštívil Ukrajinu, aby potvrdil "pokračujúcu podporu Spojeného kráľovstva" Ukrajine v jej konflikte s ruským agresorom.

"Dnes som tu, aby som povedal, že Spojené kráľovstvo bude aj naďalej stáť pri vás, kým Ukrajina nezíska mier a bezpečnosť, ktoré potrebuje a ktoré si zaslúži. Budeme stáť pri vás aj potom, keď budete obnovovať svoju veľkú krajinu," povedal Sunak na spoločnej tlačovej konferencii so Zelenským.

Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

Thank you, @RishiSunak. With friends like you by our side, we are confident in our victory. Both of our nations know what it means to stand up for freedom 🇺🇦🇬🇧 https://t.co/9oFfswxp3K

19.11.2022 o 14:52 · archivované: 19.11.2022 o 15:57

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Španielsko posiela 14 elektrických generátorov na vojnou zničenú Ukrajinu, oznámil tamojší minister zahraničných vecí Albares. Ruské útoky na energetickú infraštruktúru Ukrajiny narušili dodávky elektriny a teplej vody. 

Kyjev v piatok požiadal európskych spojencov o podporu s tým, že takmer polovica ukrajinskej energetickej infraštruktúry potrebuje opravu, pretože bola poškodená ruskými útokmi. Na Ukrajine sa v posledných dňoch ochladilo a vo štvrtok napadol prvý sneh.

Madrid už minulý mesiac oznámil, že poslal na Ukrajinu päť generátorov na výrobu elektriny. Minister Albares tiež uviedol, že Španielsko vyšle 30 sanitiek a policajné posily, aby pomohli Ukrajine pri vyšetrovaní možných vojnových zločinov na jej území. (TASR)

Rusko kritizuje rozhodnutie Poľska neumožniť účasť Lavrova na stretnutí OBSE. Summitu by sa nemali podľa Poľska zúčastniť osoby sankciované Európskou úniou. Ruskú delegáciu bude viesť stály predstaviteľ Ruska pri OBSE Lukaševič.

"Rozhodnutie Poľska, ktoré v súčasnosti predsedá OBSE, neumožniť ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi zúčastniť sa na Ministerskej rade OBSE v Lodži 1. a 2. decembra je bezprecedentné a provokatívne," uviedol ruský rezort diplomacie.

 "Delegácie by sa mali prispôsobiť súčasným obmedzeniam EÚ a nezahŕňať osoby, ktoré sú sankciované Európskou úniou," uviedlo poľské predsedníctvo OBSE vo vyhlásení.

"Takýmto zničujúcim rozhodnutím Poliaci... tlačia OBSE do priepasti," reagovalo ruské ministerstvo zahraničných vecí.  Ruský rezort diplomacie okrem toho obvinil OBSE, že sa stáva "platformou pre politické predstavenie a protiruské cvičenia". (TASR)

Najmenej 437 detí zahynulo od začiatku ruskej invázie Ukrajiny, uvádza ukrajinská prokuratúra. Vyše 837 detí tiež utrpelo v dôsledku vpádu ruských vojsk zranenia.

Prokuratúra pritom uviedla, že spomínané počty ešte nie sú konečné, pretože stále overuje informácie zo zón, kde prebiehajú aktívne boje, z oslobodených oblastí a z územia stále okupovaného ruskou armádou. Najviac detí, a to 423, pritom zahynulo alebo utrpelo zranenia v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Podľa OSN zahynulo od začiatku invázie už najmenej 16 295 civilistov. Moskva pritom popiera, že jej vojská útočia na civilné ciele. Kyjev a západné krajiny však považujú inváziu za nevyprovokovanú agresiu. (TASR)

Iránsky jadrový program je pokročilejší než kedykoľvek predtým, tvrdí britský minister zahraničných vecí. Cleverly obvinil iránsky režim z "prelievania krvi a ničenia" po celom svete v súvislosti s dodávkami zbraní.

 "Zbrane dodané Iránom ohrozujú celý región. Dnes je iránsky jadrový program oveľa pokročilejší než kedykoľvek predtým a jeho režim predáva Rusku armádne drony, ktoré zabíjajú ukrajinských civilistov," povedal Cleverly.

Dodal, že Británia je odhodlaná spolupracovať so svojimi partnermi v boji proti iránskej hrozbe, zakázať pašovanie konvenčných zbraní a zabrániť iránskemu režimu získať jadrové zbrane.

Irán, ktorý udržiava s Moskvou dobré vzťahy, čelí okrem iného kritike pre podporu útočnej vojny ruských síl na Ukrajine. Len nedávno Teherán po prvý raz priznal, že Rusku dodal bojové drony. (TASR)

Od začiatku vojny v bojoch podľa Kyjeva údajne zomrelo už 83 880 ruských vojakov. Za posledný deň malo podľa Ukrajiny zomrieť 420 ruských vojakov.

Počet strát na životoch v radoch ruských ozbrojených síl tak podľa ukrajinského ministerstva obrany od začiatku vojny stúpol na 83 880. Rusko podľa Kyjeva za uplynulý deň prišlo o 6 tankov, 7 obrnených bojových vozidiel a 2 delostrelecké systémy. Od začiatku invázie na Ukrajinu tak Moskva stratila 2 885 tankov, 5 815 obrnených bojových vozidiel a 1 867 delostreleckých systémov.

Tieto údaje nie je momentálne možné nezávisle overiť. (SITA, Sky News)

Dobrovoľníci v Piešťanoch šijú maskovacie siete pre Ukrajinu. Využíva ich armáda na krytie svojich zásob, poľných nemocníc, ale aj domov civilistov, ktorých chcú čo možno najviac skryť pred kamerami ruských dronov. (My Regióny)

Ťažkej situácii pri dodávkach energií čelí sedemnásť ukrajinských regiónov, oznámil prezident krajiny Zelenskyj. Podľa jeho slov je situácia veľmi ťažká v Kyjevskej, Odeskej a Vinnyckej oblasti.

Prezident však Ukrajincov ubezpečil, že zamestnanci energetických firiem pracujú na obnovení dodávok elektriny nepretržite. Informuje o tom portál news.sky.com.Ruské útoky na ukrajinský energetický systém spôsobili, že bez elektriny zostali milióny obyvateľov.

Predseda ukrajinskej vlády Šmyhaľ uviedol, že ruské údery ochromili polovicu energetického systému krajiny. (SITA, Sky News)

Väčšina lídrov združenia Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce na záver dvojdňového summitu v thajskom Bangkoku odsúdila vojnu na Ukrajine. V spoločnej deklarácii 21 krajín kritizovalo konflikt a otrasy, ktoré rozpútal. (TASR)

Správy pre ľudí z Ukrajiny: Символічна нагорода Словаччини за допомогу Україні. "Швидка комерція" у Словаччині досягає межі, а снігові гармати у Високих Татрах тепер увімкнені.

Сьогоднішній випуск «Актуальні новини» готовий. Anglickú verziu si môžete prečítať tu. (SME)

Volodymyr Zelenskyj odmietol myšlienku "krátkodobého prímeria" s Ruskom s tým, že by to situáciu len zhoršilo. "Ozajstný, dlhodobý a poctivý mier môže byť len výsledkom úplného potlačenia ruskej agresie," vyhlásil Zelenskyj.

"Rusko sa teraz snaží o krátkodobé prímerie, oddych na znovuzískanie síl. Niekto by to mohol nazvať koncom vojny, no takýto oddych situáciu len zhorší," vyhlásil ukrajinský líder v prejave, odvysielanom na Medzinárodnom bezpečnostnom fóre v kanadskom Halifaxe.

Biely dom v piatok vyhlásil, že jedine Zelenskyj môže rozhodnúť o začatí mierových rokovaní s Ruskom. Odmietol tým tvrdenia, podľa ktorých Spojené štáty tlačia na Kyjev, aby s Moskvou rokoval. (TASR)

"Ukrajinské sily odrazili v Doneckej oblasti asi sto útokov, boje neustávajú," uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom večernom videoprejave. Vojakov, ktorí na Donbase bojujú, označil za skutočných hrdinov.

"Tvrdé boje v Doneckej oblasti pokračovali aj dnes... nedošlo k žiadnemu zmierneniu bojov ani obdobiu pokoja," povedal Zelenskyj. Ako doplnil, Ukrajinci sa "nikde na frontovej línii nevzdávajú nepriateľovi".

Stovky ľudí v Chersonskej oblasti boli počas trvania ruskej okupácie zadržané alebo sa stratili, píšu v správe experti z Yalovej univerzity, ktorí zdokumentovali zadržania a zmiznutia dovedna 226 ľudí v období od marca do októbra.

Jedna tretina týchto osôb bola údajne podrobená mučeniu a piati z nich prišli o život.

Dokument zverejnili týždeň po tom, čo Moskva začala so sťahovaním svojich vojakov z oblasti západne od rieky Dneper, ako i zo samotného mesta Cherson.

Humanitárne výskumné laboratórium na Yalovej univerzite je partnerom v programe Conflict Observatory financovanom ministerstvom zahraničných vecí, ktorý spustili v máji s cieľom analyzovať dôkazy o ruských vojnových zločinoch na Ukrajine, píše Sky News.

Správa uvádza, že väčšina z 226 osôb bola zadržaná ruskou armádou alebo ruskou Federálnou bezpečnostnou službou (FSB), ktorá svojich dôstojníkov vyslala do Moskvou obsadených ukrajinských oblastí.

Dokument sa odvoláva na viacero zdrojov, ktoré uviedli, že ruské bezpečnostné jednotky mali zoznamy s menami jednotlivcov, evidenčnými číslami vozidiel a ďalšími informáciami, cituje spravodajská stanica.

Výskumníci tiež identifikovali 12 lokácií využívaných na zadržiavanie a výsluchy v Chersone i na Kryme. (TASR)