Bielorusko nesúhlasí s udelením Nobelovej ceny za mier väznenému aktivistovi

MINSK. Bielorusko nesúhlasí s rozhodnutím nórskeho Nobelovho výboru odovzdať Nobelovu cenu za mier väznenému bieloruskému aktivistovi Alesovi Biaľackému. Uviedol to hovorca bieloruského ministerstva zahraničných vecí Anatoľ Hlaz, podľa ktorého sa Nobel musí obracať v hrobe.

"V posledných rokoch je množstvo zásadných rozhodnutí Nobelovho výboru tak spolitizovaných, že, prepáčte, Alfred Nobel sa trápi a obracia v hrobe," napísal Hlaz na sociálnej sieti Twitter.

Biaľacki bol jedným z iniciátorov hnutia za demokraciu, ktoré vzniklo v polovici 80. rokov v Bielorusku. V roku 1996 založil organizáciu Viasna, ktorá pomáha politickým väzňom a ich rodinám. On sám je súčasnosti v Bielorusku zadržiavaný pre údajné daňové úniky.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Varoval, že Lukašenko sa nemení. Cenu za mier dostal aj bieloruský disident Čítajte

Nórsky Nobelov výbor požiadal o jeho prepustenie, aby si v decembri v Osle mohol slávnostne prevziať ocenenie.

Výber kritizoval aj Podoľak

Poradca vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak kritizoval udelenie Nobelovej ceny za mier ľudskoprávnym aktivistom z Ruska a Bieloruska.

Podoľak v reakcii na ocenenie Bielorusa a Memorialu vo svojom statuse na platforme Twitter konštatoval, že "Nobelov výbor má jednoznačne zaujímavé chápanie slova ´mier´, keď Nobelovu cenu za mier spoločne prevezmú predstavitelia dvoch krajín, ktoré zaútočili na tretiu."

Kritizoval, že ani ruské, ani bieloruské ľudskoprávne organizácie neboli schopné zorganizovať vo svojich krajinách hnutie odporu proti vojne rozpútanej Ruskom na Ukrajine.

Tohtoročná Nobelova cena je "úžasná", konštatoval Podoľak ironicky.

Na jeho stranu sa postavili viacerí Ukrajinci

Časť diskutérov na Twitteri Podoľaka za jeho status kritizovala - poukazovali na to, že Ales Biaľacki je zakladateľom bieloruskej organizácie Viasna bojujúcej za ľudské práva, ktorá pomáha obetiam politických represií, ale aj ukrajinským politickým väzňom - akým bol ukrajinský režisér Oleh Sencov.

Argumentovali tiež, že Memorial je najstaršou ľudskoprávnou organizáciou v Rusku, ktorej aktivisti ako jedni z mála skúmajú represie v Sovietskom zväze i novodobom Rusku, pričom svojho času pomáhali aj ukrajinským politickým väzňom a krymskotatárskym aktivistom.

Na Podoľakovu obranu sa postavili viacerí Ukrajinci a sympatizanti Ukrajiny, ktorí vysvetlili, že "Západ Ukrajincov stále tlačí do formátu bratského priateľstva troch národov" - bieloruského, ukrajinského a ruského.

"Ukrajinci sa už v tejto schéme nevidia, zatiaľ čo Západ žije v tejto paradigme naďalej. Je to problém," napísala jedna z reagujúcich.

Vojnových zločincov treba postaviť pred súd

Šéf Kremľa Vladimir Putin by mal byť postavený pred medzinárodný tribunál pre ruské vojnové zločiny spáchané na Ukrajine.

Vyhlásila to v piatok Olexandra Matvijčuková, šéfka ukrajinskej organizácie Centrum pre občianske slobody (CCL), ktorá sa stala jedným z laureátov tohtoročnej Nobelovej ceny za mier.

Aby "státisíce obetí vojnových zločinov dostali šancu na spravodlivosť..., je nutné vytvoriť medzinárodný tribunál a postaviť Putina, (bieloruského lídra Alexandra) Lukašenka a ďalších vojnových zločincov pred súd," uviedla Matvijčuková na sociálnej sieti Facebook.

Vyzvala tiež na vylúčenie Ruska z Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov "pre systematické porušovanie charty OSN" zo strany Moskvy.

Manažérka CCL pre komunikáciu Anna Trušová uviedla, že táto organizácia už od začiatku invázie dokumentuje vojnové zločiny páchané ruskou armádou na Ukrajine. Snaží sa tiež o to, aby sa mohli vrátiť domov Ukrajinci odvlečení do Ruska.

Kyjev označil Ukrajinu za mierotvorcov

Úrad ukrajinského prezidenta v reakciu na výhru Nobelovej ceny za mier Centra pre občianske slobody povedal, že občania Ukrajiny, ktorí od februára čelia útokom Ruska, sú "tvorcami mieru".

"Občania Ukrajiny sú hlavnými tvorcami mieru, v ktorom musíme byť schopní existovať bez agresie," uviedol na sociálnej sieti vedúci prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.

Ďalším oceneným je Memorial, ruská mimovládna nezisková organizácia na ochranu ľudských práv, ktorá pomáhala desiatkam tisíc utečencov a vnútorne presídlených osôb v Ruskej federácii.

Ako prijímateľ finančnej pomoci zo zahraničia ju podľa ruského zákona v októbri roku 2016 zaradili medzi "zahraničných agentov". S tým sú spojené mnohé obmedzenia vrátane prísnej kontroly účtovníctva.

Ruský najvyšší súd koncom decembra roku 2021 nariadil likvidáciu Memorialu. Európsky súd pre ľudské práva vtedy vyzval Rusko, aby likvidáciu pozastavilo počas preskúmania prípadu.

Von der Leyenová a Macron vyzdvihujú prínos

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyzdvihla "mimoriadnu odvahu" tohtoročných laureátov Nobelovej ceny za mier. Uviedla to v piatok v príspevku na Twitteri, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

"Nobelov výbor uznal mimoriadnu odvahu žien a mužov, ktorí stoja proti autokracii. Ukazujú skutočnú silu občianskej spoločnosti v boji za demokraciu," napísala von der Leyenová.

Na udelenie Nobelových cien za mier v piatok reagoval aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. "Ales Biaľacki, ruská organizácia Memorial a ukrajinské Centrum pre občianske slobody: Nobelova cena za mier vzdáva hold neochvejným obhajcom ľudských práv v Európe. Ako mierotvorcovia sa môžu spoľahnúť na podporu Francúzska," napísal na Twitteri.