Ruské sily sa pokúšajú obkľúčiť Lysyčansk, rakety zabíjali v Odeskej oblasti (SME Minúta)

Kyjevu sa podarilo po dvoch dňoch obnoviť spojenie medzi Záporožskou jadrovou elektrárňou a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu. Spojenie nefungovalo pre odpojenie telefónnych operátorov v Ruskom okupovaných oblastiach. (ČTK)

Rusko núti na okupovaných ukrajinských územiach učiť podľa ruských osnov. Pre denník The Guardian to uviedli pedagógovia, ktorí sa obávajú, že v prípade odmietnutia môžu prísť o prácu.

Rusko nariadilo ukrajinským učiteľom v oblastiach kontrolovaných ruskou armádou do 21. júla podpísať dokument, v ktorom vyjadrujú svoju ochotu vyučovať podľa ruských osnov.

Podpísanie takéhoto dokumentu však môže podľa Guardianu spôsobiť pedagógom viacero ťažkostí. Ak s vyučovaním podľa ruského vzdelávacieho plánu nebudú súhlasiť, prídu o prácu a môžu čeliť represáliám zo strany ruských jednotiek. Naopak, podpísanie vyhlásenia by pre nich mohlo znamenať problémy zo strany ukrajinských úradov, ktoré to vnímajú ako kolaborovanie s nepriateľom.

Pedagógovia však tvrdia, že ukrajinské zákony by mali rozlišovať, či učitelia vyučujú podľa ruského plánu dobrovoľne, alebo pod nátlakom.

Ruský minister školstva Sergej Kravcov v júni oznámil, že Rusko urobí všetko pre to, aby sa 1. septembra otvorili školy na obsadených územiach Ukrajiny, v ktorých sa bude vyučovať podľa ruských osnov.

Dokument museli nateraz podpísať len učitelia dejepisu, zemepisu, jazykov a učitelia na prvom stupni základných škôl. Pedagógov, ktorí vyučujú matematiku, fyziku, biológiu a chémiu, sa nariadenie zatiaľ netýka, keďže tieto predmety nie sú ovplyvnené ruskou propagandou, povedal učiteľ žijúci v dedine v okupovanej časti Charkovskej oblasti. (TASR)

Spojené štáty ohlásili ďalší balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu vo výške asi 787 miliónov eur. Súčasťou balíčku budú dva systémy protivzdušnej obrany NASAMS, munícia pre raketomety HIMARS aj delostrelecká munícia a radary. (TASR)

Ukrajinská armáda obvinila Rusko, že zhodilo fosforové bomby na Hadí ostrov, nachádzajúci sa v blízkosti delty Dunaja v Čiernom mori. Útoky údajne podnikli dvakrát okolo 18.00h lietadlami typu Su-30. (AFP)

Prezident Zelenskyj označil ruský raketový útok na obytnú budovu v Odeskej oblasti za cielený. Po stretnutí s nórskym premiérom povedal, že ide o ruský teror voči ukrajinským mestám a dedinám, dospelým i deťom. (TASR)

V severopoľskom meste Gdansk oficiálne inaugurovali nové námestie pomenované po vojakoch, ktorí takmer tri mesiace bránili Mariupoľ pred náporom ruských inváznych vojsk.

Súčasťou slávnostného otvorenia Námestia hrdinského Mariupoľa, ktoré sa nachádza v blízkosti miestneho ruského konzulátu, bola aj inštalácia výstavy fotografií z tohto vojnou zničeného ukrajinského mesta, uviedlo poľské rádio RMF 24.

Premenovanie námestia jednomyseľne schválila koncom apríla gdanská mestská rada. O takéto symbolické gesto ju požiadal mariupolský starosta Vadym Bojčenko, keďže Gdansk je už niekoľko rokov partnerským mestom Mariupoľa.

Gdanskí predstavitelia chcú týmto spôsobom zmobilizovať ešte väčšiu podporu pre Ukrajincov, ktorí v Ruskom rozpútanej vojne bránia svoju nezávislosť a suverenitu.

Výstava fotografií na "Skwere Bohaterskiego Mariupola" bude nainštalovaná až do konca leta. Titul hrdinského mesta udelil Mariupolu, medzičasom dobytého a okupovaného Ruskom, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. (TASR)

Rusko dúfa v "racionálne vyriešenie" sporu o zákaze tranzitu ruského tovaru cez Litvu do ruskej exklávy Kaliningrad, uviedol námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexander Gruško a ruský veľvyslanec pri EÚ Vladimir Čižov.

Rusko vysvetlilo Európskej únii, že súčasná situácia vedie k značným nákladom pre Litvu, ale i pre EÚ, povedal Gruško, ktorého citovala agentúra Interfax. Dodal, že má dojem, že tento "signál" predstavitelia EÚ prijali.

Čižov podľa vlastných slov dúfa, že v blízkej budúcnosti sa podarí nájsť "kompromisné riešenie".

Gruško uviedol, že v tejto situácii sú najdôležitejšie životné potreby Kaliningradu. Zdôraznil, že Rusko nemá v pláne zaútočiť na žiadneho člena Severoatlantickej aliancie. Podľa jeho slov môžu nad takýmto niečím premýšľať "iba chorí ľudia". (TASR)

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí sa dištancovalo od výrokov svojho veľvyslanca v Nemecku týkajúcich sa niekdajšieho ukrajinského nacionalistického lídra Stepana Banderu. Kyjev chce takto odvrátiť prípadný spor s Poľskom.

Meľnyk v interview s nemeckým novinárom Tilom Jungom povedal, že "Bandera nebol masovým vrahom židov a Poliakov", pričom tvrdil, že o tom neexistujú dôkazy.

"Názor, ktorý ukrajinský veľvyslanec Andrij Meľnyk vyslovil v rozhovore s nemeckým novinárom, je jeho vlastný, a nereprezentuje pozíciu ministerstva zahraničných vecí Ukrajiny," uviedol vo vyhlásení zverejnenom vo štvrtok večer rezort diplomacie v Kyjeve.

Ministerstvo okrem toho vyjadrilo svoju vďaku Poľsku "za jeho bezprecedentnú podporu v boji proti ruskej agresii" a zdôraznilo potrebu "jednoty vo veci spoločných výziev".

Námestník poľského ministra zahraničných vecí Marcin Przydacz v reakcii uviedol, že "takýto názor a takéto slová sú absolútne neprijateľné". Na otázku, či Poliaci očakávajú od Meľnyka ospravedlnenie, Przydacz povedal, že viac než názory jednotlivcov ho zaujíma to, čo si myslí ukrajinská vláda. Skutočnosť, že rezort diplomacie sa od Meľnykových výrokov dištancoval, je postačujúca. (TASR)

Nórsko ohlásilo nový balík pomoci pre Ukrajinu za jednu miliardu eur, určenej na obdobie dvoch rokov, na "humanitárnu pomoc, rekonštrukciu krajiny, zbrane a operačnú podporu pre orgány". Informoval premiér počas návštevy Kyjeva. 

"Stojíme pri Ukrajincoch," zdôraznil Störe na tlačovej konferencii po boku prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského.

"Podporujeme boj Ukrajincov za slobodu. Bojujú za svoju krajinu, ale aj za naše demokratické hodnoty," doplnil.

"Táto vojna je porušením medzinárodného poriadku... Máte právo brániť sa a my máme právo vám pri tom pomáhať," citovala ho agentúra Reuters.

Predseda nórskej vlády v piatok navštívil Kyjev, ako aj vojnou zničenú obec Jahidne v Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny. Nórska tlačová agentúra NTB napísala, že Störe uvedenú dedinu opísal ako "záblesk pekla na zemi". (TASR)

Ukrajina požiadala Turecko, aby zadržalo nákladnú loď prevážajúcu ukradnuté obilie. Loď vypláva z okupovaného prístavu Berďansk a plaví sa pod ruskou vlajkou.

Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa ukrajinského rezortu diplomacie a vládny dokument.

Ukrajinská generálna prokuratúra poslala vo štvrtok tureckému ministerstvu spravodlivosti list, v ktorom napísala, že loď Žibek Žoly je zapojená do "nelegálneho vývozu ukrajinského obilia" z Berďansku do tureckého mesta Karasu.

Viezla údajne 7000-tonový náklad, čo je viac, než uvádzal predstaviteľ ukrajinského rezortu diplomacie.

Turecké ministerstvo zahraničných vecí doposiaľ nereagovalo na žiadosť agentúry Reuters o vyjadrenie k príchodu predmetnej nákladnej lode.

Kazašská spoločnosť KTZ Express, ktorá vlastní loď Žibek Žoly, uviedla, že toto plavidlo si od nej prenajala ruská firma Green Line, na ktorú nie sú v súčasnosti uvalené žiadne sankcie.

Predstaviteľ proruskej správy na okupovanej časti Záporožskej oblasti vo štvrtok oznámil, že po niekoľkomesačnej prestávke z Berďansku vyplávala nákladná loď. Nepovedal však, o akú loď išlo. (Reuters, TASR)

Ruská veľvyslankyňa v Bulharsku požiada svoju vládu o zatvorenie ruskej ambasády v Sofii. Stalo sa tak po tom, čo bulharská vláda odmietla zmeniť svoje rozhodnutie vyhostiť 70 ruských diplomatov a zamestnancov veľvyslanectva.

Ruský rezort diplomacie preskúma návrh veľvyslankyne a v prípade potreby ho posunie prezidentovi Putinovi, uviedol hovorca Kremľa Peskov.

Dosluhujúci bulharský premiér Petkov, ktorému minulý týždeň parlament vyslovil nedôveru, v piatok obvinil Mitrofanovú, že sa svojimi vyhrážkami snaží "zastrašiť bulharský ľud". (TASR)

Poľsko kúpi od talianskej zbrojárskej firmy Leonardo 32 viacúčelových vojenských vrtuľníkov AW149 v hodnote 1,75 miliardy eur v "ťažko vyzbrojenej" verzii s protitankovými strelami, oznámilo ministerstvo obrany vo Varšave.

Prvú časť dodávky bojových vrtuľníkov prevezme poľská armáda budúci rok, "čo je dôležité v kontexte situácie vo svete ovplyvnenej ruskou agresiou na Ukrajine", povedal poľský minister obrany Mariusz Blaszczak pri podpise zmluvy so spoločnosťou Leonardo.

Zmluva počíta tiež s príslušným výcvikom a dodávkami náhradných dielov a vybavenia na údržbu vrtuľníkov.

AFP pripomína, že poľská vláda v roku 2016 ukončila rokovania so skupinou Airbus týkajúce sa nákupu 50 kusov transportných vrtuľníkov Caracal, ktoré mali vtedy hodnotu 3,14 miliardy eur.

Poľsko si odvtedy objednalo štyri transportné vrtuľníky S-70i Black Hawk od americkej firmy Sikorsky a štyri viacúčelové vrtuľníky AW101 od firmy Leonardo. (TASR)

Počet obetí v Odese stúpol na najmenej 21, potvrdil vojenský hovorca Odesy Sergej Bratčuk. (The Guardian)

Veľkokapacitné registračné centrá v Žiline a Humennom pre nízku návštevnosť končia. Žilinské centrum je už uzatvorené, na východe majú zavrieť v sobotu.

"Ministerstvo vnútra reaguje na nízke počty prichádzajúcich z Ukrajiny a rovnako tak aj nízke počty žiadostí o udelenie dočasného útočiska," uviedol rezort. Pri opätovnom náraste počtu osôb utekajúcich pred vojnou na Ukrajine sú podľa ministerstva veľkokapacitné centrá pripravené na ich opätovné spustenie do niekoľkých hodín.

Od 29. júna je uzatvorené žilinské veľkokapacitné centrum. Registráciu dočasného útočiska je možné vybaviť na oddelení cudzineckej polície Policajného zboru v Žiline.

Veľkokapacitné registračné centrum v Humennom bude uzavreté od 2. júla. Dočasné útočisko si budú môcť odídenci vybaviť na oddelení cudzineckej polície v Michalovciach. "Registráciu na dočasné útočisko tehotných žien, rodín s deťmi (len v prípadoch, kde bude minimálne jedno dieťa vo veku do šesť rokov), starších ľudí nad 65 rokov a iné zraniteľné osoby bude vybavovať aj oddelenie azylu Policajného zboru v Humennom," doplnil rezort. (TASR)

Ukrajina požiadala Turecko, aby zadržalo loď prepravujúcu ukrajinské obilie. Informovala o tom agentúra Reuters. (ČTK)

UNESCO zaradila ukrajinskú polievku boršč na zoznam kultúrneho dedičstva, ktoré si "vyžaduje naliehavú ochranu". 

Rozhodnutie umiestniť boršč na zoznam ohrozeného dedičstva urobilo UNESCO v zrýchlenom procese po ruskej invázii na Ukrajinu, berúc do úvahy "negatívny vplyv vojny na túto tradíciu".

"Ukrajinský boršč – národná verzia boršču, ktorý sa konzumuje vo viacerých krajinách regiónu – je neoddeliteľnou súčasťou života ukrajinskej rodiny a spoločnosti," uvádza orgán OSN. (TASR)

 Zelenskyj a viacerí predstavitelia členských štátov EÚ pogratulovali českému premiérovi Petrovi Fialovi k prevzatiu predsedníckej roly v Rade EÚ.

"Želáme vám úspechy pri implementácii ambicióznych priorít, kde jednou z kľúčových je podpora Ukrajiny," napísal Zelenskyj a dodal, že Ukrajina je pripravená spolupracovať na európskej agende, ktorá sa jej bude týkať.

Fiala sa mu poďakoval a uviedol, že sa na spoluprácu teší. (TASR)

Počet obetí ruského útoku v Odeskej oblasti stúpol na 20, uvádza BBC. Medzi mŕtvymi je 11-ročný chlapec, šesť detí je ranených. (ČT24)

Ruskej armáde sa podarilo obsadiť ropnú rafinériu na okraji mesta Lysyčansk. Uviedol to hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov.

Ropná rafinéria, o ktorú sa v uplynulých dňoch tuho bojovalo, je pod kontrolou ruských jednotiek a proruských separatistov, tvrdí Konašenkov.

Kyjev skôr uviedol, že boje o rafinériu na okraji Lysyčansku stále prebiehajú. Moskve sa podľa gubernátora Luhanskej oblasti Serhija Hajdaja podarilo obsadiť iba časti tejto rafinérie.

Konašenkov povedal, že Ukrajina zaznamenáva v okolí Lysyčansku veľké straty. Denne tam podľa jeho slov zomiera 200 ukrajinských vojakov. Dodal, že ukrajinské jednotky neorganizovane ustupujú.

Agentúra DPA upozornila, že Konašenkovove tvrdenia zatiaľ nedokázala nezávisle overiť. (SITA)

Bulharsko potvrdilo rozhodnutie o vyhostení 70 ruských diplomatov. Rusko hrozí prerušením diplomatických vzťahov. (NEXTA)

Školy v Kyjeve sa opäť otvoria na začiatku školského roka 1. septembra, uviedli mestské úrady.

Školy v ukrajinskom hlavnom meste majú teraz letné prázdniny po tom, čo 24. februára spustilo Rusko inváziu do krajiny.

Vedúca oddelenia vzdelávania a vedy v Kyjeve Olena Fidanyanová podľa agentúry AFP povedala, že najdôležitejšou úlohou nového školského roka je „bezpečnosť študentov a učiteľov“. (The Guardian)

 Európska komisia ruší clo a DPH na dovoz životne dôležitého tovaru pre Ukrajincov. Ide o dovoz potravín, prikrývok, stanov, elektrických generátorov a iných životne dôležitých zariadení z tretích krajín.

O toto opatrenie požiadali členské štáty a bude sa uplatňovať so spätnou účinnosťou od 24. februára 2022 a do 31. decembra 2022. 

Oslobodenie od cla a DPH sa vzťahuje na tovar, ktorý dovážajú štátne organizácie - verejné orgány a verejnoprávne subjekty vrátane nemocníc, vládnych organizácií, regionálnych vlád, obcí a miest atď. a charitatívne alebo dobročinné organizácie schválené príslušnými orgánmi členských štátov. (SITA)

Moskva vyzvala ukrajinských učiteľov na okupovaných územiach, aby podpísali dokument potvrdzujúci ich ochotu prejsť na vyučovanie ruských školských osnov.

Tento krok mnohých z nich dostáva do ťažkej situácie. Ako uvádza Guardian, ak nepodpíšu, prídu o prácu a hrozí im odveta zo strany ruských síl.

Ak podpíšu, hrozí obvinenie zo strany ukrajinských úradov, ktoré považujú vyučovanie ruských osnov za formu spolupráce s nepriateľom. (The Guardian)

Bulharská armáda zneškodnila riadenou explóziou námornú mínu zo sovietskeho obdobia, ktorá sa nachádzala neďaleko pobrežia Čierneho mora. Oznámilo to ministerstvo obrany v Sofii.

Čiernomorské krajiny začali hlásiť nálezy takýchto mín v mori po tom, ako Rusko vo februári spustilo na Ukrajine vojenskú inváziu.

Ukrajina a Rusko sa navzájom obviňujú z ich nastražovania. (TASR)

Počet obetí ruského útoku na obytnú budovu v meste Mykolajiv stúpol na osem, uvádzajú miestny predstavitelia. 

Starosta Oleksandr Senkevyč v stredu uviedol, že mesto zasiahlo osem rakiet a dodal, že obytnú budovu zrejme zasiahla ruská riadená strela X-55. (The Guardian)

Tlak zo západu prinútil Rusko urýchliť integráciu so susedným Bieloruskom, tvrdí Putin. „Rusko a Bielorusko naďalej rastú v spolupráci v politickej, obchodnej, hospodárskej, kultúrnej a humanitárnej oblasti,“ povedal. (The Guardian)

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe ukončila reformné projekty na Ukrajine. Potrebné jednomyseľné rozhodnutie o predĺžení týchto aktivít nemohla 57-členná organizácia dosiahnuť vzhľadom na postoj Ruska.

Oznámil poľský minister zahraničných vecí Zbigniew Rau a výkonný predseda organizácie.

Organizácia bola na Ukrajine zapojená do projektov reforiem v oblastiach slobody médií, ochrany životného prostredia a boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Podporovala tiež ľudí, ktorí kvôli vojne potrebovali pomoc, informovala agentúra DPA.

Organizácia po začiatku ruskej invázie už koncom februára rozhodla o stiahnutí neozbrojených pozorovateľov z východnej Ukrajiny, kde monitorovali líniu prímeria medzi ukrajinskou armádou a proruskými separatistami. (TASR)

Kremeľ poprel, že by útočili na bytový dom v Odeskej oblasti. Kancelária ukrajinského prezidenta uviedla, že ruské bombardéry vystrelili tri protilodné rakety Ch-22.

„Teroristická krajina zabíja našich ľudí,“ vyhlásil šéf kancelárie Andrij Jermak a pokračoval, že Rusi „v reakcii na porážky na bojisku, bojujú s civilistami“. (SITA)

EÚ doviezla v júni prvýkrát viac skvapalneného zemného plynu z USA než plynu cez plynovody z Ruska. Dôvodom bolo výrazné zníženie dodávok suroviny z Ruska do EÚ. Uviedol to šéf Medzinárodnej agentúry pre energetiku Fatih Birol.

"Nedávne výrazné obmedzenie dodávok plynu do Európskej únie zo strany Ruska spôsobilo, že jún sa stal prvým mesiacom v histórii, keď EÚ doviezla viac plynu vo forme LNG z USA než cez plynovody z Ruska," napísal Birol. (TASR)

Ukrajina skúma možnosti reštrukturalizácie dlhu, keďže vojnou spustošenej krajine hrozí, že svoje záväzky nebude schopná splácať.

TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg, ktorá sa odvolala na tri zdroje oboznámené s rokovaniami.

Podľa dvoch z týchto zdrojov, ktoré si neželali byť menované, sa v súčasnosti diskutuje o viacerých scenároch, pričom konečné rozhodnutie by nemalo padnúť skôr ako koncom leta.

Ukrajina má zatiaľ čas do 1. septembra, keď by podľa Bloombergu mala splatiť 1,4 miliardy dolárov. Ukrajinskej ekonomike pritom podľa centrálnej banky hrozí tento rok pokles minimálne o 30 percent a zároveň rastie tlak na ukrajinskú menu. (TASR)

Justičné orgány samozvanej separatistickej Doneckej ľudovej republiky začnú uplatňovať trest smrti od roku 2025, vyplýva z novely jej Trestného zákonníka.

Súd tam nedávno odsúdil na smrť dvoch Britov a jedného Maročana bojujúcich v radoch ukrajinskej armády. Aký vplyv zmena bude mať na ich osud, nie je podľa agentúry Reuters jasné. (ČTK)

Rusko začalo s prepravou obilia z okupovaného územia na Ukrajine. Proruský regionálny predstaviteľ Jevgenij Balickyj povedal, že loď so sedemtisíc tonami obilnín opustila prístavné mesto Berďansk, ktoré je pod kontrolou Ruska.

Obilie podľa neho smeruje do „priateľských krajín“. Zásielka obilia z Berďanska v Zaporižžskej oblasti znamená otvorenie námornej cesty na export pšenice z Ukrajiny do iných krajín, informuje spravodajský portál BBC.

Kyjev už niekoľko týždňov obviňuje Rusko a jeho spojencov, že z južnej Ukrajiny kradnú obilie a blokujú tamojšie prístavy, čo zhoršuje potravinovú krízu vo svete. Moskva to opakovane popiera. (SITA)

Ústup ruských síl zo strategického Hadieho ostrova v Čiernom mori nepredstavoval „gesto dobrej vôle“, ako uviedla Moskva, tvrdí britské ministerstvo obrany.

Rusko po stiahnutí svojich jednotiek zo spomenutého územia vyhlásilo, že týmto gestom dobrej vôle chce dokázať svetu, že nebráni koridoru na export poľnohospodárskych produktov z územia Ukrajiny.

Podľa Britov je však pravdepodobnejšie, že Rusi sa z Hadieho ostrova stiahli pre izolovanosť svojich jednotiek a čoraz väčšiu zraniteľnosť voči ukrajinským útokom.

Britské ministerstvo obrany tvrdí, že v ostatných týždňoch ukrajinské sily zaútočili na ruské jednotky na ostrove pomocou rakiet a bezpilotných lietadiel. Protilodné rakety tiež zasiahli ruské námorné lode, ktoré sa pokúšali zásobovať Rusov na ostrove. (SITA)

Moskva preberá kontrolu nad ropným a plynárenským projektom Sachalin-2 na ruskom Ďalekom východe, Putin podpísal dekrét.

Ten stanovuje, že všetky práva a záväzky spoločnosti Sakhalin Energy Investment, v ktorej firma Shell a japonské spoločnosti Mitsui a Mitsubishi kontrolujú spolu takmer 50-percentný podiel, prevezme nová firma.

O tom, či zahraniční investori budú môcť pokračovať v novej spoločnosti, rozhodne následne Moskva.

Firma Shell už pred mesiacmi dala najavo, že projekt plánuje opustiť a začala rokovania s potenciálnymi kupcami. Japonské spoločnosti však v minulom období uviedli, že z projektu Sachalin-2, ktorý je dôležitý pre energetickú bezpečnosť Japonska, odísť nemienia. Rozhodnutie Kremľa sa tak odrazilo aj na vývoji ich akcií, ktoré klesli približne o šesť percent. (TASR)

Boje v oblasti mesta Lysyčansk, ktoré obliehajú ruské jednotky, sa vyostrujú. Ruské sily tiež zintenzívnili aktivity v ďalších častiach frontovej línie, uviedol ukrajinský generálny štáb.

"Nepriateľ sústreďuje svoje hlavné úsilie na obkľúčenie ukrajinských vojakov v Lysyčansku z juhu a zo západu a na úplné ovládnutie Luhanskej oblasti," uviedol generálny štáb, ktorého informácie nebolo možné nezávisle overiť.

Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj uviedol, že ruské sily zaznamenali malé "víťazstvá" v oblasti Lysyčanska, kde obsadili časti ropnej rafinérie na okraji mesta. V samotnom meste sa nachádza ešte okolo 15-tisíc obyvateľov v zlých podmienkach.

Posledných takmer 24 hodín sa museli ukrývať počas veľmi intenzívneho ostreľovania, doplnil Hajdaj podľa stanice CNN.

ISW
@TheStudyofWar

Eastern #Ukraine Update:

Geolocated footage showed #Russian and LNR forces within the #Lysychansk Oil Refinery. Russian forces are likely trying to drive through the northeastern corner of the refinery in order to advance into Lysychansk proper.
https://t.co/kxShRh87EL https://t.co/KCyS6KM1d1

1.7.2022 o 2:32 · archivované: 1.7.2022 o 12:21

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Hrozba Ruska prerušením diplomatických vzťahov s Bulharskom v reakcii na rozhodnutie vyhostiť 70 ruských diplomatov je neopodstatnená, uviedla EÚ.

Únia konštatovala, že postup Bulharska bol „úplne v súlade s medzinárodným právom“, keďže diplomati ruského veľvyslanectva konali v rozpore s medzinárodnými zmluvami. (The Guardian)

Správy pre ľudí z Ukrajiny. Суспільний мовник отримав нового керівника. Словацькі вчені розробляють ліки проти смертельної хвороби собак, дефіцит води в кількох районах. Дізнайтеся більше у сьогоднішньому дайджесті.

Сьогоднішній випуск «Актуальні новини» готовий. Anglickú verziu si môžete prečítať tu. (SME)

Počet obetí ruského raketového útoku na obytnú zónu v Odeskej oblasti sa zvýšil na 19, informuje štátna pohotovostná služba. Medzi mŕtvymi sú aj dve deti.

NEXTA
@nexta_tv

The State Emergency Service reports that the number of victims of the #Russian missile strike on residential facilities in the #Odesa region has increased to 19. Among the dead are two children. https://t.co/QkBpESoyIK

1.7.2022 o 10:55 · archivované: 1.7.2022 o 12:43

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Cesta Ukrajiny k členstvu v EÚ by nemala trvať roky ani desaťročia, povedal Zelenskyj. Ukrajinský prezident prisľúbil, že časť krajiny tohto procesu bude „dokonalá“. (The Guardian)

Do ukrajinského parlamentu priniesli za ohlušujúceho potlesku vlajku Európskej únie. Veľvyslanec EÚ na Ukrajine Matti Maasikas to označil za dojímavý moment. 

Matti Maasikas
@MattiMaasikas

Moving to tears - the EU flag is been brought to the plenary hall of @ua_parliament. To stay. https://t.co/qkZxfwjF7O

Length: (00:00)

1.7.2022 o 8:51 · archivované: 1.7.2022 o 10:15

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Členstvo v EÚ má Ukrajina na dosah, no je potrebné presadzovať protikorupčné reformy, povedala predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová ukrajinskému parlamentu. Konštatovala, že Ukrajina vytvorila pôsobivý protikorupčný stroj. (AFP)

Maďarsko musí radikálne zvýšiť svoje obranné kapacity, tvrdí Orbán. Maďarský premiér zopakoval, že záujmom krajiny je čo najskoršie ukončenie vojny na Ukrajine.

Orbán tiež poznamenal, že hoci sa frontová línia zdá v súčasnosti stále ďaleko od Maďarska, môže sa to zmeniť. V tejto súvislosti zdôraznil, že Maďarsko musí ako člen NATO zostať mimo tejto vojny.

Predseda maďarskej vlády okrem toho povedal, že jeho krajina nie je ochotná rokovať o prípadnom embargu Európskej únie na dovoz ruského zemného plynu alebo o jeho obmedzení, pretože by to oslabilo maďarské hospodárstvo.

"Potrebné nie sú sankcie, ale okamžité prímerie a mierové rozhovory," doplnil Orbán s tým, že mier je tiež jediným spôsobom, ako zastaviť "vojnovú infláciu". (TASR)

Našich synov mali poslať len na cvičenie, sťažujú sa matky ruských vojakov. Počas vojen v Afganistane alebo v Čečensku bol ich vplyv značný, v dnešnom Rusku však hlas rodičov z chudobných oblastí zaniká. (SME)

Rusko pohrozilo Bulharsku zatvorením ambasády, ak neodvolá vyhostenie 70 diplomatov. Má ísť o dosiaľ najväčší počet diplomatov jednorazovo vyhostených Bulharskom.

V prípade ich vyhostenia by sa tak ruská diplomatická misia v krajine zmenšila o viac než polovicu.

Bulharsko, ktoré je členskou krajinou Európskej únie i organizácie NATO, v utorok oznámilo, že vyhostí 70 diplomatov a technických zamestnancov ruského veľvyslanectva v Sofii. Premiér Petkov v tejto súvislosti povedal, že príslušné bulharské inštitúcie týchto ruských občanov identifikovali ako ľudí, ktorí pracovali proti záujmom Bulharska.

Ruská ambasáda zaslala vo štvrtok Sofii diplomatickú nótu, v ktorej ju požiadala, aby rozhodnutie o vyhostení diplomatov do piatkového poludnia stiahla. Ak sa tak nestane, ambasáda požiada Moskvu, aby zvážila úplne ukončenie fyzickej prítomnosti ruskej diplomatickej misie v Bulharsku, uvádza Reuters, ktorá do nóty nahliadol.

Bulharský premiér Petkov v reakcii na nótu naliehal na Rusko, aby ponechalo otvorené diplomatické kanály medzi Moskvou a Sofiou aj napriek avizovanému vyhosteniu ruských diplomatov. (TASR)

Bielorusko dočasne zruší vízovú povinnosť pre poľských občanov. Minsk tento krok označil za priateľské gesto susedského štátu. Bielorusko zároveň predĺžilo bezvízový styk do konca roka aj pre Litvu a Lotyšsko.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko "rozhodol o zavedení dočasného bezvízového režimu pre poľských občanov" na dobu šiestich mesiacov s platnosťou od tohto piatka do 31. decembra, uviedla vo vyhlásení bieloruská pohraničná stráž.

Poliaci budú môcť navštíviť pohraničné oblasti Bieloruska v uvedenom období bez osobitného povolenia, ktoré sa predtým vyžadovalo. Členom pohraničnej stráže musia oznámiť dôvod svojej cesty a takisto miesto, ktoré sa chystajú navštíviť.

Prekvapivé vyhlásenie prišlo v čase, keď Rusko - blízky spojenec Bieloruska - už viac ako štyri mesiace útočí na Ukrajinu.

Minsk zmenu vo vízovom styku s Varšavou ohlásil navyše niekoľko mesiacov po tom, čo krajiny Európskej únie obvinili Lukašenka z rozpútavania migračnej krízy na hraniciach s Poľskom.  Poľsko včera oznámilo, že dokončilo 187 kilometrov dlhý plot na svojich hraniciach s Bieloruskom, ktorý mu má pomôcť zamedziť nelegálnej migrácii. (TASR)

USA zablokovali majetok ruského miliardára Sulejmana Kerimova. Zablokovaná bola spoločnosť so sídlom v USA v hodnote viac než jednej miliardy dolárov. Kerimov ju využíval na investovanie do pochybných fondov.

Kerimov, miliardár, ktorý je aktívny v ruskej politike, tajne spravoval spoločnosť Heritage Trust so sídlom v Delaware.

Spoločnosť založená v roku 2017 priniesla peniaze do Spojených štátov prostredníctvom fiktívnych firiem a nadácií založených v Európe, uviedli predstavitelia ministerstva financií USA.

Ministerka financií Janet Yellenová zároveň prisľúbila, že Spojené štáty budú naďalej konať, "aj keď sa ruské elity skrývajú za splnomocnencov a zložité právne opatrenia". USA budú naďalej "aktívne implementovať multilaterálne koordinované sankcie uvalené na tých, ktorí financujú a majú prospech z ruskej vojny proti Ukrajine," uviedla vo vyhlásení.

Tento krok prichádza niekoľko týždňov po tom, čo Fidži odovzdalo Spojeným štátom superjachtu v hodnote 300 miliónov dolárov spojenú s Kerimovom, na ktorého sa od roku 2018 vzťahujú americké sankcie za údajné pranie špinavých peňazí a jeho úlohu v ruskej vláde.

Kerimov sa stal jedným z najbohatších ľudí sveta po rozpade Sovietskeho zväzu. Jeho rodina ovláda významného producenta zlata, spoločnosť Polyus. Priemyselne najvyspelejšie krajiny združené v skupine G7 sa v nedeľu dohodli o zákaze dovozu ruského zlata. (TASR)

Kanada zvýši vojenskú prítomnosť v Lotyšsku, oznámil premiér Trudeau. Neposkytol však konkrétne čísla. Krok je súčasťou záväzku NATO posilniť odstrašujúce opatrenia pozdĺž ruskej hranice.

Trudeau sa tak vyjadril v závere trojdňového samitu NATO v Madride.

Kanada vedie bojovú skupinu NATO v Lotyšsku, ktorú tvorí asi dvetisíc vojakov. Okrem Kanaďanov sú v nej vojaci z Albánska, Česka, Talianska, Čiernej Hory, Poľska, Slovenska, Slovinska a Španielska.

Trudeau tiež uviedol, že jeho vláda chce Ukrajine na pomoc v boji proti ruskej invázii poslať ďalších 39 obrnených vozidiel a šesť dronov s kamerami. (TASR)

"Hadí ostrov je strategickým miestom, a výrazne to mení situáciu v Čiernom mori. Zatiaľ to nezaručuje bezpečnosť, zatiaľ to nezaručuje, že sa nepriateľ nevráti," vyhlásil Zelenskyj.

V pravidelnom príhovore vyhlásil, že ostrov je "opäť slobodný". "Do značnej miery to však už obmedzuje aktivity okupantov. Krok za krokom ich vyženieme z nášho mora, z našej zeme a nášho neba," povedal Zelenskyj.

Prezident ďalej uviedol, že spustenie prenosov ukrajinskej elektriny do Rumunska je začiatkom procesu, ktorý by mohol pomôcť Európe znížiť jej závislosť od ruských uhľovodíkov.

Vyjadrenia Zelenského nadväzovali na štvrtkové výroky premiéra Denysa Šmyhaľa, podľa ktorých sa v tento deň začal vývoz elektriny do Rumunska s výkonom 100 megawattov.

Podľa Zelenského to bol "ďalší významný krok" na ceste Ukrajiny smerom k EÚ. "Vďaka ukrajinskej elektrine môže byť nahradená značná časť ruského plynu, využívaná európskymi spotrebiteľmi. Preto to nie len otázka príjmov z vývozu pre nás, ale otázka bezpečnosti pre celú Európu," dodal. (TASR)

Pri útoku deväťposchodovú obytnú budovu v Odeskej oblasti zomrelo 14 ľudí. Spod trosiek sa podarilo zachrániť sedem preživších, medzi ktorými boli aj tri deti, spresnili.

"Štrnásť ľudí je mŕtvych a ďalších 30 utrpelo zranenia," potvrdili na sociálnej sieti Telegram miestne pohotovostné služby.

Podľa hovorcu odeskej oblastnej vojenskej správy Serhija Bratčuka bol útok uskutočnený z lietadla z Čierneho mora. Deväťposchodová obytná budova v dištrikte Bilhorod-Dnistrovskyj bola podľa miestnych úradov v dôsledku útoku čiastočne zničená.

Traja ľudia zomreli aj pri útoku na rekreačné centrum v rovnakom okrese. Útok sa stal zhruba o jednej hodine ráno, uviedla pohotovostná služba. Medzi mŕtvymi je aj jedno dieťa. Jeden človek utrpel zranenia.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

⚡️Update: Russian missile strike on Odesa Oblast kills at least 17, injures 31.

Ukraine's State Emergency Service reported on July 1 that Russia's missile assault on a high-rise in a town in Bilhorod-Dnistrovsky District in Odesa Oblast killed 14 people and injured 30. https://t.co/Fm6x1Qo5ix

1.7.2022 o 6:29 · archivované: 1.7.2022 o 7:17

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Zelenskyj opäť telefonoval s nemeckou hlavou štátu Frankom-Walterom Steinmeierom a ich rozhovor trval približne jednu hodinu. Steinmeier zablahoželal Ukrajine k získaniu štatútu kandidátskej krajiny Európskej únie.

Vyjadril tiež rešpekt voči Zelenského "hrdinskému boju proti ruskému agresorovi", spresnila Steinmeierova hovoryňa Cerstin Gammelinová.

Zelenskyj uviedol, že s nemeckým prezidentom hovorili o "narastajúcej obrannej podpore pre Ukrajinu". Zároveň poďakoval Steinmeierovi za kondolencie v súvislosti s "neľudským útokom" na nákupné centrum v Kremenčuku. (TASR)

Satelitná spoločnosť Maxar zverejnila aktuálnu fotografiu Hadieho ostrova po tom, ako sa z neho stiahli ruské vojská. (The Guardian)

Situácia v meste Lysyčansk je extrémne zložitá, keďže neustále ostreľovanie ruských síl znemožňuje evakuáciu civilistov, uviedol gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.

"Je tam veľa ostreľovania z viacerých smerov," konštatoval Hajdaj. Ruská armáda sa podľa neho blíži z rôznych smerov k mestu. Dodal, že ruské sily zostávajú na okraji mesta, kde v súčasnosti neprebiehajú žiadne pouličné boje.

Hajdaj odmietol tvrdenia proruských separatistov bojujúcich po boku ruských síl, ktorí tvrdia, že kontrolujú polovicu mesta ležiaceho na druhej strane rieky od susedného Severodonecka, ktorý minulý týždeň dobyla ruská armáda.

Hajdaj dodal, že ostreľovanie Lysyčanska je „veľmi silné, čo znamená, že už nie je možné evakuovať“ zvyšných 15-tisíc civilistov, ktorí sú stále v meste. (The Guardian)