Ukrajina Rusko Online: Merkelová považuje ruskú inváziu za neospravedlniteľnú

V separatistickej doneckej republike začal súd s dvojicou Britov a jedným občanom Maroka bojujúcich v ukrajinskej armáde. Podľa vyšetrovateľov im za "terorizmus" a za to, že bojovali ako "žoldnieri", hrozí trest smrti.

Aiden Aslin, Shaun Pinner a Ibráhím Sádún o sebe hovoria, že sú riadnymi členmi ukrajinskej armády a že s nimi preto má byť zaobchádzané ako s vojnovými zajatcami.

Na proruských účtoch na sociálnych sieťach sa objavili videozábery trojice v súdnej miestnosti súdu. Muži sedeli v klietke pre obžalovaných a neboli na nich viditeľné žiadne zranenia.

Britský The Guardian uvádza, že ruské úrady sa chystajú usporiadať súdne procesy podobné tým konaným na Ukrajine s ruskými vojakmi obvinenými z páchania rôznych zverstiev. Podľa analytikov môžu byť procesy zámerne navrhnuté tak, aby vytvorili maximálny nátlak na Západ a aby prinútili ukrajinskú stranu k výmene zajatých ruských vojakov zadržiavaných a súdených na Ukrajine. (ČTK)

Úroveň radiácie v Černobyle je rovnaká ako pred začiatkom ruskej invázie. Informuje o tom Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, ktorej detektory žiarenia po prvý raz od 24. februára prenášajú údaje do monitorovacieho systému.

IAEA - International Atomic Energy Agency
@iaeaorg

Radiation detectors from the area around the #Chornobyl Power Plant, for the first time since 24 February, are transmitting data to the IAEA monitoring system. Measurements received so far indicate levels in line with those before the conflict. https://t.co/HxfPphlLO1 https://t.co/zfNoGQw3q5

7.6.2022 o 20:46 · archivované: 7.6.2022 o 21:37

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruská invázia na Ukrajinu je neospravedlniteľná a brutálna, povedala Angela Merkelová v prvom veľkom verejnom rozhovore po odchode. Dodala, že z medzinárodného vývoja je jej veľmi smutno, ale vie, že sa snažila najhorším scenárom zabrániť. (ČTK)

Asi osemsto civilistov zo Severodonecku sa skrylo v miestnej chemickej továrni. Informoval o tom právnik Dmytro Firtash, ktorého spoločnosť továreň vlastní.

V továrni zostali aj robotníci, ktorí sa snažia zabezpečiť zvyšnú časť vysokovýbušných chemikálií. Ukrajina tieto správy nepotvrdila. (The Guardian)

Ukrajina vynakladá maximálne úsilie na odblokovanie prístavov, informovalo ministerstvo zahraničia. Vo vyhlásení sa píše, že spolu s OSN sa snažia vytvoriť koridor pre export poľnohospodárskych produktov a tým zabrániť potravinovej kríze. (CNN)

Varšava a Kyjev uzavreli jeden z najväčších kontraktov na dodávky zbraní za posledných 30 rokov, informoval poľský premiér Morawiecki. Podľa médií ide o predaj viac ako päťdesiat samohybných húfnic Krab za asi tri miliardy zlotých.

Húfnice vyrába zbrojovka Huta Stalowa Wola, ktorú dnes Morawiecki navštívil. "Už dnes vieme, že pôjde o veľmi dôležité zbrane na bojovom poli, pravdepodobne na východe Ukrajiny," povedal Morawiecki. Dodal, že časť peňazí Ukrajina získa od Európskej únie, časť zaplatí z rozpočtu.

Poľský list Denník Gazeta Prawna minulý štvrtok napísal, že Poľsko húfnice na Ukrajinu dodá o niekoľko mesiacov až približne o rok, ide teda o bežnú zmluvu o predaji zbraní. Zástupcovia Poľska a Ukrajiny zmluvu podpísali v Kyjeve.

Muníciu zrejme dodajú Američania. Hoci Morawiecki nepovedal, aký typ zbraní Poľsko predáva, jeho úrad zverejnil na twitteri snímku húfnice Krab s prehľadom jej vlastností. Jej maximálny dostrel je 40 kilometrov a môže vypáliť šesťkrát za minútu.

Kancelaria Premiera
@PremierRP

Samobieżna Armatohaubica 155 mm KRAB służy do obezwładniania i niszczenia ↩️
✅ baterii artylerii
✅ stanowisk dowodzenia
✅ umocnień terenowych
✅ zgrupowań czołgów https://t.co/t2Qg227ZON

7.6.2022 o 15:38 · archivované: 7.6.2022 o 20:50

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ostreľovanie Mykolajivskej oblasti pokračuje, za posledný deň boli zabití dvaja ľudia. Informoval o tom šéf miestnej vojenskej správy Vitalii Kim. Ostreľovaná bola ambulancie, administratívna budova aj štadión. V regióne je viac ako 3 700 poškodených budov. (CNN)

Ruské bombardovanie v Charkove zabilo jedného človeka, traja ďalší utrpeli zranenia. Oznámil to starosta mesta Ihor Terechov. Rusko „nenecháva Charkov na pokoji a nepretržite udržiava ľudí v strachu," povedal Terechov.

Mesto Charkov bolo terčom intenzívneho bombardovania v prvých dvoch mesiacoch ruskej vojny na Ukrajine, keď sa boje odohrávali neďaleko jeho predmestí. (SITA)

„Nevidím dôvod, prečo by vojna mala ovplyvniť turistickú sezónu,“ vyvrátil bulharský premiér Kiril Petkov obavy, či vojna ovplyvní kvalitu služieb v krajine, kam smerujú aj desaťtisíce slovenských turistov. (SME)

Pre ukrajinské sily je ťažké odvracať ruské útoky v centre Severodonecka, povedal guvernér Luhanskej oblasti Serhiy Haidai. Dodal, že Rusko mesto neovláda, ale boje stále prebiehajú a ostreľované je aj mesto Lysyčansk. (The Guardian)

Sankcie USA voči Moskve zakazujú nákupy dlhopisov a akcií patriacich ruskej vláde a firmám. A to nielen v prípade novovydaných, ale aj akcií a dlhopisov na sekundárnom trhu.

Cieľom je "odoprieť Rusku finančné zdroje, ktoré potrebuje na pokračovanie svojej brutálnej vojny proti Ukrajine", vyhlásilo ministerstvo financií. (TASR)

Prezident Zelenskyj začal po dlhšom čase opäť hovoriť o záujme Ukrajiny vstúpiť do NATO. Ruské aj ukrajinské jednotky zatiaľ zvádzajú intenzívne boje o Severodoneck a situácia je neprehľadná.

Ak by Rusko dobylo celú Luhanskú a následne Doneckú oblasť, podľa expertov sa opäť môže zamerať na prístavné mesto Odesa.

Vypočujte si aktuálne dianie počas 104. dňa vojny na Ukrajine.

(SME)

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev kritizoval ľudí, ktorí "nenávidia" Rusko. Na sociálnej sieti Telegram napísal: "Často sa ma pýtajú, prečo sú moje príspevky také tvrdé. Odpoveď je, že ich nenávidím. Sú to bastardi a degeneráti".

Dodal, že títo ľudia chcú pre Rusko smrť a kým bude nažive, tak urobí všetko pre to, aby zmizli. Dmitrij Medvedev je momentálne zástupcom šéfa bezpečnostnej rady Ruska. (The Guardian)

Rusko schválilo odchod Moskvy spod jurisdikcie Európskeho súdu pre ľudské práva. "Európsky súd sa stal nástrojom politického boja proti našej krajine, ktorý držia v rukách západní politici," uviedol predseda Štátnej dumy Viačeslav Volodin.

Na základe novej legislatívy budú tiež ruské súdy môcť zrušiť rozhodnutia ESĽP. "Niektoré z jeho rozhodnutí boli v priamom rozpore s ruskou ústavou, našimi hodnotami a tradíciami," dodal Volodin vo vyhlásení po hlasovaní.

V rámci tejto novej legislatívy Rusko nenaplní súdne rozhodnutia súdu vydané po 15. marci, teda po dni, keď Rusko oznámilo, že vystupuje z Rady Európy. 

Rusko spadalo pod jurisdikciu ESĽP vyše 20 rokov, pričom bolo jednou z krajín, z ktorej na tento súd putovalo najviac prípadov. (TASR)

Následkom ruskej agresie v Mariupoli nie je iba množstvo civilných obetí a humanitárna katastrofa. Naplnili sa varovania ukrajinských úradov a zdravotníckych expertov. V meste sa začala epidémia cholery. (SME)

Armáda USA začala výcvik ukrajinských vojakov na používanie raketometov HIMARS. Ich dodanie Kyjevu minulý týždeň odsúhlasila Bidenova administratíva. Vojakov cvičia na základni Grafenwöhr v Nemecku a na iných miestach v Európe. (SITA)

Takmer šesťsto ľudí je zadržiavaných a mučených v Chersone, tvrdí Ukrajina. Podľa vládnych predstaviteľov sú zadržiavaní najmä novinári a aktivisti, ktorí organizovali proukrajinské zhromaždenia. Niektorí civilisti mali byť poslaní do väzníc na Kryme. (The Guardian)

Poľsko podpíše najväčší kontrakt na dodávku zbraní pre Ukrajinu za posledných 30 rokov za takmer 630 miliónov dolárov. Krajine dodá desiatky moderných samohybných húfnic typu AHS Krab. (NEXTA)

Rusko pozastavilo platnosť zmluvy s Japonskom o rybolove pri Kurilských ostrovoch. Ruské ministerstvo zahraničných vecí tento krok vysvetlilo tým, že Japonsko nevykonalo dohodnuté platby. (ČTK)

Ak Ukrajina vyhrá vojnu, jej kandidatúra do Únie bude investíciou aj do stability v regióne a budúcnosti Ruska, hovorí vicepremiérka pre otázky európskej a euroatlantickej integrácie Oľha Stefanišyna. (SME)

V Mykolajive platí varovanie pred náletom, upozornil starosta mesta Oleksandr Senkevyč. (The Guardian)

Berlín ešte od Španielska nedostal žiadosť o schválenie dodávky tankov nemeckej výroby na Ukrajinu, povedal nemecký kancelár Olaf Scholz. Ak Španielsko žiadosť predloží, nemecká vláda sa ňou podľa neho bude zaoberať. (TASR)

Odmínovanie ukrajinských čiernomorských prístavov si vyžiada asi pol roka, vyhlásil námestník ukrajinského ministra pre poľnohospodársku politiku a potravinárstvo Taras Vysockyj.

Ak Rusko odmietne zrušiť blokádu prístavov, Ukrajina bude môcť vyvážať maximálne dva milióny ton obilia mesačne, upozornil Vysockyj pred účastníkmi konferencie Medzinárodnej rady pre obilniny.

"Myslím, že sme dosiahli limit. Najväčšie množstvo, ktoré dokážeme vyviezť, sú asi dva milióny ton mesačne," uviedol.

Ukrajinské čiernomorské prístavy, ktoré majú kľúčový význam pre vývoz obilia od začiatku invázie blokuje ruské námorníctvo. (TASR)

Rusko má cestné spojenie s polostrovom Krym cez pevninu, tvrdí ruský minister obrany Sergej Šojgu. Vojaci podľa neho tiež v spolupráci s ruskými dráhami obnovujú železničné spojenia medzi Ruskom, Donbasom a polostrovom Krym po šiestich úsekoch.

Šojgu podrobnosti neuviedol. "Pristúpili sme k dodávkam nákladu do Mariupoľa, Berďanska a do Chersonu. Celková dĺžka obnovených železničných úsekov predstavuje 1200 kilometrov, "doplnil ruský minister. (CNN)

Maďarská prezidentka Katalin Nováková spolu s českým prezidentom Milošom Zemanom odsúdili "Putinovu agresiu" na Ukrajine a deklarovali všetku potrebnú pomoc utečencom z Ukrajiny.

Nováková podčiarkla, že jej krajina realizuje historicky najväčšiu humanitárnu akciu. Prezidentka vyjadrila radosť z toho, že sa podarilo dosiahnuť konsenzus v otázke šiesteho balíka protiruských sankcií. "Za dobré považujeme tie sankcie, ktoré spôsobia viac škôd agresorovi než tomu, kto ich zavádza," povedala.

"Nie tá sankčná politika je dobrá, ktorou sa sami strelíme do nohy," dodal Zeman, podľa ktorého Maďarsko nie je so svojím postojom osamotené, pričom poznamenal, že v podstate s ním súhlasí. (TASR)

Putin nariadil vláde, aby do konca júla vypracovala nové rozpočtové pravidlá s cieľom podporiť rast a pomôcť ochrániť ekonomiku pred veľkým poklesom. 

"Práce na federálnom rozpočte na najbližšie tri roky sa už začali. Zásadnou otázkou je zostavenie rozpočtových pravidiel, ktoré nielen zabezpečia stabilitu verejných financií, ale prispejú aj k zvýšeniu tempa rastu ruskej ekonomiky," uviedol Putin v televízii.

Rusko pozastavilo rozpočtové pravidlo, na základe ktorého smerovali extra príjmy z ropy a plynu do Fondu národného majetku počas pandémie nového koronavírusu pred dvoma rokmi.

Ministerstvo financií plánovalo tento rok znovu zaviesť toto pravidlo, ale sankcie Západu proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu bránia Moskve v prístupe k približne polovici jej zlatých a devízových rezerv. (TASR)

Ukrajina nesmie byť dotlačená k prijatiu nevýhodnej mierovej dohody, tvrdí britský premiér Boris Johnson. Svet sa podľa neho musí pri mierových rokovaniach vyhnúť výsledku, pri ktorom by sa mohlo zdať, že sa Putinova neoprávnená agresia vyplatila. (TASR)

Zelenskyj kritizuje Macrona za nedávne vyjadrenia, že Rusko nesmie byť ponížené. Paríž chce po zastavení bojov podľa francúzskeho prezidenta "vybudovať únikovú rampu diplomatickými prostriedkami".

Macron je presvedčený, že úlohou Francúzska je byť sprostredkovateľskou mocnosťou. „Nechystáme sa nikoho ponižovať,“ povedal Zelenskyj. "Budeme odpovedať rovnako."

Ukrajinský prezident pokračoval, že niektorí ľudia chcú byť lídrami. "Ak chcete byť vodcom, nemusíte sa za neho považovať, ale musíte sa ako vodca správať,“ povedal.

„Ako môžeme dosiahnuť prímerie na území Ukrajiny bez toho, aby sme vnímali stanovisko krajiny a bez toho, aby sme počúvali postoj vodcu tejto krajiny? To je veľmi, veľmi prekvapujúce," poznamenal.

Zelenskyj zároveň konštatoval, že „jednoducho nevidí predpoklady na ukončenie vojny“. V rozhovore pre Financial Times vyhlásil, že hoci „každá vojna by mala byť ukončená za rokovacím stolom“, pozíciu „víťazstva je potrebné dosiahnuť na bojisku“. (CNN)

Pripravujú sa ďalšie protiruské sankcie, tvrdí britská ministerka zahraničia Liz Trussová. Spojené kráľovstvo v podpore pre Ukrajinu podľa šéfky diplomacie nepoľaví. (CNN)

Nemecko je pripravené posilniť vojenskú prítomnosť v Litve. Berlín posilnil misiu v pobaltskej krajine o stovky vojakov po ruskej invázii na Ukrajinu.

Nemecký kancelár Olaf Scholz sa stretol s litovským prezidentom Gitanasom Nausédom.

Scholz tiež tvrdí, že Rusko nebude schopné udržať svoje vojenské schopnosti kvôli sankciám. "Rusko sa nebude môcť podieľať na svetovom ekonomickom a technologickom pokroku", povedal kancelár. (ČTK)

Zelenskyj trvá na tom, že patová situácia nie je pre Ukrajinu riešením, opäť hovoril o možnosti vstupu do NATO. Prezident tvrdí, že jeho krajina stratila už „príliš veľa ľudí na to, aby sa jednoducho vzdala územia“.

Dodal, že Ukrajina musí získať úplnú kontrolu nad celým svojim územím. Zelenskyj tiež povedal, že NATO by mala pozvať Ukrajinu, ak chce, aby sa pripojila. Podľa neho netreba strácať čas diskusiami o jej pristúpení. (BBC)

Ruská flotila začala námorné cvičenie v Baltickom mori. V regióne sa už konajú aj spoločné manévre námorných síl NATO, Fínska a Švédska.

Do cvičení ruskej Baltickej flotily sa podľa agentúry Interfax zapojí viac ako 20 lodí a člnov, vrátane korviet, fregát, protiponorkových torpédoborcov, vznášadiel, vyloďovacích člnov a rýchločlnov, ale aj lietadlá a vrtuľníky.

Interfax dodal, že vojenské cvičenie Baltickej flotily bolo vopred plánované. (TASR)

Rusko nebude plniť rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva prijaté po 15. marci. Moskva v k tomuto dátumu ohlásila odchod z Rady Európy, pod ktorú štrasburský súd spadá.

V balíku zákonov, ktorý schválili ruskí poslanci bolo aj, že sa bude odškodnenie, ktoré nariadil súd, nabudúce vyplácať len v rubľoch a len na účty v ruských bankách.

Peňažné odškodnenie môže generálna prokuratúra vyplácať do 1. januára 2023. (ČTK)

Situácia v Severodonecku je neprehľadná, úspechy si pripisujú obe strany. Starosta Oleksandr Strjuk povedal, že ukrajinskí obrancovia držia svoje pozície. Moskva zasa tvrdí, že ruské jednotky majú pod kontrolou všetky obytné štvrte. (ČTK)

Rusko plánuje odrezať Severodoneckú oblasť zo severu a juhu, tvrdí britské ministerstvo obrany na základe spravodajských informácií od tajných službie. Kremeľ tak pokračuje v snahe o ovládnutie Donbasu. (CNN)

Zelenskyj je „veľmi šťastný“ že Boris Johnson je stále premiérom. Ukrajinský prezident povedal, že britský premiér je „skutočným priateľom Ukrajiny“. (The Guardian)

V kauze lietadla s Lavrovom rozhodli príslušné štáty suverénne, vyhlásili USA.  Podľa rozhlasovej stanice Hlas Ameriky to uviedol hovorca amerického rezortu diplomacie Ned Price.

Dodal, že tieto rozhodnutia balkánskych štátov odrážajú odhodlanie Európy brať Rusko na zodpovednosť za ničím nevyprovokovaný útok na Ukrajinu.

Price zrejme reagoval na vyjadrenie samotného Lavrova z pondelka, keď rozhodnutie troch krajín zakázať jeho lietadlu vstup do svojho vzdušného priestoru označil za "nepredstaviteľné". V dôsledku toho bol nútený svoju návštevu Srbska zrušiť.

Lavrov sa vyjadril, že za odmietnutím preletu ruského lietadla by mohli byť EÚ a NATO. (TASR)

Fidži schválilo vydanie jachty ruského oligarchu do USA. Jachtu za 300 miliónov dolárov spájajú USA so Sulejmanom Kerimovom, ktorý patrí do skupiny osôb blízkych ruskej vláde, na ktorých boli uvalené sankcie za inváziu na Ukrajinu. (TASR)

Ukrajinská jadrová spoločnosť Enerhoatom kritizovala plán Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu vyslať delegáciu odborníkov do jadrovej elektrárne v Záporoží, ktorú obsadili Rusi. Ukrajinská spoločnosť tvrdí, že takúto návštevu "nepozvala".

Šéf agentúry Rafael Grossi o pláne vyslať medzinárodný tím odborníkov do záporožskej jadrovej elektrárne informoval už skôr v súvislosti s tým, že agentúra prestala dostávať z elektrárne údaje o stave jadrového materiálu. Podľa Enerhoatomu však Grossi "klame".

"Toto vyjadrenie šéfa agentúry považujeme za ďalší pokus dostať sa do (elektrárne) akýmkoľvek spôsobom s cieľom legitimizovať prítomnosť okupantov a v podstate tak schvaľovať všetky ich činy," napísal Enerhoatom.

Enerhoatom sa nazdáva, že stratu spojenia medzi elektrárňou a agentúrou zariadili Rusi naschvál v spolupráci so samotnou agentúrou, aby tak Grossi dostal zámienku prísť do Záporožia.

Ukrajinské úrady predtým zamietli Grossiho požiadavky na návštevu elektrárne s tým, že mu to umožnia až po opätovnom získaní kontroly nad ňou. (TASR)

V Bruseli sme mohli vyjednať viac, premiér nechcel postupovať inak ako iné členské štáty Únie, vysvetľoval Sulík rokovania o prechodnom období pri embargu na ruskú ropu s tým, že za rozhodnutím Hegera stojí. "Dosiali sme solídny výsledok," tvrdí. (SME)

Ozbrojené sily Bieloruska opäť začali vojenské cvičenia. Kanál Nexta tiež uvádza, že líder krajiny Lukašenko chce zvýšiť armádu na 80-tisíc ľudí. (NEXTA)

V bitke o Severodoneck prebiehajú ťažké boje, hlási ukrajinská armáda. Rusi nasadili v oblasti delostrelectvo, lietadlá a vrtuľníky.

Dvaja ľudia utrpeli zranenia po tom, čo ruské sily ostreľovali banícku školu v Lysyčansku, ktorá leží na strategickom vyvýšenom mieste, uviedol tamojší gubernátor Serhij Hajdaj.

Pokračoval, že Rusko používa „sabotážne a prieskumné skupiny“ v dedine Bilohorivka, ktorá sa nachádza neďaleko Lisičanska a Severodonecku. (CNN)

Rusko vydalo Ukrajine telá desiatok bojovníkov, ktorí zahynuli pri obrane Azovstaľu v Mariupoli. Mŕtvych previezli do Kyjeva, kde odborníci vykonávajú analýzy DNA.

Areál oceliarní bol v Mariupoli poslednou baštou ozbrojeného odporu proti ruskej invázii. Pred ruskými silami ho niekoľko týždňov bránili ukrajinskí vojaci, predovšetkým príslušníci pluku Azov.

Podľa AP už prevoz tiel potvrdil aj veliteľ pluku Azov a jeho hovorca. Rovnakú informáciu podľa agentúry Reuters majú aj pozostalí po padlých bojovníkoch.

Brat jedného z nezvestných ukrajinských vojakov agentúre AP povedal, že do kyjevskej vojenskej nemocnice boli prevezené telá v dvoch nákladných vozidlách. Rodiny teraz čakajú na výsledky analýz DNA. (ČTK)

Odvolaný ruský poslanec spúšťa na Ukrajine online nezávislý denník pre publikum v Rusku. V Kyjeve ich bude pripravovať redakcia spravodajského webu Februárové ráno (Utro fevraľa). (TASR)

Z Ukrajiny prešlo za uplynulý deň na Slovensko 2265 osôb. Z toho bolo 653 mužov, 1310 žien a 302 detí. O dočasné útočisko požiadalo 452 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 2446 ľudí.

Od vypuknutia vojny na Ukrajine prišlo celkovo na Slovensko 490 796 utečencov. Dočasné útočisko získalo 80 181 ľudí. Hranicu zo Slovenska na Ukrajinu prekročilo 237 559 osôb.

"Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 35 policajtov, 23 hasičov, 84 colníkov, 103 vojakov, 41 dobrovoľníkov, 120 zamestnancov okresných úradov a 18 zamestnancov migračného úradu," priblížila hovorkyňa Ministerstva vnútra Zuzana Eliášová. (TASR)

Správy pre ľudí z Ukrajiny: Іноземцям не варто забувати про вибори, що наближаються Детальніше.

Словацько-американська фотографка розповідає про війну в Україні, трагічна автомобільна аварія, а також про недосконалу словацьку систему освіти та старанних учнів.

Сьогоднішній випуск «Актуальні новини» готовий. Anglickú verziu si môžete prečítať tu. (SME)

Ukrajina vykonala v noci letecké útoky na ruské pozície na juhu krajiny. "Ukrajinské vrtuľníky útočili na ciele nepriateľských síl v Chersonskej oblasti a lietadlá na muničné sklady v Mykolajivskej oblasti," oznámil ukrajinský generálny štáb. (TASR)

Západné spoločnosti a banky majú v Rusku zmrazených 17 miliárd dolárov, uviedol ruský denník Izvestija s odvolaním sa na údaje 12 najväčších investičných bánk a spoločností z ich štvrťročných a ročných výsledkov. (ČTK)

Ukrajinská vláda pripravuje návrh zákona, ktorý uzákoní angličtinu ako jazyk obchodného styku, povedal to ukrajinský premiér Šmyhaľ. Podporilo by to podľa neho rozvoj podnikania, pritiahlo investície a urýchlilo európsku integráciu. (The Guardian)

Kyjevské činoherné divadlo Teatr na Podoli v nedeľu odohralo svoje prvé predstavenie od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu. Toto divadlo bolo poslednou kultúrnou inštitúciou v Kyjeve, ktoré obnovilo svoju činnosť.

Koncom mája totiž otvorili svoje brány pre divákov aj kiná i Národná opera, informovala v noci na utorok agentúra AP.

"Boli sme zvedaví, ako to bude, či diváci prídu počas vojny, či vôbec rozmýšľajú o divadle, či je oň záujem," povedal jeden z hercov Jurij Felipenko.

"A boli sme radi, že prvé tri predstavenia boli vypredané," uviedol Felipenko, pričom dodal, že divadlo uvádza hry len s niekoľkými hercami.

Herec Kosťa Temľak podľa AP priznal, že váhal, či má hrať v čase vojny. Ale prílev ľudí, ktorí sa vracajú do Kyjeva, odkedy sa tam upokojila situácia, ho presvedčil, že treba pokračovať.

Podľa jeho slov "človek žije ďalej, hoci nezabúda, že je tu vojna. Hlavnou otázkou je, ako môžu byť herci nápomocní" aj v takejto náročnej situácii. (TASR)

Americké úrady obvinili oligarchu Abramoviča, že vyviezol do Ruska dve lietadlá. Nemal pritom povolenia, ktoré sú potrebné kvôli sankciám uvaleným na Moskvu za jej vojenskú inváziu na Ukrajinu. Nariadili ich zhabanie. (AFP)

Americké úrady nariadili zadržanie dvoch luxusných lietadiel, ktoré patria ruskému oligarchovi Romanovi Abramovičovi. Podľa úradov ide o stroj Gulfstream v hodnote 60 miliónov dolárov a Boeing za 350 miliónov dolárov

Je považovaný za jedno z najdrahších súkromných lietadiel, no pred úpravami mal hodnotu menej ako 100 miliónov dolárov.

Príkaz na zadržanie lietadiel podpísal sudca len niekoľko dní po tom, ako Spojené štáty oznámili nové sankcie na ruských oligarchov a elity, predstaviteľov Kremľa, podnikateľov napojených na prezidenta Vladimira Putina a ich jachty, lietadlá a firmy, ktoré ich spravujú. (SITA)

Spojené štáty obvinili Rusko z pokusu o "zastrašovanie" amerických novinárov v Moskve po tom, čo si ich predvolalo ruské ministerstvo zahraničných vecí a pohrozilo im odvetnými opatreniami za americké sankcie. 

"Aby sme sa vyjadrili jasne, Kremeľ je zapojený v plnohodnotnom útoku na slobodu médií, na prístup k informáciám a k pravde," povedal hovorca amerického rezortu diplomacie Ned Price. Ako dodal, domnieva sa, že ide o "jasné a očividné úsilie zastrašiť nezávislých novinárov".

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová koncom mája pohrozila vyhostením západných médií v prípade, že bude kanál YouTube pokračovať v blokovaní týždenných brífingov rezortu diplomacie v Moskve.

V piatok opätovne obvinila Washington, že sa "zameriava na represiu ruských médií v Spojených štátoch", cituje AFP.

"Robia všetko pre to, aby znemožnili ruským médiám ich prácu," povedala Zacharovová a zároveň pohrozila "ráznymi opatreniami".

Zástupcovia amerických médií boli podľa nej v pondelok "pozvaní" na ruské ministerstvo zahraničných vecí.

Moskva podľa Pricea takto reaguje na skutočnosť, že Spojené štáty pred mesiacom priradili na čierny zoznam tri ruské televízne stanice - Pervyj Kanal, Rossija 1 a NTV, a to v rámci medzinárodných sankcií v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu.

Moskvu zároveň obvinil z "falošnej rovnocennosti" pri porovnávaní nezávislých amerických novinárov so sankcionovanými ruskými médiami, ktoré označil za "propagandistické zbrane ruskej vlády".

Spojené štáty podľa Pricea pokračujú vo vydávaní víz kvalifikovaným ruským žurnalistom. "Nezrušili sme poverenia žiadneho ruského novinára pracujúceho v Spojených štátoch pre zahraničné tlačové stredisko," dodal. (TASR, AFP)

Zelenskyj poslal do Berlína osobitného vyslanca na rokovania s nemeckou spolkovou vládou o perspektíve vstupu jeho krajiny do Európskej únie. Ukrajinský minister Oleksij Černyšov absolvuje prvé stretnutia dnes a zajtra.

Nemecký kancelár Olaf Scholz dal jasne najavo, že Ukrajina by nemala mať záruky na skratku k členstvu v Únii. Kým ostatné štáty EÚ vyjadrili kandidátskemu štatútu Ukrajiny podporu, Nemecko ďalej váha, pripomína DPA.

Kyjev napriek tomu dúfa, že lídri 27 členských krajín EÚ označia Ukrajinu za kandidátsku krajinu už na nadchádzajúcom summite 23. a 24. júna.

"Európska únia by mala Ukrajinu prijať," povedal pred svojimi schôdzkami v Berlíne ukrajinský osobitný vyslanec Černyšov. Ako zdôraznil, jeho krajina nežiada prednostné zaobchádzanie.

"Neočakávane prijatie zadnými dvierkami, ani neočakávame skratku pre Ukrajinu," zdôraznil s tým, že Kyjev nemá záujem o žiadne iné než plnohodnotné členstvo v Únii. "Neplánujeme zvažovať žiadny iný formát," dodal Černyšov.

Počas uplynulého týždňa sa za kandidátsky štatút svojej krajiny usiloval v Berlíne prihovoriť ukrajinský predseda parlamentu Ruslan Štefančuk, ktorý sa okrem iných stretol aj s kancelárom Scholzom a nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom, pripomína DPA. (TASR)

Spojené štáty a Európska únia vyzvali Rusko, aby zastavilo sexuálne násilie, ktorého sa údajne dopúšťa jeho armáda a zástupcovia na Ukrajine. Moskva pritom tieto tvrdenia označuje za "klamstvo".

"Je na Rusku, aby v svojich radoch zastavilo znásilňovanie, násilie a zverstvá. Je na Rusku, aby zastavilo bezohľadnú, nevyprovokovanú vojnu proti ukrajinskému národu. Vyzývame Ruskú federáciu, aby tak urobila," uviedla veľvyslankyňa Spojených štátov pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová počas stretnutia Bezpečnostnej rady OSN.

Predseda Európskej rady Charles Michel tiež opätovne odsúdil "zverstvá", ktoré pácha Rusko. "Tie zločiny musia byť a budú potrestané. Na to, aby sa zodpovedali tí, ktorí ich spáchali, potrebujeme dôkazy. Pomáhame preto teraz zozbierať dôkazy týchto zločinov," uviedol Michel.

Predseda Európskej rady tiež uviedol, že za potravinovú krízu vyvolanú ruskou inváziou na Ukrajinu je zodpovedné "výlučne Rusko".

V dôsledku týchto obvinení opustil rokovaciu sálu ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia, ktorého miesto zaujal jeho námestník.

"Nemohol som tam zostať pre klamstvá, ktoré sem prišiel šíriť Charles Michel," uviedol Nebenzia pre agentúru Reuters.

Nebenzia v minulosti poprel obvinenia, že ruské jednotky na Ukrajine sa dopúšťajú sexuálneho násilia. "Obvinenia zo sexuálneho násilia páchaného ruskou armádou sa opakujú... no nebol poskytnutý žiaden dôkaz," uviedol Nebenzia. (TASR, AFP)

Správy o tom, že Rusko kradne Ukrajine obilie s cieľom jeho ďalšieho predaja, sú "vierohodné", uviedol Antony Blinken na konferencii amerického rezortu diplomacie o otázkach potravinovej bezpečnosti v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

"Existujú dôveryhodné správy... že Rusko drancuje ukrajinský export obilia, aby ho predalo pre svoj vlastný zisk," povedal Blinken.

Americký minister zahraničných vecí podľa AFP poukázal aj na to, že Moskva blokuje Ukrajinu vo vývoze jej vlastného obilia.

Vojna má podľa Blinkena "zničujúci vplyv na globálnu potravinovú bezpečnosť", pretože Ukrajina je jednou z obilníc sveta.

Denník The New York Times v pondelok informoval, že množstvo nákladných plavidiel opustilo Ruskom kontrolované ukrajinské prístavy, pričom podľa amerických predstaviteľov viezli lode "ukradnuté ukrajinské obilie".

Spojené štáty podľa denníka upozornili na zásielky 14 krajín, väčšinou v Afrike, pretože mnohé z nich sú závislé od dovozu obilia a už teraz čelia výrazne obmedzeným dodávkam.

Blinken uviedol, že ruské námorníctvo zabránilo prepravcom obilia opustiť ukrajinský čiernomorský prístav Odesa v snahe "vydierať" svet, aby podporil Moskvou vedenú vojnu na Ukrajine, píše AFP.

"Ruská námorná blokáda v Čiernom mori práve teraz zabraňuje tomu, aby bolo ukrajinské obilie dopravené do jeho bežných destinácií," upozornil šéf americkej diplomacie.

"Niekde tam je zhruba 20 miliónov ton pšenice, ktorá uviazla v silách blízko Odesy, ako aj na lodiach doslova naplnených obilím, ktoré uviazli v prístave Odesy kvôli tejto ruskej blokáde," dodal.

Podľa Blinkena pritom ide o zámernú stratégiu ruského prezidenta Vladimira Putina prinútiť zvyšok sveta "ustúpiť mu" a zrušiť sankcie voči Rusku. "Inými slovami, celkom jednoducho povedané, je to vydieranie," uzavrel podľa AFP minister zahraničných vecí USA. (TASR, AFP)

Ukrajinské sily, ktoré čelia prudkému ruskému náporu v Donbase, „ostávajú silné“, povedal prezident Zelenskyj vo večernom prejave. V Severodonecku pokračujú ťažké pouličné boje. „Naši hrdinovia sa nevzdávajú pozícií," uviedol.

Zelenskyj však zároveň upozornil, že ukrajinskí vojaci čelia početnej prevahe ruskej strany. "Držíme sa, ich je však viac a sú silnejší," povedal. 

Intenzita bojov premenila Severodoneck a Lysyčansk na "mŕtve mestá", citovala Zelenského stanica BBC.

Rusko zakázalo vstup do krajiny ďalším 61 Američanom. Ide predovšetkým o vládnych predstaviteľov a šéfov spoločností v obrannom a energetickom sektore. Moskva tak urobila v reakcii na sankcie, ktoré Západ uvalil na Rusko pre jeho inváziu na Ukrajinu.

Na zozname osôb, ktoré nesmú vstúpiť na ruské územie, sa podľa agentúry AFP nachádza aj americká ministerka energetiky Jennifer Granholmová či riaditeľ filmových štúdií Universal Pictures.

"Zoznam zahŕňa 61 amerických občanov vrátane riaditeľov firiem v oblasti vojenského, leteckého a lodného priemyslu, mediálnych platforiem a ratingových spoločností," oznámilo ruské ministerstvo zahraničných vecí.

Moskva na konci mája zverejnila zoznam 963 osôb, ktorým vstup do Ruska už zakázala. Je na ňom napríklad prezident Spojených štátov Joe Biden, zakladateľ sociálnej siete Facebook Mark Zuckerberg či herec Morgan Freeman. (TASR)