Ukrajina Rusko Online: Ruský parlament zvažuje, že si predvolá ministra obrany Šojgua

V ukrajinskom Izjume našli po jeho oslobodení ukrajinskými silami provizórne pohrebisko so 440 hrobmi. Stanici Sky News to povedal náčelník policajného vyšetrovacieho oddelenia pre Charkovskú oblasť Serhij Bolvinov.

Fotografie a zábery drevených krížov na väčšinou nijako neoznačených hroboch zverejnila stanica Nastojaščeje vremja, ktorej o náleze cintorína povedal splnomocnenec pre nezvestné osoby Oleh Kotenko. Na svojom twitteri publikoval fotografie aj známy reportér Iľja Ponomarenko.

Illia Ponomarenko
@IAPonomarenko

Graves of Izium.
Those killed under Russian occupation.
By @den_kazansky https://t.co/vInOLnrYY4

15.9.2022 o 22:35 · archivované: 15.9.2022 o 23:50

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

O nájdení hrobu hovoril aj prezident Zelenskyj. "Chceme, aby svet vedel, čo spôsobila ruská okupácia," povedal. Počet nájdených tiel či príčinu ich smrti však nešpecifikoval.

Zelenskyj prirovnal Izjum k mestám Buča a Mariupoľ, ktoré sa stali symbolmi zverstiev spáchaných počas ruskej invázie na Ukrajinu. Rusko musí podľa jeho slov niesť zodpovednosť za túto vojnu. "Urobíme pre to všetko," dodal.

Všetky telá podľa policajného náčelníka Bolvinova plánujú úrady vyzdvihnúť a podrobiť ich forenznému vyšetrovaniu.

"Je to pre mňa naozaj šokujúce a hrozné. Je to zločin proti ľudskosti. V civilizovanom svete v roku 2022 by to tak nemalo byť," povedal pre Sky News Bolvinov.

"Vieme, že niektorí ľudia boli zabití, ďalší zomreli kvôli delostreleckej paľbe, takzvaným traumám z výbuchu míny. Ďalší kvôli náletom," odpovedal Bolvinov na otázku, ako pochovaní ľudia zomreli. Doplnil, že presnú príčinu smrti vyjaví až vyšetrovanie. (ČTK)

Spojené štáty zaviedli nové sankcie voči desiatkam jednotlivcov a spoločností, ktoré podporovali ruskú vojnu na Ukrajine. Opatrenia zahŕňajú zmrazenie aktív a zákaz pre americké spoločnosti, aby obchodovali s týmito osobami a firmami.

Americké ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že zaviedlo sankcie voči najmenej 23 predstaviteľom úradov a 31 ruským vládnym úradom a firmám za ich úlohu v podpore vojny. Na niektoré z týchto osôb a spoločností sa už vzťahovali sankcie, ktoré USA prijali predtým.

Medzi zasiahnutými osobami je 17 predstaviteľov ruských a ukrajinských úradov, ktorí údajne spolupracovali s ruskou vládou pri destabilizácii Ukrajiny. Ďalších päť osôb sa podieľalo na údajnom odcudzení ukrajinského obilia.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken uviedol, že "Spojené štáty budú aj naďalej podnikať kroky proti tým", ktorí podporujú ruský obranný priemysel, porušovanie ľudských práv zo strany Ruska a jeho pokusy legitimizovať okupáciu ukrajinského územia. (TASR)

Predsedníčka Európskej komisie chce, aby sa Putin postavil pred Medzinárodný trestný súd za vojnové zločiny na Ukrajine. Uviedla to agentúra AFP s odvolaním sa na rozhovor, ktorý von der Leyenová poskytla televíznemu kanálu nemeckého denníka Bild.

"To, že Putin musí túto vojnu prehrať a čeliť zodpovednosti za svoje činy, je pre mňa dôležité," povedala.

Von der Leyenová podľa svojich vyjadrení považuje za "možné", že ruský prezident sa jedného dňa postaví pred Medzinárodný trestný súd, pretože "je zodpovedný" za vojnové zločiny na Ukrajine.

Šéfka eurokomisie pre Bild takisto uviedla, že Ukrajina urýchlene potrebuje aj finančnú podporu. Povedala tiež, že Ukrajina má ohromnú motiváciu. "Vedia, za čo bojujú," vyhlásila a dodala, že "priatelia vo svete robia všetko pre to, aby Ukrajina dostala tie správne zbraňové systémy", píše Bild. (TASR)

Dolná komora ruského parlamentu zváži, či si predvolá ministra obrany Sergeja Šojgua na vypočutie na neverejnom zasadnutí. Nie je známe, že by si Štátna duma niekedy predvolala ministra obrany, aby jej vysvetlil činnosť rezortu. (TASR)

Ukrajinské ozbrojené sily zničili v noci na štvrtok základňu ruských okupantov v Novej Kachovke v Chersonskej oblasti. Na Telegrame o tom informovalo oddelenie strategickej komunikácie ukrajinských ozbrojených síl.

„Výsledok dnešného fajčenia na jednej z ruských základní v Novej Kachovke,“ uviedli ozbrojené sily a pripojili viacero fotografií zničenej základne.

🇺🇦 Ukraine Weapons Tracker
@UAWeapons

#Ukraine: The results of a precision strike (Presumably from HIMARS/M270 systems) against a Russian base in Nova Kakhovka back in July; 5-8 supply and utility/communications Kamaz trucks destroyed. https://t.co/CDyqcI54ST

15.9.2022 o 11:43 · archivované: 15.9.2022 o 18:28

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu prijala rezolúciu, v ktorej vyzýva Rusko, aby sa stiahlo zo Záporožskej jadrovej elektrárne. Jej predstavitelia nedávno konštatovali, že pri bojoch bola narušená "fyzická integrita" elektrárne.

Rada guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu schválila rezolúciu s výzvou, aby Moskva "okamžite zastavila všetky akcie proti a v Záporožskej jadrovej elektrárni a všetkých ďalších nukleárnych zariadeniach na Ukrajine".

Za uznesenie v 35-člennej rade dozornej agentúry OSN sídliacej vo Viedni hlasovalo 26 krajín, dve boli proti a sedem sa zdržalo hlasovania, uviedli diplomati. Proti podľa nich hlasovali Rusko a Čína.

Najväčšia jadrová elektráreň v Európe je vzhľadom na obavy o bezpečnosť počas vojny na Ukrajine predmetom značnej pozornosti. Elektráreň kontrolujú ruské sily, jej prevádzku však naďalej zabezpečujú ukrajinskí pracovníci, ktorí podľa tvrdenia šéfa ukrajinskej jadrovej spoločnosti boli vystavení aj väzneniu a mučeniu. (TASR)

Ukrajina chce vstúpiť na jednotný trh Európskej únie, oznámil prezident Zelenskyj. Podľa neho je to naliehavá záležitosť počas cesty k štatútu členskej krajiny EÚ. Zelenskyj je presvedčený, že sa tak stane a bude to "jedno z najdôležitejších víťazstiev jeho krajiny".

Zelenskyj požiadal o prijatie Ukrajiny za členskú krajinu Európskej únie 28. februára, v piaty deň ruskej invázie na Ukrajinu, pripomína AFP. Únia Ukrajine v júni udelila štatút kandidátskej krajiny.

Predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová na tlačovej konferencii počas návštevy Kyjeva povedala, že prístupový proces Ukrajiny s EÚ je "na dobrej ceste".

"Je pôsobivé vidieť rýchlosť, odhodlanie a presnosť, s akou postupujete," odkázala Ukrajincom. "Zhodli sme sa, že musíme čo najviac pracovať na tom, aby mala Ukrajina viac obchodu, viac príjmov," doplnila s tým, že vstup tejto krajiny na jednotný európsky trh je možný. (TASR)

EÚ uvoľní 100 miliónov eur na obnovu ukrajinských škôl. Pri návšteve Kyjeva to povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. S ukrajinským prezidentom tiež rokovala o ďalšom ekonomickom zbližovaní Ukrajiny. (ČT24)

Pre Ukrajinu je prioritou, aby od svojich spojencov získala systémy protivzdušnej obrany. Po stretnutí s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou v Kyjeve to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Šéfka komisie, ktorá Ukrajinu navštívila tretíkrát od februárového začiatku ruskej invázie, krajinu chválila za jej pokrok v úsilí o vstup do EÚ.

Zelenskyj povedal, že jeho krajina systémy protivzdušnej obrany potrebuje na to, aby mohla chrániť svoje mestá pred ruskými útokmi. Dodal, že systémy, ktoré Ukrajine už skôr sľúbilo Nemecko a Spojené štáty, ešte nedorazili. (ČTK)

Vojnou zmietaná Ukrajina bude mať podporu EÚ  tak dlho, ako to bude potrebné. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová to povedala na návšteve Kyjeva. 

"Nikdy sa nebudeme môcť vyrovnať obetiam, ktoré prinášajú Ukrajinci... ale môžeme vám povedať, že vaši európski priatelia budú po vašom boku tak dlho, ako to bude treba," uviedla von der Leyenová na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Šéfka komisie tiež povedala, že prístupový proces Ukrajiny s EÚ je "na dobrej ceste".

"Je pôsobivé vidieť rýchlosť, odhodlanie a presnosť, s akou postupujete," odkázala Ukrajincom. "Zhodli sme sa, že musíme čo najviac pracovať na tom, aby mala Ukrajina viac obchodu, viac príjmov," doplnila s tým, že vstup tejto krajiny na jednotný európsky trh je možný.

Von der Leyenová súčasne privítala rozhodnutie Európskeho parlamentu, ktorý vo štvrtok schválil úvery pre Ukrajinu v hodnote viac ako piatich miliárd eur. Prvá časť môže byť podľa nej vyplatená v polovici októbra po očakávanom súhlase členských štátov.

Tieto financie by mali byť použité na bežnú prevádzku štátu, vysvetľuje DPA. Pôžičky sú kryté zárukami členských štátov, pretože v rozpočte EÚ podľa eurokomisie už nie sú k dispozícii dostatočné zdroje. (TASR)

V južnej časti Rusmi okupovaného Melitopolu, mesta v Záporožskej oblasti, boli hlásené dva silné výbuchy, uviedol starosta Melitopolu Ivan Fedorov. Nekonkretizoval výbuchy, ale naznačil „straty nepriateľa“. (The Guardian)

Takmer všetky členské krajiny EÚ okrem Maďarska súhlasili s prijatím návrhu rezolúcie, ktorou Radu OSN pre ľudské práva požiadajú o vymenovanie experta na monitorovanie situácie v Rusku. 

Dvojica diplomatov pre agentúru AFP uviedla, že týchto 26 z celkového počtu 27 členských krajín EÚ plánuje radu požiadať, aby vymenovala tzv. špeciálneho spravodajcu. Ten by mal sledovať situáciu v oblasti ľudských právu v Rusku.

Zasadnutie rady sa koná od 12. septembra do 7. októbra tohto roka v švajčiarskej Ženeve. (TASR)

24. február zmenil životy nielen ľuďom na Ukrajine, ale aj nám. V máji mala v SND premiéru hra s úsečným názvom 24. Vznikla teda expresne - publikum si inscenáciu o dopadoch vojny na nás všetkých mohlo pozrieť už tri mesiace po jej vypuknutí.

V hre účinkujú Zuzana Fialová, Gabriela Dzuríková, Ivana Kuxová, Jakub Rybárik a Branislav Bystriansky. Výnimočné je, že herečky a herci vstupujú do deja aj so svojou skutočnou identitou - hovoria vlastné príbehy zo života a hovoria aj o mentálnom zdraví.

„Tá hra je kolektíva práca. Herci veľmi aktívne participovali na výslednej podobe,” hovorí v podcaste Ľudskosť režisérka Valéria Schulzová, pod ktorej vedením hra vznikla.

Nemecko poskytne ukrajinskej armáde 50 obrnených vozidiel Dingo a dva salvové raketomety MARS s muníciou. Oznámila to nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová. 

Salvové raketomety MARS, ako nemecká armáda označuje americké zariadenia M270 MLRS, už Berlín podľa vládneho zoznamu dodaných zbraní poskytol Ukrajine aj s muníciou tri.

Teraz k nim podľa Lambrechtovej pridá ďalšie dva s 200 raketami. (ČTK)

87 percent obyvateľov Ukrajiny odmieta, aby ich krajina robila územné ústupky voči Rusku. Vyplýva to z prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu, o ktorom informovala agentúra Reuters.

Drvivá väčšina opýtaných nechce, aby sa ich krajina vzdala časti svojho územia, aj keď to bude znamenať predĺženie vojny.

Reuters podotýka, že podiel ľudí, ktorí sa vyslovili proti územným ústupkom, oproti predchádzajúcim prieskumom vzrástol. V júli sa voči nim odmietavo vyjadrilo 84 percent respondentov, v máji 82 percent. (ČTK)

Ruskom okupovaná Luhanská oblasť by nemala očakávať rýchle oslobodenie, ako je vidieť v Charkovskej oblasti, povedal guvernér Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. Ťažké boje podľa neho pokračujú v mnohých smeroch, vrátane Luhanskej oblasti.

"Charkovský ‚okamžitý‘ scenár sa nezopakuje," vyhlásil Hajdaj. "Pripravujú sa na obranu: Rusi kopú pri Svatove a Troitske," uviedol na Telegrame. Dodal, že ruskí vojaci teraz zhromažďujú mužov vo väzniciach.

"Budeme musieť tvrdo bojovať za náš región," konštatoval Hajdaj. "Rusi sa pripravujú na obranu." (The Guardian)

Ak USA dodajú Ukrajine rakety dlhšieho doletu, prekročia podľa Moskvy červenú čiaru. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová uviedla, že USA sa potom stanú stranou konfliktu.

Ukrajina už používa delostrelecké raketové systémy s vysokou pohyblivosťou vyrobené v USA. Zacharovová dodala, že Rusko si „vyhradzuje právo brániť svoje územie". (The Guardian)

Poslanci Európskeho parlamentu odobrili pôžičku vo výške päť miliárd eur s cieľom pomôcť Ukrajine pokryť jej akútne potreby financovania spôsobené inváziou Ruska. 

Na tejto podpore sa minulý týždeň dohodli ministri financií Európskej únie. Udialo sa tak počas neformálneho zasadnutia Rady ministrov financií EÚ a Euroskupiny v Prahe v dňoch 9. a 10. septembra.

Krok podporili všetky členské štáty, vrátane Slovenska, pričom je to druhá časť sľúbeného balíka z mája vo výške deväť miliárd eur. V rámci prvej tranže už bola vyplatená miliarda eur. (SITA)

Ruský prezident Vladimir Putin ocenil postoj Pekingu ku invázii na Ukrajine, označil ho za vyrovnaný. Moskva tiež podporuje politiku jednej Číny a odmieta "provokácie" USA v Taiwanskom prielive, povedal Putin. (ČTK)

Vývoz plynu z Ruska do Európskej únie klesne v tomto roku o 50 miliárd metrov kubických, čo je tretina vlaňajšieho objemu. Podľa agentúry Interfax to povedal podpredseda ruskej vlády Alexander Novak. (ČTK)

Ruský raketový útok na vodné diela Kryvyj Rih je „vojnovým zločinom“ a „aktom teroru“, vyhlásil ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

Útoky spôsobili rozsiahle záplavy v oblastiach mesta po tom, čo rieka Inhulec stúpla odhadom o 2,5 metra a poškodila najmenej 112 domov.

Útok odsúdil aj Volodymyr Zelenskij, ktorý vyrastal v Kryvyj Rih. "Robíme všetko pre to, aby sme odstránili následky ďalšieho hanebného ruského činu," uviedol ukrajinský prezident. (The Guardian)

Ruský Najvyšší súd rozhodol o odňatí licencie pre Novaja Gazeta. Nedávno bola týmto nezávislým novinám zrušená licencia na tlačenú verziu. (NEXTA)

Prezident Zelenskyj je po včerajšej nehode v poriadku a od rána sa venuje svojim povinnostiam, oznámil jeho hovorca Serhij Nykyforov. Zatiaľ nie je jasné, či išlo o úmyselnú zrážku alebo nehodu. Incident vyšetruje polícia. (ČTK)

Ruský prezident Vladimir Putin privítal zlepšujúce sa vzťahy s Teheránom, konštatoval to po stretnutí s iránskym prezidentom Ebrahimom Raisim. Ten povedal, že spolupráca s Putinom robí krajiny sankcionované USA silnejšími. (AFP)

Vojna na Ukrajine, sankcie voči Rusku a povodne v Pakistane boli v Budapešti hlavnými témami rozhovorov maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa s náčelníkom štábu ozbrojených síl Kamárom Džavídom Badžvom.

Rokujúce strany sa zhodli v tom, že treba podporovať akékoľvek kroky, ktoré by priblížili ukončenie vojny, a treba sa zbaviť opatrení, ktoré viedli len k ďalšej eskalácii.

"Je čoraz evidentnejšie, že politika sankcií nefunguje, pretože pokusy oslabiť Rusko by mohli zraziť Európu na kolená," dodal šéf maďarskej diplomacie.

Maďarsko podľa dohody poskytne Pakistanu podporu pri zmierňovaní následkov mimoriadne silných záplav z nedávneho obdobia vo forme liekov a hygienických potrieb a zdvojnásobí aj počet štipendií poskytovaných mladým Pakistancom v Maďarsku. (TASR)

Ukrajina sa domnieva, že na obnovu vojnou zničenej krajiny bude potrebovať asi 350 miliárd dolárov. Pred rokovaním zástupcov skupiny vyspelých krajín G7 to dnes povedal nemecký minister hospodárstva Robert Habeck.

Dodal, že ide o odhad vlády v Kyjeve. Minister tiež povedal, že na Ukrajine vidí možnosť víťazstva demokracie.

"Už môžete vidieť, že by sa to mohlo skončiť víťazstvom slobody a demokracie," povedal Habeck novinárom po stretnutí s ukrajinskou ministerkou hospodárskeho rozvoja a obchodu Julijou Svyrydenkovou. (ČTK)

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pricestovala do Kyjeva. Uviedla, že sa stretne s prezidentom Volodomyrom Zelenským a s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom. (The Guardian)

Rusko v noci raketami ostreľovalo Charkov, uviedli tamojšie úrady. Podľa starostu Ihora Terechova zasiahli Kyjevskú štvrť, ktorá leží na východ od centra. Hlásené zatiaľ nemá žiadne obete, zranených a ani škody.

Ukrajinské sily v tejto oblasti spustili minulý týždeň protiútok a podľa ukrajinského ministerstva obrany odvtedy oslobodili 8500 kilometrov štvorcových územia a 388 obcí.

"Rusi zaútočili na Charkov. Sme v krytoch. Všetky služby fungujú," napísala podľa ruskojazyčného serveru BBC na sociálne siete Natalja Popovová, poradkyňa charkovskej oblastnej rady.

Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maljarová v stredu večer informovala, že ukrajinské sily v Charkovskej oblasti od začiatku protiofenzívy oslobodili 8500 kilometrov štvorcových svojho územia. Separatisti zo samozvanej Luhanskej ľudovej republiky predtým uviedli, že ukrajinské sily frontovú líniu posunuli v niektorých miestach až na 10 kilometrov k hraniciam nimi nárokovaného územia Luhanskej oblasti, ktorá s Charkovskou susedí.

"Máme 2500 kilometrov frontovej línie, z nich je 1300 kilometrov aktívnych bojových operácií. Vedieme obrannú operáciu, v rámci ktorej vykonávame aj útočné kroky," uviedla Maljarová podľa agentúry Unian.

Ukrajina podľa nej musí aj napriek "úspechu, na ktorý dlho čakala", stále bojovať. Upozornila tiež, že oslobodené územie treba ďalej zabezpečiť a stabilizovať.

Ruskí vojaci sa podľa britskej vojenskej rozviedky z väčšej časti stiahli zo západného brehu rieky Oskil, ktorá teraz čiastočne utvára frontovú líniu. "Niektoré jednotky sa stiahli relatívne usporiadane a kontrolovane, zatiaľ čo iné utekali v zjavnej panike," píše Londýn v pravidelnom hodnotení situácie na bojisku.

Ruskí vojaci po sebe podľa rozviedky zanechali aj hodnotné vybavenie vrátane niekoľkých kusov techniky nevyhnutných pre ruský, na delostrelectvo orientovaný štýl vedenia vojny. Je medzi nimi najmenej jeden delostrelecký radar Zoopark-1 a najmenej jedno veliteľské vozidlo 1V14. (ČTK)

Do Poľska prišlo od začiatku invázie cez štátne hranice z Ukrajiny už približne 6,29 milióna ľudí. Oznámila to na Twitteri poľská Pohraničná stráž. V súčasnosti je v krajine legálne zamestnaných viac ako 400-tisíc ukrajinských utečencov.

Podľa Pohraničnej stráže jej príslušníci vykonali v priebehu stredy približne 23 700 pohraničných kontrol ľudí vstupujúcich na poľské územie z Ukrajiny a vo štvrtok k 7:00 dosiahol počet príchodzích osôb okolo 7100.

Pohraničná stráž tiež tweetovala, že v stredu odišlo z Poľska na Ukrajinu zhruba 23 300 ľudí. A z poľského územia na ukrajinské prešlo od začiatku vojny už dovedna 4,51 milióna osôb.

Štátny tajomník poľského ministerstva vnútra Pawel Szefernaker hovoril aj o pripravovanej novele zákona o vojnových utečencoch z Ukrajiny. Poľsko podľa jeho slov plánuje digitalizáciu určitých činností, ktorých zámerom je skrátiť rady na mnohých miestach, na ktorých sa pre ľudí utekajúcich pred vojnou vybavujú úradné veci.

Zákon o utečencoch bol už niekoľkokrát novelizovaný. Reguluje pravidlá pre ukrajinských vojnových utečencov v Poľsku vrátane legálnosti ich pobytu, práva na štúdium a prácu, ako aj prístupu k zdravotnej starostlivosti. Do platnosti vstúpil 12. marca a vzťahuje sa už aj na obdobie od 24. februára, teda začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. (TASR)

Mestá a dediny, ktoré ukrajinská armáda oslobodila od ruských okupačných síl, sú zdevastované. Uviedol to prezident Zelenskyj v tradičnom videopríhovore. "Naši strážcovia zákona už dostávajú dôkazy o vraždách, mučení a únosoch ľudí okupantmi," povedal.

"Iba ničili, iba brali, iba deportovali. Nechali za sebou zničené dediny a v niektorých z nich nezostal ani jediný dom," dodal Zelenskyj.

Ruské ozbrojené sily zároveň v stredu vypálili osem striel s plochou dráhou letu na juhoukrajinské mesto Kryvyj Rih s cieľom prerušiť zásobovanie vodou. "Raketové útoky zasiahli priehradu nádrže Karačunov," uviedol Zelenskyj.

"Vodný systém nemal žiadnu vojenskú hodnot a denne sú na ňom závislé státisíce civilistov," pokračoval.

Videoposolstvo Zelenského zverejnili po jeho návrate zo severovýchodnej Charkovskej oblasti späť do metropoly Kyjev krátko po tom, čo jeho úrad informoval o dopravnej nehode, v ktorej sa jeho auto zrazilo so súkromným vozidlom. Prezident podľa slov jeho hovorcu neutrpel žiadne vážne zranenia. (TASR)

Polícia Českej republiky predstavila plagáty, ktorými chce motivovať svedkov vojnových trestných činov k tomu, aby ich nahlásili vyšetrovacím orgánom. Už od mája k nim zhromažďuje poznatky v súlade s tzv. univerzálnou jurisdikciou.

Polícia prostredníctvom kampane vyzýva každého, kto by mohol mať o vojnových zločinoch informácie, aby vyplnil online dotazník, ktorým môže upovedomiť orgány činné v trestnom konaní, informoval Český rozhlas.

"Ak máte informácie o vojnových trestných činoch v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine, môžu byť vaše informácie a poznatky kľúčové pre ich objasnenie a stíhanie," uvádza sa na webovej stránke kampane Polície ČR a Národnej centrály proti organizovanému zločinu.

Tá odštartovala už v máji, keď centrála začala preverovanie vojnových trestných činov. Distribúciou plagátov chce polícia osloviť viac ľudí, ktorí by mohli byť svedkami alebo majú takéto udalosti zdokumentované.

Plagáty, webová stránka aj dotazník, na ktorý odkazujú, sú dostupné v štyroch jazykových mutáciách, a to v češtine, ukrajinčine, ruštine a angličtine.

Polícia v prípade potreby skontaktuje osoby, ktoré vyplnili dotazník, s cieľom poskytnutia ďalších informácií. Upozorňuje však, že dotazník nenahrádza trestné oznámenie.

"Informáciami, ktoré možno využiť ako dôkazy v trestnom konaní proti konkrétnym podozrivým, môžu disponovať okrem iného utečenci z Ukrajiny, ktorí sa aktuálne vyskytujú na českom území. Ich prípadné svedectvá alebo audiovizuálne materiály zásadným spôsobom prispejú k riadnej dokumentácii konkrétnych zločinov," uviedol hovorca Národnej centrály proti organizovanému zločinu Jaroslav Ibehej.

Polícia zároveň upozorňuje ľudí, ktorí utekajú pred vojnou na Ukrajine, že vyplnenie dotazníka nie je ich povinnosťou. To, či otázky zodpovedia, nemôže ovplyvniť zákonnosť ich pobytu v Českej republike ani výsledok prípadného azylového konania. (TASR)

Zelenskyj mal v Kyjeve autonehodu, oznámil jeho hovorca Serhij Nykyforov. Do vozidla, v ktorom sa viezol, narazilo auto, ktoré sa následne zrazilo aj s ďalšími vozidlami v Zelenského kolóne. Lekári žiadne vážne zranenia u prezidenta nezistili. (TASR)

Ruský útok poškodil hrádzu Karačunivskej priehrady, následkom čoho stúpla hladina rieky Inhulec, tvrdí Kyjev. Rieka preteká mestom Kryvyj Rih na juhu Ukrajiny. Voda je po poškodení priehrady aj na uliciach mesta, začína zaplavovať domy.

"Teroristický štát pokračuje vo vojne proti civilistom. Tentoraz sú to raketové údery na vodné diela a pokus zaplaviť Kryvyj Rih," tvrdil prezident Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram. "Jediné, čo okupanti vedia, je šíriť paniku," dodal prezident, ktorý pochádza z tohto mesta. Internetové noviny Moscow Times napísali, že voda je po poškodení priehrady aj v uliciach mesta.

"Hladina rieky Inhulec sa mení každú hodinu," uviedol zástupca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko. Riziko, že by mohli byť zaplavené, sa podľa neho týka centra mesta a jednej ďalšej štvrte. "Je to výzva pre nás všetkých, ale situácia je pod kontrolou. Všetci pracujú na tom, aby bola táto hrozba čo najrýchlejšie eliminovaná, "dodal na telegrame.

Ruské sily na mesto pravdepodobne vyslali riadené strely Ch-101 z bombardérov Tu-95, uviedla podľa agentúry Unian ukrajinská armáda. V čase útoku bol vo všetkých častiach Ukrajiny s výnimkou Rusko okupovaného polostrova Krym vyhlásený letecký poplach, informoval spravodajský portál Ukrajinska pravda.

Šéf vojenskej správy mesta Oleksandr Vilkul vyzval obyvateľov juhoukrajinského mesta, aby zostali v krytoch. Zároveň ich požiadal, aby nič súvisiace s ostreľovaním nefotografovali a neumiestňovali tento obsah na sociálne siete. (ČTK)