Ukrajina Rusko Online: Rusko už nemá kontrolu nad celou Luhanskou oblasťou, vyhlásil tamojší guvernér

Nemecko dodá Ukrajine ďalšie štyri samohybné húfnice a muníciu,  povedala nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová. Dodala, že v boji sa osvedčilo desať húfnic z Nemecka, aj osem ďalších, ktoré dodalo Holandsko.

"Ukrajina si tieto systémy veľmi pochvaľuje a vyjadrila želanie dostať ďalšie húfnice. V záujme pretrvávajúcej podpory Ukrajiny v jej odvážnom boji proti brutálnemu ruskému útoku Nemecko tejto žiadosti vyhovie," povedala Lambrechtová.

Ide o húfnice typu Panzerhaubitze 2000, ktoré podľa Lambrechtovej nedávno zmodernizovali.

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov pomoc od Nemecka privítal. "Vojenská pomoc od našich nemeckých priateľov je dôležitou súčasťou nášho spoločného víťazstva nad teroristami," napísal na Twitteri. (TASR)

Rusko už nemá kontrolu nad celou Luhanskou oblasťou, vyhlásil guvernér tamojšej oblasti Serhij Hajdaj po tom, ako ukrajinská armáda počas dňa dobyla späť obec Bilohorivka pri Lysyčansku. (The Guardian)

Na Ukrajine je zdokumentovaných už 34 000 vojnových zločinov zo strany okupantov. Podľa generálneho prokurátora Andreja Kostina sú teraz prioritou vyšetrovania zločiny spáchané v Charkovskej oblasti, najmä v meste Izium. (Kyiv Independent)

Už 146 tiel exhumovali forenzní experti z masového pohrebiska pri Iziume. Prevažne ide o civilistov. Objavili aj dve deti. Telá viacerých obetí vykazovali známky násilnej smrti, oznámil gubernátor oblasti Oleh Synehubov.

"Sú tam telá so zviazanými rukami či stopami po mučení. Na telách zosnulých sa tiež našli bodné rany či rany spôsobené výbušninami alebo šrapnelami," napísal Synehubov v príspevku zverejnenom na platforme Telegram. (TASR)

Praha daruje Ukrajine 20 električiek a dva autobusy, ktoré nepotrebuje. Príjemcom pomoci je charkovský mestský dopravný podnik, oznámil pražský dopravný podnik. Magistrát tak akceptoval žiadosť od starostu Charkova Ihora Terechova.

"Vozidlá, ktoré už v Prahe nemôžu slúžiť cestujúcim, nájdu potrebné využitie inde. Na Ukrajine bolo mnoho električiek aj autobusov úplne zdevastovaných z dôvodu invázie nezvaného ruského diktátora. Podporujeme tak rekonštrukciu ukrajinských miest, aby sa vojnoví utečenci mohli čo najskôr vrátiť späť do svojich domovov," povedal pražský primátor Zdeněk Hřib.

Námestník primátora Adam Scheinherr doplnil, že Praha podporuje dopravné podniky na Ukrajine dlhodobo. Pred niekoľkými rokmi darovala električky do Mariupola. (TASR)

Česko plánuje otvoriť ďalší zastupiteľský úrad na Ukrajine. Dôvodom je povojnová obnova a zákazky pre české firmy. Plán potvrdil český minister zahraničných vecí Jan Lipavský.

Česi by podľa predbežného plánu mali mať pri povojnovej rekonštrukcii Ukrajiny na starosti Dnepropetrovskú oblasť. Rezort zahraničných vecí chce preto zriadiť nový úrad vo východnej časti krajiny. Podľa spomínaného servera to má byť mesto Dnipro.

"Česko si identifikovalo Dnepropetrovskú oblasť, ktorá je druhou najväčšou a najľudnatejšou z ukrajinských samosprávnych oblastí a má významný ekonomický potenciál a tradičné vzťahy s Českou republikou ako oblasť, v ktorej má zmysel sa aktívne angažovať," spresnil Lipavský.

Záujem o účasť na povojnovej rekonštrukcii a danú oblasť má podľa neho aj český podnikateľský sektor.

České firmy by sa na Ukrajine mali zamerať najmä na energetiku, opravu škôl, dopravnú infraštruktúru, zdravotníctvo a likvidáciu ekologických škôd. O prvých kontraktoch sa podľa servera už rokuje. (TASR)

Ruskí vojaci sa motajú po uliciach a na trhovisku zháňajú zimnú výbavu. Aj takto vníma ruské mesto Belgorod úspešný protiútok Ukrajincov v Charkovskej oblasti. (SME)

Pri ruskom bombardovaní Charkovskej oblasti sa zranili najmenej dvaja ľudia. Jedenásťročný chlapec utrpel zranenia v Kupiansku a ďalšiu osobu hospitalizovali v okrese Čuhujiv, uviedol Oleh Sinehubov, šéf oblastnej vojenskej správy.

Bombardovanie poškodilo obytné budovy, komerčné budovy a infraštruktúrne zariadenia, dodal. Okrem toho podľa jeho slov šesť civilistov za uplynulý deň v oblasti zranili míny a všetci sú hospitalizovaní.

„Na oslobodených územiach Charkovskej oblasti je ohrozenie mínami veľmi vysoké,“ konštatoval Sinehubov. (SITA)

Občania Slovenska, ktorí si dnes želajú víťazstvo Ruska v jeho barbarskej vojne proti Ukrajine, v skutočnosti nepovažujú Slovensko za svoj domov. Pretože ak je náš domov dôležitý pre nás, chápeme jeho dôležitosť aj inde. Píše Ivan Mikloš. (SME)

Nemecká armáda dodá Ukrajine štyri samohybné húfnice a príslušnú muníciu, oznámilo nemecké ministerstvo obrany podľa agentúry DPA. Vybavenie pošle okamžite. 

Húfnica Panzerhaubitze 2000 má dostrel až 40 kilometrov, vyznačuje sa vysokou rýchlosťou streľby. Na obsluhu stačia tri osoby, píše Bundeswehr v popise systému. Po započítaní štyroch novoposlaných húfníc už ich Berlín Kyjevu poskytol celkovo 14, vyplýva z vládneho zoznamu dodaných zbraní.

Na projekte spolupracuje s Holandskom. (ČTK)

Ukrajinské ozbrojené sily prevzali kontrolu nad obcou Bilohorivka pri Lysyčansku, povedal šéf regionálnej vojenskej správy Serhij Hajdaj.

Zároveň odporučil byť trpezlivý v očakávaní rozsiahlej deokupácie Luhanskej oblasti, pričom poznamenal, že tento proces bude oveľa ťažší ako v Charkovskej oblasti.

NEXTA
@nexta_tv

The head of the #Luhansk regional military administration, Serhiy Hayday, said that the #Ukrainian Armed Forces had taken control of #Bilohorivka near #Lysychansk. https://t.co/Qjdh5WJVxV

19.9.2022 o 16:40 · archivované: 19.9.2022 o 16:50

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Moskovský mestský súd v odvolacom konaní znížil o jeden mesiac sedemročný trest väzenia nad komunálnym poslancom Alexejom Gorinovom, ktorý bol odsúdený za šírenie dezinformácie o ruskej armáde.

Gorinov tak musí absolvovať trest väzenia v trvaní šesť rokov a 11 mesiacov.

Informovala o tom britská stanica BBC, ktorá doplnila, že Gorinov ako poslanec zastupiteľstva moskovského Krasnoseľského okresu je prvým riadne zvoleným politikom z radov opozície, ktorý bol nepodmienečne odsúdený za kritiku vojenskej invázie na Ukrajine.

Zasadnutie moskovského mestského súdu sa v pondelok konalo za zatvorenými dverami - údajne kvôli vyhrážkam, ktoré súd dostal, doplnila BBC.

Gorinovovi advokáti informovali, že požiadali sudcu, aby prerušil trestné stíhanie a obrátil sa na Ústavný súd, keďže podľa ich názoru článok o dezinformáciách o armáde nie je v súlade s ústavou Ruskej federácie. Sudca ich podnet zamietol. (TASR)

Donedávna patrila Pugačevová k tým, ktorí sa potichu viezli. Nikto nečakal, že táto speváčka, ktorá profitovala na spomienkovej nostalgii za Sovietskym zväzom, v Rusku nanovo zadefinuje pojem vlastenectvo. Píše Soňa Jánošová. (SME)

Cynická obluda: Vedenie hokeja argumentuje, že čo i len trošku zásadový postoj voči hráčom z KHL si nemôžeme dovoliť, pretože by nám chýbali na majstrovstvách. Lebo čo to sú dáke masové hroby v porovnaní s dôležitosťou polohy kusu gumy na zamrznutej vode.

(zdroj: Cynická obluda)

Ruskom podporovaní separatisti na východe Ukrajiny odsúdili zamestnanca Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe  na 13 rokov väzenia za obvinenia z vlastizrady, informovali ruské tlačové agentúry.

"Porota sudcov uznala Dmitrija Pavloviča Šabanova vinným... a odsúdila ho na 13 rokov väzenia," uviedla tlačová agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na Najvyšší súd samozvanej Luhanskej ľudovej republiky.

Šabanov, ktorý bol zadržaný v apríli, je obvinený z poskytovania dôverných informácií zahraničným spravodajským službám, uvádza Agence France-Presse. (The Guardian)

Tri pobaltské krajiny, ktoré susedia s Ruskom, uzavreli svoje hranice pre väčšinu Rusov v reakcii na širokú podporu vojny na Ukrajine zo strany ruskej verejnosti.

Rozhodnutie prijali začiatkom tohto mesiaca premiéri Litvy, Lotyšska, Estónska a Poľska a uviedli, že tento krok bude chrániť bezpečnosť pobaltských štátov. Poľsko už skôr uplatnilo viaceré reštrikcie voči cestujúcim z Ruska, ale v pondelok sa hneď neobjavili signály ďalších obmedzení.

„Rusko je nepredvídateľný a agresívny štát. Tri štvrtiny obyvateľstva podporujú vojnu. Je neakceptovateľné, aby ľudia podporujúci vojnu mohli voľne cestovať po svete, do Litvy a EÚ,“ uviedla v pondelok litovská ministerka vnútra Agne Bilotaiteová.

„Ide aj o bezpečnostné aspekty, pretože takáto podpora vojnového stavu môže predstavovať hrozbu pre bezpečnosť našej krajiny a EÚ ako celku,“ dodala ministerka. (SITA)

Veľkí odberatelia zemného plynu v Nemecku si krátko zarezervovali kapacitu na odber z Ruska cez podmorský plynovod Nord Stream 1, ktorý je od konca augusta uzavretý. Uviedla to agentúra Reuters.

Nie je však jasné, čo záujem týchto firiem vyvolalo, keď Rusko nijako nenaznačilo, že by sa chystalo dodávky plynu v dohľadnej dobe obnoviť.

Rusko pred februárovou inváziou na Ukrajinu dodávalo do EÚ asi 40 percent jej spotreby plynu. Moskva tvrdí, že dodávky plynu prerušila z technických dôvodov a že západné sankcie ich neumožňujú vyriešiť. Politici v EÚ namietajú, že je to výhovorka a že Moskva využíva energiu ako zbraň. (ČTK)

Ukrajinskí vyšetrovatelia identifikovali päť detských obetí sexuálneho násilia zo strany vojakov ruskej armády. Ako referuje web Ukrajinská pravda, deti sú vo veku od štyroch do 16 rokov.

„Sú prípady zistené v trestnom konaní, ktoré sa týkajú sexuálneho násilia na deťoch. Ako obete tejto kategórie vojnových zločinov bolo identifikovaných päť detí vo veku od 4 do 16 rokov. Všetci si však uvedomujeme, že takýchto zločinov je oveľa viac,“ povedal generálny prokurátor Andrij Kostin.

Vraví, že pri práci s deťmi využívajú i prítomnosť psychológov. Dodal, že v niektorých prípadoch existujú svedectvá, ktoré môžu byť použité ako dôkaz v trestnom konaní.

Generálny prokurátor tiež potvrdil, že podľa oficiálnych údajov bolo z území, ktoré Ukrajina nekontroluje, deportovaných na územie Ruska a Bieloruska viac ako sedemtisíc detí. Doteraz bolo identifikovaných 5327 detí. (SITA)

Slovensko dostalo z EÚ 15,8 milióna eur v súvislosti s prílevom utečencov. Európska komisia rozdeľovala financie medzi členské štáty, ktoré boli najviac postihnuté hromadným prílevom osôb z Ukrajiny.

Slovensko dostalo 6,5 milióna eur z európskeho Fondu pre azyl, migráciu a integráciu a 9,3 milióna eur z Nástroja pre finančné riadenie hraníc a vízovú politiku. 

"Ide o verejnú podporu identifikovanú v grantovej zmluve na poskytovanie prvého prijatia pre vysídlené osoby z Ukrajiny prostredníctvom národných, lokálnych, respektíve regionálnych autorít a občianskych spoločností. Vyhodnotenie plnenia ukazovateľov bude predložené Európskej komisii formou záverečnej správy v októbri 2022," vysvetlila hovorkyňa rezortu vnútra Zuzana Eliášová. (TASR)

Trinásť ľudí zahynulo pri delostreleckom ostreľovaní v meste Doneck ovládanom separatistami, uviedol starosta mesta podporovaného Ruskom.

Agentúra Reuters uvádza, že separatistický starosta Donecka Alexej Kulemzin vo vyhlásení zverejnenom v aplikácii Telegram uviedol, že pri útoku na Kujbyševskij obvod v Donecku zahynulo 13 civilistov vrátane dvoch detí.

Mesto Doneck od roku 2014 ovláda Ruskom podporovaná Donecká ľudová republika.

Ukrajinská armáda naďalej drží pozície na predmestí Donecka a mesto sa v posledných mesiacoch opakovane dostáva pod delostreleckú paľbu.

Guardian dodáva, že správy z bojiska zatiaľ nemôže overiť. (The Guardian)

Americká veľvyslankyňa na Ukrajine Bridget Brinková zopakovala postoj Washingtonu, že kontúry svojho víťazstva a čas a formát rokovaní s Ruskom určí Ukrajina sama. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.

Brinkovej sa v interview pýtali na dôvody ostatnej návštevy šéfa americkej diplomacie Anthonyho Blinkena v Kyjeve, keďže predstavitelia na tejto úrovni nezvyknú cestovať bez konkrétneho a dôležitého cieľa. „Verejne aj na uzavretých stretnutiach povedal, že hlavným účelom návštevy je vyjadriť, že prezident Joe Biden neochvejne podporuje Ukrajinu,“ odpovedala veľvyslankyňa.

Na otázku, ako by sa mala vojna skončiť a či by na konci mali byť rokovania, Brinková odpovedala, že o tom rozhodne Ukrajina. „Nie raz sme povedali a potvrdil to tu aj minister zahraničných vecí. Demokraticky zvolený líder Ukrajiny musí rozhodnúť, kedy sa začnú rokovania, ako budú pokračovať a čo predstavuje víťazstvo... Cieľom našej politiky je suverénna, demokratická a prosperujúca Ukrajina, schopná brániť sa a odradiť ruskú agresiu. Za týmto účelom podporujeme schopnosť Ukrajiny rozhodovať o svojej budúcnosti,“ dodala niekdajšia veľvyslankyňa na Slovensku. (SITA)

Kremeľ tvrdí, že tvrdenia, že v ukrajinskom Izjume boli nájdené masové hroby, sú "klamstvá". Ukrajinské ministerstvo obrany uviedlo, že v meste našli najmenej 440 neoznačených hrobov.

Ukrajinský prezident Zelenskyj v piatok povedal, že niektoré telá, ktoré tam našli, mali stopy po mučení, pričom obvinil Rusko z „krutosti a terorizmu“.

Exhumácia tiel z masového pohrebiska v Izjume bude trvať ďalšie dva týždne. V Izjume podľa slov tamojšieho starostu Marčenko nenašli žiadne ďalšie hroby, no „sú informácie, že existujú, pátranie pokračuje“.

(AFP, CNN)

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 54 650 ruských vojakov, pričom len za ostatný mesiac počas protiofenzívy ukrajinskej armády zahynulo zhruba 10-tisíc okupantov.

Informoval o tom generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 2212 tankov, 4720 bojových obrnených vozidiel, 3581 vozidiel a palivových nádrží, 1313 delostreleckých systémov, 312 odpaľovacích raketových systémov, 168 systémov protivzdušnej obrany, 217 vrtuľníkov, 251 lietadiel, 920 dronov, 238 striel s plochou dráhou letu, 15 lodí a 125 kusov špeciálnej techniky. (SITA)

Ministerka kultúry Natália Milanová získala vyznamenanie Rád kňažnej Oľgy III. stupňa. O udelení ocenenia rozhodol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Dostala ho za pomoc a podporu Ukrajine a jej kultúre. (TASR)

Rusko a Čína sa dohodli na prehĺbení obrannej spolupráce so zameraním na vykonávanie spoločných vojenských cvičení. Oznámila to Bezpečnostná rada Ruskej federácie.

"Obe strany (Čína a Rusko) sa dohodli na ďalšej vojenskej spolupráci so zameraním na spoločné cvičenia a hliadkovanie, ako aj na posilnenie kontaktov medzi generálnymi štábmi," uviedla vo vyhlásení Ruská bezpečnostná rada.

Správa o prehĺbení obrannej spolupráce medzi Moskvou a Pekingom prichádza v čase, keď je tajomník SBRF Nikolaj Patrušev na návšteve Číny. (TASR)

Rusko prišlo na Ukrajine za uplynulých desať dní pravdepodobne najmenej o štyri bojové lietadlá. V pravidelnom hodnotení vývoja vojny na Ukrajine to v  uviedlo britské ministerstvo obrany.

Zvýšené straty sú podľa britského rezortu obrany výsledkom toho, že ruské letectvo začalo viac riskovať pri poskytovaní leteckej podpory pozemným silám počas ukrajinského protiútoku.

Ruskí piloti majú o situácii na bojisku často málo informácií, napísalo britské ministerstvo obrany. Dodalo, že pre rýchly posun frontových línii niektoré ruské lietadlá pravdepodobne "zablúdili nad nepriateľským územím do hustejších zón protivzdušnej obrany". (TASR)

Americký prezident Joe Biden varoval v rozhovore na CBS Vladimira Putina, že použitie jadrových alebo iných nekonvenčných zbraní proti Ukrajine by vyvolalo „následnú“ reakciu USA.

Biden pochválil Ukrajincov za ich odvážny boj proti obrovskej ruskej invázii a povedal, že „porážajú Rusko“.

Na otázku, ako definovať víťazstvo pre Kyjev, odpovedal, že „vyhrať vojnu na Ukrajine znamená úplne dostať Rusko z Ukrajiny“. (The Guardian)

V dôsledku výbuchu v meste Svatove v Luhanskej oblasti zomrelo približne 200 ruských okupantov. Informoval o tom šéf regionálnej samosprávy v Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.

„Dnes večer nastal vo Svatove výbuch v bývalej autobusovej stanici, z ktorej si Rusi urobili hotel. Zahynulo tam asi 200 vojakov ruskej armády,“ poznamenal Hajdaj.

Dodal, že Rusi sťahujú jednotky na frontovú líniu a pripravujú sa na obranu. „Vybuchujú však aj sklady a môžu mať určité problémy s muníciou,“ poznamenal.

Hajdaj tiež informoval, že okupanti „veľmi aktívne rušia všetku komunikáciu, mobilnú aj internetovú, a vykonávajú dôkladné kontroly miestneho obyvateľstva“, pretože hľadajú ukrajinských partizánov. (SITA)

Ruské okupačné sily ostreľovali Juhoukrajinskú jadrovú elektráreň v Mykolajevskej oblasti, uviedla energofirma Enerhoatom. Rakety dopadli tristo metrov od reaktorov a poškodili budovy.

Reaktory Juhoukrajinskej elektrárne poškodené neboli a pracujú normálne. Útok poničil tiež neďalekú hydroelektráreň a elektrické vedenie.

Podľa ukrajinského generálneho štábu sa ruská armáda snaží predovšetkým obsadiť celú Doneckú oblasť, organizovať obranu a držať dobyté územia. Ruské okupačné sily v noci na dnes ostreľovali okrem iného aj mesto Záporoží.

V noci na pondelok ruské okupačné sily tiež vykonali raketový útok na mesto Záporožie, oznámil náčelník oblastnej vojenskej správy Oleksandr Staruch. Podľa neho Rusi vypálili najmenej osem striel. Starosta mesta Anatolij Kurtjev spresnil, že podľa predbežných informácií boli zasiahnuté dva objekty mestskej infraštruktúry.

Generálny štáb ozbrojených síl Ukrajiny potvrdil, že ruské sily pokračujú v ostreľovaní domov civilistov a objektov civilnej infraštruktúry. (ČTK)

Ukrajinská protiofenzíva v Chersonskej oblasti napreduje. Rusi sa ju snažia spomaliť a ustúpiť do chránenejších pozícií, než aby ju zastavili alebo zatlačili späť, referuje americký Inštitút pre štúdium vojny.

Pokračujúce ukrajinské útoky na ruské pozemné trasy cez rieku Dnipro v západnej časti Chersonskej oblasti majú čoraz väčší vplyv na ruské dodávky na pravom brehu.

Najnovšie správy naznačujú nedostatok potravín a vody v Ruskom okupovanom Chersone a prinajmenšom dočasné oslabenie paľby ruského delostrelectva.

Podľa ISW na niektorých miestach frontovej línie ukrajinská armáda postúpila po tom, čo si poradila s ruskými jednotkami. V nadchádzajúcich týždňoch ukrajinské sily pravdepodobne získajú späť väčšinu západnej časti Chersonskej oblasti, ak nie celú, v prípade, ak budú pokračovať v narúšaní ruských trás a ďalej postupovať.

Rusi sa v rámci riadeného ústupu snažia ustúpiť na chránenejšie pozície, aby sa vyhli chaotickému ústupu podobnému tomu, aký nedávno predviedli v Charkovskej oblasti. Podľa ISW môže byť ukrajinský postup pomalší, ak sa ruské sily zosúladia.

Ukrajinské jednotky pokračujú v posilňovaní svojich pozícií na východnom brehu rieky Oskil v Charkovskej oblasti, a to napriek snahe Ruska ich zadržať.

Donecká oblasť je v súčasnosti jediným regiónom, kde sa ruské sily stále pokúšajú viesť útočné operácie. Podľa ISW odtiaľ prichádzajú nepravidelné správy o obmedzených ukrajinských protiútokoch, no nič nenasvedčuje tomu, že Ukrajina pripravuje v oblasti rozsiahlu protiofenzívnu operáciu.

ISW
@TheStudyofWar

Russian President Vladimir #Putin is increasingly relying on irregular volunteer and proxy forces rather than conventional units and formations of the #Russian Federation Armed Forces.

https://t.co/FnqcLd1RQo https://t.co/9mwlzs8RwA

19.9.2022 o 5:34 · archivované: 19.9.2022 o 8:15

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Obnova Ukrajiny potrvá roky, Slovensko pri nej už zohráva významnú úlohu, hovorí v rozhovore Pavlo Šeremeta, bývalý ukrajinský minister ekonomického rozvoja a obchodu s tým, peniaze budú žiadať aj od Ruska. (SME)

Ukrajina získa naspäť všetky Ruskom okupované územia, vyhlásil prezident Zelenskyj. "Možno sa niekomu bude zdať, že sme sa nechali sériou víťazstiev ukolísať," povedal s tým, že v skutočnosti ide o prípravu na ďalšiu etapu protiofenzívy.

Jej cieľom je znovu získať kľúčové mestá Mariupoľ, Melitopoľ a Cherson. "Keďže Ukrajina musí byť slobodná - jej celé územie," ukrajinská armáda sa nebude snažiť dobyť späť len územie, ktoré ovládala pred začiatkom ruskej invázie, ale aj územie na Donbase a Kryme, ktoré je od roku 2014 v rukách proruských separatistov, povedal Zelenskyj.

"Izjum, Balaklija, Kupjansk a Charkovská oblasť všeobecne - to sú mestá a obce, ktoré sme oslobodili. Teraz znejú tieto slová, "vymenoval Zelenskyj miesta, kde sa v posledných dňoch podarilo Kyjevu obnoviť kontrolu.

"Znie aj Mariupoľ, Melitopoľ a Cherson, ale budú znieť ešte častejšie a hlasnejšie, keď ich oslobodíme. Bude znieť aj Doneck, Horlivka a Luhansk. Aj Džnankoj, Jevpatorija a Jalta, "načrtol Zelenskyj plány na znovudobytie juhu Ukrajiny, Donbasu a polostrova Krym.

Po invázii na Ukrajinu vo februári sa Rusko zmocnilo rozsiahlych oblastí na juhu a východe krajiny a v súčasnosti stále okupuje približne pätinu ukrajinského teritória.

Členovia ruskej Rady pre rozvoj občianskej spoločnosti a ľudských práv, pôsobiacej pri kancelárii prezidenta Ruskej federácie, žiadajú vysvetlenie nasadenia odsúdených osôb do bojových operácií ruskej armády na Ukrajine.

Vo svojej žiadosti sa členovia rady odvolávajú na informácie, ktoré zverejnili viaceré prokremeľské televízne kanály

Ruské televízie priniesli reportáže o mužoch odsúdených na nepodmienečné tresty väzenia, ktorí boli nasadení do bojov na Ukrajine.

Signatári výzvy pripomínajú, že väzňa, ktorý si neodpykal celý trest, je možné prepustiť len na základe milosti udelenej prezidentom, vyhlásením amnestie schválenej parlamentom, prípadne zmenou trestu na podmienečný, o čom rozhoduje súd.

Autori dovolania žiadajú teraz generálneho prokurátora, aby "vysvetlil, na základe čoho sú tieto osoby prepustené z výkonu trestu - ak sú tieto informácie pravdivé".

Prvé správy o tom, že do vojny na Ukrajine boli nasadení aj odsúdení, ktorým za to ponúkali peniaze a amnestiu, sa objavili už v júli, pripomenula BBC. Na federálnej úrovni sa ruské úrady k týmto obvineniam nevyjadrili a neodpovedali ani na otázky médií. Regionálne oddelenia federálnej väzenskej služby označili správy o nábore väzňov za dezinformácie a nezmysly.

BBC však poukázala na to, že pred pár dňami sa na rôznych sociálnych sieťach objavilo video, na ktorom muž nápadne podobný oligarchovi Jevgenijovi Prigožinovi agituje v jednej z ruských väzníc, aby sa väzni pridali k súkromnej polovojenskej organizácii známej ako Vagnerova skupina.

V uniknutom videu Prigožin, známy aj pod prezývkou Putinov kuchár, ponúka väzňom slobodu výmenou za šesť mesiacov služby v žoldnierskej organizácii spájanej s jeho menom. (TASR)