SME Minúta: Z ruského zajatia sa vrátilo 144 vojakov, sú medzi nimi aj obrancovia z Azovstaľu

Rusko sa neobáva vstupu Fínska a Švédska do NATO, ale na nasadenie vojenských jednotiek aliancie do týchto škandinávskych krajín zrkadlovo odpovie, vyhlásil Putin. (ČTK)

Centrum pomoci Ukrajincom v Košiciach po štyroch mesiacoch končí pre klesajúci počet ľudí, ktorí sú na takúto formu pomoci odkázaní. Materiálnu pomoc nasmerujú pre ohrozené skupiny, ktoré najviac zasiahla inflácia. (Korzár)

Frekvencia ostreľovania Lysyčanska je "obrovská", informoval gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. Boje pokračujú na okraji mesta. Evakuácia civilistov môže byť podľa neho momentálne nebezpečná.

"Rusi priviezli veľké množstvo vozidiel a obrovské množstvo ľudí. Ostreľovanie a útoky neustávajú,“ povedal Hajdaj. Z takmer 100-tisícovej predvojnovej populácie zostalo podľa neho v meste len asi 15-tisíc civilistov. (The Guardian)

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa zúčastní na novembrovom summite G20 v závislosti od toho, kto budú jeho ďalší účastníci. Narážal na prípadnú prítomnosť šéfa Kremľa Putina.

"Pozvanie, samozrejme, prijímam. Účasť Ukrajiny bude závisieť od bezpečnostnej situácie v krajine a od zloženia účastníkov summitu," povedal Zelenskyj po rozhovoroch s indonézskym prezidentom Widodom v Kyjeve. Widodo vo štvrtok odcestuje do Moskvy, kde sa má stretnúť s Putinom.

Indonézia v súčasnosti zastáva rotujúce predsedníctvo v skupine G20 a teda usporadúva aj tohtoročný summit, ktorý sa bude konať 15. - 16. novembra. V apríli Jakarta oznámila, že na schôdzku pozvala aj Putina. Čelí však tlaku západných krajín, aby Putina zo summitu vylúčila.

Kremeľ nedávno uviedol, že ruský prezident sa plánuje na summite zúčastniť osobne, hoci o tejto otázke stále panujú nejasnosti. Taliansky premiér Mario Draghi v utorok uviedol, že Widodo Putinovu osobnú účasť na summite vylúčil - Kremeľ však toto tvrdenie odmietol.

K poslednému takémuto summitu, ktorý sa uskutočnil vlani v októbri v Ríme, sa Putin pripojil len prostredníctvom videokonferencie pre pandémiu koronavírusu. (TASR)

Británia vyčlení ďalších tisíc vojakov a novú lietadlovú loď na obranu východného krídla NATO. V Estónsku ich tak bude asi 3-tisíc. Časť vojakov ponechajú v Británii a ich techniku v Nemecku. 

V Estónsku v súčasnosti pôsobí 1700 členov britskej armády, pripomína The Guardian.

Tento záväzok je súčasťou plánu NATO zvýšiť počet svojich síl rýchlej reakcie (NRF) na viac než 300.000 vojakov. Tí majú byť rozmiestnení po celom európskom kontinente v stave vysokej pohotovosti pre prípad, že by Rusko pohrozilo vojenským útokom na ktorýkoľvek členský štát Aliancie.

Britský minister obrany Wallace oznámil, že Británia posilní sily NATO rýchlej reakcie predovšetkým svojím námorníctvom. Británia prevádzkuje dve lietadlové lode – Queen Elizabeth a Prince of Wales, ktoré disponujú podpornou flotilou lodí, vysvetľuje The Guardian. Šéf britského rezortu obrany uviedol, že tieto bojové lode budú v rotácii pre potreby Aliancie. (TASR, The Guardian)

Prvá otázka znie: kedy by sa mala ekonomická obnova Ukrajiny začať – okamžite, hneď po skončení bojov, pár rokov po vojne ako Marshallov plán? Na obnovu je skoro, ale súčasne neskoro. Vojnu treba najprv vyhrať. Píše Petr Šabata. (SME)

Slavutyč nie je strategicky dôležité ukrajinské mesto, napriek tomu hrozilo, že ho ruská armáda zrovná zo zemou. Zachránil ho jeho starosta, ktorého predtým Rusi zajali. Bol to neobyčajný krok muža, čo ani nevie vyčistiť samopal. (SME)

Európska únia dojednáva kompromis pre tranzit tovaru z Ruska do jeho exklávy Kaliningrad cez územie Litvy. V priebehu nasledujúcich dní mal vrátiť do normálu. 

Litva zastavila tranzit tovarov podliehajúcich sankčnému režimu EÚ do Kaliningradskej oblasti 17. júna. Týka sa to napríklad ocele. Prímorská Kaliningradská oblasť je zo všetkých strán na súši obklopená členskými štátmi Európskej únie – Litvou a Poľskom.

Reuters vysvetľuje, že západné mocnosti sa síce jasne postavili v prípade ruskej vojenskej agresie na Ukrajine za Kyjev, avšak európske krajiny balansujú medzi prísnymi sankciami a snahou vyhnúť sa ďalšej eskalácii napätia s Moskvou.

To je dôvod, prečo sa predstavitelia EÚ – s podporou Nemecka – snažia nájsť kompromis v prípade Kaliningradskej oblasti, uviedol zdroj agentúry.

Dodal, že ak by sa nepodarilo obnoviť spojenie medzi Ruskom a jeho exklávou, Moskva by sa mohla rozhodnúť kliesniť si cestu vojensky cez 65-kilometrový Suwalský koridor medzi Bieloruskom a Kaliningradskou oblasťou.

"Musíme čeliť realite," povedal pre Reuters jeden zo zdrojov, ktorý opísal Kaliningrad ako "posvätný" pre Moskvu. Pripustil, že v tomto prípade má väčšie páky než EÚ ruský prezident Vladimir Putin, preto sa EÚ snaží o kompromis.

Únia navrhuje umožniť dovoz tovaru z Ruska do jeho exklávy s vysvetlením, že nejde o medzinárodný obchod, ale tranzit s cieľom v tej istej krajine. Dovezený tovar by sa však nemohol z Kaliningradskej oblasti vyvážať ďalej do zahraničia. (Reuters, TASR)

NATO rozhodlo o prizvaní Fínska a Švédska do svojich radov aj o výraznom posilnení východného krídla. Okupanti uniesli starostu Chersonu, ktorý odmietol kolaborovať a Moskvou.

Dosadené vedenie Chersonskej oblasti zatiaľ pripravuje referendum o pripojení k Rusku.

Dnešný Ukrajinský spravdaj pripravili Nikola Šuliková Bajánová a Nina Sobotovičová.

Premiér Heger aj prezidentka Čaputová podporili prizvanie Švédska a Fínska do NATO. "V časoch, keď sa z Ruska stala najväčšia bezpečnostná hrozba pre západné krajiny, je každá posila na mieste," uviedol premiér na sociálnej sieti.

Vojna na Ukrajine podľa neho všetkým ukázala, že bez dostatočne spoľahlivých spojencov by bola naša bezpečnosť a suverenita ohrozená. "Čím viac spojenectiev, tým je silnejšia obrana našich hodnôt a slobody," dodal.

"Vladimír Putin chcel rozdeliť a oslabiť Európu, ale dosiahol len to, že sme posilnení o nových členov, jednotnejší ako kedykoľvek predtým a východné krídlo NATO bude chránené ešte dôraznejšie ako doteraz," napísala prezidentka na sociálnej sieti. (SME, TASR)

Rusko varuje západ, ak západné krajiny zhabú Rusku jeho zahraničné aktíva vrátane devízových rezerv ruskej centrálnej banky v hodnote 300 miliárd dolárov, mohlo by Rusko v rámci odvety skonfiškovať západné aktíva a podniky v Rusku. 

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová na stredajšom tlačovom brífingu varovala, že Rusko bude prípadné zmrazenie svojich aktív v zahraničí považovať za "nezákonný a nepriateľský útok, čo ho bude oprávňovať podniknúť odvetné kroky na ochranu svojich záujmov".

"Nemali by sme zabudnúť na zahraničné aktíva západných krajín, podniky a občanov na území našej krajiny," povedala v tejto súvislosti Zacharovová.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, ale aj ďalší západní politici už navrhli zhabanie ruských aktív v zahraničí a ich použitie na povojnovú obnovu Ukrajiny. (TASR)

Poslanci ruskej Štátnej dumy schválili návrh zákona, ktorý rozširuje definíciu tzv. "zahraničných agentov". Moskva toto označenie využíva na zásahy voči kritikom Kremľa.

Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu, vo svojom vyhlásení uviedla, že nové opatrenia umožnia lepšie "brániť ruské záujmy a zaistiť bezpečnosť Ruskej federácie".

Označenie "zahraničný agent" je ruskými úradmi už od roku 2012 používané na pomenovanie kritikov, novinárov a aktivistov a ľudskoprávnych organizácií obvinených z vykonávania politických aktivít financovaných zo zahraničia.

Podľa nového návrhu zákona môže byť vyhlásená za zahraničného agenta akákoľvek osoba, ktorá je "pod zahraničným vplyvom" alebo dostáva akúkoľvek formu podpory zo zahraničia – nielen financie, ako tomu bolo doposiaľ.

Takýmto osobám bude napríklad zakázané vyučovať na štátnych školách a organizovať verejné podujatia.

"Zahraniční agenti" budú musieť zverejniť zdroje financovania, podrobiť sa povinným auditom a pripojiť túto hanlivú "nálepku" ku všetkým svojim zverejneným textom, videám či príspevkom na sociálnych sieťach.

Príslušný návrh zákona musí schváliť ešte horná komora ruského Federálneho zhromaždenia a následne pôjde na podpis šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi. Do platnosti by mal vstúpiť 1. decembra. (SME)

Sýria uznala nezávislosť samozvaných republík na východe Ukrajiny. Tento zámer avizovala prezidentská kancelária už vo februári. Režim prezidenta  Asada podľa analytikov vďačí za svoje "prežitie" ruskej vojenskej intervencii, ktorá zvrátila priebeh občianskej vojny v Sýrii v prospech Damasku. (TASR)

Z ruského zajatia prepustili 144 vojakov vrátane 95 obrancov Azovstaľu v Mariupoli, informovalo ukrajinské ministerstvo obrany. Je medzi nimi aj 43 bojovníkov z pluku Azov. Väčšina vojakov je ťažko zranená.

Najstarší z prepustených má 65 rokov a najmladší 19. Prepustení obrancovia dostanú lekárku aj psychologickú podporu.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

⚡️Defense Ministry: Ukraine returns 144 soldiers, including 95 Azovstal defenders, from Russian captivity.

Among them are 95 defenders of the Azovstal plant in Mariupol, including 43 Azov fighters.

Most of the freed soldiers are severely injured, the ministry said.

29.6.2022 o 16:47 · archivované: 29.6.2022 o 17:15

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruskí vojaci rozhadzujú protipechotné míny v Lysyčansku, informuje regionálny šéf vojenskej správy. Hajdaj dodal, že bombardovanie mesta trvá vo dne i v noci.

„Sú mimoriadne nebezpečné, pretože ležia kdekoľvek. Každé dieťa alebo civilista, ktorý sa vyberie pre humanitárnu pomoc, na ne môže stúpiť a zomrieť alebo prísť o končatinu,“ povedal. V meste zostalo asi 15-tisíc obyvateľov, ktorí podľa Hajdaja dostávajú humanitárnu pomoc. Tá je podľa neho navrhnutá tak, aby vydržala dva týždne, no v skutočnosti vydrží len týždeň.

Lysyčansk je poslednou baštou ukrajinskej armády v Luhanskej oblasti. Hajdaj poznamenal, že prípadná strata mesta by predstavovala prehratú bitku, ale nie vojnu. Zostal však optimistický, čo sa týka možnosti, že ukrajinské sily spôsobia ruským jednotkám veľké straty. (SITA, CNN)

Varšava privítala plán na zriadenej americkej vojenskej základne v Poľsku. Biden oznámil, že USA menia pozíciu svojich ozbrojených síl v Európe, aby sa dokázali vysporiadať s novými hrozbami prichádzajúcimi z Ruska.

"Je to úspech, ktorý vzišiel z dlhých a dôsledných rokovaní týkajúcich sa tejto záležitosti, a zároveň je to tiež veľmi jasný signál, že Američania majú v úmysle zvýšiť, a nie znížiť svoju prítomnosť v Poľsku," uviedol pre Reuters hlavný poradca poľského prezidenta pre zahraničnú politiku Jakub Kumoch.

"Niečo, čo sa mnohým zdalo nemožné, sa dnes stalo faktom... V Poľsku máme STÁLU americkú prítomnosť... Je to tiež jasný signál pre Moskvu," napísal námestník poľského ministra zahraničných vecí Marcin Przydacz v príspevku na sociálnej sieti Twitter.

Marcin Przydacz
@marcin_przydacz

🇵🇱🤝🇺🇸 Coś co dla wielu wydawało się niemożliwe, dziś staje się faktem. Mamy STAŁĄ obecność 🇺🇸 w Polsce. Dbamy o wspólne bezpieczeństwo. To także jasny sygnał dla Moskwy. Będziemy dalej zabiegać o wzmacnianie polskiego bezpieczeństwa.

#skutecznadyplomacja
#StrongerTogether https://t.co/N9KagKh87q

29.6.2022 o 11:13 · archivované: 29.6.2022 o 16:57

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ťarchu vojny na Ukrajine nesie najmä civilné obyvateľstvo, hovorí OSN. Podľa šéfky komisie OSN pre ľudské práva na Ukrajine Matildy Bognerovej Ruská federácia vedením vojny proti Ukrajine porušuje medzinárodné právo.

Bognerová pripomenula aprílový ruský raketový útok na železničnú stanicu v ukrajinskom meste Kramatorsk, pri ktorom prišlo o život 60 ľudí a ďalších 111 utrpelo zranenia.

V správe sa okrem iného píše, že "existujú opodstatnené obavy, že ruské jednotky (a v menšej miere aj ukrajinskí vojaci) nasadili v niektorých lokalitách kazetové bomby".

OSN tiež uviedla, že na Ukrajine doteraz zaznamenala 202 zničených alebo poškodených zdravotníckych zariadení a 272 škôl. Bognerová však upozornila, že ich skutočný počet môže byť omnoho vyšší. To podľa nej platí aj pri oficiálnych štatistikách úmrtí civilistov, ktoré hovoria o približne 10-tisíc obetiach vrátane stoviek detí.

Podľa správy OSN ruské jednotky vo februári a marci protizákonne vraždili civilistov vo viac ako 30 ukrajinských lokalitách vrátane Kyjeva, Súm a Černihivu. OSN nateraz vyšetruje aj 28 prípadov sexuálneho násilia vrátane hromadného znásilnenia. (TASR)

NATO sa rozšíri o dvoch silných členov, USA posilnia vojenskú prítomnosť v Európe a v Poľsku tak vznikne nové veliteľstvo. “Summit aliancie je veľkou prehrou Putina,” hodnotí analytik Kuruc. (SME)

Ukrajina víta jasný postoj NATO k Rusku, vyhlásil ukrajinský minister zahraničných vecí. Účastníci summitu NATO v Madride vo vyhlásení ostro odsúdili ruskú vojnu proti Ukrajine.

"Severoatlantická aliancia dnes v Madride ukázala, že vie prijímať ťažké, avšak zásadné rozhodnutia. Vítame jasný postoj NATO k Rusku, ako aj pristúpenie Fínska a Švédska (do organizácie). Silná a aktívna podpora Ukrajiny pomôže chrániť euroatlantickú bezpečnosť a stabilitu," vyhlásil Kuleba.

Dmytro Kuleba
@DmytroKuleba

Today in Madrid, NATO proved it can take difficult, but essential decisions. We welcome a clear-eyed stance on Russia, as well as accession for Finland and Sweden. An equally strong and active position on Ukraine will help to protect the Euro-Atlantic security and stability.

29.6.2022 o 15:46 · archivované: 29.6.2022 o 16:21

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Počet obetí útoku na obytnú budovu v Mykolajive stúpol na štyri. Zranenia utrpeli ďalší piati ľudia. Podľa starostu mesta mesto zasiahlo osem rakiet.

Senkevyč povedal, že budovu zrejme zasiahla ruská riadená strela X-55. Dodal, že v Mykolajive od začiatku vojny zahynulo už 114 ľudí. (TASR)

Moskva obviňuje Nórsko z blokovania dovozu tovaru na súostrovie Špicbergy. Rusko sa krajine vyhráža odvetnými opatreniami.

"Požiadali sme, aby nórska strana problém čo najskôr vyriešila. Naznačili sme, že nepriateľské akcie proti Rusku nevyhnutne povedú k primeraným odvetným opatreniam," uviedol rezort ruskej diplomacie.

Ministerstvo dodalo, že obmedzenia zavedené Nórskom narušili činnosť ruského generálneho konzulátu na Špicbergoch a tamojšej ruskej uhoľnej osady. Vozidlá s dodávkami potravín a zdravotníckeho materiálu na Špicbergy podľa rezortu uviazli na hraniciach.

Na základe dohody z roku 1929 má Nórsko zvrchovanosť nad Špicbergami, ale ostatné signatárske krajiny majú právo ťažiť a využívať jeho prírodné bohatstvo. (TASR)

Bezplatná preprava pre odídencov z Ukrajiny nebude od 1. júla neobmedzená. Cestovanie zadarmo bude limitované päť dní od príchodu. Výnimku majú školáci a seniori nad 62 rokov.

Držitelia prvého vydania dokladu o dočasnom útočisku majú naďalej zadarmo prepravu do zamestnania počas prvých 60 dní odo dňa, kedy bol vydaný. Musia sa však preukázať potvrdením od zamestnávateľa a takisto dokladom z miesta obvyklého pobytu. (TASR)

Viaceré súkromné a verejné inštitúcie v Nórsku sa za posledných 24 hodín stali terčom kybernetických útokov, oznámil nórsky bezpečnostný úrad NSM.Úrad však nespresnil, aké subjekty boli zasiahnuté.

Útoky typu DDoS (Distributed Denial of Service) boli podľa NSM zamerané na inštitúcie zaisťujúce rôzne dôležité služby. Za útokmi zjavne stojí zločinecká proruská skupina, uviedol NSM.

Nórske médiá informovali, že kyberútoku čelil aj nórsky inšpektorát práce, ktorého webová stránka bola v stredu nedostupná.

Ataky typu DDoS majú za cieľ zahltiť a tak znefunkčniť internetové služby a webstránky.

"Podobné útoky sme nedávno videli aj v iných krajinách, ale žiaden z nich nemal dlhodobejšie následky," povedala riaditeľka NSM Sofie Nyströmová, podľa ktorej však takéto aktivity hackerov môžu vyvolávať u ľudí neistotu. (TASR, Reuters)

Rusko je pre spojencov najvážnejšou bezpečnostnou hrozbou, zhodli sa členovia NATO. Aliancia odsúdila ruskú vojenskú agresiu na Ukrajine. Označila ju za hrubé porušenie medzinárodnej bezpečnosti a tiež medzinárodného práva.

"Krutosť Ruska viedla k obrovskému utrpeniu a masovému vysídľovaniu ľudí, čo sa neúmerne dotklo najmä žien a detí. Za túto humanitárnu katastrofu nesie Rusko plnú zodpovednosť," píše sa vo vyhlásení. Spojenci v NATO sa zaviazali, že sa budú zasadzovať za to, aby osoby zapletené do vojnových zločinov na Ukrajine niesli za svoje činy zodpovednosť.

"Rusko tiež úmyselne zhoršilo potravinovú a energetickú krízu, ktorá teraz postihuje miliardy ľudí na celom svete," vyhlásili lídri členských krajín Aliancie.

Zároveň vyzvali Rusko na okamžité ukončenie vojenskej agresie a stiahnutie sa z Ukrajiny. Bielorusko sa podľa nich musí okamžite prestať podieľať na tejto vojne.

Spojenci prisľúbili ďalšiu pomoc Ukrajine ako svojmu "blízkemu partnerovi, ktorý bráni svoju zvrchovanosť a územnú celistvosť voči ruskej agresii". Ukrajine podľa vyhlásenia poskytnú neútočné vojenské vybavenie, posilnia jej kybernetickú bezpečnosť a podporia modernizáciu jej ozbrojených síl s cieľom posilniť ich dlhodobú interoperabilitu. (TASR)

Ruskí vojaci kontrolujú južné a východné prístupy k Lysyčansku. Rusi sa zároveň snažia postúpiť k mestu Bachmut. „Nepriateľ je čiastočne úspešný neďaleko cesty E-40,“ konštatoval ukrajinský generálny štáb.

Niektorí ukrajinskí predstavitelia označujú E-40 za „cestu života“, pretože je dôležitá pre zásobovanie vojakov a evakuáciu civilistov. (CNN)

NATO sa rozhodlo výrazne posilniť východné krídlo Aliancie. Okrem toho sa dohodli na novej strategickej koncepcii ozbrojených síl, ktorá podľa nich odráža zhoršený vzťah Aliancie s Ruskom, oznámil generálny tajomník NATO.

NATO
@NATO

🆕 #NATO leaders approve new #StrategicConcept, setting out the Alliance’s priorities, core tasks and approaches for the next decade

#NATOSummit

29.6.2022 o 14:46 · archivované: 29.6.2022 o 15:20

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ďalšie ruské kroky v Donbase budú závisieť od schopnosti premiestniť vojakov od Severodonecka. Hlavným faktorom je schopnosť jednotiek prekročiť rieku Severský Donec, pretože všetky mosty zničili Rusi.

Experti predpovedajú, že ak bude hroziť, že ruské sily dokončia obkľúčenie Lysyčanska zo severu a juhu, ukrajinské jednotky sa pravdepodobne stiahnu na lepšie obranné pozície.

Nemenovaný predstaviteľ Pentagonu uviedol, že ruské sily majú naďalej značné straty v bojoch o malé územné zisky a ruské skupiny, ktoré bojovali v Severodonecku, pravdepodobne prišli o personál i vybavenie.

Experti z ISW pred niekoľkými dňami prognózovali, že ruské útočné operácie sa v najbližších týždňoch pravdepodobne zastavia, bez ohľadu na to, či ruské sily dobyjú oblasť okolo Severodonecka a Lysyčanska, čo pravdepodobne poskytne ukrajinským silám príležitosť začať obozretnú protiofenzívu. (SITA)

NATO prizvalo Fínsko a Švédsko do aliancie. Hlavy štátov a vlád členských štátov NATO súhlasili s podpísaním prístupových protokolov s oboma krajinami. Lídri krajín NATO vo vyhlásení potvrdili politiku otvorených dverí. (TASR)

Británia uvalila sankcie na Putinovu sesternicu z druhého kolena i na oligarchu Potanina. Britská vláda oznámila prijatie ďalšieho balíka protiruských sankcií. Na zozname je 13 jednotlivcov a subjektov. 

"Pokiaľ bude (ruský prezident) Putin pokračovať vo svojom ohavnom útoku na Ukrajinu, budeme používať sankcie na oslabenie ruskej vojnovej mašinérie. Dnešné sankcie ukazujú, že nič a nikto sa im nevyhne, ani Putinov vnútorný kruh," uviedol vo vyhlásení hovorca britskej vlády.

Vladimir Potanin podporuje Putinov režim a "pokračuje v hromadení bohatstva" aj počas ruskej vojny na Ukrajine. Na sankčnom zozname sa ocitla aj druhostupňová sesternica  Putina, Anna Civiľovová. Jej manžel Sergej Civiľov je guvernérom ruskej Kemerovskej oblasti, pár podľa Británie profituje zo vzťahu s Putinom. (The Guardian, TASR)

Johnson sa pravdepodobne zúčastní summitu G20. "Myslím si, že ak opustíte niečo ako G20, riskujete, že len poskytnete príležitosť propagande iným," vyhlásil britský premiér.

Bojkot Putinovej účasti by podľa britského premiéra len prenechala celú debatu Rusku. 

"Áno, bol oficiálne pozvaný. Nemyslím si, že pôjde. Otázka znie: uvoľníme my ako západné krajiny svoje miesta na G20 a necháme celý spor na Čínu, na Rusko?" reagoval Johnson na otázky novinárov. (The Guardian)

"Potrebujeme viac moderných systémov, moderné delostrelectvo," vyhlásil Zelenskyj na summite NATO. Finančná podpora je podľa ukrajinského prezidenta rovnako dôležitá ako pomoc prostredníctvom zbraní. (The Guardian)

Ruský najvyšší súd už po druhý raz odložil pojednávanie, v ktorom má rozhodnúť, či bude ukrajinský pluk Azov označený za teroristickú organizáciu.

Predstaviteľ súdu oznámil, že pojednávane, pôvodne naplánované ešte na 26. mája, je preložené na 2. augusta. Dôvod neuviedol

Príslušníci pluku Azov celé týždne odolávali ruským silám v obkľúčenom prístave Mariupoľ na juhu Ukrajiny, pripomína Reuters.

Rusko v máji oznámilo, že 2 439 ukrajinských obrancov sa vzdalo po tom, ako zúfalo kládli odpor v systéme bunkrov a tunelov oceliarní Azovstaľ v Mariupoli. Medzi týmito osobami boli aj príslušníci pluku Azov, ktorých Moskva často označuje za "neonacistov, ktorí nenávidia Rusko."

Príbuzní ukrajinských bojovníkov žiadajú uplatnenie ich práv na základe Ženevských konvencií a Ukrajina by ich chcela vymeniť za ruských vojnových zajatcov, píše Reuters.

Ak však ruský súd vyhlási Azov za teroristickú organizáciu, členovia pluku by mohli byť postavení pred súd. ov. (TASR, Reuters)

Pápež odsúdil "barbarský útok" na nákupné centrum v ukrajinskom Kremenčuku. "Modlím sa, aby sa táto šialená vojna mohla čoskoro skončiť, a znovu vyzývam na vytrvalé modlitby za mier," vyhlásil pápež.

"Každý deň nosím vo svojom srdci drahú a umučenú Ukrajinu, ktorá je naďalej bičovaná barbarskými útokmi ako bol ten, ktorý zasiahol obchodné centrum v Kremenčuku," povedal František v stredu pred davom veriacich na Námestí sv. Petra vo Vatikáne.

"Nech Pán otvorí cesty dialógu, ktoré ľudia buď nechcú alebo nedokážu nájsť. Nech nezanedbávajú pomoc ukrajinskému obyvateľstvu, ktoré tak veľmi trpí," pokračoval František. (The Guardian)

Rusko vníma očakávaný vstup Fínska a Švédska do NATO negatívne, vyhlásil námestník ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov. Prípadné rozširovanie aliancie označil za destabilizujúci faktor. (TASR)

Na summite NATO je dôležitá jednota a solidarita, tvrdí poľský prezident. Podľa Dudu je to, že NATO drží spolu a koná spoločne zoči-voči ruskej invázii na Ukrajine, obrovský úspech, vďaka ktorému sa Ukrajine dostáva pomoci.

"Po prvé jednota, jednota a ešte raz jednota, a po druhé solidarita, to je to najdôležitejšie v rámci Severoatlantickej aliancie," uviedol Duda.

"Rusko už nie je partnerom NATO, čo sa popravde malo stať už dávno. Dnes je (Rusko) bezpochyby najväčšou hrozbou pre krajiny NATO, najmä tie na jeho východnom krídle," vyhlásil Duda. (TASR)

Johnson vyjadril odhodlanie podporovať východné krídlo NATO. Pripojenie sa Fínska a Švédska k Aliancii bude podľa britského premiéra "obrovský krok vpred".

"Ak Vladimir Putin dúfal, že v dôsledku svojej nevyprovokovanej nezákonnej invázie na Ukrajinu bude na východnom fronte menej NATO, tak sa úplne mýli," povedal Johnson po príchode na summit NATO v Madride.

"Musíme sa uistiť, že budeme premýšľať nad lekciami z posledných niekoľkých mesiacov i o potrebe zmeniť rozloženie síl NATO na východnom krídle," povedal.

Johnson bude na summite podľa svojich vyjadrení žiadať ostatné členské krajiny NATO, aby zvýšili výdavky na obranu.

Boris Johnson
@BorisJohnson

At this @NATO Leaders’ Summit, I’ll be urging fellow nations to continue to do everything they can to support Ukraine.

The UK has always played a historic role in the @NATO alliance, working to address the biggest global threats and build a more secure world.

29.6.2022 o 9:37 · archivované: 29.6.2022 o 11:39

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Po začiatku ruskej invázie Zelenskyj odmietol ponuky pomoci s útekom z Kyjeva. Ukrajinský prezident v rozhovore pre televíziu NBC opísal, že odmietol autá a lietadlá, žiadal od svetových lídrov zbrane a pomoc s obranou.

"A povedal som nie, naozaj nepotrebujem žiadne autá. Potrebujeme zbrane a zostaneme tu," reagoval údajne Zelenskyj na ponuky. Ukrajinskému prezidentovi tiež navrhli pomoc s evakuáciou jeho rodiny.

Zelenskyj opísal prvé momenty, keď zistil, že Rusko spustilo útok. "Myslel som len na nás, na náš národ. Myslel som len na Ukrajinu. Ihneď som išiel do svojej kancelárie, bol som pripravený," povedal prezident. "Okamžite sme sa zhromaždili, zhromaždili náš vojenský výbor a boli sme pripravení bojovať," prezident opísal, že nemalo zmysel strácať čas. (The Guardian, SME)

USA pošlú do Európy ďalších vojakov a techniku na posilnenie obrany na pevnine, vo vzduchu aj na mori. USA v reakcii na ruskú agresiu na Ukrajine zvýšili počet svojich vojakov v Európe na 100-tisíc.

 "Spoločne s našimi spojencami zabezpečíme, že NATO je pripravené čeliť hrozbám vo všetkých smeroch a vo všetkých oblastiach – na pevnine, vo vzduchu i na mori," povedal Biden v Madride na stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom.

Biden ohlásil vyslanie dvoch letiek najmodernejších stíhačiek F-35 do Británie, zvýšenie počtu torpédoborcov v španielskych prístavoch zo štyroch na šesť a vytvorenie nového armádneho veliteľstva v Poľsku.

"USA posilnia prítomnosť svojich síl v Európe a budú reagovať na zmeny v bezpečnostnom prostredí a takisto posilnia kolektívnu bezpečnosť," povedal Biden.

Jens Stoltenberg
@jensstoltenberg

Great to meet @POTUS again at our #NATOSummit, where we will take transformative decisions to keep #NATO strong & united in a more competitive world. I thanked him for his decisive leadership, strong support for #Ukraine & the vital 🇺🇸 contributions to European security in NATO. https://t.co/a0adIvaVwW

29.6.2022 o 10:53 · archivované: 29.6.2022 o 11:23

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

NATO bude zásobovať Ukrajinu zbraňami tak dlho, ako to bude potrebné, tvrdí Scholz. "Budeme v tom pokračovať a budeme to robiť intenzívne," vyhlásil nemecký kancelár.

"Je dobré, že krajiny, ktoré sú tu zhromaždené, ale aj mnohé ďalšie, prispievajú svojimi príspevkami, aby sa Ukrajina mohla brániť - poskytnutím finančných prostriedkov, humanitárnej pomoci, ale aj poskytnutím zbraní, ktoré Ukrajina naliehavo potrebuje," povedal Scholz. (The Guardian)

Indonézsky prezident chce sprostredkovať rokovania medzi Moskvou a Kyjevom. Joko Widodo je momentálne na Ukrajine.

Najvyšší predstaviteľ Indonézie po účasti na summite G7 v bavorských Alpách odcestoval do Poľska, odkiaľ sa presunul vlakom do ukrajinského hlavného mesta. Ešte predtým Widodo vyhlásil, že apeluje na ukrajinského prezidenta Zelenského, aby súhlasil s mierovými rozhovormi s Moskvou.

Joko Widodo plánuje odcestovať do Ruska, aby sa stretol s tamojším prezidentom Putinom a vyzval ho, aby ukončil vojnu s cieľom odvrátiť globálnu potravinovú krízu. (TASR)

Rusko je priamou hrozbou pre bezpečnosť NATO, povedal šéf aliancie Jens Stoltenberg. Organizácia čelí najväčšej výzve od skončenia druhej svetovej vojny. "Toto bude historický a transformačný summit," uviedol po príchode do Madridu.

"Spojenci sa stretávajú v čase najvážnejšej bezpečnostnej krízy od konca druhej svetovej vojny. Očakávam veľmi dôležité rozhodnutia týkajúce sa výziev, ktorým aktuálne čelíme," dodal Stoltenberg.

Šéf NATO dodal, že lídri plánujú na summite prijať novú bezpečnostnú stratégiu v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajine. Očakáva sa posilnenie východného krídla Aliancie nasadením väčšieho množstva jednotiek z členských krajín organizácie.

"Jasne vyhlásime, že Rusko predstavuje priamu hrozbu pre našu bezpečnosť," povedal Stoltenberg o novom strategickom pláne NATO. Zároveň zdôraznil, že Aliancia reaguje jednotným spôsobom na všetky hrozby.

Okrem Ruska spomenul aj Čínu, ktorá podľa neho predstavuje výzvu pre hodnoty a záujmy NATO, pričom Aliancia musí vziať do úvahy dôsledky čínskych investícií do moderných striel dlhého doletu. (TASR)

Správy pre ľudí z Ukrajiny. В аеропорту Братислави немає черг та бракує персоналу. Відвідайте новий мексиканський ресторан у Братиславі або прочитайте про досвід іноземця від покупки квартири в столиці Словаччини.

Сьогоднішній випуск «Актуальні новини» готовий. Anglickú verziu si môžete prečítať tu. (SME)

Litovský prezident žiada silnejšiu prítomnosť NATO v Pobaltí. Podľa najvyššieho litovského predstaviteľa musia lídri na summite NATO v Madride uskutočniť prechod od odstrašovania k predsunutej obrane.

Gitanas Nauséda uviedol, že doterajšia stratégia NATO pre obranu Baltského mora už v kontexte ruskej invázie na Ukrajinu "nie je životaschopná", a dodal, že pozdĺž východného krídla Aliancie sú potrebné ďalšie pozemné jednotky. Litovský prezident tiež žiada rozmiestnenie vzdušnej obrany, nie iba doterajší letecký dohľad. (TASR)

Pri zásahu ruských rakiet na obytnú budovu v meste Mykolajiv hlásia najmenej troch ľudí mŕtvych, päť má byť zranených. Miestne úrady spustili záchranné akcie pre tých, ktorí prežili.

Starosta mesta uviedol, že Mykolajiv zasiahlo osem rakiet a vyzval obyvateľov k evakuácii. Povedal, že budovu zrejme zasiahla ruská riadená strela X-55.

KyivPost
@KyivPost

A Russian missile attack has killed 3 people and injured 5 in Mykolaiv this morning. Residential buildings, including the one shown below, were struck in the early hours. https://t.co/fRhDHXnrah

Length: (00:00)

29.6.2022 o 10:20 · archivované: 29.6.2022 o 10:34

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Moskvou dosadené vedenie Chersonskej oblasti pripravuje referendum o pripojení k Rusku. Hlavné mesto oblasti ovládli ruské vojská už na začiatku invázie. Rusko odvtedy nad regiónom postupne upevňuje kontrolu.

Okrem iného v oblasti zaviedlo ako platidlo rubeľ a otvorilo pobočky ruských bánk. V utorok ruské bezpečnostné zložky zatkli starostu mesta Cherson Ihora Kolychajeva, informovala jeho poradkyňa.

"Pripravujeme sa na referendum a uskutočníme ho. Akokoľvek zvláštne to znie, tak Chersonská oblasť sa rozhodne pripojiť k Rusku a stane sa jeho plnohodnotným subjektom," zástupcu šéfa miestnej Ruskom dosadenej správy Kirilla Stremousova.

Práve referendum vypísané napriek nesúhlasu ukrajinskej vlády viedlo v roku 2014 k ruskej anexii ukrajinského polostrova Krym. (ČTK)

Austrália zvažuje, že opätovne otvorí svoje veľvyslanectvo v Kyjeve. Oznámil to austrálsky premiér Anthony Albanese. Takýto krok už v ostatnom čase podnikli mnohé západné krajiny vrátane Slovenska. (TASR)

Dvaja ľudia boli zabití a traja zranení pri ruskom útoku na obytnú budovu v Mykolajive na juhu Ukrajiny, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na guvernéra regiónu. (The Guardian)

Zelenskyj uverejnil video smrtiaceho raketového útoku na nákupné centrum Kremenčuk. V dôsledku útoku zahynulo najmenej 20 ľudí a 59 bolo zranených.

"Chceli zabiť čo najviac ľudí v pokojnom meste, v bežnom nákupnom centre," povedal Zelenskyj.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

⚡️Zelensky shows video of deadly missile strike on Kremenchuk shopping mall.

In his nightly address, President Volodymyr Zelensky showed a video of a Russian missile strike on a crowded shopping mall in Ukraine's central city of Kremenchuk. https://t.co/rJik8HpsJz

Length: (00:00)

29.6.2022 o 0:41 · archivované: 29.6.2022 o 7:08

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Vojna na Ukrajine by sa nezačala, keby bol Putin žena, povedal britský premiér Boris Johnson, ktorý pre nemeckú stanicu ZDF označil inváziu Ruska na Ukrajine za "šialenú, mačistickú".

Dodal: "Keby bol Putin žena, čo evidentne nie je, ale keby bol, podľa môjho názoru by sa nepustil do takej šialenej, mačistickej vojny a násilia, akých sa teraz dopúšťa. Ak chcete dokonalý príklad toxickej maskulinity, tak je to presne to, čo robí (Putin) na Ukrajine."

Johnson tiež vyhlásil, že vplyvné funkcie v každom štáte by malo zastávať viac žien. Zdôraznil aj to, že Západ musí podporovať vojenskú stratégiu Kyjeva, aby mu pomohol zmeniť dynamiku konfliktu a dostal ukrajinského prezidenta Zelenského "do čo najlepšej možnej pozície pri rokovaniach, ak nakoniec nastanú".

ZDF heute journal
@heutejournal

"Wenn Putin eine Frau wäre, hätte er so einen machohaften Krieg nicht vom Zaun gebrochen," sagt Großbritanniens Premierminister @BorisJohnson im Interview mit @CHSievers. Über militärische Hilfe für die #Ukraine, Demokratien und den #NATO-Gipfel:
https://t.co/uE1OBcMCuk

Britischer Premier: Aggression hat Gemeinschaft gestärkt

Die Staatenlenker sind sich sehr viel näher gekommen beim G7-Gipfel auf Schloss Elmau, lobt Großbritanniens Premier Johnson im ZDF-Interview.

28.6.2022 o 20:33 · archivované: 29.6.2022 o 11:49

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Zelenskyj vyzval OSN, aby navštívila miesto raketového útoku na nákupné centrum v Kremenčuku. Apel vyslovil z Kyjeva počas videoprejavu pred Bezpečnostnou radou OSN. Požiadal tiež OSN, aby právne definovala termín "teroristický štát". (TASR)

Švédska premiérka Magdalena Anderssonová ocenila dohodu s Tureckom, ktoré podporilo členstvo Švédska a Fínska v NATO. "Myslím si, že toto je dohoda, za ktorú sa môžem plne postaviť," povedala. (TASR)

Fínsko a Švédsko sa zaviazali spolupracovať v boji proti Strane kurdských pracujúcich, ktorú považujú za teroristickú organizáciu okrem Turecka i západné krajiny. Vyhlásilo to komunikačné riaditeľstvo Turecka. (TASR)

Na Ukrajine zatkli bývalého agenta sovietskej tajnej služby KGB za pomoc pri navádzaní rakiet. Mal byť zapojený do marcového útoku na vojenskú základňu Javoriv v Ľvovskej oblasti. Pri útoku zomrelo viac ako 50 vojakov.

Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) zistila, že bývalý dôstojník KGB zaslal presné súradnice cieľov vo vojenskom výcvikovom stredisku Javoriv svojim kontaktom v nešpecifikovanej ruskej agentúre pomocou aplikácie na odosielanie správ Telegram.

Ľvovská oblastná prokuratúra v utorok spresnila, že podozrivý bol vzatý do väzby bez možnosti prepustenia na kauciu.

Podľa ukrajinských médií je ním údajne 71-ročný obyvateľ Ľvova, ktorý je teraz stíhaný za vlastizradu.

Okrem toho príslušníci kontrarozviedky SBU skúmajú, či mohol zadržaný odovzdávať informácie o dislokácii cudzineckej légie na území vojenského cvičiska Javoriv vzdialeného len 25 kilometrov od poľských hraníc. (TASR)

Nemecko a Holandsko dodajú Ukrajine ďalších šesť samohybných húfnic typu Panzerhaubitze 2000.V Madride to oznámili nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová a šéfka holandského rezortu obrany Kajsa Ollongrenová. 

Prvých sedem nemeckých samohybných húfnic prišlo na Ukrajinu minulý týždeň. Išlo o prvú dodávku ťažkých zbraní z Nemecka od vypuknutia vojny na Ukrajine.

Lídri členských štátov Severoatlantickej aliancie budú na summite NATO v Madride diskutovať o ďalšej podpore pre Ukrajinu v strednodobom až dlhodobom horizonte, vrátane ďalšieho výcviku ukrajinských vojakov, píše DPA. (TASR)