Rusko chystá tvrdý úder. Zelenskyj varoval Európanov, aby sa pripravili na ťažkú zimu (SME Minúta)

Ukrajinskí vojaci znovu ovládli niekoľkotisícové mestečko Vysokopilja na severe Rusmi okupovanej Chersonskej oblasti, o ktoré v posledných dňoch zvádzali ťažké boje. Informáciu potvrdili zástupcovia kancelárie ukrajinského prezidenta.

"Krok po kroku," napísal šéf kancelárie prezidenta Zelenského Andrij Jermak na twitteri k fotografii, na ktorej vojaci údajne vyvesujú vlajku na streche nemocnice v mestečku Vysokopilja. Neskôr ju zdieľal aj jeho zástupca Kyrylo Tymošenko, ktorý k nej napísal: "Vysokopitja. Chersonská oblasť. Ukrajina. Slobodní".

Taktiež viacero ruských kanálov na telegrame venujúcich sa vojne na Ukrajine potvrdzuje, že ruské jednotky boli nútené mestečko opustiť. Napísal o tom napríklad bývalý veliteľ proruských separatistov v Donbase Igor Girkin, známy tiež ako Strelkov. Stratu mestečka označil za "citeľný taktický neúspech".

Rádio Sloboda píše, že Vysokopilja bola jedným z uzlov ruskej obrany na severe Chersonskej oblasti. Ukrajinská armáda protiofenzívu v Chersonskej oblasti začala 29. augusta. (ČTK)

Centrom Prahy prešiel Pochod vďačnosti, na ktorom sa zišli Ukrajinci žijúci v Česku. Ďakovali za podporu, ktorú krajine poskytuje Česko a jej obyvatelia. Podľa polície sa na Václavskom námestí zišlo okolo 500 ľudí.

"Ďakujeme, Česko a Česi! S láskou a úctou, Ukrajina a Ukrajinci," uviedla na Twitteri ukrajinská ambasáda.

Účastníci pochodu, medzi ktorými výrazne prevažovali ženy, sa zišli okolo poludnia pod sochou svätého Václava. Po úvodnom príhovore a skandovaní sa vydali smerom na Staromestské námestie. Niesli české a ukrajinské vlajky aj ručne vyrobené transparenty so slovami vďaky.

Presný počet ukrajinských utečencov s pobytom v Českej republike nie je známy, uvádzajú Novinky.cz. Český minister vnútra Vít Rakušan odhadoval koncom augusta, a teda polroka od vypuknutia ruskej invázie na Ukrajinu, že ich je v Česku vyše 300-tisíc. Víza týkajúce sa dočasnej ochrany tam doteraz získalo 424 302 ukrajinských utečencov. (TASR)

Nemecko prisľúbilo Ukrajine, že bude pokračovať v podpore Kyjeva v boji proti ruskej agresii. Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ sa počas návštevy Berlína stretol s prezidentom Steinmeierom a kancelárom Scholzom.

Šmyhaľ je prvým vysokopostaveným predstaviteľom Ukrajiny za niekoľko mesiacov, ktorý pricestoval na návštevu Nemecka. Vzťahy oboch krajín predtým poznačili spory vyvolané počiatočnou neochotou nemeckej vlády dodávať ukrajinskej armáde ťažké zbrane.

Ukrajinský premiér ocenil, že Nemecko v uplynulých mesiacoch zintenzívnilo vojenskú pomoc Ukrajine, ale apeloval na ďalšie dodávky predovšetkým ťažkých zbraní. Nemeckom dodané zbrane, ako sú húfnice PzH 2000 či salvové raketomety typu Mars II, sa podľa neho na fronte veľmi dobre osvedčili.

Šmyhaľ podľa vlastných slov očakáva, že už v priebehu jesene dorazia na Ukrajinu súčasti nemeckého systému protivzdušnej obrany Iris-T. Vyjadril tiež nádej, že "Nemecko sa stane jedným z hlavných aktérov procesu posilňovania ukrajinskej protivzdušnej obrany". (TASR)

Do Litvy pricestoval prvý kontingent nemeckých vojakov, ktorí budú v krajine pôsobiť ako súčasť brigády NATO. Cieľom je posilnenie východného krídla Aliancie v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu.

Približne stovka príslušníkov nemeckej mechanizovanej pechoty a takmer 40 vojenských vozidiel sa priplavilo loďou do litovského prístavu Klaipeda. Odtiaľ pokračovali v ceste na vojenskú základňu Rukla nachádzajúcu sa v strednej časti tejto pobaltskej republiky.

Nemecko má v Litve viesť bojovú brigádu NATO s 3000 – 5000 vojakmi, ktorej súčasťou bude veliaci štáb aj zásoby zbraní a munície. Väčšina príslušníkov brigády však zostane v Nemecku a bude pripravená na prípadné nasadenie v Litve.

Nemecký brigádny generál Christian Nawrat uviedol, že príchod nemeckého kontingentu je jasným vyjadrením solidarity voči Litve, ktorá je členskou krajinou NATO od roku 2004, rovnako ako ďalšie dve pobaltské republiky - Lotyšsko a Estónsko.

Agentúra DPA pripomína, že Litva hraničí s ruskou pobaltskou Kaliningradskou exklávou a súčasne s Bieloruskom, ktoré je spojencom Moskvy. Na území Litvy už od roku 2017 operuje Nemeckom vedený prápor NATO s približne 1600 príslušníkmi. (TASR)

V Kolíne nad Rýnom sa zišlo asi dvetisíc členov ruskej komunity na protestnom pochode. Požadovali, aby nemecká vláda prestala podporovať Kyjev a zároveň zrušila sankcie, ktoré uvalila na Rusko po invázii na Ukrajinu.

V Nemecku žijú približne tri milióny ľudí s ruskými koreňmi. Postoje mnohých sú silne ovplyvnené propagandou Kremľa šírenou cez ruskú štátnu televíziu.

Organizátorka protestu Elena Kolbasnikovová opakovala ničím nepodložené tvrdenia ruského prezidenta Vladimira Putina, že ruská operácia na Ukrajine má za cieľ ochrániť tamojšie rusky hovoriace obyvateľstvo.

Agentúra Reuters pripomína, že hoci je ruská komunita v Nemecku veľmi početná, od začiatku vojny na Ukrajine sa tam uskutočnilo pomerne málo pro-putinovských zhromaždení.

Väčšina z účastníkov protestu niesla ruské zástavy či transparenty s preškrtnutým nápisom NATO. Organizátori zbierali dary pre Ruskom podporovaných separatistov v Donbase. Polícia zadržala minimálne jedného demonštranta. (TASR)

Veľvyslanec USA v Rusku John Sullivan opúšťa úrad a odchádza do dôchodku. Veľvyslanec odchádza v čase vyostrených vzťahov Spojených štátov s Ruskom pre vojnu na Ukrajine. V krajine pôsobil skoro tri roky. (ČTK)

Ukrajina oslobodila mesto Vysokopillia, informuje zástupcu šéfa Rady Chersonskej oblasti Jurij Sobolevskyj. Mesto obsadili ruské ozbrojené sily v marci.

„Vysokopillia je Ukrajina," vyhlásil Sobolevskyj. Informuje o tom portál news.sky.com, ktorý však dodáva, že informáciu nemôže nezávisle overiť.

Ukrajina od minulého týždňa v Chersonskej oblasti podniká protiofenzívu.

Krok po kroku," napísal šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Zelenského Andrij Jermak na twitteri k fotografii, na ktorej vojaci údajne vešajú vlajku na streche nemocnice v meste.

Andriy Yermak
@AndriyYermak

Step by step 🇺🇦. https://t.co/raT5nBycvO

4.9.2022 o 14:00 · archivované: 4.9.2022 o 19:28

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinský premiér Denys Šmyhal počas návštevy Berlína žiadal o ďalšie dodávky ťažkých zbraní pre jeho krajinu čeliacu ruskej agresii. S kancelárom Olafom Scholzom rokoval aj o energetike.

Na stretnutí s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom Šmyhal povedal, že Ukrajina dúfa, že Nemecko bude hrať hlavnú úlohu pri vzdušnej obrane vo vojne proti ruskému útočníkovi.

Chválil, že na "bojisku sa osvedčili" samohybné húfnice PzH 2000 a raketomety Mars II. "Dúfame, že dodávky ťažkých zbraní bude možné navýšiť," povedal Šmyhal. (ČTK)

Flotila 13 lodí prepravujúcich viac ako 280-tisíc ton obilia a poľnohospodárskych produktov opustila prístavy v Odese, informovalo ukrajinské ministerstvo infraštruktúry.

Ministerstvo uviedlo, že ide o najväčšiu zásielku produktov z Ukrajiny, odkedy 22. júla krajina sprostredkovala vývoznú dohodu s Ruskom, OSN a Tureckom.

Iniciatíva týkajúca sa obilnín bola podpísaná s cieľom pokúsiť sa odvrátiť globálnu krízu a zabezpečiť bezpečnú prepravu pšenice a iných základných produktov, ako je slnečnicový olej.

Dodávka z prístavov v Odese, Čornomorsku a Pivdennom pôjde do ôsmich krajín. Doteraz od 1. augusta opustilo Ukrajinu 86 lodí, aby vyvážali produkciu do 19 krajín, uviedlo ministerstvo. (The Guardian)

Zelenskyj varoval Európanov, aby sa pripravili na ťažkú zimu. Dôvodom je invázia, ktorá viedla k obmedzeniu vývozu ropy a plynu z Ruska. "Rusko pripravuje cez zimu rozhodujúci energetický úder na všetkých Európanov," vyhlásil ukrajinský prezident.

"Snažia sa útočiť chudobou a politickým chaosom tam, kde zatiaľ nemôže útočiť raketami," dodal.

Zelenskyj to povedal po tom, ako ruský gigant Gazprom oznámil, že zatiaľ neobnoví dodávky plynu potrubím Nord Stream 1, ktoré je pre Európu kľúčové.

Moskva sa odvoláva na západné sankcie uvalené pre inváziu na Ukrajinu a na technické problémy, ktoré spôsobili prerušenie dodávok energie. Európske krajiny, ktoré podporili Kyjev diplomaticky a vojensky, obvinili Rusko, že dodávky energie využíva ako zbraň. (ČTK)

Dodávka humanitárnej pomoci do okupovaného mesta Enerhodar bola zablokovaná, tvrdí starosta Dmitrij Orlov. 

Orlov v príspevku na Telegrame uviedol, že kamióny boli vrátené späť už druhý deň po sebe a že Rusi robia „všetko, aby zablokovali mesto pred celým civilizovaným svetom“.

Pokračoval, že zásielka obsahovala plienky, hygienické súpravy a jedlo pre zraniteľné rodiny. Zverejnil tiež obrázok paliet, na ktorých sa zdalo, že sú naukladané plienkami, energetickými sušienkami a škatuľkami značky Unicef.

Orlov uviedol, že dodávka zahŕňala aj viac ako tisíc metrov štvorcových ochrannej tkaniny na okná rozstrieľané počas ostreľovania.

Dodal, že „hlavným argumentom“ na prvom ruskom kontrolnom stanovišti, ku ktorému prišli, bolo, že „Enerhodar nič nepotrebuje, miestni obyvatelia majú všetko a ešte aj viac“. (The Guardian)

O trvaní misie inšpektorov z Medzinárodnej agentúry pre atómovú agentúru v Ruskom okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárni sa ešte definitívne nerozhodlo, povedal predstaviteľ Ruskom dosadenej samosprávy v okupovanej časti Rogov.

"Čo sa týka misie, tá bude zatiaľ fungovať do piateho (septembra). To znamená, že budú pracovať aj zajtra," hovoril podľa agentúry DPA Vladimir Rogov vo vysielaní rozhlasovej stanice prevádzkovanej denníkom Komsomoľskaja pravda.

"A šiesteho odchádzajú. To je zatiaľ predbežné. Pobyt si môžu predĺžiť," dodal Rogov bez uvedenia podrobností. (TASR)

Zelenskyj vyzval predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, aby pripravila nový balík sankcií. Ukrajinský prezident s ňou telefonoval a diskutoval o finančnej pomoci krajine.

Rovnako diskutoval aj o požiadavke na akékoľvek sankcie vrátane zákazu vydávania víz ruským občanom.

Zelenskyj uviedol, že tiež koordinovali kroky na obmedzenie nadmerného ruského zisku z predaja ropy a plynu.

Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

Had a phone conversation with President of the European Commission @vonderleyen. Discussed the allocation of the next tranche of #EU macro-fin aid ASAP. Emphasized the need to prepare the 8th package of sanctions, including a ban on issuing visas to Russian citizens. (1/2)

4.9.2022 o 12:49 · archivované: 4.9.2022 o 13:06

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko využíva „chudobu a politický chaos“ na útoky na životy všetkých Európanov, povedal ukrajinský prezident Zelenskyj. Zastavením plynovodu Nord Stream 1 Rusko podľa neho chcelo „zničiť normálny život každého Európana“. (The Guardian)

Ekonomické dopady invázie na Ukrajine sú pre spojencov tvrdé, ale zatiaľ čo Briti počítajú drobné, Ukrajinci počítajú obete. Stanici BBC to v rozhovore povedala prvá dáma Ukrajiny Olena Zelenská.

Podľa Zelenskej je dôležité neustále upozorňovať na ľudské obete vojny a prinášať ich príbehy.

V rozsiahlom rozhovore, ktorý odvysiela BBC, sa moderátorka spýtala Zelenskej, čo odkazuje Britom, ktorí sa stretávajú s rastúcimi účtami za energie, čiastočne v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu.

"Chápem, že situácia je veľmi ťažká. Ale dovoľte mi pripomenúť, že v čase pandémie covidu, a tá je stále s nami, keď sa zvýšili ceny, bola postihnutá aj Ukrajina. Ceny sa zvyšujú aj na Ukrajine. Ale okrem toho sú zabíjaní naši ľudia, "uviedla Zelenská.

"Takže keď začnete počítať drobné na svojom bankovom účte alebo vo vrecku, my urobíme to isté a spočítame naše obete," dodala. (ČTK)

Ruské viacodpalové raketové systémy odpaľovali neďaleko Záporožskej jadrovej elektrárne. Video, ktoré zverejnil Insider potvrdzuje, že Moskva využíva stanicu na útočné vojenské útoky cez rieku Dnipro, ako to už tvrdila Ukrajina.

Na záberoch, ktoré vznikli v noci z piatka do skorého sobotňajšieho rána, sú odpaľovacie zariadenia rakiet blízko pohonnej jednotky.

Nemecký kancelár Olaf Scholz označil Rusko za nespoľahlivého partnera v oblasti energetiky po tom, ako Moskva rozhodla, že plynovod Nord Stream 1 zostane na neurčito zastavený.

Krok ruskej štátnej energetickej spoločnosti Gazprom sa všeobecne považuje za súčasť snahy ruského prezidenta Vladimira Putina použiť trh s energiami ako zbraň a trestať Západ za jeho podporu Ukrajine.

Olaf Scholz vyhlásil, že Nemecko zimu zvládne a použije príjmy z vyššieho výberu daní na zníženie cien energií pre spotrebiteľov. Firma Gazprom uviedla, že plynovod Nord Stream 1 zostane zatvorený pre únik oleja v hlavnej turbíne.

Nemecká spoločnosť Siemens Energy, ktorá zvyčajne uskutočňuje údržbu turbín plynovodu, sa však vyjadrila, že takýto únik nebráni prevádzke plynovodu. (SITA)

Dôvodom nedostatku morálky medzi ruskými vojakmi na Ukrajine môže byť aj zlý plat, odhadujú britské tajné služby. Popri vysokom počte obetí a zvyšujúcej sa únave z boja sa totiž ruskí vojaci najviac sťažujú na mzdu.

Plat ruských vojakov zvyčajne pozostáva zo základnej mzdy, ktorá sa na základe zložitého systému navyšuje o rôzne príplatky a bonusy. S vyplácaním týchto bonusov na Ukrajine sú s najväčšou pravdepodobnosťou značné problémy, uvádza britský rezort vnútra.

Ako dôvod uvádza britské ministerstvo neefektívnu byrokraciu armády, nejasný právny štatút "špeciálnej vojenskej operácie" - ako Rusko svoju útočnú vojnu na Ukrajine nazýva - a do určitej miery aj korupciu medzi armádnymi veliteľmi, cituje agentúra DPA.

K slabej morálke prispievajú podľa britských tajných služieb aj nedostatky v poskytovaní vhodných uniforiem, zbraní a ďalšieho vybavenia. (TASR)

Ukrajinská armáda zaútočila na ruské veliteľské stanovištia. Konkrétne miesto Kyjev neprezradil. Podľa armádnych zdrojov pri útoku zasiahli vojenské vybavenie a zničili radarový systém.

Kyjev okrem toho odrazil útoky ruských jednotiek pri meste Bachmut vo východoukrajinskom Donbase a pri neďalekej obci Prokovske. Agentúra DPA pripomína, že tvrdenia nebolo možné potvrdiť z nezávislých zdrojov.

Ukrajinská armáda vo vyhlásení ďalej bez ďalších podrobností uviedla, že za uplynulých 24 hodín zaznamenala viac než 24 vzdušných útokov zo strany "nepriateľa", pričom zasiahnuté boli civilné i vojenské objekty. (TASR)

Ruské ozbrojené sily v noci bombardovali mesto Mykolajiv na juhu Ukrajiny, pričom zasiahli nemocnice, školy a obytné budovy. Uviedol to starosta mesta Oleksandr Senkevyč.

V teréne sú podľa neho zamestnanci dodávateľov energií a záchranári. Poškodená je elektrická sieť a distribúcia vody v meste, povedal starosta. Hneď nebolo jasné, či si najnovšie bombardovanie Mykolajiva vyžiadalo nejaké obete. (SITA)

Nemecko poskytne Ukrajine ďalších 200 miliónov eur na financovanie pomoci ľuďom vnútorne vysídlených následkom invázie Ruska, uviedla nemecká ministerka pre rozvoj Svenja Schulzeová. (TASR)

Cieľ ukrajinskej protiofenzívy na juhu je zdecimovať ruské invázne jednotky a rozkryť a zničiť ich zásobovanie, povedal poradca ukrajinského prezidenta Oleksij Arestovyč s tým, že taktika môže byť pomalšia, ale Ukrajina sa podľa neho nemá kam ponáhľať.

Ukrajina pri protiofenzíve používa stratégiu "systematického drvenia armády (ruského prezidenta Vladimira) Putina". Ukrajinské jednotky pracujú na "odhalení ich operačného logistického zásobovacieho systému a jeho zničení pomocou delostrelectva a (raketometov) HIMARS," uviedol pre The Wall Street Journal Arestovyč.

Ruská armáda naďalej bojuje s nedostatkom vojakov, rekruty získava náborom prostredníctvom štátnych podnikov a väzníc. Snažia sa tak vyhnúť všeobecnej mobilizácii, píše ISW. (ČTK)

Ukrajinský fotoreportér Jevhen Maloletka získal na festivale vo Francúzsku hlavnú cenu Visa d'Or, jednu z najprestížnejších v tejto profesii, za svoju prácu počas ničivého obliehania ukrajinského mesta Mariupoľ ruskými vojakmi.

Maloletka (35), viditeľne dojatý, venoval cenu ukrajinskému ľudu. Dostal ju na slávnosti v juhofrancúzskom meste Perpignan.

Novinár a fotograf pracuje pre tlačovú agentúru The Associated Press (AP). Bol - spolu so svojím kolegom a videoreportérom z AP Mstyslavom Černovom - jedným z prvých žurnalistov, ktorí prišli do Mariupoľa 23. februára, hodinu pred dopadom prvých ruských bômb.

Bol takisto jedným z posledných žurnalistov, čo z mesta odišli - 15. marca, keď už bol Mariupoľ takmer úplne zničený ruským ostreľovaním.

Tých 20 dní, ktoré v Mariupole strávil, mu pripadalo ako jeden dlhý, nekonečný deň, "čoraz horší a horší," povedal pre agentúru AFP.

Jeho fotografie zachytávajú všetky hrôzy vojnového konfliktu v Mariupole: deti zabité počas obkľúčenia mesta, ženy vo vysokom štádiu tehotenstva ležiace medzi troskami zbombardovaných budov, narýchlo vykopané spoločné hroby.

Ruské bombardovanie a ostreľovanie tohto prístavného mesta so 400 000 obyvateľmi, najmä priamy zásah pôrodnice, vyvolali hnev po celom svete. (TASR)

USA nedúfajú, že by bol ruský prezident Putin ochotný ukončiť vojnu na Ukrajine, povedal hovorca ministerstva obrany John Kirby. Svedčí o tom podľa neho nábor nových regrútov i nákup iránskych dronov.

Konflikt pokračuje len preto, že „Putin v ňom chce pokračovať, chce pokračovať v zabíjaní Ukrajincov, vo vysielaní vojakov hlboko na ukrajinské územie, pokračovať v snahe zmocniť sa územia na Donbase, na východe a na juhu,“ povedal tiež Kirby v rozhovore s ruskou opozičnou televíziou Dožď.

Vojna by sa mohla skončiť okamžite, ak by sa tak Putin rozhodol, stiahol vojská a bol ochotný začať rokovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, je presvedčený Kirby. Rozhodnutie zasadnúť k rokovaciemu stolu leží podľa hovorcu výlučne na týchto dvoch štátnikoch.

Rusko sa podľa Kirbyho počas septembra pokúsi usporiadať referendá na okupovaných územiach, aby dosiahlo "určité zdanie politickej legitimity" vojenských akcií a "nejako politicky kompenzovalo (vojenské) neúspechy". Z medzinárodného hľadiska podľa neho výsledok týchto referend nie je relevantný, pretože ich neuzná ani Ukrajina, ani USA, ani medzinárodné spoločenstvo. (ČTK)

V Černihive sa pri výbuchu počas ukážky zbraní a munície zranili štyri deti a jeden dospelý. Akcia sa konala v rámci akcie na podporu ukrajinskej armády bojujúcej proti ruským inváznym jednotkám.

Na akciu v centre mesta, pri ktorej sa vyberali peniaze na automobily pre armádu, prišlo mnoho ľudí s deťmi. Podľa černihivských úradov explodoval delostrelecký granát, ktorý zasiahol strechu jedného z domov. Ťažké zranenia utrpel dvojročný chlapec.

Černihivská radnica tvrdí, že akciu nepovolila a že o jej konaní ani nedostala oznámenie. Prípad vyšetruje prokuratúra. (ČTK)