Ukrajina Rusko Online: Zelenskyj žiada vytvorenie osobitného tribunálu na vyšetrovanie invázie

Európska únia ostro odsúdila ruský raketový útok na ukrajinské mesto Vinnycia, pri ktorom prišlo o život najmenej 23 osôb vrátane troch detí. Útok označila za "zverstvo". 

"Toto zverstvo vo Vinnycii je posledné z dlhej série brutálnych útokov namierených proti civilnému obyvateľstvu a infraštruktúre," uviedli vo vyhlásení vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell a eurokomisár pre krízový manažment Janez Lenarčič.

Predstavitelia EÚ dodali, že "trestné činy ruských jednotiek a ich politickými vodcov nesmú ostať nepotrestané".

Útok na Vinnyciu odsúdil aj generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres, ktorý bol podľa vyhlásenia svojho hovorcu z tejto správy "zdesený" a opätovne vyzval na "vyvodenie zodpovednosti za tieto násilnosti".

Podľa agentúry AP pri útoku na kancelársku budovu a okolité domy vo Vinnycii prišlo o život najmenej 23 osôb, ďalších viac ako 100 ľudí utrpelo zranenia. Nezvestných je stále 39 osôb. Šéf ukrajinskej polície Ihor Klymenko uviedol, že zatiaľ sa podarilo identifikovať len šesť tiel.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naznačil, že útok bol zámerne cielený na civilistov. (TASR)

Ukrajinský prezident žiada vytvorenie "osobitného tribunálu" na vyšetrovanie ruskej invázie. Zelenskyj to povedal prostredníctvom telemostu účastníkom konferencie o vojnových zločinov na Ukrajine, ktorá sa konala v Haagu.

"Existujúce justičné orgány nemôžu postaviť pred súd všetkých vinníkov. Preto je potrebný osobitný tribunál, aby sa zaberal zločinom ruskej agresie na Ukrajine... taký tribunál, ktorý zabezpečí spravodlivé a legitímne potrestanie tých, ktorí odštartovali túto sériu katastrof," povedal Zelenskyj na konferencii, ktorú zorganizovala holandská vláda, Európska komisia a Medzinárodný trestný súd (ICC).

Podľa ukrajinského prezidenta musia byť všetci ruskí vojnoví zločinci spravodlivo potrestaní.

"Musíme spolupracovať," povedal na konferencii v Haagu aj hlavný prokurátor ICC Karim Khan. ICC začal v marci - krátko po spustení ruskej invázie - vyšetrovať podozrenia z vojnových zločinov spáchaných na Ukrajine.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba taktiež vyzval na zriadenie špeciálneho súdu, ktorý by sa zaoberal "zločinom agresie", a síce útokom nejakého štátu voči inej krajine, ktorý bol nariadený politickým či vojenským predstaviteľom.

AFP pripomína, že ICC nemôže stíhať "zločin agresie", ak dotknuté krajiny neratifikovali Rímsky štatút, ktorým sa ustanovil Medzinárodný trestný súd, čo neurobili Rusko ani Ukrajina. (TASR)

Ukrajinský prezident žiada výbor na monitorovanie dodávok západných zbraní. Týmto spôsobom by sa zaistila maximálna transparentnosť a zamedzilo by sa šíreniu nepravdivej ruskej propagandy.

EÚ vyjadrila obavy z možného pašovania zbraní z Ukrajiny, ktorých by sa mohli zmocniť skupiny organizovaného zločinu operujúce v Európe.

"Parlament ako zákonodarný orgán by sa mal podieľať na kontrole obrannej pomoci od spojencov. Naším cieľom je byť tak transparentní, ako to len umožňuje stanné právo," napísal šéf kancelárie prezidenta Volodymyra Zelenského na platforme Telegram.

Zároveň však zdôraznil, že všetky zbrane, ktoré západní spojenci dodali Ukrajine na boj proti ruskej agresii, sa "registrujú a posielajú priamo na front".

Nový monitorovací výbor by mal zaistiť transparentnosť, ktorá je podľa Jermaka "najlepším receptom na ruské manipulácie a falošné tvrdenia".

Ukrajina v stredu obvinila Rusko, že šíri nepravdivé tvrdenia o tom, že časť dodávok zbraní zo Západu pre Kyjev končí na čiernom trhu. Podľa Mychajla Podoľaka, Zelenského poradcu, ide o banálnu ruskú propagandu, ktorej cieľom je narušiť dodávky zbraní od spojencov.

Podoľak v stredu zdôraznil, že dodávky zbraní z USA a európskych krajín sú pre Ukrajinu "vecou prežitia" a preto ich ukrajinská vláda sleduje. (TASR)

Vladimir Putin využíva plyn ako geopolitickú zbraň, tlačí ňou na krajiny, ktoré podporujú Ukrajinu. Dočasný návrat uhlia v EÚ nie je problém, podstatné je ubrániť sa Rusku, hovorí v rozhovore expertka pre bezpečnostnú politiku Kristine Berzina. (Index)

Európska únia pripravuje dohodu o každoročnom dovoze plynu z Azerbajdžanu. Cieľom kontraktu je znížiť závislosť od Ruska. Azerbajdžan by mohol do roku 2027 dodávať do EÚ najmenej 20 miliárd metrov kubických plynu ročne.

„Strategické partnerstvo“ medzi EÚ a Azerbajdžanom počíta s „dodávkou kaspického zemného plynu do Európskej únie a prípadne do krajín západného Balkánu s cieľom zvýšiť diverzifikáciu,“ uvádza sa v návrhu dohody.

Dodávky by si vyžiadali „významné investície do rozšírenia siete plynovodov v južnom plynovodnom koridore“, ktoré však návrh dohody podrobne nevyčísľuje. Južný plynovodný koridor je sústava potrubí vedúca z Kaspického mora cez Turecko do juhovýchodnej Európy.

Predstavitelia EÚ odmietli povedať, kedy by mohla byť dohoda podpísaná. Eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová však koncom tohto mesiaca cestuje do azerbajdžanskej metropoly Baku a predstavitelia oboch strán budú v utorok 19. júla rokovať v Bruseli. (SME)

Proruskí separatisti chcú v Záporoží zorganizovať referendum o pripojení k Rusku. "Referendum zorganizujeme tento rok na jeseň," uviedol predstaviteľ Moskvou dosadenej správy okupovanej časti Záporožskej oblasti.

Balickij dodal, že plebiscit bude "transparentný". "Chceme sa ako Záporožská oblasť pripojiť k Rusku," vyhlásil Balickij .

Chersonská a Záporožská oblasť na juhu Ukrajiny sa dostali pod kontrolu ruských jednotiek už počas prvých týždňov ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára.

Kremeľ začal v okupovaných častiach Ukrajiny s rusifikačnou kampaňou. Miestnym obyvateľom vydáva ruské pasy a zavádza autobusové a vlakové linky medzi anektovaným polostrovom Krym a Záporožskou a Chersonskou oblasťou.

Referendum plánuje zorganizovať aj medzinárodne neuznaná separatistická Donecká ľudová republika v Donbase. Na utorkovom slávnostnom otvorení jej "veľvyslanectva" v Moskve to oznámila šéfka rezortu zahraničných vecí DĽR Nataľja Nikanorovová. (TASR)

Nový zákon dáva ruským úradom možnosť vyhlásiť kohokoľvek v krajine za zahraničného agenta. Ním je odteraz každý, kto je pod „zahraničným vplyvom“ a nielen osoby či organizácie finančne podporované zo zahraničia ako tomu bolo doteraz. (The Guardian)

Slovensko podporuje vyšetrenie medzinárodných zločinov na Ukrajine, oznámila ministerka spravodlivosti Kolíková v Haagu. Už v marci 2022 bolo Slovensko jedným z 39 štátov, ktoré situáciu na Ukrajine postúpili Medzinárodnému trestnému súdu.

Účastníkom konferencie, ktorú zorganizovala holandská vláda, Európska komisia a Medzinárodný trestný súd, sa prihovoril prostredníctvom telemosta aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Opísal aktuálnu situáciu na Ukrajine vrátane najnovších útokov voči civilnému obyvateľstvu a poďakoval zástupcom krajín za doterajšiu podporu a pomoc. Apeloval na dôsledné vyšetrenie všetkých zločinov páchaných na Ukrajine.

Kolíková na konferencii pripomenula, že Slovensko ako susedná krajina sa od ruského vpádu 24. februára aktívne zapája do humanitárnych aktivít a poskytuje pomoc utečencom.

"Od bezprecedentného útoku na Ukrajinu vo februári 2022 Slovensko podporuje väčšinu iniciatív, ktorých cieľom je brať na zodpovednosť osoby zodpovedné za ohavné a odsúdeniahodné zločiny na Ukrajine," povedala Kolíková vo svojom vystúpení.

Už v marci 2022 bolo Slovensko jedným z 39 štátov, ktoré situáciu na Ukrajine postúpili Medzinárodnému trestnému súdu. Prokurátor tak mohol okamžite spustiť vyšetrovanie. Úrad prokurátora Medzinárodného trestného súdu v súčasnosti zhromažďuje dôkazy o zločinoch spáchaných na území Ukrajiny. Výsledkom vyšetrovania môže byť podanie obžaloby voči konkrétnym osobám, pričom súd sa zameriava najmä na vysokých politických a vojenských predstaviteľov. (TASR)

Ukrajinský veľvyslanec v Česku verí, že svoju misiu splnil, meno nástupcu už pozná. Verejnosť sa ho dozvie, až keď to bude oficiálne, uviedol Perebyjnis.

Cieľ svojho mandátu, ktorým bola zmena stereotypného vnímania Ukrajincov, sa mu podľa neho podarilo naplniť. 

Za najvýraznejšie okamihy svojho pôsobenia v Prahe považuje obdobie po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Česi podľa jeho slov prejavili Ukrajincom veľkú solidaritu, keď posielali ambasáde peniaze na nákup zbraní. Na účet veľvyslanectva prišla viac ako miliarda českých korún (viac ako 40 miliónov eur). "V optimistických úvahách sme rátali so sto miliónmi, ale toto nikto nečakal. Som za to veľmi vďačný," hovorí.

Pred nástupom na diplomatický post v Prahe si stanovil ako hlavnú úlohu zmeniť vnímanie Ukrajincov v očiach Čechov. "Dúfam, že Ukrajincov teraz Česi vnímajú nielen ako pracovitých, ale aj statočných ľudí. Ukrajinci nie sú teraz len robotníci alebo upratovačky. Máme tu aj mnoho maliarov, lekárov, univerzitných profesorov," vysvetlil Perebyjnis. (TASR)

Rusi si v Chersone urobili muničný sklad z činoherného divadla. Informovala o to m ukrajinská rozviedka na Telegrame.

„V noci z 11. na 12. júla sa uskutočnila vykládka nákladných áut v blízkosti divadla. V súčasnosti je v areáli divadla zvýšená miera stráže, námestie a ulice okolo divadla sú hliadkované,“ uviedla rozviedka. (Ukrajinská pravda)

Švajčiari pre vojnu na Ukrajine podporujú zbližovanie s NATO a EÚ, ukázal prieskum. Na 35 percent oproti 12 percentám v roku 2021 stúpol počet ľudí, ktorí si myslia, že členstvo v NATO by Švajčiarsku poskytlo lepšiu ochranu než zachovanie si neutrality.

Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý zverejnili tamojšia vojenská akadémia a centrum bezpečnostných štúdií, ktoré sú napojené na Švajčiarsky federálny technologický inštitút v Zürichu.

Bezprecedentných 52 percent opýtaných v prieskume uviedlo, že podporujú priblíženie sa Švajčiarska k NATO, avšak za samotné členstvo je len 27 percent respondentov.

V tohtoročnej správe skúmajúcej názory Švajčiarov na zahraničnú, bezpečnostnú a obrannú politiku sa uvádza, že 89 percent naďalej podporuje princíp neutrality, avšak po prvý raz za viac ako 20 rokov táto podpora od januára klesla, a to o osem percent.

Väčšina opýtaných (58 percent) sa domnieva, že ozbrojené konflikty v Európe sa budú diať čoraz častejšie.

Zachovanie si armády podporuje 80 percent účastníkov prieskumu, zatiaľ čo plne vyzbrojenú armádu schvaľuje rekordných 74 percent osôb. Kým 30 percent si myslí, že krajina dáva na obranu príliš veľké finančné prostriedky, 19 percent je presvedčených, že je to málo. (TASR)

Počet obetí ruského raketového útoku vo Vinnyci stúpol na najmenej 20 mŕtvych. Ukrajinská polícia informovala, že tri rakety trafili v meste juhozápadne od Kyjeva administratívnu budovu a poškodili okolité domy.

Útok spôsobil požiar, ktorý zachvátil 50 áut na neďalekom parkovisku.

Web Kyiv Independent uvádza najmenej 90 zranených, z ktorých približne 50 utrpelo vážne zranenia. Ukrajinský prezident Zelenskyj uviedol, že medzi mŕtvymi je aj dieťa. Web Ukrajinská pravda neskôr informoval o troch mŕtvych deťoch.

Útok bol podľa Zelenského zameraný na terorizovanie civilistov. „Rusko každý deň ničí civilné obyvateľstvo, zabíja ukrajinské deti, smeruje rakety na civilné objekty. Kde nie je armáda. Čo to je, ak nie otvorený akt terorizmu?“ napísal na Telegrame. (Kyiv Independent)

Británia poskytne Ukrajine 2,5 milióna libier na vyšetrovanie vojnových zločinov. Ukrajinská generálna prokurátorka Venediktovová minulý týždeň oznámila, že jej úrad vyšetruje už viac než 21 000 podozrení z vojnových zločinov.

"Teší ma, že odborné znalosti a finančné prostriedky Spojeného kráľovstva pomôžu generálnej prokuratúre odhaliť tieto zločiny a prinútia ich páchateľov niesť zodpovednosť," uviedla britská veľvyslankyňa na Ukrajine Melinda Simmonsová.

Podľa Venediktovovej slov pribúda každý deň 200–300 nových podozrení z vojnových zločinov spáchaných na ukrajinskom území ruskými okupačnými silami.

Rusko všetky obvinenia z vojnových zločinov popiera. (SME)

Rusko kritizuje USA a Britániu za pomoc pri výcviku ukrajinských vojakov. Táto ich výpomoc je podľa hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Zacharovovej súčasťou "hybridnej vojny", ktorú krajiny NATO vedú proti Rusku.

Podľa Zacharovovej poskytol Washington Ukrajine inštruktorov, ktorí pomáhajú ukrajinským vojakom používať sofistikované americké salvové raketomety HIMARS. Tie majú dlhší dostrel a sú presnejšie než akékoľvek iné delostrelecké systémy.

"Ukrajinské sily používajú systémy HIMARS, ktoré dostali od Spojených štátov, všade," uviedla Zachorvová. Zároveň dodala, že USA posielajú "tajne" na Ukrajinu inštruktorov, aby pomohli jej vojakom naučiť sa, ako používať a mieriť týmito novými zbraňami. V dôsledku toho podľa nej prichádza aj k útokom na civilné ciele v Ruskom ovládaných oblastiach Ukrajiny.

Obe strany ukrajinského konfliktu pritom popierajú, že by útočili na civilistov alebo obytné štvrte.

Zacharovová okrem toho kritizovala aj rozhodnutie Británie priviezť na svoje územie tisíce príslušníkov ukrajinskej armády na výcvik zameraný na používanie zbraní. (TASR)

Keď máme možnosť zostať v nejakej rodine alebo u známych, dozvieme sa o tej krajine viac, hovorí novinárka Stanislava Harkotová, ktorá mapuje situáciu na Ukrajine. "Spala som na rôznych miestach a aj na frontovej línii,” hovorí.

Vládna Sociálnodemokratická strana Nemecka rokuje o vylúčení bývalého kancelára Gerharda Schrödera zo svojich radov. Dôvodom sú jeho blízke väzby na ruského prezidenta a na ruské energetické spoločnosti. (TASR)

Sankcie uvalené na Rusko nemajú vplyv na vojnu na Ukrajine, vyhlásil hovorca maďarskej vlády. Kovács tiež poprel tvrdenie, že medzi maďarským premiérom Orbánom a ruským prezidentom Putinom je úzky politický vzťah.

"Táto vojna sa nikdy nemala vôbec začať, čo najskôr by mala byť ukončená. K tomu je potrebné prímerie a sú potrebné mierové rokovania," zdôraznil Kovács. Poznamenal, že sankcie voči Rusku viac škodia tým, ktorí ich zaviedli, a nemajú zmysel. "Sankcie nám škodia, ceny energií totiž stúpajú. Teraz by mala byť prioritou energetická bezpečnosť," povedal hovorca.

Na otázku denníka o "úzkom vzťahu" Orbána s Putinom, ktorí sa pravidelne stretávali a rokovali o lacnej rope, lacnom zemnom plyne, pričom Maďarsko je závislé na ruských firmách aj v oblasti rozšírenia atómovej elektrárne v Paksi, Kovács túto informáciu poprel.

"Nie je o nič bližší než vzťah medzi Nemeckom a Ruskom," podčiarkol hovorca a dodal, že závislosť na ruskej energii je historická a nie politická. Podľa neho nie je isté, že zbavovanie sa závislosti na ruských energiách, je dobrý nápad. (TASR)

Rusko začína mobilizáciu dobrovoľníckych práporov. Môže tak doplniť stavy o približne 34-tisíc vojakov. Budúcich členov chcú motivovať prostredníctvom vysokých platov a výhod.

Každý región musí naverbovať aspoň jednu jednotku s dobrovoľníkmi, mužmi do 50 rokov, ktorí podpíšu šesťmesačné zmluvy. Tým ponúkajú platy 220-tisíc až 350-tisíc rubľov (v prepočte od 3750 do 6000 eur) a vstupný bonus 200-tisíc rubľov (zhruba 3400 eur).

Rusko v doterajšom priebehu vojny na Ukrajine utrpelo ťažké personálne straty. Kremeľ o číslach neinformuje, no podľa Ukrajincov na ruskej strane padlo už takmer 38-tisíc vojakov. Poradca ukrajinského prezidenta Podoľak pred niekoľkými dňami povedal, že straty ruskej armády predstavujú až 115-tisíc zabitých a zranených vojakov, pričom v rámci súkromných vojenských skupín prišlo o život ďalších 12-tisíc žoldnierov. (TASR)

OBSE vyjadruje znepokojenie nad filtračnými centrami na Ukrajine, ktoré zakladá Rusko. "Existujú správy, ktoré naznačujú, že ľudia sú v takýchto strediskách vystavení tvrdým výsluchom a ponižujúcim telesným prehliadkam," uviedla OBSE.

V správe sa ďalej uvádza, že ľudia, ktorí kolaborujú s Kyjevom, "často jednoducho zmiznú", pričom niektorí z nich sú údajne prevezení na ruskom ovládané územia, kde sú zadržiavaní alebo dokonca aj zabíjaní.

Počas konfliktu na Ukrajine sú tiež opakovane dokumentované správy o zabíjaní, znásilňovaní, únosoch a masových deportáciách civilistov.

K podobným záverom prišla aj druhá misia, ktorá konštatuje "vážne porušenie medzinárodného humanitárneho práva" v mestách Buča a Irpiň, ktoré účastníci misie navštívili. "Znaky mučenia a zlého zaobchádzania s telami zabitých civilistov tiež ukazujú ignorovanie princípu ľudskosti," uvádza sa v správe OBSE.

Organizáciu OBSE počas druhej misie predovšetkým znepokojilo kruté zaobchádzanie s Ukrajincami vo filtračných strediskách, do ktorých podľa Kyjeva a humanitárnych organizácií odvádzajú tisíce civilistov. Následne si v táboroch zaznamenajú ich osobné údaje, vezmú im odtlačky prstov a prekopírujú si ich doklady totožnosti, uvádza sa v správe z druhej misie.

Na Ukrajine je približne dvadsať takýchto centier. (TASR)

Vojna na Ukrajine podľa prognóz negatívne ovplyvňuje hospodárstvo EÚ.  Európska komisia očakáva nižší hospodársky rast a vyššej inflácie.

Hospodárstvo EÚ zaznamená v roku 2022 rast na úrovni 2,7 % a v roku 2023 na úrovni 1,5 %. V eurozóne sa očakáva rast na úrovni 2,6 % v roku 2022, pričom v roku 2023 sa predpokladá jeho spomalenie na 1,4 %. (TASR)

Pri ruskom raketovom útoku na Vinnyciu zahynulo najmenej 12 ľudí. Ďalších 25 osôb utrpelo zranenia. "Sú tam zranení a mŕtvi, medzi nimi aj malé dieťa," oznámil ukrajinský prezident Zelenskyj.

Šéf ukrajinskej polície Klymenko povedal, že tri ruské rakety zasiahli kancelársku budovu a poškodili okolité obytné domy. Útok spôsobil obrovský požiar, ktorý sa rozšíril na parkovisko a zapálil vozidlá, dodal.

"Rusko každý deň útočí na civilistov, zabíja ukrajinské deti a mieri svoje rakety na civilné objekty... Čo je to, ak nie otvorený akt terorizmu?" vyhlásil Zelenskyj.

Ruské ministerstvo obrany sa k útoku doposiaľ nevyjadrilo. (TASR)

Hospodársky rast na Slovensku spomaľujú následky ruskej vojny na Ukrajine. Tento rok hospodársky rast na Slovensku dosiahne 1,9 percent a v roku 2023 2,7 percent. Tohtoročná inflácia sa môže dostať na úroveň 10,5 percent. (TASR)

Ruský predajca elektroniky M.Video začal ponúkať použité smartfóny. Ponúka tak ruským spotrebiteľom lacnejšie alternatívy, keďže západné značky pozastavili dodávky do krajiny.

Apple začiatkom marca zastavil predaj všetkých produktov v Rusku. Americký koncern je jednou z mnohých západných spoločností, ktoré sa dištancovali od Moskvy po tom, ako 24. februára poslala svojich vojakov na Ukrajinu.

Maloobchodný predajca uviedol, že tento krok mu umožní rozšíriť škálu dostupných produktov, a že ponúka produkty Apple, ktoré sú "ako nové".

Podľa M.Video vzhľadom na obmedzené dodávky na ruský trh, zľavnená použitá elektronika, ktorá je plne funkčná, má potenciál ponúknuť efektívnu alternatívu. M.Video tak nasleduje mobilného operátora MTS, ktorý podobný predaj spustil už v máji. (TASR)

Ruské rakety zasiahli mesto Vinnycja v centrálnej časti Ukrajiny. Na mieste sú mŕtvi aj ranení, informoval guvernér oblasti Serhij Borzov. Podľa polície zomreli najmenej dvaja ľudia. (SME)

Ak prestane Rusko bojovať na Ukrajine, bude koniec vojny, vyhlásil minister Korčok. Sankcie podľa šéfa slovenskej diplomacie nepredlžujú vojnu, ale existenciu Ukrajiny.

"Aj u nás rezonuje tento názor. Najčastejšie ho počuť od extrémistickej opozície a ich spriaznencov. Mám na to takúto odpoveď. Nie, sankcie vojnu nepredlžujú," vyhlásil Korčok s tým, že práve sankcie a naša pomoc Ukrajine vrátane vojenskej predlžuje existenciu Ukrajiny.

Záujmom Slovenska je podľa ministra to, aby Ukrajina zostala suverénnou krajinou. "Ak Rusi prestanú ničiť Ukrajinu, viesť vojnu a bojovať na území nášho suseda, bude koniec vojny. Ak prestane bojovať Ukrajina, bude to koniec Ukrajiny. A Slovensko bude mať úplne iného suseda," zdôraznil šéf slovenskej diplomacie. (TASR)

Maďarský minister obrany nariadil zvýšiť pripravenosť armády. Szalay-Bobrovniczky uviedol, že Maďarsko čelí mimoriadnym bezpečnostným výzvam.

Minister uviedol ako príklad pretrvávajúcu vojnu v susednej krajine a tlak ilegálnej migrácie na južné hranice Maďarska a dodal, že všetci v Európe reagujú. "Spojené kráľovstvo oznámilo mobilizáciu síl, Slovensko vyhlásilo mimoriadnu situáciu a Poľsko zvyšuje pripravenosť," dodal minister.

V záujme ochrany mieru minister nariadil veliteľovi ozbrojených síl Ruszinovi-Szendimu, aby sa pripravil na zvýšenie pripravenosti armády.

Podľa ministra to znamená, že v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch budú vojská cvičiť vo väčších jednotkách na viacerých miestach krajiny, pričom cvičenia budú intenzívnejšie a bude povolaných viac záložníkov. (TASR)

Ruské invázne sily nedosiahli v regióne Donbas za posledných 72 hodín  výrazný územný postup, tvrdia Briti. Dôvodom sú staré sovietske vozidlá, zbrane, s ktorými dokážu Rusi postupovať iba v prípade, že ich používajú vo veľkom množstve.

"Ruské sily pokračujú v Donbase v delostreleckých útokoch na širokom fronte, po ktorých v niektorých oblastiach podnikajú prieskumné útoky s malým počtom jednotiek," napísal britský rezort obrany.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 14 July 2022

Find out more about the UK government's response: https://t.co/ooeYS0oJa7

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/3TkIw6XCNU

14.7.2022 o 7:20 · archivované: 14.7.2022 o 10:20

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Správy pre ľudí z Ukrajiny: У 2023 році зарплату словацьким вчителям піднімуть удвічі. Закінчився суд з екс-генпрокурором Доброславом Трнкою, найкращі гойдалки в Тренчинському краї та одна незвичайна хмара.

Сьогоднішній випуск «Актуальні новини» готовий. Anglickú verziu si môžete prečítať tu. (SME)

Ruské sily vstúpili do mesta Siversk, píšu ruské médiá. Námestník ministra vnútra samozvanej Luhanskej ľudovej republiky Kiseľov uviedol, že mesto by mohlo padnúť v priebehu niekoľkých dní.

Guardian však upozorňuje, že nie je jasné, na základe čoho k tomuto záveru prišiel.

Ukrajinské ozbrojené sily vo svojej večernej operačnej správe o situácii v krajine uviedli, že Rusko na frontovej línii, ktorej súčasťou je i Siversk, nové útoky nepodniklo. Armáda však zároveň informovala, že Siversk bol pod delostreleckou paľbou.

Britské ministerstvo obrany vo svojej pravidelnej správe o situácii na Ukrajine predpovedalo, že ruské sily sa pravdepodobne v nasledujúcich týždňoch počas pochodovania na mestá Sloviansk a Kramatorsk sústredia na dobytie niekoľkých menších miest v Doneckej oblasti vrátane Siverska a obce Dolyna. (TASR)

Zelenskyj privítal známky pokroku v rokovaniach o garantovaní bezpečného pohybu obchodných lodí s ukrajinským obilím po Čiernom mori. Vyjednávania medzi Kyjevom a Moskvou sprostredkúva OSN a Turecko.

„Naozaj vynakladáme významné úsilie o obnovenie dodávok potravín na svetový trh. Som vďačný OSN a Turecku za ich snahu," povedal Zelenskyj.

„Úspech v tejto oblasti nie je potrebný len pre náš štát ale tiež, bez preháňania, pre celý svet. Ak bude možné odstrániť ruskú hrozbu pre dopravu po Čiernom mori, odstráni sa tým vážnosť globálnej potravinovej krízy," konštatoval ukrajinský prezident.

Dodal, že ukrajinská delegácia ho informovala o dosiahnutí určitého pokroku. „Podrobnosti dohodneme s generálnym tajomníkom OSN v nadchádzajúcich dňoch," poznamenal Zelenskyj. (SITA)

S pokračujúcou vojnou na Ukrajine narastajú obavy, že nie všetky západné zbrane budú môcť využiť ukrajinskí vojaci k obrane vlasti. Členské štáty NATO a Únie sa obávajú, že neprehľadnú situáciu v krajine by mohli zneužiť pašeráci zbraní. (SME)

Dve vzdelávacie inštitúcie, zariadenie dopravnej infraštruktúry a hotel poškodili ruské rakety v meste Mykolajiv, podľa najnovšej aktualizácie od krajského guvernéra.

Vitaly Kim hovorí, že je známe, že jedna osoba bola zranená po tom, čo „na regionálne centrum bolo vypálených deväť rakiet z protilietadlového raketového systému S-300“.

Vo zvyšku svojej dennej aktualizácie na Telegrame Kim hovorí, že štyria ľudia zomreli a dvaja boli zranení včera pri ostreľovaní oblasti Pervomaisk. Hovorí tiež, že jedna osoba bola zabitá pri nočnom ostreľovaní Bashtanky.

Tvrdenia neboli nezávisle overené. (The Guardian)

Rusko zaútočilo na viaceré civilné objekty v Mykolajive, informoval starosta mesta Oleksandr Sienkevyč. V juhoukrajinskom meste bolo počuť výbuchy, úrady obyvateľov vyzvali, aby zostali v krytoch. (The Guardian)

Počet obetí ruského útoku na Časiv Jar sa vyšplhal na 48, uviedli ukrajinské pohotovostné služby. Z trosiek sa podarilo zachrániť deviatich ľudí. (The Guardian)

Rusko sa podľa ukrajinských vojenských predstaviteľov údajne opäť pokúsilo bombardovať Hadí ostrov. Dve ruské stíhačky sa pokúsili zaútočiť na strategický ostrov v Čiernom mori, ale zlyhali, keď bomby dopadli do mora. (The Guardian)

Turecko oznámilo dohodu s Ukrajinou, Ruskom a OSN o exporte ukrajinského obilia cez Čierne more, ktoré blokuje Rusko. Dohodu podľa tureckého ministra obrany Hulusiho Akara podpíšu na budúci týždeň.

Dohoda bude zahŕňať spoločné kontroly na kontrolu obilia v prístavoch a Turecku, ktoré zabezpečia bezpečnosť čiernomorských vývozných trás pre ukrajinské obilie.

Dohoda by mohla prispieť k ukončeniu patovej situácie, ktorá vystavila milióny ľudí riziku hladu. (The Guardian)

Plyn nebude súčasťou budúceho balíka európskych sankcií voči Rusku, povedal český premiér Fiala. Ako dôvod uviedol, že mnoho členských krajín Európskej únie je zatiaľ od ruského plynu závislých.

Podľa Fialu sa predpokladá, že siedmy balík bude obsahovať zákaz dovozu zlata z Ruska, rozšíri zoznam tovarov s dvojakým použitím, ktoré je zakázané do Ruska dovážať, a bude obsahovať aj ďalšie sankcie zamerané na jednotlivcov. (ČTK)