Ukrajina Rusko Online: Lukašenko nariadil uviesť všetky bezpečnostné zložky do stavu pohotovosti

Šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer sa v New Yorku stretol s ministrami zahraničných vecí východného krídla NATO. Pri tejto príležitosti vyjadril presvedčenie, že Rusko vojnu na Ukrajine prehrá.

Ubezpečil tiež, že pomoc západných spojencov Kyjevu bude naďalej pokračovať.

Na zasadnutí sa zúčastnila aj námestníčka ministerstva zahraničných vecí USA Wendy R. Shermanová, z iniciatívy ktorej sa neformálne stretnutie uskutočnilo.

"Chcem zdôrazniť našu vďaku spojencom, ktorí vyslali svojich vojakov a techniku do bojovej jednotky NATO na našom území a ktorí chránia náš vzdušný priestor: konkrétne Česku, Nemecku, Holandsku, USA, Poľsku a Slovinsku. Aliancia je silná a jednotná, pripravená brániť sa voči akémukoľvek agresorovi, a Slovensko je jej pevnou súčasťou,“ uviedol Káčer.

Ministri z platformy, známej ako Bukureštská deviatka, prediskutovali posilňovanie východného krídla Aliancie. Vyjadrili spokojnosť s budovaním predsunutej obrany NATO na východnej hranici postavenej na 8 bojových skupinách od Baltského po Čierne more – vrátane Slovenska.

Hlavnou témou diskusie bola vojna na Ukrajine, jej súčasný vývoj a vyhliadky do budúcnosti.

"Naše stretnutie potvrdilo odhodlanie demokratických krajín, vrátane Slovenska, pokračovať s pomocou Ukrajine. Utrpenie ukrajinského ľudu, hrdinstvo ukrajinskej armády a rozvážnosť ukrajinského vedenia nás k tomu motivuje," uviedol slovenský minister.

Ministri B9 plne podporili skorý vstup Fínska a Švédska do Aliancie. Privítali tiež nový balík finančnej pomoci USA pre Ukrajinu, ako aj pre ďalších spojencov a partnerov v regióne, ktorí poskytujú napadnutej Ukrajine vojenskú pomoc.

B9 je neformálnym zoskupením deviatich krajín východného krídla Severoatlantickej aliancie - Slovenska, Česka, Poľska, Maďarska, Rumunska, Bulharska, Litvy, Lotyšska a Estónska. (TASR)

Ruský prezident Vladimir Putin odložil ohlásené vyjadrenie k Ukrajine na stredu. (SME)

Francúzsky prezident Macron označil ruskú inváziu na Ukrajinu za návrat do doby imperializmu. Macron sa takto vyjadril vo svojom prejave na všeobecnej rozprave Valného zhromaždenia OSN.

"To, čoho sme svedkami od 24. februára, je návrat do doby imperializmu a kolónií. Francúzsko to odmieta a bude sa vytrvalo snažiť o mier," povedal francúzsky prezident na VZ OSN. "Kto je teraz hegemónom, ak nie Rusko?" dodal.

Macron vystúpil s prejavom na všeobecnej rozprave VZ OSN len niekoľko hodín po tom, ako proruské úrady avizovali konanie referend o anexii v okupovaných častiach Ukrajiny. Tento krok odsúdili západné krajiny vrátane Francúzska.

"Tí, ktorí teraz mlčia o tomto novodobom imperializme, alebo sa na ňom tajne spolupodieľajú, prejavujú nový cynizmus, ktorý rúca svetový poriadok, bez ktorého nie je možný mier," povedal Macron. (TASR)

Francúzsky prezident Macron odsúdil proruskými úradmi plánované referendá o anexii častí Ukrajiny, pričom uviedol, že medzinárodné spoločenstvo ich neuzná. Akékoľvek hlasovanie o anexii je podľa jeho slov právne bezvýznamné.

"Myslím si, že to, čo Rusko ohlásilo, je výsmech," povedal novinárom v New Yorku pred svojím vystúpením na všeobecnej rozprave Valného zhromaždenia OSN. Ohlásenie referend označil za "novú provokáciu", ktorá nijako neovplyvní pozíciu Francúzska.

"Samotná myšlienka zorganizovať referendá v oblastiach, ktoré sú svedkami vojny a sužujú ich bombové útoky, je vrcholom cynizmu," dodal Macron. (TASR)

Ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo ruského veľvyslanca Bratčikova v súvislosti s nedávnymi vyhláseniami o údajnom znesvätení vojenského cintorína vojakov ruskej cárskej armády v obci Ladomirová. (TASR)

Turecký prezident Erdogan vyzval na spoločné hľadanie "dôstojného východiska" zo sedem mesiacov trvajúcej krízy, ktorú vyvolala ruská invázia na Ukrajinu. Tesne pred vystúpením na Valnom zhromaždení OSN telefonoval so Zelenským. 

Následne sa na medzinárodné spoločenstvo obrátil s naliehavou výzvou na mier.

"Spoločne musíme nájsť rozumné praktické diplomatické riešenie, ktoré poskytne obom stranám dôstojné východisko z krízy," povedal Erdogan vo svojom prejave. Dodal, že trvalý mier musí byť založený na ochrane územnej celistvosti Ukrajiny.

"Budeme ďalej vyvíjať čoraz viac úsilia na ukončenie vojny, ktorá v ostatných dňoch znovu vzplanula," povedal. Erdogan vyzval "všetky krajiny a medzinárodné organizácie", aby v tomto smere úprimne podporili úsilie Turecka. (TASR)

NATO a USA odsúdili proruskými úradmi plánované referendá o anexii častí Ukrajiny ako "fiktívne" a vyhlásili, že ich výsledky neuznajú.

"Tieto referendá sú urážkou zásad suverenity a územnej celistvosti, ktoré sú základom medzinárodného systému," povedal poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

Sullivan dodal, že referendá i údajný plán ruského vedenia povolať do vojny viac vojakov sú reakciou na nedávne neúspechy ruskej armády, keď ukrajinské jednotky znovu dobyli územia okupované dovtedy ruskými jednotkami.

"Toto nie sú kroky sebavedomej krajiny. Nie sú to akty sily, práve naopak," konštatoval Sullivan.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg - podobne ako USA - odsúdil plány Ruskom podporovaných úradov na usporiadanie referend na Ukrajine a varoval, že ide o ďalšiu eskaláciu vojny vyvolanú Kremľom.

"Fiktívne referendá nemajú žiadnu legitimitu a nemenia podstatu ruskej agresívnej vojny proti Ukrajine. Ide o ďalšiu eskaláciu Putinovej vojny," napísal generálny tajomník Severoatlantickej aliancie na Twitteri.

Zdôraznil, že "medzinárodné spoločenstvo musí odsúdiť toto hrubé porušenie medzinárodného práva a zintenzívniť podporu Ukrajine". (TASR)

Plány Ruska uskutočniť fingované referendá neovplyvnia postoj prezidenta Zelenského a ozbrojených síl Ukrajiny, povedal hovorca ukrajinského prezidenta Nykyforov.

Tieto „referendá" podľa neho naopak zrušia aj slabú možnosť ukončenia vojny diplomaciou. „Všetky medzinárodne uznávané ukrajinské územia budú oslobodené," dodal Nykyforov. (SITA, Kyiv Independent)

Ruská štátna duma schválila zákon, ktorý sprísňuje tresty za zločiny spáchané v čase všeobecnej mobilizácie. Zároveň pridali pojmy "mobilizácia" a "vojnový stav", ktoré tam doteraz neboli.

Napríklad za dezerciu, poškodenie vojenského materiálu alebo neuposlúchnutie rozkazu by nanovo hrozilo až desať rokov väzenia. Novela zákona zavádza až päťročný trest za ničenie zbraní počas vojny a až 15 rokov za rabovanie v čase vyhláseného vojnového stavu. Podľa agentúry Reuters by ruským vojakom tiež hrozilo až desať rokov za mrežami za dobrovoľnú kapituláciu.

Senát zákon prerokuje v stredu, uviedla agentúra RIA Novosti.

Návrh na zmenu zákona prichádza v čase, keď ukrajinská armáda oslobodzuje niektoré svoje územia od ruskej okupácie. Ruské úrady doteraz plány na vyhlásenie všeobecnej mobilizácie popierali, podotkla BBC, podľa ktorej sa však o mobilizácii začalo viac hovoriť po ukrajinskej protiofenzíve v Charkovskej oblasti.

Ruskí poslanci krátko po ruskej invázii na Ukrajinu schválili zavedenie trestnej zodpovednosti s možnosťou uložiť až 15 rokov väzenia za dezinformácie a za to, čo ruské úrady vyhodnotia ako klamlivé správy o ruskej armáde. (ČTK)

Putin nestráca len okupované územia, ale aj medzinárodných spojencov. Nepríjemné komentáre si vypočul od Indie, Číny aj Turecka. Bojuje sa nielen o dediny na východe, ale nereálne nie je ani oslobodenie Krymu. (SME)

Bieloruský vodca Lukašenko nariadil uviesť všetky bezpečnostné zložky do stavu pohotovosti, chce totiž nastoliť väčšiu disciplínu v spoločnosti, uviedli bieloruské štátne médiá.

Podľa agentúry DPA, Lukašenko pripravuje krajinu na vyhlásenie vojnového stavu.

"Ak je podľa vojnových noriem nutné uviesť nejakú vojenskú zložku do pohotovosti, potom tak musíme urobiť," uviedol Lukašenko podľa agentúry BelTA s tým, že situácia v regióne je "veľmi vážna".

Na Ukrajine sa podľa neho formujú jednotky, ktoré chcú zvrhnúť bieloruský režim a pripojiť krajinu k NATO. Lukašenko tiež prízvukoval urýchlené vytvorenie bieloruskej domobrany. Podľa jeho slov bieloruskej spoločnosti "chýba disciplína".

"Musíme zmobilizovať všetky vládne orgány, aby v krajine zaviedli disciplínu a poriadok," povedal Lukašenko na stretnutí so šéfom bieloruskej bezpečnostnej rady Aljaksandrem Valfovičom. (ČTK)

Rýchlosť, s akou si luhanskí a doneckí separatisti odhlasovali referendum o pripojení k Ruskej federácii – má sa konať o týždeň –, musela vyraziť dych aj našim najhorlivejším priateľom priamej demokracie. Píše Zuzana Kepplová. (SME)

Deštrukciu v Izjume vidieť všade. Od bombami zničených bytoviek cez nemocnicu, školy, pošty. Úrady objavili aj čerstvé hroby. Pach rozkladajúcich sa tiel je úplne všade a nepomáha ani respirátor, píše v reportáži Branislav Ondrášik. (SME)

Európska únia nikdy neuzná referendá nanútené ruskými okupantmi na Ukrajine a voči organizátorom vyvedie dôsledky, uviedol pre TASR Peter Stano, hovorca šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella. (TASR)

Výrok pophviezdy už dlho nevyvolal takú hystériu v ruskej spoločnosti vrátane najvyšších kruhov. Alla Pugačovová šokovala aj mňa. Že sa postaví na čelo povstaleckej kolóny kultúrnej elity, nečakal nikto. Píše Petra Procházková. (SME)

Plniť úlohy v rámci mnohonárodnej bojovej skupiny NATO na Slovensku by malo do 40 príslušníkov Ozbrojených síl a Vojenskej polície. Začať by mali od 1. októbra až do ukončenia činnosti aliančnej skupiny na Slovensku.

Návrh Ministerstva obrany odsúhlasila Národná rada.

"Príslušníci Ozbrojených síl a Vojenskej polície republiky budú plniť úlohy v rámci veliteľských štruktúr a v rámci pozemného komponentu," priblížil rezort obrany v predloženom materiáli. Pôsobiť majú pod určeným systémom velenia a riadenia NATO podľa pravidiel NATO.

Rezort pripomenul, že mnohonárodná bojová skupina NATO na Slovensku vznikla v reakcii na radikálnu zmenu bezpečnostného prostredia v Európe po vojenskej agresii Ruska na Ukrajine.

Členské štáty NATO sa dohodli na zriadení štyroch nových mnohonárodných bojových skupín posilnenej predsunutej prítomnosti pozdĺž východného krídla, ktoré doplnili existujúce štyri bojové skupiny v Pobaltí a Poľsku. Ich účelom je demonštrácia súdržnosti a deklarovanie pripravenosti brániť sa spoločne proti akejkoľvek hrozbe. (TASR)

Ruský akciový trh klesol v reakcii na oznámenie o referendách na okupovaných územiach Ukrajiny najviac za posledný mesiac. "Indexy jasne klesajú pre obavy z rizík mobilizácie a stanného práva," povedal analytik Tinkoff Investments Kirill Komarov. (The Guardian)

Putinov odporca Vladimir Osečkin tvrdí, že sa ho pokúsili zabiť. K incidentu malo dôjsť v meste Biarritz na juhozápade Francúzska, kde žije aj spolu s rodinou. Polícia začala vyšetrovanie.

Osečkin vedie mimovládnu organizáciu Gulagu.net, ktorá sa špecializuje na odhaľovanie zneužívania v ruských väzniciach.

Podľa Osečkina k incidentu došlo 12. septembra večer, keď bol so svojou manželkou a deťmi doma a pracoval v prítmí, pričom si na zábradlí jednej z terás všimol "pohybujúcu sa červenú bodku", ktorá sa hýbala smerom k nemu. Osečkinovci následne zavolali políciu. Po príchode polície bolo údajne v blízkosti počuť zvuky podobajúce sa na streľbu.

Osečkin dodal, že pred desiatimi dňami dostal informáciu, že do Francúzska pricestoval človek spojený s ruským podsvetím, ktorý má údajne za úlohu zabíjať ľudí v oblasti Biarritzu.

Zdroj blízky vyšetrovaniu, ktorý si neželal byť menovaný, pre agentúru AFP uviedol, že polícia sa začala zaoberať vyhrážkami, nie pokusom o vraždu Osečkina. Zmienený zdroj súčasne odmietol potvrdiť alebo vyvrátiť, že v blízkosti Osečkinovho bydliska sa strieľalo. (TASR)

McDonald's obnovil prevádzku v Kyjeve, prvýkrát po ruskej invázii. Americký reťazec sa po rozhovoroch s bezpečnostnými špecialistami a dodávateľmi rozhodol, že zatiaľ obnoví len doručovanie jedla.

Pred jednou z troch reštaurácií, ktoré obnovili prevádzku, sa vytvoril rad zamestnancov doručovacej spoločnosti, ktorí čakali na vyzdvihnutie objednávok.

"V rámci programu postupného znovuotvorenia sa v Kyjeve otvorí ďalších sedem prevádzok, po ktorých budú nasledovať ďalšie reštaurácie v hlavnom meste aj v iných mestách na západe krajiny," dodala americká spoločnosť.

Po zatvorení reštaurácií v Rusku a úplnom odchode McDonald's z tejto krajiny považujú mnohí Ukrajinci veľmi očakávané obnovenie prevádzky v Kyjeve za symbolický prejav podpory. (TASR)

KyivPost
@KyivPost

📹 #Kyivans are exhilarated that @McDonalds is back.

Long queues are reported at the reopened locations.

Video: INSIDER KYIV Telegram channel https://t.co/kqDGp5pqCE

Length: (00:00)

20.9.2022 o 16:06 · archivované: 20.9.2022 o 16:08

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusi majú strach z porážky, reaguje Kyjev na vyhlásenie referend v okupovaných oblastiach Ukrajiny. "Nepriateľ sa bojí," uviedol vedúci prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. Podľa ministra zahraničia Kulebu referendá nič nezmenia.

"Ukrajina vyrieši ruskú otázku. Hrozbu možno eliminovať iba silou," dodal Jermak.

Ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba tieto oznámenia v tweete tiež odmietol a označil referendá za "falošné".

"Rusko bolo a zostáva agresorom, ktorý nelegálne okupuje časti ukrajinskej pôdy. Ukrajina má plné právo oslobodiť svoje územia a bude ich naďalej oslobodzovať, bez ohľadu na to, čo povie Rusko," uviedol Kuleba. (CNN)

Dmytro Kuleba
@DmytroKuleba

Sham ‘referendums’ will not change anything. Neither will any hybrid ‘mobilization’. Russia has been and remains an aggressor illegally occupying parts of Ukrainian land. Ukraine has every right to liberate its territories and will keep liberating them whatever Russia has to say.

20.9.2022 o 14:29 · archivované: 20.9.2022 o 15:09

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rýchly ukrajinský protiútok spôsobil paniku v samozvaných separatistických republikách na východe. Washington Post si všíma, že oblasti sa snažia čo najrýchlejšie vyvolať referendá o pripojení k Rusku. (Washington Post)

Samozvané ľudové republiky na východe Ukrajiny plánujú v septembri referendá o pripojení k Rusku. Referendum sa má konať medzi 23. a 27. septembrom.

Rusmi podporovaný separatistický parlament v samozvanej Luhanskej ľudovej republike schválil zákon, ktorý načrtáva podrobnosti hlasovania o pripojení k Rusku. V rovnakom termíne chce referendum usporiadať aj vedenie samozvanej Doneckej ľudovej republiky, ktoré zákon schválilo len o niečo neskôr.

Referendum avizovali aj predstavitelia okupovanej juhoukrajinskej Chersonskej oblasti, ale bez konkrétneho dátumu.

K plánovaniu referenda sa pripojili aj proruské úrady v Záporoží. Informoval o tom miestny predstaviteľ Ruska Vladimir Rogov. (The Guardian, TASR)

Ruský parlament schválil prísnejšie tresty za trestné činy spáchané počas vojenskej mobilizácie či bojových operácií. Týka sa to dezercie, poškodenia vojenského majetku či neuposlúchnutia rozkazu nadriadeného. (TASR)

Slovinsko pošle Ukrajine 28 tankov M-55S výmenou za 35 nákladných áut a päť cisterien z Nemecka. Ľubľana a Berlín o výmene techniky rokovali niekoľko mesiacov.

Dohoda sa ale podľa slovinských médií zadrhla, pretože Slovinsko podľa nich pôvodne trvalo na dodávke moderných nemeckých tankov. Nakoniec dostane ťažkú vojenskú techniku, ale nie tanky, uviedla agentúra APA.

Tanky, ktoré Slovinsko teraz posiela na Ukrajinu, sú modernizovanou verziou sovietskych T-55. Ich úprava v 90. rokoch vykonaná v spolupráci s izraelskými spoločnosťami stála v tom čase viac ako 50 miliónov eur, píše APA. Tanky podľa agentúry neboli v prevádzke od roku 2006 a Ľubľana sa ich v roku 2018 neúspešne pokúšala predať.

V júni Slovinsko poslalo Ukrajine 35 bojových vozidiel pechoty BVP M-80A. Členská krajina Severoatlantickej aliancie vtedy výmenou za dar dostala od Spojených štátov poukaz na vybavenie slovinských ozbrojených síl. (ČTK)

Ukrajina bude súdiť troch ruských vojakov, ktorý počas okupácie dediny Jahidne "surovo zaobchádzali" s civilistami. Podľa Kyjeva sa zúčastnili na útokoch v dedine v Černihivskej oblasti, kde bolo celé týždne uväznených okolo tristo ľudí.

Podľa prokuratúry ruskí vojaci "so zbraňami v rukách násilím vnikli do domov civilistov a náhodne strieľali z automatických zbraní do priestorov, kde sa ukrývali dospelí a deti".

Ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová oznámila, že obvinení "vyvliekli miestnych obyvateľov von do mrazov a pod vyhrážkou, že ich zastrelia, ich nútili vyzliecť sa v prítomnosti žien a detí".

"Prejavili extrémnu krutosť, keď proti obetiam bezdôvodne použili telesné násilie - bili ich automatickými zbraňami," povedala Venediktovová. (TASR)

Rakúsky kancelár Nehammer obhajuje sankcie proti Rusku, ale vyzýva na ich prehodnocovanie a primeranosť. "Sankcie by nemali oslabovať viac nás než tých, voči ktorým majú byť v platnosti," povedal.

Nehammer pre rakúske médiá pred 77. zasadnutím Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Upozornil, že takéto opatrenia nesmú spôsobovať utrpenie žiadnej z krajín, ktorá sa na nich podieľa. "Preto napríklad v Rakúsku nie je žiadne embargo na plyn," povedal.

Sankcie však označil za "najmierovejší spôsob", ako vyjadriť protest voči vojne a utrpeniu a dať najavo, že to ďalej takto nemôže pokračovať.

Obyvateľstvo západných krajín vrátane Rakúska je podľa jeho slov frustrované, pretože sankcie nemajú taký účinok, aký sa očakával - najmä ukončenie vojny. To si však podľa neho vyžaduje trpezlivosť. "Sme presvedčení, že sankcie majú vážne dôsledky pre ruské hospodárstvo," povedal. (TASR)

Rada Európskej únie formálne schválila dodatočnú pomoc Ukrajine vo výške päť miliárd eur. Ide o druhú časť deväťmiliardového balíka. Krok podporili všetky členské štáty, vrátane Slovenska.

Európska komisia poskytuje úver vláde v Kyjeve za veľmi priaznivých podmienok. Predpokladom poskytnutia pomoci je, aby Ukrajina rešpektovala účinné demokratické mechanizmy napriek koncentrácii moci vo výkonnej zložke moci počas vojny.

Makrofinančná pomoc je núdzovým zdrojom, ktorý sa poskytuje za veľmi priaznivých podmienok pre krajiny susediace s Úniou, ktoré majú ťažkosti so zaplatením svojich účtov. Poslúži na podporu Ukrajiny v humanitárnej, rozvojovej, colnej a obrannej oblasti. (SITA)

Protitanková strela Javelin sa v začiatkoch Putinovej vojny stala symbolom ukrajinského vzdoru. Stala sa aj inšpiráciou pre novú patrónku Ukrajiny - polovážnu a položartovnú svätú Javelin. Diela s Madonou zvierajúcou protitankovú strelu už vyniesli milióny dolárov na pomoc Ukrajine. (SME)

Ruské sily v noci útočili na mesto Bachmut v Doneckej oblasti, ktoré sa snažia obsadiť už tri mesiace. Šéf miestnej vojenskej správy Pavlo Kyrylenko uviedol, že zasiahli výškovú budovu. Pod troskami podľa neho zostalo aj niekoľko civilistov.

Niektorí civilisti totiž zostali v meste aj napriek neustálemu ostreľovaniu.

Kyrylenko uviedol, že ostreľovanie prebiehalo aj v iných častiach Doneckej oblasti, a to v Siversku, Vuhledare a Avdiivke. (CNN)

Emine Dzheppar
@EmineDzheppar

#Bahmut, #Donetsk region, suffers from permanent shellings of #Russia. At night, #occupiers brutally hit the residential apartment. Rescue work is underway. #Russian war criminals must be held accountable for every single crime.
#StandWithUkraine #RussiaIsATerroristState https://t.co/biqg4n25H3

Length: (00:00)

20.9.2022 o 11:16 · archivované: 20.9.2022 o 11:40

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Kyjev získal všetky osobné údaje žoldnierov z Vagnerovej skupiny. Ukrajine sa podarilo napadnúť stránku, ktorá do ruskej súkromnej organizácie, verbuje väzňov. "Každý kat, vrah a násilník bude prísne potrestaný," uviedol minister pre digitálnu transformáciu Mychajlo Fedorov.

Vagnerovci utrpeli výrazné personálne straty v polovici augusta, keď zrejme viac ako stovka z nich prišla o život pri útoku ukrajinských ozbrojených síl na veliteľstvo Vagnerovcov v Popasnej v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Ruský miliardár a údajný šéf Vagnerovcov Jevgenij Prigožin útok prežil. (SITA)

Ukrajina na juhu potopila ruské plavidlo s vojakmi a zbraňami. "Pokusy o vytvorenie alternatívneho prechodu cez rieku Dnipro v oblasti Novej Kachovky a Kozackého boli neúspešné," uviedlo ukrajinského operačné velenie Juh. (SITA)

Hraničnými priechodmi prešlo v pondelok na Slovensko 2 349 ľudí z Ukrajiny, dokopy to je 814 748. O dočasné útočisko požiadalo 238 ľudí, dostalo ho už 94 267 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo spolu 583 855 ľudí. (TASR)

Kyjev a Moskva si vymenia dvesto vojnových zajatcov, povedal turecký prezident. Ruský prezident Putin podľa Erdogana ukázal vôľu konflikt na Ukrajine čo najrýchlejšie ukončiť. Výmena zajatcov je podľa neho "významný krok vpred".

Turecký prezident tiež uviedol, že akákoľvek invázia je neospravedlniteľná a že Rusko si podľa neho nemôže ponechať územia dobyté od začiatku invázie.

Naopak, skoré diplomatické urovnanie situácie podľa agentúry Interfax vylúčil hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Na sociálnych sieťach napísal, že snaha o rýchle uskutočnenie referend o pripojení k Rusku je "zásadný krok k ochrane ich záujmov a môže ďalej ospravedlniť použitie ruskej vojenskej sily na ich ochranu". (ČTK)

Čínsky dovoz uhlia z Ruska bol v auguste najvyšší za posledných päť rokov. Krajina doviezla 8,54 milióna ton uhlia, zatiaľ čo v júli to bolo 7,42 milióna ton. Oproti vlaňajšiemu augustu sa dovoz zvýšil o 57 percent. (TASR)

Ruská súkromná žoldnierska organizácia Vagnerova skupina sa snaží naverbovať väzňov do bojov na Ukrajinu, mnohí však odmietajú. Skupina utrpela na Ukrajine veľké straty, tvrdí vysokopostavený americký predstaviteľ.

"Naše informácie naznačujú, že Vagnerova skupina utrpela na Ukrajine vysoké straty, predovšetkým a neprekvapujúco medzi mladými a neskúsenými bojovníkmi," povedal novinárom nemenovaný predstaviteľ.

Americký predstaviteľ poukázal na nedávne videá na sociálnych sieťach, ktoré pri verbovaní zachytávajú Jevgenija Prigožina, napojeného na Vagnerovu skupinu. Záujem má nielen o ruských väzňov, ale aj o Tadžikov, Bielorusov a Arménov. Agentúra Reuters pripomína, že videá nezávisle neoverila. (TASR)

Cynická obluda: Ak sa niekto pri Žilinkovej urputnej snahe pátrať, či náhodou ruské hoaxy nie sú pravdivé, čudujete, či už nezašiel priďaleko, tak si položte otázku, že kto iný si môže také niečo dovoliť, keď nie on. (SME)

(zdroj: Cynická obluda)

USA by v budúcnosti mohli Ukrajine poskytnúť tanky. Uviedol to vysokopostavený predstaviteľ americkej armády, okamžité dodanie tankov však podľa neho nie je možné pre problémy s ich údržbou a výcvikom posádky. 

"Pozeráme sa na ukrajinské ozbrojené sily a do budúcnosti zvažujeme, aké spôsobilosti budú potrebovať a ako budú USA a naši spojenci schopní podporiť Ukrajinu pri budovaní týchto spôsobilostí," povedal nemenovaný predstaviteľ amerických ozbrojených síl v telefonáte s novinármi.

Spojené štáty zatiaľ neuvažujú nad dodávkami zbraňových systémov s dlhším doletom na Ukrajinu. Medzi ne napríklad patria presne navádzané rakety GMLRS pre raketomety HIMARS. Vojenský predstaviteľ nepovedal, či dodanie takýchto zbraní Kyjevu môže byť reálne v budúcnosti, píše CNN. (TASR)

Vezmime si údajné vojenské ohrozenie Západom. Putin vraví, že keby nezaútočil na Ukrajinu, už by na Moskvu uháňali divízie NATO. Kým doteraz sme to mohli odmietať ako sprostosť, teraz na to máme pečiatku. Píše Peter Tkačenko. (SME)

Britská premiérka Liz Trussová oznámi svetovým lídrom, že Spojené kráľovstvo na budúci rok minie najmenej 2,6 miliardy eur určených pre Ukrajinu. Pomoc v roku 2022 sľúbila krajina Kyjevu, aby sa mohol brániť proti ruskej okupácii.

Správa Financial Times ukazuje, že britská politika sa po pohrebe kráľovnej Alžbety II., vracia na "hlavné pódium" svetového diania, píše Reuters. Premiérka Trussová zároveň odlieta na svoj prvý veľký summit do New Yorku, kde sa začína všeobecná rozprava 77. Valného zhromaždenia OSN, ktoré bude trvať do 26. septembra. (TASR)

Ruská armáda podľa britskej rozviedky premiestnila časť svojich ponoriek z krymského prístavu Sevastopoľ na juh Ruska. Informuje o tom agentúra Reuters. Tento krok zrejme súvisí s úspešnou protiofenzívou ukrajinskej armády v posledných týždňoch.

"Velenie ruskej čiernomorskej flotily takmer určite presunulo svoje ponorky triedy Kilo z ich domovského prístavu v krymskom Sevastopoli do Novorossijska v Krasnodarskom kraji v južnom Rusku," napísalo britské ministerstvo obrany.

"Pravdepodobne to súvisí s nedávnou zmenou ohrozenia v dôsledku zvýšenej ukrajinskej schopnosti zasadiť údery dlhého dosahu," dodalo ministerstvo s tým, že v posledných dvoch mesiacoch čiernomorská flotila a jej hlavná základňa čelili útokom. (ČTK)

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 20 September 2022

Find out more about the UK government's response: https://t.co/gmR2GIiKs1

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/svK8sD2icX

20.9.2022 o 6:50 · archivované: 20.9.2022 o 8:03

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

IT ukrajinskej armády sa hacklo na webovú stránku Vagnerovej skupiny a zhabalo ich osobné údaje. "Máme všetky osobné údaje žoldnierov! Každý kat, vrah a násilník bude prísne potrestaný. Pomsta je nevyhnutná!", vyhlásili hackeri. (NEXTA)

Stratila kontakt s realitou, múdrosť nie vždy prichádza s vekom. Legendárna speváčka Alla Pugačovová sa za svoje vyjadrenia dostala v Rusku pod paľbu kritiky. Časť ľudí z kultúrnej sféry či prívrženci opozície jej však vyjadrili plnú podporu. (TASR)

Najvyšší predstaviteľ samozvanej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin vyzval lídra separatistov v susednej Luhanskej oblasti, aby spojili úsilie zamerané na prípravu referenda o pričlenení k Rusku.

Pušilin podľa videonahrávky zverejnenej na sociálnych sieťach lídrovi samozvanej Luhanskej ľudovej republiky Leonidovi Pasečnikovi v telefonáte povedal, že "naše kroky by mali byť synchronizované".

Výzva je podľa agentúry Reuters známkou nervozity Moskvou podporovaných predstaviteľov v Donbase z úspechu ukrajinskej protiofenzívy v regióne.

"Okupanti sú očividne v panike," vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pravidelnom televíznom príhovore s tým, že sa teraz sústredí na "rýchlosť" v oslobodených oblastiach. "Rýchlosť, s akou sa presúvajú naše jednotky. Rýchlosť pri obnove normálneho života," dodal.

Ukrajinský gubernátor Rusmi kontrolovanej Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj uviedol, že ukrajinské sily znova ovládli mesto Kreminna a dedinu Bilohorivka blízko mesta Lysyčansk, ktoré padlo po týždňoch bojov v júli.

"Luhanská oblasť je hneď vedľa. Deokupácia nie je ďaleko," citoval ho Reuters, ktorý pripomenul, že správy ukrajinských a ruských predstaviteľov z bojiska nebolo možné nezávisle overiť. (TASR)

Nemecko dodá Ukrajine ďalšie štyri samohybné húfnice a muníciu,  povedala nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová. Dodala, že v boji sa osvedčilo desať húfnic z Nemecka, aj osem ďalších, ktoré dodalo Holandsko.

"Ukrajina si tieto systémy veľmi pochvaľuje a vyjadrila želanie dostať ďalšie húfnice. V záujme pretrvávajúcej podpory Ukrajiny v jej odvážnom boji proti brutálnemu ruskému útoku Nemecko tejto žiadosti vyhovie," povedala Lambrechtová.

Ide o húfnice typu Panzerhaubitze 2000, ktoré podľa Lambrechtovej nedávno zmodernizovali.

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov pomoc od Nemecka privítal. "Vojenská pomoc od našich nemeckých priateľov je dôležitou súčasťou nášho spoločného víťazstva nad teroristami," napísal na Twitteri. (TASR)

Rusko už nemá kontrolu nad celou Luhanskou oblasťou, vyhlásil guvernér tamojšej oblasti Serhij Hajdaj po tom, ako ukrajinská armáda počas dňa dobyla späť obec Bilohorivka pri Lysyčansku. (The Guardian)

Na Ukrajine je zdokumentovaných už 34 000 vojnových zločinov zo strany okupantov. Podľa generálneho prokurátora Andreja Kostina sú teraz prioritou vyšetrovania zločiny spáchané v Charkovskej oblasti, najmä v meste Izium. (Kyiv Independent)