Ukrajinskí experti sú už v Poľsku, aby preskúmali miesto, kde dopadla raketa (SME Minúta)

"Vyšetrovatelia neobjavili žiadne dôkazy o druhej rakete na poľskom území," povedal poľský prezident Andrzej Duda v Przewodówe. Niektoré skoršie informácie médií pritom hovorili o tom, že do Poľska dopadli dve rakety.

Duda vyjadril pochopenie pre situáciu, v ktorej sa teraz Ukrajina nachádza. "Je to pre nich nesmierne ťažká situácia a sú tam veľké emócie a takisto obrovský stres," citovala Dudu agentúra AP.

Šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba po telefonickom rozhovore so svojím americkým náprotivkom Antonym Blinkenom uviedol, že Ukrajina zdieľa názor, že Rusko nesie plnú zodpovednosť za svoj raketový teror a jeho následky na území Ukrajiny, Poľska a Moldavska. (ČTK)

Viac než desať miliónov Ukrajincov zostalo bez dodávok elektrickej energie v dôsledku ďalšej masívnej vlny ruských útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

"Momentálne je bez elektriny viac než desať miliónov Ukrajincov," povedal prezident. Najhoršia situácia je podľa neho v Odeskej, Vinnyckej, Sumskej a Kyjevskej oblasti.

Zelenskyj prisľúbil, že ukrajinskú úrady robia všetko, čo môžu, aby dodávky elektrickej energie obnovili, ako sa im to podarilo aj po predchádzajúcich ruských úderoch. (TASR)

Kremeľ priznal, že útokmi na ukrajinskú infraštruktúru chce donútiť prezidenta Volodymyra Zelenského k rokovaniam. S odvolaním sa na vyhlásenie Putinovho hovorcu Dmitrija Peskova o tom informovala Ukrajinska pravda.

Denník citoval vyjadrenie Peskova z rozhovoru poskytnutého agentúre Interfax. Putinov hovorca podľa neho vyhlásil, že raketové údery na Ukrajine sú zamerané na takú infraštruktúru, ktorá "priamo či nepriamo súvisí s ich vojenským potenciálom".

Nedostatok elektriny a tepla v mnohých ukrajinských oblastiach sú podľa Peskova dôsledkom toho, že kyjevské úrady odmietajú vyjednávať. (ČTK)

Ukrajinské úrady tvrdia, že v meste Cherson objavili dôkazy o rozsiahlom mučení ľudí, ku ktorému tam dochádzalo počas osem mesiacov trvajúcej ruskej okupácie. "Rozsah toho bol strašný," uviedol ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec.

"Nikdy predtým som nevidel niečo takéhoto rozsahu," vyhlásil Lubinec, ktorý je komisárom ukrajinského parlamentu pre ľudské práva.

Ukrajinské úrady podľa neho odhalili v oslobodenom Chersone "mučiarne", kde Rusi podrobovali mučeniu desiatky Ukrajincov, ktorým dávali elektrické šoky, bili ich kovovými rúrami a napokon zabíjali.

Lubinec sa podľa vlastných slov rozprával s mužom, ktorý bol v takejto mučiarni držaný 45 dní. "Počas tejto doby videl, ako tam mučili desiatky ľudí," povedal ombudsman.

Podľa jeho slov sa očakáva, že v Chersone budú objavené ešte ďalšie takéto mučiarne. "Pretože boli súčasťou systému. Systému vybudovaného Ruskou federáciou," zdôraznil Lubinec.

Agentúra AFP uviedla, že aj jej tím mal možnosť hovoriť s jedným obyvateľom Chersonu, ktorý bol podľa vlastných slov celé týždne zadržiavaný, bitý a mučený elektrošokmi, ktorým ho podrobovali Rusi a nimi podporovaní príslušníci separatistických síl. (TASR)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj privítal štvrtkové rozhodnutie holandského súdu, podľa ktorého let MH17 spoločnosti Malaysian Airlines v roku 2014 nad Ukrajinou zostrelili proruskí separatisti.

Vyhlásil však, že pred súd treba postaviť tých, ktorí útok prikázali, pretože „pocit beztrestnosti vedie k novým zločinom". „Potrestanie všetkých ruských zverstiev vtedajších a terajších bude nevyhnutné," uviedol Zelenskyj. (SITA)

Ukrajinskí experti sú už v Poľsku, aby preskúmali miesto, kde v utorok dopadla raketa a zabila dvoch ľudí, potvrdil ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. (TASR)

Európska únia v priebehu novembra zašle Ukrajine ďalších 1 800 ton núdzovej pomoci. Oznámila to Európska komisia, ktorá poskytovanie pomoci Kyjevu koordinuje.

Najnovšia materiálna podpora, ktorá má pomôcť Ukrajincom zvládnuť zimu, pochádza z Belgicka, Fínska, Nemecka, Slovenska, Luxemburska a Švédska a okrem iného zahŕňa aj dodávky energie, núdzové prístrešky, súpravy prvej pomoci, ochranné oblečenie, hasičské vybavenie a hasičské autá a autobusy.

Všetky uvedené členské štáty EÚ poslali Ukrajine pomoc prostredníctvom mechanizmu civilnej ochrany. (TASR)

Poľsko zo Spojených štátov dostane na budúci rok svoje prvé raketové systémy HIMARS, oznámil poľský minister obrany Blaszczak. "HIMARS sú účinné delostrelecké raketové systémy, ktoré prešli testom počas vojny na Ukrajine," napísal.

HIMARS na automobilovom podvozku je schopný odpáliť rakety a opustiť oblasť skôr, ako nepriateľské sily dokážu lokalizovať miesto odpalu. Ich dodávka ukrajinskej armáde pomohla účinne sa brániť voči ruskej agresii a spôsobovať vážne škody okupačným silám.

Poľsko si v roku 2019 objednalo 20 HIMARS-ov vrátane 18 bojových a dvoch cvičných raketometov, ktoré majú byť dodané do roku 2023. Ich výrobca Lockheed Martin Poľsku v rámci ďalšej objednávky prisľúbil aj ďalších 200 odpaľovacích zariadení.

Mariusz Błaszczak
@mblaszczak

Już w przyszłym roku otrzymamy pierwsze zestawy Himars. To sprawdzone podczas wojny na Ukrainie i skuteczne systemy artylerii. Zgodnie z zapowiedzią producenta, Lockheed Martin zaoferuje nam dodatkowo ok. 200 wyrzutni w ramach kolejnego zamówienia. https://t.co/TrxQboHs7a

17.11.2022 o 14:34 · archivované: 17.11.2022 o 16:47

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko neuvažuje o tom, že by použilo jadrové zbrane, uviedol Kremeľ. Prezident Putin síce tvrdí, že ak by Rusko bolo napadnuté, bude brániť svoje územie všetkými dostupnými prostriedkami vrátane atómových zbraní.

Ruskí činitelia však tvrdia, že Západ si už viackrát zle vysvetlil vyhlásenia Kremeľského paláca, píše agentúra Reuters.

Na otázku, či by bolo možné, aby Rusko použilo svoje jadrové zbrane, a či sa o tejto téme už diskutovalo alebo nie, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odpovedal, že už len samotná formulácia takýchto otázok je neakceptovateľná.

"Ak ste si všimli, nikto z ruskej strany o tejto téme nediskutuje a ani o nej ešte nediskutoval," uviedol Peskov, ako ho citoval Reuters.

Putinov hovorca zároveň obvinil európske krajiny, že vôbec o jadrovej otázke diskutujú, čím "absolútne neakceptovateľným, neprípustným a potenciálne nebezpečným spôsobom zvyšujú napätie".

Invázia Ruska na Ukrajinu vyvolala najväčšiu konfrontáciu medzi Moskvou a Západom od kubánskej raketovej krízy z roku 1962, keď obe superveľmoci z čias studenej vojny – USA a vtedajší Sovietsky zväz – mali historicky vôbec najbližšie k zámernému rozpútaniu jadrovej vojny.

Rusko a USA sú doposiaľ najväčšími jadrovými veľmocami – dovedna vlastnia 90 percent z celkového počtu jadrových hlavíc na svete, čo je podľa Reutersu dosť na niekoľkonásobné zničenie celej planéty Zem.

Putin 21. septembra upozornil Západ, že "neblafuje", keď hovorí, že je na obranu Ruska pripravený použiť aj jadrové zbrane. A 30. septembra uviedol, že Spojené štáty k tomu vytvorili zhodením dvoch atómových bômb na Japonsko v roku 1945 precedens, pripomína Reuters. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj si nie je úplne istý, čo viedlo k pádu rakety na poľskú dedinu Przewodów neďaleko ukrajinských hraníc. "Dnes sa však nedá hovoriť o niečom konkrétnom, že to bola protivzdušná obrana Ukrajiny," uviedol.

"Neviem, čo sa stalo. Nevieme to s istotou. Svet to nevie. Som si však istý, že to bola ruská raketa, som si istý, že sme strieľali zo systémov protivzdušnej obrany," povedal Zelenskyj.

Varšava tvrdí, že dôkazy z miesta činu poukazujú na to, že výbuch spôsobila ukrajinská raketa protivzdušnej obrany. Kyjev tvrdí, že má dôkazy o "ruskej stope" vo výbuchu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokVýchod Poľska zasiahla raketa z ukrajinskej protivzdušnej obranyČítajte 

Ukrajina pravdepodobne získa požadovaný prístup k miestu v juhovýchodnom Poľsku, kde raketa zabila dvoch ľudí. Vo štvrtok to uviedol podľa agentúry Reuters hlavný poradca poľského prezidenta pre zahraničnú politiku.

"Na mieste je poľsko-americký vyšetrovací tím," povedal pre súkromnú televíziu TVN 24 prezidentov poradca Jakub Kumoch. (TASR)

Keď vyšlo najavo, že rakety (zrejme) vypálila ukrajinská protivzdušná obrana, od fanúšikov ruského vraždenia sme sa podľa očakávania dozvedeli, že na vine je Ukrajina a treba prestať s dodávkou zbraní. Píše Peter Tkačenko. (SME)

Ruské používanie nášľapných mín na Ukrajine ohrozuje pokrok dosiahnutý v tejto oblasti za posledných 25 rokov, uviedol vo výročnej správe uviedol celosvetový Monitor nášľapných mín. 

Monitor nášľapných mín sleduje dodržiavanie Zmluvy o zákaze nášľapných mín z roku 1997 v Ottawe. Podľa správy

Moskva stále vyvíja nové protipechotné míny a tie, ktoré boli vyrobené v roku 2021, použila vo vojne na Ukrajine. Za prvých deväť mesiacov roku 2022 na Ukrajine identifikovali 277 civilných obetí mín a výbušných pozostatkov vojny (ERW). To je takmer päťnásobný nárast oproti 58 obetiam v roku 2021. Rusko nie je signatárom zmluvy, kým Ukrajina áno.

"Najmenej sedem typov protipechotných mín použili ruské sily na Ukrajine od začiatku invázie 24. februára," uvádza sa v správe. Ruské sily tiež pred ústupom zo svojich pozícií umiestnili "na mnohých miestach nástražné systémy aktivované obeťami a improvizované výbušné zariadenia".

Zmluvu o zákaze nášľapných mín podpísalo 164 štátov, ktoré sa zaviazali ukončiť výrobu a vývoj protipechotných mín. Doteraz zničili vo svojich skladoch viac ako 55 miliónov protipechotných mín.

V roku 2021 správa uviedla celosvetovo najmenej 5 544 obetí mín a ERW, 2 182 z nich zomrelo. "Obete spôsobené nášľapnými mínami a ERW sú za posledných sedem rokov znepokojivo vysoké," uvádza sa v správe. "Tento trend je do značnej miery výsledkom zvýšeného konfliktu a kontaminácie improvizovanými mínami pozorovanými od roku 2015." (TASR)

Turecký prezident Erdogan je presvedčený, že Spojené štáty ani Rusko nemajú v úmysle použiť jadrové zbrane. Podľa jeho slov ho o tom informovali po americko-ruských rozhovoroch, ktoré sa tento týždeň konali v Ankare. (TASR)

Rusko schválilo predĺženie dohody o vývoze ukrajinského obilia, oznámilo vo vyhlásení ruské ministerstvo zahraničia. O predĺžení o 120 dní skôr informoval ukrajinský minister infraštruktúry Oleksandr Kubrakov.

Dohoda, prvýkrát uzavretá v júli, umožnila obnoviť vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov z viacerých čiernomorských prístavov, ktoré dovtedy Rusko blokovalo. Platila do 19. novembra, napísala agentúra TASS. (ČTK)

Poľsko je ochotné umožniť ukrajinským expertom prístup k mieste dopadu rakiet. Ak vyšetrovací tím z Poľska a USA nebude mať žiadne technické výhrady, nevidia dôvod Ukrajincov na miesto nepustiť. (TASR)

K výpadkom elektriny na Ukrajine, ktoré spôsobili ruské útoky na energetickú infraštruktúru, sa pridal prvý sneh, očakávajú sa aj silné mrazy. Snežnú nádielku zažil aj Kyjev, v ktorom sú časté neohlásené neplánované výpadky elektriny.

Píše o tom agentúra AFP s odvolaním sa na svojich spravodajcov v Kyjeve.

Gubernátor Kyjevskej oblasti Olexij Kuleba už predtým v priebehu tohto týždňa upozornil, že situácia z hľadiska poveternostných podmienok sa v tomto ukrajinskom regióne môže čoskoro stať náročnou a teploty ovzdušia môžu klesnúť až na mínus desať stupňov Celzia.

Na možné výpadky elektrického prúdu na celom území Ukrajiny, spôsobené očakávaným prudkým ochladením, upozornila aj spoločnosť Ukrenerho, ukrajinský prevádzkovateľ rozvodnej siete.

Ukrenerho vo svojom tlačovom vyhlásení vysvetľuje, že výpadky elektriny sú – po už celkovo šiestom raketovom útoku ruských ozbrojených síl na energetickú štruktúru štátu – nevyhnutným krokom na udržanie stability energetického systému. (TASR)

Dohoda umožňujúca bezpečný vývoz ukrajinských obilnín cez Čierne more napriek ruskej invázii bola predĺžená, oznámila OSN. Platnosť dohody mala pôvodne vypršať najbližší víkend. (TASR)

Séria ruských raketových útokov z utorka je pravdepodobne najväčšia svojho druhu od začiatku vojny na Ukrajine, informuje britské ministerstvo obrany. Rusko vypálilo na ukrajinské mestá za deň vyše 80 rakiet.

Strely bola vypustené zo vzduchu, mora aj pozemných platforiem, píšu Briti. Hoci veľká časť rakiet bola úspešne zachytená, Ukrajina čelí výraznému poklesu dostupnej energie z jej národnej siete. To bude mať vplyv na prístup civilistov ku komunikáciám, vykurovaniu a zásobovaniu vodou.

Pokračujúce údery tohto rozsahu čerpajú z hlbokých ruských zásob konvenčne riadených striel. Degradácia ukrajinskej národnej infraštruktúry sa totiž stala kľúčovým prvkom ruského strategického prístupu.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 17 November 2022

Find out more about the UK government's response: https://t.co/2OxkATVv01

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/ia3CMnGxxE

17.11.2022 o 7:07 · archivované: 17.11.2022 o 9:23

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruská raketa zasiahla infraštruktúru v prístave Odesa na juhozápade Ukrajiny. Výbuchy hlásili aj z Kyjeva a mesta Dnipro. Úrady medzitým hlásili výbuchy aj v ďalších častiach krajiny a vyzývali obyvateľov, aby sa uchýlili do krytov.

Pri nočnom ostreľovaní v Záporožskej oblasti zahynuli štyria ľudia. Na iných miestach v krajine zafungovala protivzdušná obrana.

V Odeskej oblasti išlo o prvý takýto útok po niekoľkých týždňoch, oznámil oblastný gubernátor Maxym Marčenko. Na sociálnej sieti uviedol, že zasiahnutý bol infraštruktúrny cieľ, pričom varoval pred hrozbou "masívneho raketového útoku na celé územie Ukrajiny".

Od 7:30 do 8:45 miestneho času (6:30 až 7:45 SEČ) bol vo všetkých oblastiach Ukrajiny vyhlásený letecký poplach, napísala agentúra Unian. Pred možným nebezpečenstvom varovali šéfovia viacerých ukrajinských oblastí, vrátane centrálnej Kirovohradskej a Čerkaskej a Poltavskej na severovýchode, Luhanskej na východe a Chmelnyckej na západe Ukrajiny.

Časti Dnepra sú po niekoľkých explóziách bez prúdu. Podľa miestnych úradov boli zasiahnuté dve zariadenia infraštruktúry. Starosta mesta neskôr oznámil, že zranenia sú tri, vrátane 15-ročného dieťaťa.

"Nad Kyjevom lietajú strely. Bombardujú naše plynárenské zariadenia, bombardujú naše závody v Dnepre a (tamojší závod na výrobu raketovej a leteckej techniky) Južmaš," citovala agentúra Interfax ukrajinského premiéra Denysa Šmyhala.

V noci na dnes Rusko podľa zástupcu šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Kyryla Tymošenka ostreľovalo Vilňansk v Záporožskej oblasti. Zasiahnutá bola obytná budova. Záchranári zatiaľ z trosiek domu vytiahli štyri telá, pod sutinami ďalej pátrajú po preživších.

Na sociálnych sieťach sa objavili správy, že nad Čerkaskou, Poltavskou, Ľvovskou a Charkovskou oblasťou zafungovala protivzdušná obrana. Explózie počuli obyvatelia hlavného mesta, kde podľa miestnych médií rovnako zapracovala protivzdušná obrana, píše ruskojazyčný server BBC. Podľa predbežných informácií boli zostrelené dve strely s plochou dráhou letu. (ČTK)

Americký prezident Joe Biden spochybnil tvrdenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že raketa, ktorá dopadla v Poľsku a zabila dvoch ľudí, nebola ukrajinského pôvodu. "To nie sú dôkazy," povedal Biden novinárom.

Ukrajinský prezident v stredu povedal, že nepochybuje, že raketa "nebola ukrajinská". Vyzval tiež, aby ukrajinským predstaviteľom umožnili prístup na miesto výbuchu.

Biden predtým uviedol, že vzhľadom na trajektóriu rakety nie je pravdepodobné, že priletela z Ruska. (TASR)

Ruského plukovníka Vadima Bojka našli zastreleného v jeho kancelárii v prestížnej vojenskej škole vo Vladivostoku. Podľa prvotných ruských správ mal spáchať samovraždu, incident však sprevádzajú isté zvláštne okolnosti.

Bojka, ktorý sa podieľal na odvodoch v rámci mobilizácie, objavili v stredu mŕtveho a s viacnásobnými strelnými zraneniami v jeho kancelárii na Makarovovej pacifickej vyššej námornej škole vo Vladivostoku.

Bojko podľa svedkov prišiel do svojej kancelárie, z ktorej sa následne ozvalo päť výstrelov. Jeden z jeho podriadených sa následne do kancelárie vbehol pozrieť, aby zistil, čo sa stalo. Bojka našiel mŕtveho. Prvotné správy ruských médií hovoria o predpokladanej samovražde, a to aj napriek viacerým výstrelom.

Ruský spravodajský server BAZA však uviedol, že vyšetrovatelia pri tele plukovníka našli päť nábojníc a štyri pištole značky Makarov. Portál vo svojej správe tiež označoval za povážlivé, ako sa mohol plukovník päťkrát sám postreliť do hrude. Na mieste údajne nenašli ani žiadny list na rozlúčku.

Nejde pritom o prvý prípad podivného úmrtia ruského dôstojníka, uvádza Daily Mail.

Naposledy v októbri bolo - taktiež v ruskom Prímorskom kraji - nájdené telo 49-ročného podplukovníka Romana Malyka, ktorý mal vo svojom okrese na starosti odvody v rámci mobilizácie. Úrady najskôr ako pravdepodobnú príčinu jeho úmrtia udávali samovraždu, následne prípad začali vyšetrovať ako vraždu a o pár dní neskôr sa zase vrátili k verzii o samovražde, pripomína Daily Mail.

Malykovova rodina a priatelia tvrdenie o samovražde spochybňujú a hovoria, že išlo o "vyrovnaného a sebavedomého" muža, ženatého otca dvoch detí. (TASR)

Poľsko neaktivovalo článok 4 Severoatlantickej zmluvy, ktorý počíta s konzultáciami členských krajín NATO, uviedol tamojší premiér Mateusz Morawiecki s tým, že takéto diskusie momentálne aj tak prebiehajú prakticky neustále. (TASR)