Putin v piatok podpíše dekrét o anexii ukrajinských regiónov, Zelenskyj avizuje tvrdú reakciu (SME Minúta)

Prezident Putin podpísal dekréty, Rusmi okupované časti Záporožskej a Chersonskej oblasti na Ukrajine sú krok od anexie, ktorú Kremeľ plánuje na piatok.

Putin vo výnosoch nariadil, aby bola uznaná "štátna zvrchovanosť a nezávislosť" dvojice oblastí na juhu Ukrajiny, uviedla agentúra TASS. Dekréty nadobudnú účinnosť dňom ich podpisu. (ČTK)

Senát amerického Kongresu schválil nový balík hospodárskej a vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 12 miliárd eur. Prešli aj dočasné rozpočtové opatrenia, ktorých cieľom je predísť čiastočnému zastaveniu financovania federálnych inštitúcií.

Americký Kongres už v dvoch predchádzajúcich balíkoch odobril pomoc pre Ukrajinu v hodnote približne 54 miliárd dolárov. Ak schváli aj tretí balík, bude to najvyššia vojenská pomoc od vojny vo Vietname, píše denník The New York Times.

Líder republikánov v Senáte Mitch McConnel povedal, že pomoc Ukrajine nie je len "symbolické gesto", ale investícia do bezpečnosti USA a ich spojencov.

Demokratickí aj republikánski senátori sa vo štvrtok dohodli na predĺžení rozpočtového obdobia pomerom hlasov 72 ku 25. Ide o dočasné riešenie s cieľom vyhnúť sa tzv. shutdownu - zatvoreniu federálnych inštitúcií pre neschválenie rozpočtu. Toto opatrenie umožní fungovanie inštitúcií do polovice decembra, píše AFP.

Balík musí ešte odobriť Snemovňa reprezentantov Kongresu a prezident Joe Biden - čas na to má do polnoci 30. septembra, píše The New York Times. Ak to Biden neurobí, bude nasledovať shutdown. (TASR)

Hoci logistický trh nie je až tak na očiach ako ostatné segmenty realitného biznisu, točia sa v ňom milióny eur. Kým pre niektoré odvetvia znamenal príchod pandémie ochladenie, logistika sa rozbehla naplno. (Index)

USA nikdy neuznajú územné nároky Ruska na Ukrajine, povedal americký prezident Biden v súvislosti s Kremľom ohlásenou anexiou ďalších okupovaných ukrajinských oblastí.

"Spojené štáty, a to chcem povedať úplne jasne, nikdy, nikdy, nikdy neuznajú nároky Ruska na zvrchované územie Ukrajiny," povedal Biden.

Rusko by malo znížiť napätia na Ukrajine a predĺžiť dohodu o vývoze obilia, povedal turecký prezident Erdogan v telefonáte s ruským prezidentom Putinom.

Recep Tayyip Erdogan citoval aj plány Moskvy pripojiť štyri okupované oblasti na juhu a východe Ukrajiny k Rusku. Turecko s tým nesúhlasí a požiadal Putina, aby dal mierovým rokovaniam ďalšiu šancu.

Platnosť dohody o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov sprostredkovaná OSN a Tureckom vyprší koncom novembra. Predĺžiť ju možno s podporou všetkých zúčastnených strán – Ruska, Ukrajiny, Turecka a OSN. (TASR)

Z Ruska po vyhlásení mobilizácie utieklo do Gruzínska, Kazachstanu a Únie asi 219-tisíc ľudí. Počty utečencov zatiaľ nezverejnilo Mongolsko a Arménsko.

Námestník kazašského ministra vnútra v stredu uviedol, že od vyhlásenia čiastočnej mobilizácie v Rusku pred siedmimi dňami prišlo do Kazachstanu takmer 100 000 ruských štátnych občanov.

Ďalších najmenej 53 136 ľudí prekročilo v dňoch 21.-26. septembra hranice na územie Gruzínska. CNN sa odvoláva na údaje gruzínskeho ministerstva pre vnútorné záležitosti z utorka.

Takmer 66 000 Rusov prišlo za posledný týždeň (19.-25. septembra) na územie Únie, oznámila v utorok Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex). To je o vyše 30 percent viac v porovnaní s predchádzajúcim týždňom. (SITA)

 Ruský prezident Putin priznal chyby v priebehu mobilizácie. Povedal, že do armády by najprv mali byť povolávaní muži s vojenskými skúsenosťami a výcvikom v požadovaných špecializáciách.

"Chyby treba napraviť a zabrániť tomu, aby sa opakovali. Napríklad mám na mysli otcov mnohých detí, ľudí s chronickými chorobami alebo tých, ktorí už prekročili branný vek," povedal Vladimir Putin. (TASR)

Ukrajinský prezident vyzval etniká, ktoré sú súčasťou Rusa, aby odmietli ísť bojovať na Ukrajinu. "Bráňte si slobodu teraz v uliciach, aby ste nemuseli neskôr bojovať v horách za svoje právo na život," odkázal Zelensky j vo videu.

Ukrajinský prezident vyznamená dosluhujúceho talianskeho premiéra Maria Draghiho. Draghi povedal Zelenskému, že je poctený a dojatý udelením Rádu kniežaťa Jaroslava Múdreho prvého stupňa a rád ho prevezme od Zelenského v Kyjeve.

Kancelária ukrajinského prezidenta po telefonáte oboch lídrov vo vyhlásení uviedla, že Zelenskyj ocenil Draghiho úlohu "medzi menami politických lídrov, ktorí podporovali Ukrajinu" od začiatku ruskej invázie. (TASR)

Taliansko vyzvalo svojich občanov, aby zvážili odchod z  Ruska.  Ambasáda im odporučila, aby posúdili, či ich pobyt je nevyhnutný, a ak nie je, mali by z krajiny odísť. Upozornila, že vycestovanie z Ruska je čoraz ťažšie.

Veľvyslanectvo poukázalo na prudko rastúce ceny leteniek a na dlhé rady na hraničných priechodoch, do niektorých susedných krajín. (SITA)

Z ruského zajatia sa vďaka výmene vrátilo šesť Ukrajincov. Ide o štyroch vojakov, ktorí bojovali pri obrane Mariupoľa, a dvoch civilistov, ktorých Rusi zatkli a odvliekli do Ruska pre obsah ich telefónov.

„Vyjednávania sú ťažkou prácou a najlepšou odmenou za ňu je sloboda Ukrajincov," napísal šéf úradu ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.

Andriy Yermak
@AndriyYermak

Another POWs swap took place. We got 6 of our people out – four marines and two civilians.

Officers – Oleksiy Bulakhov and Mykola Kostenko. Soldiers – Lyudmila Gerasimenko and Ivan Zemlyanoy. Civilians – Viktoriya Andrusha and Yana Maiboroda. https://t.co/VkcpKBJvt8

29.9.2022 o 13:33 · archivované: 29.9.2022 o 19:50

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Šéf OSN odsúdil plány Ruska na anektovanie okupovaných ukrajinských oblastí. Ide o nebezpečnú eskaláciu, ktorá nemá v modernom svete miesto, vyhlásil António Guterres s tým, že anexia nesmie byť akceptovaná.

"Akékoľvek rozhodnutie o pristúpení k anexii ukrajinskej Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti nemá žiadnu právnu hodnotu a zaslúži si byť odsúdené," uviedol Guterres vo vyhlásení.

Akákoľvek anexia územia krajiny založená na použití sily podľa neho porušuje Chartu OSN a medzinárodné právo. Referendá v regiónoch sa konali uprostred vojny pod ruskou ozbrojenou okupáciou a mimo ústavného rámca Ukrajiny. "Nemožno ich nazvať skutočným prejavom vôle ľudu," uviedol.

Rusko ako jeden z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN nesie podľa Guterresa osobitnú zodpovednosť za dodržiavanie Charty OSN. "Akékoľvek rozhodnutie Ruska pokračovať ďalej ohrozí vyhliadky na mier," uzavrel. (TASR)

Mobilizácia pohla verejnou mienkou v Rusku. Za pokračovanie vojny je 48 percent Rusov a 44 percent je za mierové rozhovory. V auguste vojnu na Ukrajine podporovalo 76 percent opýtaných a odmietalo ju 17 percent, ukázal prieskum Centra Leveda.

Štyridsaťsedem percent Rusov pocítilo znepokojenie, strach alebo hrôzu po tom, ako sa dozvedeli, že do vojny na Ukrajine budú mobilizovať státisíce vojakov. Ďalších 13 percent uviedlo, že pociťovali hnev, a 23 percent respondentov sa vyjadrilo, že pociťovali hrdosť na Rusko. Najnovší prieskum sa uskutočnili od 22.do 28. septembra. (SITA)

K atentátu na Nord Stream sa, pochopiteľne, nikto nepriznáva. Najpodstatnejší kontext však je, že Gazprom už pred rokom začal obmedzovať dodávky do Európy, čo po 24. februári ešte stupňoval. Píše Peter Schutz. (SME)

Ukrajinská brigáda protivzdušnej obrany zostrelila dve ruské stíhačky Su-25 nad okresom Baštanka v regióne Mykolajiv, oznámilo ukrajinské velenie.

NEXTA
@nexta_tv

⚡️AFU shot down two Russian Su-25 attack aircraft

On September 29, around 5 p.m., soldiers of the air defense missile brigade of the #Odesa air command "South" shot down two #Russian Su-25 attack aircraft in the Bashtanki district of the #Mykolaiv region. https://t.co/LSnhro1hkT

29.9.2022 o 17:24 · archivované: 29.9.2022 o 18:34

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Okupanti ostreľovali mesto Mykolaiv na juhu Ukrajiny kazetovou muníciou. Dvaja ľudia zomreli, 12 bolo zranených.

NEXTA
@nexta_tv

The moment of today's arrival on Mykolaiv

The occupiers shelled the city with cluster munitions. Two people were killed, 12 were wounded.

Local media publish footage of the strike on #Mykolaiv. https://t.co/5Hok9ErbEL

Length: (00:00)

29.9.2022 o 17:49 · archivované: 29.9.2022 o 18:28

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Maďarsko sa nepridá ani k chystanému ôsmemu balíku sankcií EÚ proti Rusku, ak bude obsahovať energetické sankcie, uviedol šéf úradu vlády Gergely Gulyás, podľa ktorého je načase, aby proti sankciám zakročilo aj Slovensko.

"Rusi dnes môžu predávať ropu a zemný plyn za bezprecedentne vysoké ceny a vďaka tomu dosahujú príjmy, o akých sa im ani nesnívalo," dodal.

Európska komisia v stredu predložila návrh ďalšieho súboru sankcií voči Rusku v reakcii na jeho inváziu na Ukrajinu. Zahŕňa okrem iného právny základ pre cenový strop na dovoz ropy, ako aj ďalšie dovozné obmedzenia v hodnote sedem miliárd eur. (TASR)

Konflikty na území krajín bývalého Sovietskeho zväzu, vrátane Ukrajiny, sú výsledkom jeho rozpadu, vyhlásil ruský prezident Putin počas stretnutia so šéfmi spravodajských služieb bývalých krajín Sovietskeho zväzu. (TASR)

Rusko zvažuje obnovenie inšpekcií v rámci dohody o kontrole jadrových zbraní, ktorú podpísalo s USA, uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

Pokračovala, že Rusko v rámci tejto dohody zvažuje aj možnosť osobných stretnutí komisie predstaviteľov Spojených štátov a Ruska.

Dohoda o znížení počtu strategických zbraní obmedzila počet strategických jadrových hlavíc a odpaľovacích zariadení. Určuje tiež podmienky pre kontrolu jadrových arzenálov oboch krajín, vysvetľuje Reuters. Priame inšpekcie boli pozastavené v roku 2020, pôvodne pre pandémiu covidu. (TASR)

Stovky detí z východnej Ukrajiny uviazli v ruských letných táboroch na opačnej strane frontovej línie. Tá sa posunula, keď ukrajinská protiofenzíva prinútila ruských vojakov v Charkovskej oblasti, aby sa stiahli.

Agentúra AP, ktorá hovorila s 20 rodičmi a predstaviteľmi z Ruska i Ukrajiny približuje, že ruské okupačné rádio a noviny propagovali tieto detské tábory ako letnú pauzu od vojny pre ukrajinské deti, pričom ich ponúkali zadarmo.

Ako uviedli ukrajinskí predstavitelia i príbuzní detí, s účasťou svojich potomkov v táboroch súhlasili stovky rodín v okupovaných častiach na východe a juhu Ukrajiny. Ukrajinské spravodajské služby a tiež jedna z matiek uviedli, že v ruských táboroch je 52 detí z mesta Izjum a okolo 250 detí vo veku deväť až 16 rokov z ďalších miest Charkovskej oblasti. Nachádzajú sa takmer tisíc kilometrov od domova.

Jeden konvoj autobusov s deťmi vyrazil z Izjumu koncom augusta s tým, že do začiatku školského roka sa mali deti vrátiť domov. Ich rodiny tvrdia, že zájazd zorganizoval manželský pár z Izjumu, ktorý však už plánuje zostať v Rusku a tvrdí, že Ukrajina je pre deti príliš nebezpečná.

Prítomnosť ukrajinských detí potvrdilo aj mesto Jejsk, takisto v Krasnodarskom kraji. Podľa lokálnej spravodajskej stanice Kuban 24, ktorá citovala regionálneho gubernátora, je v Gelendžiku a Jejsku dovedna 323 ukrajinských detí. (TASR)

Prezidentka, premiér a predseda parlamentu by v piatok mali poskytnúť vyhlásenie k zámeru Ruska anektovať ďalšie časti ukrajinského územia. Naznačil to šéf Národnej rady Kollár. Krok Ruska považuje za bezprecedentný čin a ďalší akt agresie.

"Je veľmi nebezpečné, ak by sme to schvaľovali. Keby sme s tým totiž súhlasili, ohrozujeme tým aj našu územnú celistvosť. To si treba uvedomiť. Keď raz súhlasím s niečím u suseda, potom môže niekto druhý súhlasiť s tým, keď sa to bude diať u nás," povedal Kollár. (SME)

Výbuch na obvodovom plote Záporožskej atómovej elektrárne poškodil elektrické vedenie, oznámila ukrajinská spoločnosť Enerhoatom. Explóziu pravdepodobne spôsobila nášľapná mína.

Enerhoatom uviedol, že v komplexe bolo zaznamenaných už šesť prípadov, keď nášľapné míny odpálili voľne sa pohybujúce zvieratá. Míny v okolí rozmiestnili ruské invázne sily. (TASR)

Maďarská vláda premiéra Viktora Orbána neuzná anexiu ukrajinských území. Oznámil to šéf úradu vlády Gergely Gulyás. Maďarsko podľa jeho slov neuznáva výsledky pseudoreferend v súlade so spoločným postom EÚ.

Jediným riešením situácie v súlade s medzinárodným právom by podľa Gulyása bolo, keby sa Rusi stiahli z Ukrajiny. Ako dodal, nie je si istý, že by išlo aj o najrýchlejšie riešenie.

Na otázku, o čom rokoval šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó 23. septembra v New Yorku s ruským ministrom Sergejom Lavrovom, Gulyás povedal, že nevie, pretože tam nebol.

Zopakoval však často hlásaný postoj maďarskej vlády, že kľúčom k mieru na Ukrajine je dialóg. Szijjártó bol jediným ministrom zahraničných vecí krajín EÚ, ktorý sa v poslednom čase s Lavrovom stretol. (TASR)

Ukrajinský prezident zvolal na zajtra mimoriadne zasadnutie Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny, uviedol hovorca Volodymyra Zelenského Sergij Nykyforov. Program a ďalšie podrobnosti budú oznámené neskôr. (The Guardian)

Zelenskyj varoval pred tvrdou reakciou Ukrajiny, pokiaľ Rusko pristúpi k anexii okupovaných území, na ktorých zorganizovalo pseudoreferendá o pripojení. Kremeľ už avizoval, že prezident Putin podpíše dekrét o anexii zajtra. (ČT24)

Plynovody Nord Stream sa už zrejme nebudú používať. Poškodiť podvodné rúry nie je ťažké, Európa nedokáže ustrážiť tisíce kilometrov potrubí či káblov. Ak by sa ukázalo, že ide o sabotáže, a pokračovali by, bude mať problém. (SME)

Ekonomika Ruska podľa šéfa moskovského Centra pre výskum postindustriálnej spoločnosti v dôsledku mobilizácie klesne o desať percent. Pred mobilizáciou odhadoval, že hospodárstvo Ruska sa v tomto roku zmenší o štyri až päť percent.

Uviedol to v článku, ktorý zverejnil na portáli theins.ru.

Riaditeľ Centra pre výskum postindustriálnej spoločnosti totiž predpokladá, že keď ruské vojenské komisariáty budú povolávacie rozkazy doručovať nie na miesta bydliska ale na pracoviská, niekoľko miliónov Rusov radšej odíde zo zamestnania.

Z legálneho trhu práce tak podľa neho zmiznú tri až štyri milióny mužov. Už v októbri preto predpovedá pokles ekonomiky o minimálne štyri až šesť percent. Životná úroveň v Rusku sa podľa neho do konca tohto roku zníži o päť až sedem percent. (SITA)

Sting v Košiciach spieval aj pre Ukrajinu, Rusov povzbudil k protestom. Do mesta prišiel po desiatich rokoch. Prepáčte za meškanie, vyhlásil. Fanúšikovia si v zaplnenej Steel Aréne veľký koncert užili po dlhej covidovej pauze. (Korzár)

Pri najnovšom bombardovaní Ukrajiny zahynulo najmenej osem civilistov a 16 utrpelo zranenia. Úrad ukrajinského prezidenta uviedol, že medzi obeťami sú jedno dieťa a dvaja dospelí.

Tých zabil stredajší raketový útok na mesto Dnipro. Tento útok zároveň zranil päť ľudí, vrátane 12-ročného dievčaťa, ktoré vyslobodili z trosiek, a poškodil 60 domov, tržnicu na ulici a elektrické vedenie.

V Doneckej oblasti ruské delostrelectvo zabilo päť civilistov. Úrady mesta Kramatorsk na východe Ukrajiny uviedli, že raketový útok na mesto zranil jedenásť ľudí, pričom zranenia jedného z nich sú vážne. Útok, ktorý sa odohral ráno, poškodil výškové budovy i rodinné domy.

Ruské bombardovanie zasiahlo aj mesto Nikopoľ ležiace pri rieke Dnipro, oproti Rusmi okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárni. (SITA)

Maďarsko nepodporí nový balík sankcií EÚ proti Rusku, ak bude zahŕňať energetické sankcie, uviedol šéf kabinetu maďarského premiéra Gergely Gulyas. Dodal, že čakajú na konečný zoznam sankcií a potom môžu rokovať. (The Guardian)

Rusko sťaží podmienky pre vycestovanie do Kazachstanu. V nasledujúcich dňoch bude na hraničnom priechode Karausek v Astrachánskej oblasti zriadené dočasné mobilizačné stredisko.

Na hraniciach s Kazachstanom sa vytvoril dlhý rad mužov, na ktorých sa vzťahuje branná povinnosť. Po novom sa budú pasy odchádzajúcich Rusov na spomínanom hraničnom priechode porovnávať s povolávacími zoznamami. Kto spĺňa kritériá mobilizácie a nemá oficiálny doklad o odklade alebo povolenie na vycestovanie od armády, nebude môcť odísť z Ruska.

Karausek je hlavným hraničným priechodom pre automobilovú dopravu z Ruska do Kazachstanu. Kazašský migračný úrad v stredu uviedol, že od vyhlásenia čiastočnej mobilizácie v Rusku pred siedmimi dňami prišlo do Kazachstanu takmer 100-tisíc ruských štátnych občanov. (TASR)

Vladimir Putin podpísal dekrét týkajúci sa zákazu tranzitu kamiónov z niektorých západných krajín cez ruské územie. Zákaz sa týka krajín, ktoré prijali podobné reštrikcie voči Rusku.

Medzi štáty, ktoré obmedzili vstup ruským kamiónom na svoje územie, patria hlavne krajiny EÚ.

EÚ zaviedla zákaz vstupu nákladných áut ruských a bieloruských podnikov na svoje územie už tento rok v apríli. Unijný zákaz bol súčasťou piateho balíka sankcií, ktorý EÚ prijala kvôli útoku ruských vojsk na Ukrajinu. Zákaz však zahŕňa viacero výnimiek vrátane prepravy pošty, palív, potravín či liekov. (ČTK)

Európski bezpečnostní predstavitelia v pondelok a utorok pozorovali zásobovacie lode ruského námorníctva v blízkosti oblastí, kde nastali úniky plynu z plynovodov Nord Stream. Referuje o tom spravodajský web CNN.

CNN sa odvoláva na dvoch západných spravodajských predstaviteľov a ďalší nemenovaný zdroj oboznámený s touto záležitosťou.

Povedali, že nie je jasné, či lode mali niečo spoločné s explóziami, ale je to jeden z mnohých faktorov, ktoré vyšetrovatelia budú skúmať. Ako uviedol predstaviteľ spravodajskej služby, v blízkosti oblastí, kde nastala sabotáž, minulý týždeň spozorovali aj ruské ponorky.

Traja americkí predstavitelia uviedli, že USA stále nemajú úplné vysvetlenie toho, čo sa stalo. Podľa jedného dánskeho vojenského predstaviteľa v oblasti pravidelne operujú ruské lode. Zdôraznil, že prítomnosť lodí nemusí nutne znamenať, že Rusko spôsobilo škody. (SITA)

Putinovo rozhodnutie anektovať regióny okupované Ruskom predstavuje najväčšiu násilnú anexiu v Európe od druhej svetovej vojny, píše Shashank Joshi z The Economist.

Celková plocha, ktorá sa má stať súčasťou Ruska, predstavuje viac ako 90-tisíc km2. Rovná sa to veľkosti Maďarska alebo Portugalska.

Shashank Joshi
@shashj

A point of no return. Largest forcible annexation of European territory since WW2. Commits him to defend it in perpetuity & capture the parts of it he doesn't occupy (lots). Prevents him giving it back to Ukraine as part of a settlement. And increases risk of escalation. https://t.co/ks8EGOMyCx

29.9.2022 o 12:14 · archivované: 29.9.2022 o 13:17

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Fínsko od polnoci miestneho času uzatvorí svoje hranice pre ruských turistov, oznámila vláda. Očakáva sa, že tento krok povedie k výraznému poklesu cezhraničnej dopravy, povedal minister (The Guardian)

Členstvo Fínska v NATO by z krajiny mohlo spraviť potenciálny cieľ operácií ruských spravodajských služieb. Tvrdí to Fínska bezpečnostná a spravodajská služba. Moskva by sa takto mohla snažiť získať tajné správy súvisiace s NATO.

V bezpečnostnom posúdení, ktoré služba vypracovala, sa uvádza, že Rusko sa zameriava najmä na kybernetický priestor a ďalšie spravodajské zdroje vrátane cudzincov žijúcich v Rusku, keďže v západných krajinách má problémy s ľudskými zdrojmi.

"Hlavným zdrojom získavania informácií pre Rusko bola vždy rozviedka, ktorej členovia žili v zahraničí pod diplomatickým krytím," vyhlásila služba. Dodala, že uplatňovanie tohto postupu "je od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu pre Moskvu čoraz ťažšie, keďže viacerí ruskí diplomati boli zo západných krajín vyhostení". (TASR)

Celková oblasť, ktorú chce Rusko anektovať, predstavuje približne 15 percent územia Ukrajiny. Zahŕňa približne štyri milióny ľudí. Pseudoreferendá v okupovaných oblastiach označil Západ za nezákonné a nelegitímne.

Dohody o anektovaní okupovaných území budú podpísané "so všetkými štyrmi územiami, ktoré usporiadali referendá a predložili zodpovedajúce žiadosti ruskej strane", konštatoval hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. (The Guardian)

V Bielorusku pripravujú ubytovacie kapacity pre 20-tisíc ľudí zmobilizovaných v Rusku. Mobilizované jednotky majú doplniť jednotky ruských ozbrojených síl dislokované v Bielorusku.

Informovalo o tom hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany. Po doplnení by mal byť pomer „skúseného“ a „mladého“ vojenského personálu jedna ku päť.

Podľa ministerstva na ubytovanie plánujú použiť existujúce vojenské prostriedky, ako aj civilné priestory a budovy. Pre tieto potreby použijú i sklady, hangáre a iné priestory opustených poľnohospodárskych podnikov a fariem. Príslušné pokyny dal miestnym orgánom Ústredný výbor Bieloruskej republiky.

Bielorusko taktiež poverilo tamojšie orgány činné v trestnom konaní, aby pomohli predstaviteľom Ruska pri mobilizácii ruských občanov, ktorí nedávno vstúpili na územie krajiny. (SITA)

Rusko v piatok formálne anektuje okupované regióny na Ukrajine. Kremeľ oznámil, že ruský prezident Putin zajtra o 15:00 miestneho času podpíše dekrét o anexii štyroch okupovaných regiónov. (The Guardian)

Všetky dostupné informácie o poškodení plynovodov Nord Stream naznačujú, že išlo o sabotáž, uviedol šéf NATO Jens Stoltenberg. NATO by podľa neho na akýkoľvek úmyselný útok proti kritickej infraštruktúre reagovala rázne.

Poškodenie plynovodov Nord Stream v Baltskom mori podľa Stoltenberga vyvoláva veľké obavy. Úniky predstavujú riziko pre lodnú dopravu a spôsobujú značné škody na životnom prostredí.

Doterajšie informácie naznačujú, že ide o "dôsledok úmyselných, bezohľadných a nezodpovedných sabotážnych činov," konštatoval vo vyhlásení Stoltenberg.

"Ako spojenci sme sa zaviazali, že sa budeme pripravovať na nátlakové využívanie energií a ďalšie hybridné taktiky zo strany štátnych i neštátnych aktérov, odrádzať od nich a brániť sa im. Na akýkoľvek úmyselný útok proti kritickej infraštruktúre spojencov by sme reagovali jednotne a rozhodne, " komentoval Stoltenberg. (ČTK)

Ruskí poslanci dostali na piatkové popoludnie pozvanie do Kremľa, akcie sa má zúčastniť aj prezident Putin. Bez ďalšieho spresnenia to oznámili ruské médiá. V Moskve sa teraz nachádzajú lídri okupovaných častí Ukrajiny.

"Poslancom Štátnej dumy poslali pozvanie na 30. septembra do Kremľa, kde sa o 15:00 (14:00 SELČ) začne akcia s účasťou ruského prezidenta Vladimira Putina," uviedol komunistický poslanec Denis Parfjonov na sociálnej sieti.

Denník Kommersant uviedol, že na 30. septembra je plánované vystúpenie hlavy štátu pred členmi oboch komôr ruského parlamentu a že zrejme v ten istý deň budú slávnostne podpísané dohody o pripojení Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti k Rusku.

V Moskve sa nachádzajú lídri neuznávaných Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a tiež ďalších okupovaných častí Ukrajiny, aby po nedávnych narýchlo zorganizovaných hlasovaniach pokročili v otázke pripojenia týchto Moskvou okupovaných či ovládaných území k Rusku.

Kyjev a Západ tieto hlasovania neuznávajú a nemienia uznať ani anexiu ďalších ukrajinských území Ruskom. (ČTK)

V okolí Lymanu ukrajinské jednotky pokračujú v rozširovaní predpolia, a chystajú sa ho obkľúčiť. Predstaviteľ proruských separatistov z neuznávanej Doneckej ľudovej republiky priznal, že situácia v Lymane je ťažká.

"Situácia v Lymane je naďalej dosť napätá a ťažká. Ukrajinské jednotky pravidelne podnikajú pokusy o útok. Nejde o ojedinelé pokusy. Samozrejme chápeme, že tieto pokusy budú pokračovať, ale v tejto chvíli sa ich darí odrážať," vyhlásil Alexej Nikonorov, ktorého ruská agentúra TASS označila za kancelára hlavy Doneckej ľudovej republiky. (ČTK)

Rusi zaevidovaní na vojenských úradoch majú po vyhlásení mobilizácie zakázané vycestovať, vyhlásil predseda dolnej komory ruského parlamentu Vjačeslav Volodin. Jeho vyjadrenie odporuje tomu, čo predtým uvádzalo ruské ministerstvo obrany.

Podľa denníka Kommersant ruské úrady doteraz - až do Volodinovho vyjadrenia - nedokázali jasne informovať, či vojaci v zálohe môžu z krajiny odcestovať alebo nie.

"Podľa zákona o mobilizačnej príprave a mobilizácii v Ruskej federácii majú občania, ktorí sú registrovaní v armáde, od chvíle vyhlásenia mobilizácie zakázané opúšťať bydlisko bez povolenia vojenských úradov. Tak stanovuje zákon, ktorým sú povinní riadiť sa všetci, ktorí podliehajú vojenskej povinnosti," uviedol Volodin podľa ruskej agentúry TASS v súvislosti s "častými otázkami na odchody občanov zaevidovaných armádou za hranicami našej krajiny". (ČTK)

V ruskej Novosibirskej oblasti došlo k ďalšiemu podpaľačskému útoku na vojenský komisariát v súvislosti s čiastočnou mobilizáciou, uviedli ruské médiá.

Ruská agentúra Interfax o tom informovala s odvolaním na sa tamojšieho vojenského komisára Jevgenija Kudriavceva. Ten na platforme Telegram napísal, že v ranných hodinách došlo k pokusu o podpaľačský útok na vojenský komisariát určený pre štvrte Kirovskij a Leninskij v meste Novosibirsk.

Do dvoch okien budovy komisariátu boli vhodené zápalné fľaše, čo vyvolalo požiar, ktorý bol však vzápätí rýchlo uhasený, citoval Kudriavceva britský denník The Guardian. (TASR)

Správy pre ľudí z Ukrajiny: Тимчасовий контроль Австрії та Чехії на кордоні зі Словаччиною. Прем'єр-міністр Геґер розмовляє з The Financial Times, президентка Чапутова ратифікує протоколи НАТО для Фінляндії та Швеції.

Сьогоднішній випуск «Актуальні новини» готовий. Anglickú verziu si môžete prečítať tu. (SME)

Švédskemu odevnému reťazcu H&M v treťom štvrťroku klesol zisk pred zdanením na 689 miliónov švédskych korún zo 6,09 miliardy pred rokom. Výsledky výrazne zaostali za očakávaniami analytikov.

Je tomu tak najmä pre mimoriadne výdavky spojené s odchodom z ruského trhu, poklesom výdavkov spotrebiteľov a rastom nákladov. Vyplýva to zo správy, ktorú dnes firma zverejnila.

Analytici podľa prieskumu spoločnosti Refinitiv očakávali za tri mesiace do konca augusta zisk 2,98 miliardy švédskych korún. Firma vo štvrťroku zaúčtovala mimoriadne náklady 2,1 miliardy v súvislosti s ukončením činnosti v Rusku.

Tieto náklady sa na poklese zisku podieľali polovicou. (ČTK)

Ruského opozičného politika a publicistu Leonida Gozmana po 30 dňoch väzenia prepustili na slobodu. Gozman následne oznámil, že z Ruska odchádza.

Na platforme Telegram o tom informovala rozhlasová stanica Rádio Sloboda (RFE/RL). Politik je známym kritikom ruskej invázie na Ukrajinu, pričom z Ruska odišiel krátko po jej vypuknutí. V júni sa však do svojej vlasti vrátil, pričom toto rozhodnutie opísal ako "morálnu" voľbu.

Ruské ministerstvo spravodlivosti ho v máji zaradilo na zoznam "zahraničných agentov" a v júli voči nemu i jeho manželke začali trestné stíhanie pre neoznámenie dvojakého občianstva.

Gozman síce oficiálne upovedomil o tom, že má už aj izraelské občianstvo, avšak podľa úradov to nespravil v stanovenej lehote.

Zatiaľ nie je jasné, do ktorej krajiny sa politik – aj s manželkou – rozhodol odísť. (TASR)

Ukrajina bude bojovať o územia, ktoré Rusko pravdepodobne anektuje. Zároveň berie vážne hrozby suseda, ktorý sa vyhráža použitím jadrových zbraní, tvrdí poradca ukrajinského prezidenta  Podoľak.

Ukrajina a jej západní spojenci odsúdili Kremľom organizované „referendá“, ktoré sa skončili v utorok, ako nezákonné a falošné.

Podoľak povedal, že je životne dôležité, aby Ukrajina získala späť všetku svoju pôdu, ktorá bola zabratá násilím. „Inak bude Rusko cítiť, že má právo vydierať svet, zvyšovať stávky, eskalovať konflikt a považovať sa za víťaza,“ dodal s tým, že Ukrajinci musia zabezpečiť stabilitu v Európe ako celku. „Úplné oslobodenie našich území je poistka pre ďalší vývoj vojny.“

„Samozrejme, pretože chápeme, s akou krajinou máme do činenia. Akonáhle sa jadrová zbraň použije v 21. storočí, túto Pandorinu skrinku znova nezatvoríme. Existuje veľa nestabilných politických režimov, ktoré využijú túto situáciu a začnú špekulovať o jadrových zbraniach a pokúsia sa ich použiť v tej či onej forme, pretože si budú myslieť, že sa to môže,“ skonštatoval Podoľak. (TASR)

Rusko zriadilo na hraniciach vojenské komisariáty, aby zadržalo občanov utekajúcich pred mobilizáciou. Takéto úrady fungujú na hraniciach s Fínskom i v Severnom Osetsku, ruskom regióne hraničiacom s Gruzínskom.

Niektoré médiá zverejnili fotografie z hraničného priechodu do Gruzínska, na ktorých je vidieť čiernu dodávku s nápisom „vojenská odvodová služba“.

„Je to všetko veľmi desivé. Slzy, krik, obrovské množstvo ľudí... Máme pocit, že vláda nevie, ako to zorganizovať. Zdá sa, že chcú zavrieť hranice, no zároveň sa boja, že môžu nasledovať protesty a nechajú ľudí odísť,“ povedal Alexander Kamisencev, ktorý odišiel z domu v Saratove do Gruzínska. Povedal, že sa na poslednú chvíľu rozhodol odísť, pretože nechce zabíjať „ukrajinských bratov“ ani „ísť do väzenia“.

Pri vstupe do Gruzínska vítali Rusov demonštranti s gruzínskymi a ukrajinskými vlajkami, či transparentom „Rusko vraždí“. „Zorganizovali sme protest na hranici, aby prichádzajúci Rusi vedeli, ako vnímame ich 'ruský svet',“ povedala jedna z protestujúcich Choštariová. (SITA)

Týždeň po vyhlásení mobilizácie zaznamenali v Rusku značný exodus, tvrdí k britské ministerstvo obrany. Podľa neho krok zintenzívnil "odliv mozgov" z krajiny. 

Presné počty neboli bezprostredne známe, pravdepodobne však prevyšujú počet celkovej invazívnej sily, ktorú Rusko nasadilo na začiatku vojny na Ukrajine vo februári tohto roka, uvádza britský rezort obrany. (TASR)

Poľský Krakov vyhlásil hudobníka a bývalého člena skupiny Pink Floyd Rogera Watersa  za "nežiaducu osobu" v súvislosti s jeho postojom k vojne na Ukrajine.

Došlo k tomu niekoľko dní po tom, čo bol v dôsledku tohto sporu zrušený jeho koncert v Poľsku. "V Krakove nechceme ľudí, ktorí sú v informačnej vojne na strane Ruska a podporujú alebo opakujú propagandu (ruského prezidenta Vladimira) Putina," vyjadril sa podpredseda krakovskej mestskej rady Drewnicki. Ako dodal, rada bola v rozhodnutí o vyhlásení Watersa za nežiaducu osobu jednomyseľná. Rozhodnutie nie je právne záväzné.

Waters tento mesiac napísal otvorený list, v ktorom uviedol, že Západ by mal prestať zásobovať Kyjev zbraňami, a obvinil ukrajinského prezidenta Zelenského, že na Ukrajine povolil "extrémistický nacionalizmus". Zároveň Zelenského vyzval, aby "ukončil túto krvavú vojnu".

Ukrajinská prvá dáma Zelenská reagovala, že "o mier by ste mali radšej požiadať prezidenta Ruskej Federácie. Nie Ukrajinu." (TASR)

Švédska pobrežná hliadka objavila už skôr tento týždeň štvrtý únik plynu z poškodených plynovodov Nord Stream. Podľa EÚ aj politikov stoja za poškodením plynovodov úmyselné útoky. Zatiaľ však nie je jasné, čo presne poškodenie spôsobilo.

Útoky na plynovody Nord Stream mohli spáchať dron alebo miniponorka, vraví nemecký veliteľ ozbrojených síl. Giss uviedol, že potápači sú obmedzení na hĺbku okolo 50 metrov. Potrubia ležia v hĺbke 70 až 90 metrov.

„Sú potápači, ktorí niečo také dokážu. Samozrejme, že len tak nevyskočia z gumeného člna a rýchlo sa tam nespustia. Potrebujete správne lode so správnym vybavením. Teoreticky je niečo také možné, ale osobne si myslím, že je to veľmi zložité a myslím si, že boli použité iné technické prostriedky ako dron alebo malé ponorky,“ povedal Giss.

Tvrdí, že čiastočná mobilizácia v Rusku, falošné referendá na Ukrajine a útoky na plynovody predstavujú „veľmi pozoruhodný sled udalostí“.

Napriek tomu, že sabotáže plynovodov sú predmetom vyšetrovania, podotkol, že ruské námorníctvo má drony alebo miniponorky, ktoré by sa dali použiť na tento účel. Nevylučuje tiež, že v predstihu pred výstavbou plynovodov boli prijaté určité opatrenia, aby sa takéto udalosti dali vyvolať. (SME, TASR)

Na plynovody Nord Stream 1 a 2 ktosi zaútočil, našťastie v čase, keď cez ne neprúdil plyn. Priamo tak sabotáž neobmedzila dodávky plynu do Európy, no hovorí sa, že tento útok mohol byť signálom.

Čo sa teda stalo, kto je za sabotážou a prečo? Tomáš Prokopčák sa pýta Lukáša Onderčanina.

Ukrajinci už takmer obkľúčili okupované mesto Lyman, ukázal americký Inštitút pre štúdium vojny. Zásobovanie Lymanu môže prechádzať už iba úzkym koridorom cez obec Torske, ktorá je pod paľbou ukrajinských síl.

Experti inštitútu poznamenávajú, že ruskí vojenskí blogeri predpovedajú ruským silám v Lymane bezprostrednú porážku, pretože ukrajinské jednotky majú blízko k obkľúčeniu mesta.

Pád Lymanu bude mať pravdepodobne veľmi vážne dôsledky pre ruské sily na severe Doneckej oblasti a na západe Luhanskej oblasti, domnievajú sa americkí experti. Ukrajinskej armáde to môže umožniť začať ohrozovať ruské pozície na západnej hranici Luhanskej oblasti a v oblasti Severodonecka a Lysyčanska.

"Ruské ministerstvo obrany nehovorilo o posledných ruských stratách v oblasti Lymanu a nie je pripravené na pád tejto časti frontu, čo pravdepodobne zhorší už tak nízku morálku," píše sa v správe inštitútu. Poznamenáva pritom, že podobná situácia sa vyvinula pred porážkou ruskej armády v Charkovskej oblasti, čo viedlo k panike medzi ruskými vojakmi.

ISW
@TheStudyofWar

NEW: Russian military leadership has likely failed to set information conditions for the potential defeat of Russian forces in #Lyman despite increasingly concerned discourse among Russian milbloggers regarding its potential envelopment by Ukrainian forces https://t.co/PgxSbjvRL6 https://t.co/VYaVlrRDw8

29.9.2022 o 2:47 · archivované: 29.9.2022 o 6:20

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Americké ministerstvo zahraničných vecí označilo výsledky pseudoreferend o pripojení k Rusku za vykonštruované a vymyslené v Moskve. "Je to vôľa Moskvy, nie slobodná vôľa Ukrajiny alebo jej ľudu," uviedol hovorca rezortu.

Ned Price zároveň dodal, že Spojené štáty očakávajú, že Rusko sa pokúsi anektovať na základe fingovaných referend časť ukrajinského územia.

"Nezáleží na tom, na čo si prezident Putin a jeho komplici robia nárok, tieto oblasti ostanú časťou Ukrajiny," vyhlásil Price. "Ukrajina má plné právo aj ďalej brániť svoju suverenitu a územnú celistvosť," dodal.

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí okrem toho uviedol, že jeho rezort ohlási v reakcii na referendá "dodatočné opatrenia". "Spojené štáty nikdy neuznajú ruské snahy o anexiu častí Ukrajiny," zakončil Price. (TASR)