Ruské útoky vyradili takmer polovicu energetického systému na Ukrajine (SME Minúta)

"Ukrajinské sily odrazili v Doneckej oblasti asi sto útokov, boje neustávajú," uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom večernom videoprejave. Vojakov, ktorí na Donbase bojujú, označil za skutočných hrdinov.

"Tvrdé boje v Doneckej oblasti pokračovali aj dnes... nedošlo k žiadnemu zmierneniu bojov ani obdobiu pokoja," povedal Zelenskyj. Ako doplnil, Ukrajinci sa "nikde na frontovej línii nevzdávajú nepriateľovi".

Stovky ľudí v Chersonskej oblasti boli počas trvania ruskej okupácie zadržané alebo sa stratili, píšu v správe experti z Yalovej univerzity, ktorí zdokumentovali zadržania a zmiznutia dovedna 226 ľudí v období od marca do októbra.

Jedna tretina týchto osôb bola údajne podrobená mučeniu a piati z nich prišli o život.

Dokument zverejnili týždeň po tom, čo Moskva začala so sťahovaním svojich vojakov z oblasti západne od rieky Dneper, ako i zo samotného mesta Cherson.

Humanitárne výskumné laboratórium na Yalovej univerzite je partnerom v programe Conflict Observatory financovanom ministerstvom zahraničných vecí, ktorý spustili v máji s cieľom analyzovať dôkazy o ruských vojnových zločinoch na Ukrajine, píše Sky News.

Správa uvádza, že väčšina z 226 osôb bola zadržaná ruskou armádou alebo ruskou Federálnou bezpečnostnou službou (FSB), ktorá svojich dôstojníkov vyslala do Moskvou obsadených ukrajinských oblastí.

Dokument sa odvoláva na viacero zdrojov, ktoré uviedli, že ruské bezpečnostné jednotky mali zoznamy s menami jednotlivcov, evidenčnými číslami vozidiel a ďalšími informáciami, cituje spravodajská stanica.

Výskumníci tiež identifikovali 12 lokácií využívaných na zadržiavanie a výsluchy v Chersone i na Kryme. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj vyzval Európu na uvalenie ďalších sankcií na Moskvu. Ruská agresia podľa neho neutícha ani na jediný deň, rovnako ako ani ruské lži.

"Preto by ani medzinárodný nátlak na Rusko nemal povoliť ani na jediný deň," zdôraznil Zelenskyj vo videoposolstve írskym vysokoškolským študentom.

Zelenskyj zároveň Moskve vytkol, že vo viacerých bodoch porušuje spoločne prijaté záverečné vyhlásenie skupiny G20 zo summitu na indonézskom ostrove Bali.

V deklarácii sa totiž zdôrazňuje význam medzinárodného práva a multilaterálneho systému ako garanta mieru a stability, pripomína DPA. Moskva však podľa Zelenského mobilizuje všetky svoje zdroje, aby sa stala "najväčším teroristickým štátom v histórii".

Skupina G20 napriek značným názorovým rozdielom nakoniec prijala záverečnú deklaráciu, v ktorej väčšina jej členov ostro odsúdila ruskú vojnu proti Ukrajine. Do protokolu zaznamenali aj nesúhlas Ruska s deklaráciou. (TASR)

Šírenie zbraní zo strany Iránu je hrozbou pre Európu, vyhlásila na konferencii s názvom Manámsky dialóg v hlavnom meste Bahrajnského kráľovstva predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Poznamenala tiež, že Irán so svojím najväčším spojencom Ruskom prostredníctvom dodávok zbraní vrátane dronov podkopáva "základné pravidlá a princípy nášho globálneho poriadku".

Šéfka eurokomisie poznamenala, že viaceré krajiny Perzského zálivu už roky upozorňujú na to, že Irán zásobuje takzvané darebácke krajiny dronmi.

"Je to recept na neustále zahraničné zasahovanie, na nikdy nekončiace násilie a nestabilitu. A to jednoducho nemôžeme akceptovať," zdôraznila.

"Trvalo nám príliš dlho, kým sme pochopili veľmi jednoduchý fakt, že zatiaľ čo pracujeme na tom, aby sme zabránili Iránu vo vývoji jadrových zbraní, musíme sa zamerať aj na iné formy šírenia zbraní – od dronov po balistické rakety," povedala von der Leyenová s tým, že ide o "bezpečnostné riziko nielen pre Blízky východ, ale pre nás všetkých".

Európska únia v pondelok uvalila sankcie na viac ako 30 iránskych predstaviteľov a organizácií v súvislosti s násilnými zásahmi bezpečnostných síl na protivládnych protestoch. Teherán následne varoval pred "náležite tvrdou" odozvou.

Von der Leyenová však naznačila, že EÚ chce prijať voči Iránu ďalšie sankcie. "Koordinujeme sa s partnermi a spojencami, aby sme prijali ďalšie sankcie proti Iránu v reakcii na šírenie iránskych dronov," poznamenala.

Irán priznal, že Rusku poslal bezpilotné lietadlá, avšak nástojil na tom, že boli dodané ešte pred vypuknutím vojny na Ukrajine.

Šéfka Európskej komisie tiež uviedla, že Európa nahradila väčšinu ruského plynu zásobami zo "spoľahlivých" zdrojov. "Naše zásobníky sú naplnené na 95 percent," povedala s tým, že na tohtoročnú zimu je plynu dostatok, výzvou však bude tá budúcoročná. (TASR)

Jedine ukrajinský prezident Zelenskyj môže rozhodnúť o začatí mierových rokovaní s Ruskom, vyhlásil Biely dom. Odmietol tým tvrdenia, podľa ktorých Spojené štáty tlačia na Kyjev, aby s Moskvou rokoval.

"Všetci súhlasíme s tým, že diplomatické urovnanie je tou najlepšou cestou – hneď popri tom, že (ruský prezident Vladimir) Putin jednoducho stiahne svoje jednotky," podotkol hovorca Bieleho domu pre oblasť národnej bezpečnosti John Kirby.

"Tiež sme uviedli, že Zelenskyj sám určí, či a kedy bude pripravený na rokovania a ako budú tieto rokovania vyzerať," dodal s tým, že "nik zo Spojených štátov ho netlačí" k rokovaciemu stolu.

Vyhlásenie Bieleho domu prišlo dva dni po tom, čo šéf Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley naznačil, že Kyjev by mohol ťažiť zo svojich nedávnych víťazstiev na bojovom poli a otvoriť rokovania, ktoré by viedli k ukončeniu vojny.

Podľa Milleyho je nepravdepodobné, že ukrajinské jednotky budú čoskoro schopné opätovne dobyť celé územie okupované Ruskom, najmä Krym, ktorý Moskva obsadila ešte v roku 2014. (TASR)

Dodávky elektrickej energie na Ukrajine v priebehu dňa takmer plne obnovili. Po ruských raketových útokoch bolo bez prúdu viac než desať miliónov odberných miest, uviedol riaditeľ Výskumného energetického centra Olexandr Charčenko.

"Možno nejakých 300 zákazníkov je ešte bez prúdu, ale väčšinou sa to týka odberných miest blízko frontu," povedal Charčenko.

Potvrdil, že v dôsledku štvrtkových útokov bola odpojená jadrová elektráreň v Chmeľnyckom na západe krajiny a tiež jeden blok v jadrovej elektrárni v Rivnom na severozápade.

"Tieto bloky boli na niekoľko hodín odpojené a bolo potrebné použiť naftové generátory. Situácia sa však medzičasom výrazne zlepšila, väčšina blokov je pripojená na sieť a predpokladám, že v blízkej budúcnosti budeme môcť obnoviť ich prevádzku," skonštatoval Charčenko.

Ako dodal, výpadky elektriny majú za následok aj nefunkčnosť telefónnych sietí, čerpadiel zabezpečujúcich dodávky vody či čistenie odpadových vôd. Viacero miest vrátane Kyjeva bolo bez dodávok vody od štyroch do desiatich hodín. (TASR)

Zhruba 30 percent územia Ukrajiny je zamínovaných, uviedol šéf štátnej služby Ukrajiny pre mimoriadne situácie Serhij Kruk. Rozlohou sa to približne rovná dvom územiam Rakúska.

„Rozloha a rozsah zamínovania na území Ukrajiny vzrástli v porovnaní s predvojnovým obdobím desaťnásobne,“ povedal okrem iného Kruk.

Ako tiež poznamenal, oslobodené územia v Chersonskej a Mykolajevskej oblasti aktívne zbavujú výbušných zariadení. Odmínovanie sa týka viac ako osemtisíc kilometrov štvorcových územia. Zhruba sedemtisíc z nich sú v Chersonskej oblasti a do 1,5-tisíca v Mykolajevskej oblasti. (SITA)

Bývalý ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Andrij Meľnyk bol vymenovaný za námestníka ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu. Rozhodla o tom vláda.Presná oblasť jeho pôsobnosti v novej funkcii zatiaľ špecifikovaná nebola.

Meľnyk (47) sa poďakoval za prejavenú dôveru ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, ako aj šéfovi rezortu diplomacie Kulebovi.

"Je veľkou cťou a mimoriadnou zodpovednosťou, po 25 rokoch práce v diplomatických službách slúžiť mojej vlasti v tejto novej, skutočne dôležitej funkcii," uviedol Meľnyk, ktorý bol veľvyslancom v Berlíne takmer osem rokov. Do Kyjeva sa vrátil v polovici októbra. Jeho nástupcom na poste veľvyslanca sa stal Olexij Makejev.

Do funkcie veľvyslanca v Berlíne nastúpil Meľnyk v roku 2015, avšak verejne známym sa stal hlavne po vypuknutí vojenskej ofenzívy Kremľa na Ukrajine, keď ostro kritizoval nemeckú vládu a opakovane požadoval navýšenie dodávok zbraní vrátane dodania bojových tankov a protilietadlových diel. V prvých mesiacoch vojny bol jedným z najčastejších hostí v nemeckých diskusných reláciách. (TASR)

Kyjevu hrozí úplné vypnutie elektriny, varuje radnica. Najnovšie ruské raketové útoky znefunkčnili takmer polovicu energetického systému Ukrajiny. Rusko v ostatných týždňoch vystupňovalo útoky na energetickú infraštruktúru Ukrajiny.

Rozsiahle raketové útoky uskutočnilo predovšetkým v utorok a vo štvrtok. Jedným z najviac zasiahnutých miest je Kyjev. Vo štvrtok v Kyjeve okrem toho prvýkrát túto jeseň snežilo.

"Pripravujeme sa na rôzne scenáre vrátane úplného vypnutia (elektriny v meste)," povedal zástupca šéfa Kyjevskej mestskej štátnej správy Mykola Povoroznyk. Nespresnil, čo by sa v tom prípade dialo, avšak ukrajinskí predstavitelia zdôraznili, že neuvažujú nad evakuáciou miest.

Výpadky prúdu na Ukrajine sú v ostatnej dobe častým javom. Vláda občanov žiada, aby šetrili elektrinu a obmedzili používanie domácich spotrebičov, ako napríklad rúr na pečenie, pračiek, rýchlovarných kanvíc či žehličiek. (TASR)

Rusko začalo vo veľkom produkovať rakety Iskander a strely Kalibr s plochou dráhou letu už pred inváziou na Ukrajinu, píše The New York Times s odvolaním sa na analýzu bezpečnostnej spoločnosti Janes.

Podľa denníka to môže byť jedným z vysvetlení, kde Rusko berie muníciu na súčasné masívne ostreľovanie ukrajinskej infraštruktúry a miest.

"Pravdepodobne ich vyrábajú aj teraz... mnoho závodov spojených s ruským vojensko-hospodárskym priemyslom pracuje na tri smeny, a dokonca aj cez víkendy," píše sa v analýze.

Rusko si pred vpádom na Ukrajinu veľmi pravdepodobne vytvorilo zásoby mikročipov a ďalších technológií potrebných na výrobu uvádzaných rakiet.

Podľa analýzy spoločnosti Janes sú tieto komponenty používané aj na civilné účely a Moskva ich tak mohla získať prostredníctvom tretích strán - spoločností alebo štátov, ktoré boli ochotné riskovať postihy za dodanie týchto materiálov Rusku.

Rusko v utorok v zatiaľ najväčšom vzdušnom útoku na ukrajinské územie vypálilo bezmála sto striel. Mesiace predtým západní aj ukrajinskí činitelia upozorňovali, že sa ruské zásoby striel a ďalších zbraní výrazne míňajú. Útok vyvolal otázky, nakoľko je ruský zbraňový arzenál naozaj vyčerpaný a kde prípadne Moskva svoje zásoby dopĺňa.

Okrem veľkých zásob vytvorených pred vojnou je podľa NYT aj možné, že zbrane Rusku dodáva Irán alebo Severná Kórea, ako sa domnievajú americkí činitelia. (ČTK)

Moskva pre vojnu na Ukrajine upustí od silvestrovského ohňostroja. Oslavy plánuje samospráva ruskej metropoly zorganizovať v skromnejšom duchu než po uplynulé roky. Mestu však nebude chýbať slávnostná výzdoba, sľúbil starosta.

"Považujeme tento rok za rozumné upustiť od organizovania ohňostrojov a veľkých pouličných koncertov," uviedol starosta Moskvy Sergej Sobianin na sociálnych sieťach.

Moskovská samospráva predtým uskutočnila online hlasovanie, kde sa obyvateľov pýtala, či organizovať silvestrovské oslavy napriek vojne, píše DPA.

Hlasovalo 300-tisíc Moskovčanov a 80 percent z nich sa vyslovilo v prospech osláv. Viac než polovica opýtaných by však uprednostnila obmedzenie ich rozsahu a upustenie od veľkých koncertov.

V septembri ešte Moskva vo veľkom rozsahu oslavovala výročie založenia mesta, čo si vyslúžilo kritiku preto, že v tom čase boli ruské jednotky vytláčané z Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny.

Z dôvodu čoraz zreteľnejších problémov, ktorým Rusko v útočnej vojne proti Ukrajine čelí, mnoho ruských miest od silvestrovských osláv úplne upustilo alebo obmedzilo ich rozsah. (TASR)

Varšava nepovolí ruskej delegácii účasť na schôdzke Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Tá sa na budúci mesiac uskutoční v Poľsku, uviedol hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí Lukasz Jasina. (TASR)

Slovenská rafinéria Slovnaft zníži v budúcom roku podiel ruskej ropy na 60 percent z terajších približne 95 percent. Bude používať iné druhy zmesí, aby vyhovela sankciám voči Rusku, uviedla spoločnosť. (ČTK)

Fínsko predstavilo plán na zvýšenie bezpečnosti svojej hranice s Ruskom. Ten zahŕňa aj výstavbu približne 200-kilometrového plota za zhruba 380 miliónov eur. Fínsko má s Ruskom 1300 kilometrov dlhé štátne hranice.

Plot bude vysoký okolo troch metrov a na vrchole bude umiestnený ostnatý drôt. Mimoriadne rizikové časti hranice budú vybavené kamerami na nočné videnie, svetlami a reproduktormi, priblížil na tlačovej konferencii manažér projektu Ismo Kurki.

Výstavba plota bude prebiehať v troch fázach. Ako prvý bude v marci 2023 osadený plot na trojkilometrovom úseku na hraničnom priechode Imatra. Druhá fáza, ktorá sa začne koncom budúceho roku, bude zahŕňať výstavbu 70 kilometrov plota v oblastiach pri hraničných priechodoch.

Vláda už vyčlenila zo štátneho rozpočtu šesť miliónov eur na prvú a 139 miliónov eur na druhú časť projektu. Finálna fáza sa má podľa slov generála Jariho Tolppanena z pohraničnej stráže dokončiť v roku 2025 alebo 2026. Ako povedal novinárom, ide o jeden z najväčších projektov fínskej pohraničnej stráže. (TASR)

Ruská vojna na Ukrajine má "značný dosah" aj na bezpečnosť ďalších krajín. Uviedli to ministri vnútra krajín skupiny G7. V tejto súvislosti varovali pred možnými útokmi na kľúčovú infraštruktúru.

Rovnako varovali pred rizikami, ktoré môžu predstavovať vracajúci sa zahraniční bojovníci zapojení do bojov na Ukrajine. 

"Agresívna vojna proti Ukrajine má značný vplyv na vnútornú bezpečnosť krajín G7," uviedli v spoločnom komuniké po zasadnutí v Nemecku ministri vnútra Británie, Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonska a USA.

Varovali, že nové hrozby sa môžu objaviť po tom, čo sa do domovských krajín začnú vracať ľudia bojujúci na Ukrajine s bojovými skúsenosťami. "Malý počet" dobrovoľných bojovníkov "môže po návrate predstavovať zvýšenú hrozbu", uviedli. Riziko tiež hrozí pre zvýšený tok zbraní do regiónu.

Prisľúbili preto úzku spoluprácu s Kyjevom čo sa týka "prísneho režimu kontroly zbraní" a zabráneniu nelegálneho obchodu so zbraňami a muníciou. (TASR)

Maďarsko nepodporí plán EÚ poskytnúť Ukrajine v budúcom roku miliardy eur na pomoc jej rozpočtu. Povedal to maďarský premiér Orbán. Konštatoval, že odmieta dať prednosť záujmom Ukrajiny pred záujmami svojej vlastnej krajiny.

Vyhlásil však, že Maďarsko odsudzuje ruskú agresiu a podporuje ukrajinský ľud.

Plán EÚ ráta s tým, že blok Ukrajine v budúcom roku poskytne 18 miliárd eur, aby jej pomohol udržať v chode energetické a zdravotnícke zariadenia a financovať platy a dôchodky. Orbán doteraz hlasne odmietal aj sankcie EÚ voči Moskve pre vojnu na Ukrajine, hoci nakoniec za ne vždy hlasoval.

Ako alternatívu voči plánu núdzových úverov Ukrajine zo strany EÚ Orbán navrhol, aby 27 členských štátov určilo, koľko pomoci sú ochotné Kyjevu poskytnúť každý samostatne. Maďarský premiér povedal, že jeho krajina by bola ochotná zo svojho rozpočtu bilaterálne poskytnúť 60 až 70 miliárd forintov. Táto suma by podľa neho podstatne nepoškodila národné záujmy Maďarska. (SITA)

Ruské útoky voči ukrajinskej kritickej infraštruktúre vyradili z prevádzky takmer polovicu energetického systému v krajine. Oznámil to ukrajinský premiér Denys Šmyhal. (ČTK)

Do nedávno oslobodeného Chersonu vyrazí z Kyjeva prvý vlak, uvádza portál Obozrevatel. Cestovné lístky si zakúpilo asi 200 ľudí, ktorí do mesta dorazia v sobotu ráno.

Ukrajinský dopravca Ukrzaliznycja okrem toho ponúka ľuďom možnosť zakúpiť si v rámci charitatívnej akcie lístky napríklad aj do Ruskom obsadeného Mariupoľa alebo Simferopolu na polostrove Krym. Do nich vypraví vlak po oslobodení Ukrajinou. (ČTK)

Holandská vláda si predvolá ruského veľvyslanca kvôli reakcii Ruska na verdikt v procese o zostrelení MH17. Informovala o tom tlačová agentúra ANP s odvolaním sa na ministra zahraničných vecí Wopkeho Hoekstru.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokGirkin je zodpovedný za vraždu troch stoviek ľudí. Súd vyniesol verdikt v prípade letu MH17Čítajte 

Rusko označilo verdikt súdu za politickú objednávku a tvrdí, že holandský súd "zanedbal nestrannosť". (The Guardian)

Ruský prezident Putin diskutoval o myšlienke vytvorenia tureckého „plynového uzla“ s prezidentom Erdoganom. Uviedol to Kremeľ.

„Osobitná pozornosť sa venuje vyhliadkam na realizáciu iniciatívy, ktorú v októbri spustil ruský prezident a ktorú podporil Erdogan, na vytvorenie hlavného plynárenského uzla v Turecku,“ vyhlásil Kremeľ. (The Guardian)

Európsky parlament sa zhodol na znení rezolúcie, ktorá uznáva Rusko za štát, ktorý podporuje terorizmus. Oznámil to poslanec parlamentu a bývalý litovský premiér Andrius Kubilius. (NEXTA)

V obci Przewodów už pracujú aj ukrajinskí experti. Uviedol to ukrajinský minister zahraničia Kuleba. Poďakoval Poliakom za to, že Ukrajincom umožnili prístup na miesto nešťastia, pri ktorom zomreli dvaja ľudia.

Pokračoval, že Ukrajina bude s Poliakmi "pokračovať v otvorenej a konštruktívnej spolupráci, tak ako to u najbližších priateľov býva".

Dmytro Kuleba
@DmytroKuleba

Ukrainian experts are already working at the site of the tragedy in Przewodów caused by Russian missile terror against Ukraine. I am grateful to the Polish side for granting them access. We will continue our cooperation in an open and constructive manner, as closest friends do.

18.11.2022 o 13:11 · archivované: 18.11.2022 o 13:50

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Bieloruský súd poslal na dva roky do väzenia muža, ktorý prišiel pri ruskom ostreľovaní Kyjeva o dcéru. Napísal na sociálnej sieti príspevok, v ktorom spomenul bieloruského lídra Lukašenka v súvislosti s útokmi na Ukrajinu.

Muž upozorňoval, že Lukašenkov režim umožňuje ruskej armáde, aby z bieloruského územia útočila na Ukrajinu.

Odsúdený Bielorus Patapav má na Ukrajine príbuzných. Ostreľovanie Kyjeva pripravilo jeho o život jeho dcéru a jeho neter o nohu. Patapov v júli zdieľal na sociálnej sieti Odnoklassniki dva komentáre, v ktorých reagoval na odpaľovanie rakiet z Bieloruska a v tejto súvislosti tiež spomenul bieloruského prezidenta Lukašenka.

Úrady ho kvôli týmto internetovým príspevkom obvinili z urážky prezidenta Bieloruska, ktorá je podľa bieloruských zákonov trestným činom. Patapov bol od augusta vo väzbe. (ČTK)

Počet obetí ruského ostreľovania obytnej budovy v Záporožskej oblasti stúpol na deväť. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na kanceláriu ukrajinského prezidenta Zelenského.

„Dnes ráno boli vo Vilniansku nájdení ďalší dvaja mŕtvi. V dôsledku rakiet ruských teroristov, ktoré včera ostreľovali obytné budovy, sa už našlo deväť obetí,“ informoval na Telegrame zástupca šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko.

Na mieste je desiatka záchranárov. 

NEXTA
@nexta_tv

‼️The number of people killed in a #Russsian attack on #Vilniansk, #Zaporizhzhia region has risen to 9. https://t.co/yZ67scQsaX

18.11.2022 o 10:36 · archivované: 18.11.2022 o 12:58

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruský vojak Nikita Čibrin je ochotný svedčiť na medzinárodnom súde o svojich skúsenostiach na Ukrajine. Vojak bol členom jednotky obvinenej z páchania vojnových zločinov v Kyjevskej oblasti.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokRusi napáchali obrie škody. Koľko bude stáť obnova Ukrajiny?Čítajte 

Čibrin patril k 64. samostatnej gardovej motostreleckej brigády a po odchode z tejto jednotky v júni sa rozhodol ujsť z Ruska do Španielska a vystupovať proti vojne na Ukrajine. Tento týždeň pricestoval do španielskeho hlavného mesta.

Vojak pochádzajúci z mesta Jakutsk na ruskej Sibíri povedal, že do jednotky vstúpil 24. februára a nemal "ani tušenie", že ide bojovať na Ukrajinu. Dodal, že nadriadení velitelia podviedli jeho i jeho druhov.

Čibrin uviedol, že počas pôsobenia na Ukrajine bola morálka medzi ruskými vojakmi "mimoriadne nízka" a "každý sa pokúšal nájsť spôsob, ako sa dostať preč z armády".

Vojak tiež tvrdil, že keď bol na Ukrajine, nevystrelil zo zbrane "ani raz", a odmietol sa zúčastňovať na vojnových zločinoch. (TASR)

Rusko oznámilo, že posilňuje pozície na anektovanom Krymskom polostrove. Tento krok ohlásilo v čase, keď Kyjev dobyl naspäť územie v susednej Chersonskej oblasti.

"Posilňovanie a upevňovanie pozícií prebieha na území Krymu pod mojím dohľadom; cieľom je zaistiť bezpečie všetkým Krymčanom," uviedol Moskvou dosadený gubernátor Krymu Sergej Axionov.

Axionov napísal, že opevňovacie práce sa robia napriek tomu, že tam už podnikajú opatrenia armáda aj bezpečnostné sily.

Ukrajinské ozbrojené sily v posledných mesiacoch pri svojej protiofenzíve úspešne postupujú na juhu krajiny a posledný týždeň dokonca od Rusov oslobodili Cherson, hlavné mesto ukrajinskej Chersonskej oblasti hraničiacej s Krymom. (TASR)

Poľsko chystá štátny pohreb pre mužov, ktorí prišli o život pri výbuchu spôsobenom dopadom rakety. Podľa kňaza dediny Przewodów, kde sa incident stal, sú pohreby plánované na sobotu a nedeľu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokVýchod Poľska zasiahla raketa z ukrajinskej protivzdušnej obranyČítajte 

Štátny pohreb je v Poľsku určený pre ľudí, ktorí prišli o život v službe štátu. Podrobnosti smútočných obradov v Przewodówe nie sú zatiaľ známe.

Agentúra DPA poznamenáva, že dvojica sa stala prvými civilistami v Poľsku, členskej krajine NATO, ktorí prišli o život v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. (ČTK)

Rusko dúfa, že sa podarí dohodnúť ďalšiu výmenu väzňov s USA, v rámci ktorej by mohol byť vymenený známy ruský obchodník so zbraňami Viktor But. Vyhlásil to námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.

 Podľa neho však Moskva s Washington o Ukrajine nemá o čom rokovať. "K žiadnemu dialógu a už vôbec nie k rokovaniam prísť nemôže vzhľadom na radikálne odlišné postoje," konštatoval Riabkov.

"Chcel by som dúfať, že perspektíva (výmeny väzňov) nielen pretrváva, ale sa aj upevňuje a nastane moment, keď sa z perspektívy stane konkrétna dohoda... Viktor But je jedným z tých, o ktorých sa hovorí, a určite sa spoliehame na pozitívny výsledok," cituje Riabkova agentúra RIA Novosti.

Podľa pozorovateľov by výmena mohla zahŕňať Američanov väznených v Rusku – basketbalistku Brittney Grinerovú alebo bývalého príslušníka námorných síl Paula Whelana.

V súvislosti s Grinerovou prezident USA Biden vyjadril minulý týždeň nádej, že ruský prezident Putin bude po nedávnych voľbách do amerického Kongresu ochotnejší rokovať o výmene väzňov. (TASR)

Putin uskutoční operačné stretnutie so stálymi členmi Bezpečnostnej rady. Informujú o tom ruské médiá. (NEXTA)

Na Ukrajine sa začali predávať posledné náramky vyrobené z ocele z Azovstaľu. Predávajú sa približne po 40 dolárov za kus a zisky pôjdu organizácii, ktorá pomáha financovať získavanie a údržbu dronov využívaných ukrajinskou armádou. (TASR)

V súčasnosti je na Ukrajine bez elektriny viac ako 10 miliónov ľudí. Informoval o tom ukrajinský prezident Zelenskyj. Väčšina z nich je vo Vinnyckej oblasti, Odeskej oblasti, Sumskej oblasti a Kyjeve. (SITA)

Ruský špión Arťom Zinčenko, ktorého Estónsko vymenilo do Moskvy, ušiel späť do Estónska. Ako dôvod uviedol nesúhlas s ruskou inváziou na Ukrajinu, informovala estónska verejnoprávna stanica ERR.

 Zinčenko, ktorého estónske úrady pred niekoľkými rokmi odovzdali Moskve v rámci výmeny zadržaných spravodajcov, požiadal v Estónsku o politický azyl. 

"24. február pre mňa zničil všetko, čo bolo medzi mnou a mojím štátom," povedal Zinčenko denníku Eesti Päevaleht s odvolaním sa na dátum začatia ruskej invázie na Ukrajinu.

Situácia v Rusku sa podľa neho v posledných rokoch čoraz viac zhoršuje. "Videl som, že tu vládne režim so všetkými aspektmi totality," dodal.

Estónska služba zatkla Zinčenka v januári 2017 pre podozrenie, že odovzdával Rusom informácie o armádnych a iných dôležitých objektoch v Estónsku a o pohyboch estónskej vojenskej techniky i jednotiek aliančných síl NATO na estónskom území. Súd ho potom poslal na päť rokov do väzenia. (ČTK)

Švédsky prokurátor, ktorý vedie vyšetrovanie škôd na plynovodoch Nord Stream 1 a 2, potvrdil, že incident bol sabotáž. Mats Ljungqvist uviedol, že sa našli stopy výbušnín.

"Analýza, ktorá bola teraz vykonaná, ukazuje stopy výbušnín na niekoľkých cudzích predmetoch, ktoré sa našli. Pokročilé analytické práce pokračujú, aby bolo možné vyvodiť závery o incidente," konštatoval vo vyhlásení.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokNord Stream vybuchol pár dní potom, ako dve záhadné lode zmizli z radarov Čítajte 

Ďalej pokračoval, že „predbežné vyšetrovanie je veľmi zložité a komplexné“ a že práca pokračuje. Vo vyhlásení sa neuvádzajú žiadne podozrivé osoby. Oceňuje tiež spoluprácu úradov vo Švédsku s úradmi v iných krajinách. Dodáva, že prokurátor v súčasnosti nemôže poskytnúť bližšie informácie a nebude poskytovať ani ďalší prístup do médií. (The Guardian, SME)

Vatikán sa ponúkol ako sprostredkovateľ ukončenia vojny na Ukrajine, oznámil pápež František a vyzval, aby sa svet nevzdával myšlienky na zmierenie sa Ukrajiny s Ruskom.

"Všetci sa však musia zaviazať, že demilitarizujú srdcia a začnú pritom tým svojím. Násilie treba zneškodniť. Všetci musíme byť pacifisti. Musíme chcieť mier, nielen prímerie, ktoré môže slúžiť len na opätovné vyzbrojenie, ale skutočný mier, ktorý je ovocím dialógu," uviedol pápež František v rozhovore pre denník La Stampa. (TASR)

Mesiace vojny sú však svedectvo za svedectvom, že z Kremľa sa môžeme dožiť akejkoľvek nevypočítateľnosti. Napríklad, čo ak zámerom Putina bolo „prečítať“ odvetné kroky NATO? Tie musia Rusov veľmi zaujímať. Píše v komentári Peter Schutz. (SME)

Personálne straty okupantov na Ukrajine vzrástli o 350 na približne 83460, oznámilo velenie Ukrajiny. Ruská armáda prišla aj o ďalší tank, štyri obrnené vozidlá a päť delostreleckých systémov.

Ruská armáda v noci vypálila viac ako 40 rakiet na juhoukrajinský Nikopol. Zasiahli obytné domy, elektrické vedenie, autá a hospodárske objekty. Obete nie sú hlásené, informoval šéf Dnepropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko.

Nikopolský okres Rusi ostreľovali aj v noci na štvrtok, keď tam podľa Rezničenka dopadlo 70 rakiet. Najviac zasiahnutý bol samotný Nikopol, kde rakety poničili 20 obytných domov, vysokú školu alebo plynovod. Odstavená bola čerpacia stanica, ktorá je súčasťou mestskej vodárenskej infraštruktúry, a bez dodávok vody zostalo 40-tisíc rodín.

Nikopol leží na juhu Dnepropetrovskej oblasti pri rieke Dneper neďaleko administratívnej hranice s Chersonskou oblasťou. (ČTK)

Ruské sily budujú obranu dôležitých ciest v Chersonskej oblasti, ktoré vedú k veľkým mestám pri Azovskom mori a na Krym. Ukrajinské útoky už cielia na ruské konvoje, informoval americký Inštitút pre výskum vojny.

Obmedzený počet ciest a železníc v okupovanej časti Chersonskej oblasti východne od rieky Dneper, môže okupantom spôsobiť  ďalšie komplikácie so zásobovaním vojsk na frontovej línii.

Analytici predpovedajú, že ruská obrana bude na tomto území omnoho silnejšia ako na západnom brehu Dnepra, ale Ukrajina má schopnosť výrazne narušiť ruské snahy o upevnenie a udržanie si svojich nových obranných línií.

ISW
@TheStudyofWar

#Russian forces conducted another massive wave of missile strikes across #Ukraine today. Russian forces in eastern #Kherson Oblast are likely partially vulnerable to a Ukrainian interdiction campaign.

https://t.co/9N49ef96PK https://t.co/DDWJYuPwOv

18.11.2022 o 3:42 · archivované: 18.11.2022 o 8:10

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

V priebehu štvrtka čelila Ukrajina 27 raketovým útokom, piatim náletom a viac ako 50 útokom delostreleckých systémov, informovalo velenie Ukrajiny.

Ukrajinská armáda zasiahla štyri veliteľské centrá, 22 stanovíšť personálu, šesť muničných skladov a „štyri ďalšie strategické miesta“ ruskej armády, uviedol generálny štáb.

Obrancovia zničili štyri riadené strely, päť bezpilotných lietadiel Šahed-136 a dve riadené strely Kh-59.

Podľa hlásenia Ukrajina odrazila ruský postup v blízkosti deviatich obcí - Novoselivske a Stelmačivka v Luhanskej oblasti a Bilohorivka, Verchniokamianske, Spirne, Opytne, Pervomajske, Vodiane a Novomychailivka v Doneckej oblasti. (Kyiv Independent)

"Vse bude Ukraina," nič iné ako víťazstvo si Ukrajinci nepripúšťajú. Tím z Prešova počas dobrovoľnícko-novinárskej cesty k frontovej línii navštívil Kryvyj Rih, Nikopol, Záporožie, Kramatorsk aj Dnipro. (Korzár)

Ruskom nastražené protipechotné míny na Ukrajine si za deväť mesiacov vyžiadali 277 civilných obetí. Ide o takmer päťnásobný nárast z 58 obetí zaznamenaných v roku 2021. (Radio Sloboda)

Na Ukrajine je vojna a vo vojne sa ničia zbrane. Slovenská húfnica Zuzana z videozáznamu bola zničená zrejme už v septembri. Zničil ju ruský dron a pri útoku nik nezahynul. Ukrajina zatiaľ o jej opravu nepožiadala. (SME)

Ukrajina si prevzala siedmy kus húfnice Zuzana 2. V dohľadnej dobe bude odovzdaný aj ôsmy kus, oznámil minister obrany Jaroslav Naď.

Minister Naď pripomenul, že Húfnice dodáva Ukrajina štátna akciová spoločnosť Konštrukta-Defence dodáva na základe komerčného predaja. Dánsko, Nórsko a Nemecko zafinancujú ďalších 16 kusov. 

Rada guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu prijala rezolúciu vyjadrujúcu "vážne znepokojenie" nad tým, že Rusko neuposlúchlo výzvy na zastavenie útokov voči jadrovým zariadenia na Ukrajine.

Rada guvernérov, a síce vrcholný orgán MAAE pozostávajúci z 35 členských krajín, vyzvala schválenou rezolúciou Moskvu, aby sa "vzdala svojich nepodložených nárokov na vlastníctvo Záporožskej atómovej elektrárne".

Na Moskvu tiež apeluje, aby z tejto elektrárne "okamžite stiahla svojich vojakov a ďalších predstaviteľov" a aby zastavila všetky svoje útoky a ďalšie konanie proti tejto elektrárni aj iným jadrovým zariadeniam na Ukrajine.

Návrh rezolúcie predložili Rade guvernérov MAAE Kanada a Fínsko. Spomedzi 35 členských krajín ho podporilo 24, povedali AFP dvaja nemenovaní diplomati. Proti sa vyslovili len Rusko a Čína. Hlasovania sa zdržali Pakistan, India, Juhoafrická republika, Namíbia, Keňa, Vietnam a Saudská Arábia a dve ďalšie krajiny sa na hlasovaní nezúčastnili.

Záporožská atómová elektráreň je najväčšou svojho druhu v Európe. Začiatkom marca ju obsadili ruské vojská. Nachádza sa pritom v oblasti, ktorú Moskva v septembri anektovala.

Elektráreň bola od marcového obsadenia Rusmi opakovane vystavená ostreľovaniu, ktoré na nej zatiaľ zanechalo len menšie škody. Z ostreľovania, ktoré vyvolalo obavy zo vzniku jadrovej katastrofy, sa už celé mesiace navzájom obviňujú Kyjev a Moskva.

Šéf MAAE Rafael Grossi minulý týždeň uviedol, že presvedčiť Rusko a Ukrajinu, aby vytvorili tzv. ochrannú zónu okolo tejto elektrárne je "veľmi komplikované", prisľúbil však, že v tejto veci "nestratí trpezlivosť".

"Je to veľmi zložité vyjednávanie... pretože sa týka dvoch krajín, ktoré sú vo vojne a žiadne rokovania medzi sebou v skutočnosti nevedú," povedal Grossi na okraji klimatického summitu OSN v Egypte. (TASR)

"Vyšetrovatelia neobjavili žiadne dôkazy o druhej rakete na poľskom území," povedal poľský prezident Andrzej Duda v Przewodówe. Niektoré skoršie informácie médií pritom hovorili o tom, že do Poľska dopadli dve rakety.

Duda vyjadril pochopenie pre situáciu, v ktorej sa teraz Ukrajina nachádza. "Je to pre nich nesmierne ťažká situácia a sú tam veľké emócie a takisto obrovský stres," citovala Dudu agentúra AP.

Šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba po telefonickom rozhovore so svojím americkým náprotivkom Antonym Blinkenom uviedol, že Ukrajina zdieľa názor, že Rusko nesie plnú zodpovednosť za svoj raketový teror a jeho následky na území Ukrajiny, Poľska a Moldavska. (ČTK)

Viac než desať miliónov Ukrajincov zostalo bez dodávok elektrickej energie v dôsledku ďalšej masívnej vlny ruských útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

"Momentálne je bez elektriny viac než desať miliónov Ukrajincov," povedal prezident. Najhoršia situácia je podľa neho v Odeskej, Vinnyckej, Sumskej a Kyjevskej oblasti.

Zelenskyj prisľúbil, že ukrajinskú úrady robia všetko, čo môžu, aby dodávky elektrickej energie obnovili, ako sa im to podarilo aj po predchádzajúcich ruských úderoch. (TASR)