Slovensko má vyrobiť pre Ukrajinu 16 húfnic, zaplatia ich spojenci (SME Minúta)

Do ukrajinskej armády vstúpilo od začiatku ruskej invázie už približne 900 učiteľov, povedal premiér Denys Šmyhaľ na udeľovaní cien pre najlepších pedagógov. Ich rozhodnutie označil za skvelý príklad "služby ľudu".

Od začiatku invázie bolo už podľa jeho slov na Ukrajine zničených či poškodených približne 3000 škôl, zatiaľ čo ďalších 1200 sa nachádza v oblastiach okupovaných Ruskom.

Šmyhaľ však zdôraznil, že vzdelávací aj napriek tomu pokračuje, a to práve vďaka učiteľom, ktorí si uvedomujú dôležitosť svojho poslania. Učiteľom vyslovil vďaku a dodal, že ukrajinské úrady robia všetko pre to, aby zaistili pokračovanie i bezpečnosť výučby. (TASR)

Výcvik ukrajinských vojakov v Nemecku niekto špehoval pomocou dronov. Vo vojenskom priestore Wildflecken sa učia vojaci manipulovať s obrnenými vozidlami Dingo, ktorých dodanie Nemecko sľúbilo Ukrajine.

Výcvik v areáli na hranici Bavorska a Hesenska sledovalo asi 12 dronov. Po ich objavení v priestore zasahovala polícia, ktorá tiež začala vyšetrovanie. Ministerstvo obrany neoznámilo, kto sa pokúšal výcvik sledovať. Podľa portálu ale panuje podozrenie, že za incidentom stojí Rusko. (ČTK)

Ruský prezident Putin má najmenej troch dvojníkov, tvrdí šéf ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyrylo Budanov. V rozviedke sú podľa neho ľudia, ktorí sa na Putinových dvojníkov špecializujú.

"Ja osobne nie som na Putina špecialista. Ale podľa mňa sú určite aspoň traja dvojníci, ktorých hneď poznám, "povedal Budanov v rozhovore s ukrajinskou novinárkou Natalijou Mocejčukovou.

V médiách sa už mnohokrát objavili špekulácie, že Putin má dvojníkov. Informáciu ale ešte nikto oficiálne nepotvrdil.

O tom, že Putin využíva služby dvojníkov, je presvedčený napríklad tiež ruský advokát Mark Fejgin, ktorý je známy vďaka tomu, že obhajoval mnoho opozičných osobností. (ČTK)

Krajiny Únie si začali predvolávať ruských veľvyslancov, aby im tlmočili protest proti nelegálnej anexii ukrajinských území. Ide o súčasť spoločnej reakcie štátov Únie, ktorú koordinuje Európska služba pre vonkajšiu činnosť.

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo ruského ambasádora v Berlíne. Podobné predvolania dostali už aj veľvyslanci Ruska v Taliansku, Rakúsku a Dánsku, ktorí sa majú na tamojšie rezorty diplomacie dostaviť v pondelok. Belgicko si vedúceho ruskej diplomatickej misie predvolalo už v piatok. (TASR)

V Izjume bolo počas ruskej okupácie mučenie úplne bežnou praktikou, ktorá postihla vojakov aj civilistov, píše agentúra AP, ktorá v nedávno oslobodenom meste lokalizovala desať miest, kde sa mučenie odohrávalo.

Novinári AP hovorili s 15 ľuďmi, ktorí opísali mučenie ruskými vojakmi v Charkovskej oblasti, kde Izjum leží. Rovnako aj s dvoma rodinami, ktorých príbuzní padli do rúk okupantov a už sa nevrátili.

Agentúra zistila, že ruskí vojaci unášali predovšetkým mužov s väzbami na ukrajinské sily, v bezpečí pred nimi ale nebol žiadny dospelý. (ČTK)

Ukrajinskú prihlášku za člena NATO podľa poradcu prezidenta Ukrajiny už podporilo desať členských krajín obranného bloku. „Sme vďační za líderstvo a zodpovednosť. Dnes sa tvorí história," napísal Mychajlo Podoľak.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj formálne požiadal o členstvo v NATO po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin ohlásil anexiu štyroch ukrajinských oblastí.

Михайло Подоляк
@Podolyak_M

Within 48 hours of @ZelenskyyUa signing application to join NATO, 10 bloc countries supported Ukraine's membership in the Alliance – mostly countries that remember poisonous claws of ru-empire. We are grateful for the leadership and responsibility. History is being made today.

2.10.2022 o 13:29 · archivované: 2.10.2022 o 17:18

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Najlepšou odpoveďou na ruskú anexiu ukrajinských území je pokračovať v podpore Ukrajiny. Povedal to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron chce v reakcii na anexiu pracovať s partnermi  EÚ na ďalších sankciách proti Rusku, uviedla agentúra AFP. Kvôli pripojeniu štyroch ukrajinských území k Rusku si Nemecko, Taliansko a ďalšie krajiny v únii predvolali ruských veľvyslancov.

Podľa Stoltenberga dobytie mesta Lyman ukazuje schopnosť ukrajinskej armády zatláčať ruské jednotky. To sa deje vďaka odvahe ukrajinských vojakov aj dodávkam moderných zbraní zo strany západných krajín. (ČTK)

Rusko zaútočilo tzv. samovražednými dronmi na juhoukrajinské mesto Kryvyj Rih, ktoré je rodiskom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Jeden z dronov skoro ráno zasiahol miestnu školu a zničil jej dve poschodia, povedal gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko. Požiar, ktorý útok dronu spôsobil, sa podľa neho podarilo uhasiť. (TASR)

Štátna akciová spoločnosť Konštrukta Defence by mala vyrobiť pre Ukrajinu ďalších 16 kusov samohybných kanónových húfnic Zuzana 2. Výrobu novej techniky budú financovať spoločne Dánsko, Nemecko a Nórsko, ktoré na tento účel vyčlenili 92 miliónov eur. (The Guardian, TASR)

Ukrajina uskutočnila 24 výmen, z ruského zajatia sa vrátilo osemsto ľudí, uviedla námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová. (NEXTA)

Ruské sily v uplynulých 24 hodinách pokračovali v bombardovaní Charkovskej oblasti. Miestny gubernátor Oleh Synehubov uviedol, že terčom delostreleckých útokov boli najmä mestá Kupiansk a Vovčansk. (SITA)

Ruský ústavný súd schválil anektovanie okupovaných ukrajinských území. Oznámenie bolo zverejnené na webovej stránke súdu. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj oznámil, že Lyman bol úplne "vyčistený" od ruských okupantov. Oslobodenie mesta, ktoré bolo pod ruskou kontrolou od mája, je ďalším triumfom ukrajinskej protiofenzívy. (TASR, SITA)

Pápež František adresoval doteraz najsilnejšiu výzvu ruskému prezidentovi Putinovi. Vládcu Kremľa vyzval, aby ukončil "špirálu násilia a a smrti" na Ukrajine. Zároveň odsúdil "absurdnú" hrozbu jadrovej vojny. (TASR)

Takmer 60 percent Poliakov je proti uvoľneniu sankcií, ktoré Západ uvalil na Moskvu za inváziu na Ukrajinu, a to aj napriek tomu, že to znamená pretrvávajúce vysoké ceny energií, ukázal prieskum agentúry SW Research.

Až 57 percent Poliakov sa podľa prieskumu domnieva, že Západ by mal udržať v platnosti reštrikcie vzťahujúce sa na Rusko za vojnu na Ukrajine, kým 16 percent opýtaných vyslovilo opačný názor. Ďalších 24 percent respondentov sa v otázke nevedelo rozhodnúť. (TASR)

Prezidenti stredoeurópskych a východoeurópskych členských štátov NATO podporujú suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny. Vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom tvrdia, že neuznávajú a nikdy neuznajú snahy Ruska o anexiu akejkoľvek časti ukrajinského územia.

"Podporujeme Ukrajinu v jej obrane proti ruskej invázii, žiadame, aby sa Rusko okamžite stiahlo zo všetkých okupovaných teritórií a vyzývame všetkých Spojencov na podstatné zvýšenie vojenskej pomoci Ukrajine," podotkli v spoločnom vyhlásení.

Zdôraznili, že všetci, ktorí páchajú zločiny agresie, musia byť vzatí na zodpovednosť a čeliť spravodlivosti.

Pod spoločné vyhlásenie sa podpísali prezidenti Slovenskej republiky, Českej republiky, Estónska, Lotyšska, Litvy, Severného Macedónska, Čiernej Hory, Poľska a Rumunska. (TASR)

Získanie mesta Lyman ukrajinskými silami je povzbudzujúcim úspechom a vytvorí pre ruskú armádu nové dilemy, vraví minister obrany USA. "Je to významné. Veľmi nás povzbudzuje tým, čo práve vidíme," povedal minister Lloyd Austin.

Minister podotkol, že Lyman bol na ruských zásobovacích trasách. „A bez týchto trás, to bude náročnejšie," dodal. (SITA)

Pre Putina je dôležitejšie udržanie okupovaných území na juhu Ukrajiny ako obrana Luhanskej oblasti, naznačujú analytici Inštitútu pre štúdium vojny po ruskej porážke a stiahnutí vojsk zo strategického mesta Lyman v Doneckej oblasti.

Ukrajinská armáda sa už od sobotného večera sústredí na vypratávanie a čistenie Lymanu. Napriek nedávnemu kolapsu frontu medzi Charkovom a Izjumom sa ruské jednotky sústredia na upevnenie pozícií v Chersonskej a Záporožskej oblasti. Rozhodnutie nebrániť oslabený Lyman či Kupjansk prišlo takmer určite od Putina, nie od vojenského velenia, usudzujú analytici.

Lyman je strategicky dôležité mesto, keďže sa neďaleko od neho nachádza kľúčový cestný prechod cez rieku Severný Doneck, za ktorou sa Rusko snaží upevniť svoje pozície, uvádza britská vojenská rozviedka.

Násilným zadržaním generálneho riaditeľa Záporožskej jadrovej elektrárne Ihora Murašova si Rusko podľa Inštitútu pre štúdium vojny zrejme pripravuje pôdu na prevzatie právnej zodpovednosti nad elektrárňou, ktorá sa nachádza v Ruskom anektovanej oblasti.

Okrem Lymanu sa za posledný deň významnejšie bojovalo na severe Charkovskej oblasti, kde ukrajinské jednotky podľa Ukrajinského generálneho štábu odrazili ruský pozemný útok. Ukrajinské sily tiež pokračujú v protiofenzíve v Chersonskej oblasti. (ČTK)

Strata Lymanu vyvolala v ruských vojenských kruhoch vášnivé debaty o tom, kto je za tento debakel zodpovedný. Kritika už siaha do najvyšších vojenských a politických úrovní a môže naznačovať, že prezident Putin čoskoro siahne po zmene. (SME)

Rusko nezískalo dostatok hlasov, aby sa opäť stalo členom Rady Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo. Stalo sa tak pre kroky, ktoré Moskva v súvislosti s leteckou dopravou podnikla po invázii na Ukrajinu.

Hlasovanie do rady, ktorá sa skladá z 36 krajín, sa uskutočnilo počas valného zhromaždenia organizácie v Montreale. Rusko potrebovalo na zvolenie do tohto orgánu 86 hlasov, ktoré sa mu však nepodarilo získať.

Rusko po zverejnení výsledkov žiadalo o dodatočné hlasovanie, čo bolo podľa servera Politico zamietnuté. Podľa predsedníčky valného zhromaždenia a riaditeľky civilného letectva v Južnej Afrike Poppy Khozaovej je táto situácia "bezprecedentná", keďže počas uplynulých 40 rokov sa zloženie Rady nemenilo – s výnimkou roku 2004, keď sa pridala Čína, upozorňuje Politico.

"Chcem vyjadriť ľútosť nad výsledkom hlasovania," uviedol ruský predstaviteľ na zhromaždení. Dodal, že ho vníma ako "čisto politický krok, ktorý nemá nič spoločné s pozíciou Ruska v oblasti civilného letectva".

Organizácia, ktorej úlohou je schvaľovanie štandardov a prijímanie pravidiel leteckej dopravy, sa skladá zo 139 členov. Rusko, Čína, Brazília, Austrália a krajiny G7 sa v 36-člennej Rade nachádzali ako štáty významnej dôležitosti v leteckej doprave, píše Reuters. (TASR)

Na Donbase vztýčime do týždňa ďalšie ukrajinské vlajky, povedal ukrajinský prezident. V Lymane, v ktorom už veje vlajka, sa podľa Zelenského ešte bojuje, ale nie sú ani stopy po ruskom pseudoreferende.

 "Rusko zorganizovalo na Donbase frašku, ktorú chcelo vydávať za referendum... A teraz tam je ukrajinská vlajka," povedal.

Rusko doteraz využívalo Lyman ako zásobovací a dopravný uzol pre operácie na severe Doneckej oblasti. Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maljarová vyzvala Ukrajincov, aby o postupe bojov zatiaľ nepísali na sociálnych sieťach a počkali na oficiálne oznámenie generálneho štábu. (ČTK)

Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová navštívila ukrajinské prístavné mesto Odesa. Kyjevu prisľúbila do niekoľkých dní dodávku prvého moderného protivzdušného systému Iris-T. Berlín sľúbil dodávku až štyroch komplexov.

Ministerka sa pri návšteve musela uchýliť do krytu pre protiletecký poplach. Ruské jednotky vypálili na mesto raketu Kalibr. Pre bezpečnostnú situáciu zrušila cestu do oblasti blízko bojového frontu. Návšteva bola prísne utajená. Pôvodný plán počítal aj s návštevou v Mykolajive, čo nakoniec neumožnili obavy z ruského ostreľovania.

Lambrechtová si v prístavnom meste pozrela aj jeden protivzdušný systém Gepard, ktorý Nemecko darovalo Ukrajine. Tieto systémy sú vhodné na ničenie nízkoletiacich cieľov na krátke vzdialenosti. Lambrechtová sa spoločne s ukrajinským ministrom obrany Oleksijom Reznikovom schovala v kryte, kde ukrajinský činiteľ u svojej nemeckej kolegyne loboval za dodávky protilodných zbraní.

Systém IRIS-T SL je schopný ničiť na stredné vzdialenosti vzdušné ciele, ako lietadlá, vrtuľníky či rakety s nízkou dráhou letu. Každý komplex stojí približne 140 miliónov eur. Lambrechtová tiež zopakovala skorší postoj Berlína, že nemieni Kyjevu dodať tanky Leopard, ktoré by chcela ukrajinská armáda. (ČTK)

Na rusko-fínskej pozemnej hranici sa pre prísnejšie kontroly tvoria až 18-hodinové rady, Fínsko tento týždeň zakázalo vstup Rusom s turistickými vízami. Výrazne sa tak spomalilo odbavenie tých, pre ktorých zostáva Fínsko otvorené.

Počet ruských občanov, ktorí prekračujú hranicu do Fínska, ale klesol, uviedla podľa agentúry AFP pohraničná služba. "Prišli sme o deviatej večer do radu pri ruskej colnici a odišli druhý deň o tretej popoludní. Mám študentské vízum vydané Talianskom, "opísala jedna Ruska.

Iný muž povedal, že autobus, ktorým ráno pricestoval na hranicu, čakal pri fínskej kontrole až do večera. Každého človeka podľa neho fínski pohraničníci kontrolovali asi desať alebo pätnásť minút. Ďalší zdroj oznámil, že ľudí, ktorí chcú prekonať hranicu, fínski pohraničníci preverujú na sociálnych sieťach aj po telefóne.

Mnohí Rusi v brannom veku sa snažia odísť z vlasti pre obavy, že by mohli byť povolaní do bojov na Ukrajine. (ČTK)