Ukrajina Rusko Online: Putin nedal Ukrajine možnosť mierových rozhovorov, povedal Heger

Proruskí predstavitelia v Záporožskej oblasti, ktorú čiastočne ovláda Moskva, vydali dekrét o "znárodnení" tamojšieho štátneho majetku. Znárodnenie by sa mohlo týkať aj Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorú Rusi obsadili v marci. (TASR)

Rusko napriek tvrdým sankciám Západu nechce zavrieť "okno do Európy", ktoré pred 300 rokmi otvoril ruský cár Peter Veľký, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Cár Peter Veľký vládol v Rusku v rokoch 1682 - 1725. V čase svojej vlády dokázal transformovať Ruskú ríšu na významnú európsku veľmoc a snažil sa ju modernizovať v politickom, ekonomickom a kultúrnom smere. Zahraničnú politiku preorientoval na Západ. Založil aj mesto Petrohrad, ktoré nesie jeho meno, a nazval ho ruským "oknom do Európy".

Peskov tvrdí, že Rusko sa nesnaží zmariť to, čo vybudoval Peter Veľký a "ruské okno do Európy" podľa neho nikto zatvárať nebude.

Ruský prezident Vladimir Putin je "hlboký znalec histórie" a je si veľmi dobre vedomý odkazu Petra Veľkého, pokračoval Peskov.

"Ak hovoríme konkrétne o Petrovi Veľkom, Putin veľmi oceňuje úlohu tejto osobnosti v dejinách našej krajiny," dodal. (TASR)

Minister životného prostredia vyzval predstaviteľov OSN, aby sa postavili proti poškodzovaniu životného prostredia na Ukrajine. Budaj vystúpil v Štokholme na medzinárodnej environmentálnej konferencii Stockholm+50.

"Sme svedkami možno nezvrátiteľných environmentálnych škôd, ktoré sa dejú v rámci ruskej agresie na Ukrajine," vyhlásil minister Budaj a lídrov vyzval, aby sa postavili proti takémuto konaniu.

Svetoví politici a klimatickí či environmentálni aktivisti sa stretli vo švédskej metropole, aby si pripomenuli polstoročie založenia Programu OSN pre životné prostredie (UNEP).

Budaj ocenil, že UNEP napriek ťažkej situácii odoláva politickému tlaku a ponúka svoju expertízu na mapovanie a zdokumentovanie environmentálnych škôd na Ukrajine čeliacej ruskej ofenzíve.

"Právo na ochranu životného prostredia a pravdivé informácie o ňom musí byť spoločné pre všetkých," vyhlásil.

Poukázal aj na dôležitosť pokračovania v environmentálnom aktivizme na Slovensku. "Počas 40-ročnej nadvlády Moskvy klesla ochrana a udržateľnosť životného prostredia tak výrazne, že ani približne rovnaký čas environmentálneho aktivizmu nedokázal úplne napraviť spôsobené škody," povedal v tejto súvislosti.

Doplnil, že Slovensko dokázalo životné prostredie pozdvihnúť a nasmerovať krajinu udržateľným smerom aj vďaka globálnym environmentálnym dohodám. Budaj vyzval všetky štáty, aby agendu ochrany životného prostredia postavili na popredné miesto v rámci svojich politík. (TASR)

Západné krajiny sa musia pripraviť na dlhú "opotrebovávaciu vojnu" na Ukrajine, uviedol vo Washingtone Jens Stoltenberg, po stretnutí s americkým prezidentom Bidenom. Prízvukoval, že NATO nechce vstúpiť do priamej konfrontácie s Ruskom.

Aliancia má podľa neho záväzok podporovať Ukrajinu.

Šéf NATO Stoltenberg ďalej uviedol, že Ukrajinci "platia za obranu vlastnej krajiny na bojisku vysokú daň, no vidíme tiež, že aj vysoké straty má aj ruská strana".

"Väčšina vojen - a s najväčšou pravdepodobnosťou aj táto vojna – sa v určitej fáze skončí za rokovacím stolom, no vieme, že to čo sa za ním deje, je veľmi úzko spojené so situáciou na bojisku," zdôraznil generálny tajomník NATO.

Stoltenberg tvrdí, že Západ nemôže rozhodnúť za Ukrajinu, či má akceptovať územné straty, ktoré Moskva kladie ako podmienku ukončenia bojov. "Nie je na nás, aby sme rozhodovali alebo mali vyhranené názory na to, čo by mala Ukrajina akceptovať alebo nie," dodal.

Šéf Severoatlantickej aliancie privítal snahy OSN a partnerských krajín nájsť riešenie otázky vývozu obilia z ukrajinských prístavov, ktoré blokuje ruská armáda. Neuviedol však, či sa na hľadaní riešenia tejto situácie podieľa aj NATO. (TASR)

Moldavský parlament schválil zákaz vysielania ruských spravodajských programov v snahe zabrániť šíreniu moskovskej propagandy. Moldavská televízia teraz bude môcť vysielať len ruské zábavné programy, nie politické relácie.

Nový zákon určuje aj pokuty a ďalšie tresty za vysielanie dezinformácií. Vysielanie ruských spravodajských programov je síce v krajine zakázané od začiatku vojny, no parlament legislatívu formálne schválil až dnes.

Moldavsko, ktoré bolo kedysi súčasťou Sovietskeho zväzu, susedí s Ukrajinou a tiež so separatistickým regiónom Podnestersko, ktorý podporuje Moskva. Ruská invázia na Ukrajinu preto v krajine, ktorá sa uchádza o členstvo v Európskej únii, zvýšila napätie. (BBC)

Putin nedal Ukrajine možnosť mierových rozhovorov, povedal premiér Heger na konferencii Globsec.  "Je pre nás povinnosťou pomôcť Ukrajine zvíťaziť... aby sme zvíťazili s nimi," vyhlásil.

"Pýtate sa, či môžu rokovať. Ale o čom? Aby Ukrajina odovzdala svoje územie Rusku, pretože si Rusko myslí, že je to správne?" spýtal sa Heger.

Premiér tvrdí, že demokratický svet dlhodobo zanedbával povahu Putina. "Je to pre nás skvelý budíček a mali by sme sa z tejto situácie poučiť... Píšeme tu históriu. Musíme ukázať akémukoľvek autoritárovi, ktorý by chcel napadnúť inú krajinu, že to nemá žiaden význam," zdôraznil.

Heger ocenil, že Európska únia a krajiny Západu po vypuknutí rusko-ukrajinského konfliktu reagovali promptne a rozsiahlo. "Vladimir Putin zaútočil na naše hodnoty a skúša, ako veľmi v ne veríme. Som vďačný, že Západ ukázal, že týmto hodnotami žijeme a ctíme si ich, pretože sú najlepšími hodnotami, aké máme," uviedol predseda vlády SR.

Lotyšský premiér Kariňš je presvedčený, že dlhodobý mier a bezpečnosť v Európe je možné dosiahnuť iba jediným spôsobom - víťazstvom Ukrajiny a prehrou Ruska v tejto vojne. "Akýkoľvek iný výsledok, ako jasná prehra Ruska, ktorú Moskva uzná, by znamenal, že Rusko... skôr či neskôr zaútočí znovu, či už na Ukrajinu, alebo niekde inde," povedal.

"Neexistuje iná možnosť ako jasná výhra (Ukrajiny) a jej plná územná celistvosť. Nie je tu miesto na kompromis," zhodol sa s kolegami bulharský premiér Petkov. "Jedinou cestou ako dosiahnuť mier, je vytlačiť ruskú armádu z ukrajinského územia," dodal. (TASR)

Kremeľ vyzval štátne a provládne médiá, aby nezverejňovali články o dĺžke vojny na Ukrajine, a nestrhávali tak k nej pozornosť čitateľov, napísal server Meduza s odvolaním sa na svoje zdroje.

Administratíva prezidenta Putina chce predísť debatám na tému, že za tri mesiace ruské vojská na Ukrajine nedosiahli významný pokrok, poznamenala Meduza.

O pokyne vydanom Kremľom ju informovali štyri zdroje - jeden v nemenovanom štátnom médiu, jeden v provládnom médiu, osoba z moskovskej radnice a pracovník administratívy ruského prezidenta.

"Pri debatách o okrúhlych výročiach vždy vzniká otázka, čo sa podarilo zatiaľ dosiahnuť," povedal internetovému médiu jeden zo zdrojov. "Teraz je to tak, že nie je skoro nič, čo by sa dalo k tomuto dátumu oznámiť. Dá sa povedať, že boli ovládnuté akési mestá a obce, ale ich názvy ľuďom nič nehovoria, "doplnil rovnaký zdroj.

Prieskumy verejnej mienky navyše nepriamo ukazujú, že mnohým Rusom sa zdá byť vojna na Ukrajine príliš dlhá. V prieskume spoločnosti Russian Field, uskutočnenom od 23. do 26. mája, 39 percent respondentov z Ruska uviedlo, že ich už "unavujú" správy v médiách o priebehu špeciálnej vojenskej operácie, ako musia štátne médiá vojnu nazývať.

"A o cieľoch (invázie) nie je okrem takzvanej denacifikácie a demilitarizácie Ukrajiny stále nič známe. Ľudia týmto slovám nerozumejú, ale zato vidia, že boje trvajú už dlho, "povedal Meduze človek blízky Kremľa.

"Pred špeciálnou operáciou sa Rusom tvrdilo, že Ukrajina je slabý štát. Teraz sa ale ukazuje, že rýchlo poraziť túto krajinu sa nedarí, "doplnil rovnaký zdroj. (ČTK)

Šéf Africkej únie sa v piatok stretne s ruským prezidentom. Dvojica by mala v čiernomorskom rezorte Soči rokovať o „uvoľnení zásob obilia a hnojív“ a „prispieť k upokojeniu vojny".

Senegalský prezident Macky Sall vycestuje do Ruska, pretože „blokáda (exportu obilia a hnojív) ovplyvňuje najmä africké krajiny“, uviedla prezidentská kancelária.

Kremeľ informoval, že Sall a Putin budú diskutovať o ruskej spolupráci s Africkou úniou, „vrátane rozšírenia politického dialógu a ekonomickej a humanitárnej spolupráce“. (CNN)

Ruskí lobisti majú zakázaný vstup do Európskeho parlamentu, oznámila predsedníčka europarlamentu Roberta Metsola. Európania sa podľa nej musia chrániť pred kremeľským vplyvom a propagandou v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

„Zástupcovia ruských spoločností už nesmú vstupovať do priestorov Európskeho parlamentu. Nesmieme im poskytnúť žiadny priestor na šírenie ich propagandy a falošných, toxických naratívov o invázii na Ukrajinu. Zoči-voči autokratom zostaneme jednotní a silní,“ napísala na Twitteri s tým, že toto rozhodnutie začína platiť okamžite.

Roberta Metsola
@EP_President

Effective immediately, Russian company representatives are no longer allowed to enter @Europarl_EN premises.

We must not allow them any space to spread their propaganda & false, toxic narratives about the invasion of #Ukraine.

We will remain united & strong against autocrats.

2.6.2022 o 15:15 · archivované: 2.6.2022 o 19:06

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ak Rusko zvíťazí vo svojej vojne na Ukrajine, „prídu temné časy pre všetkých“ v Európe. Počas videopríhovoru v luxemburskom parlamente to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Ak vyhráme túto vojnu, všetci Európania si budú môcť ďalej užívať svoju slobodu. Ak však zvíťazí táto jedna osoba, ktorá chce zničiť akúkoľvek slobodu na Ukrajine a v Európe, potom prídu temné časy pre všetkých na kontinente,“ upozornil, odkazujúc na ruského prezidenta Vladimira Putina.

Zákonodarcom tiež povedal, že „k dnešnému dňu je asi 20 % nášho územia pod kontrolou okupantov, takmer 125-tisíc kilometrov štvorcových. To je oveľa viac ako rozloha všetkých krajín Beneluxu dohromady“. Za prvých 99 dní vojny podľa jeho slov zahynuli „desiatky tisíc“ ľudí. (SITA)

Od začiatku útoku na Ukrajinu uplynulo 99 dní a Rusi kontrolujú asi pätinu ukrajinského územia. Úspech pri Severodonecku však tiež znamená vyčerpanie oboch strán. Najmä Rusko bez doplnenia zásob a personálu nemôže pokračovať.

Ukrajine zase môžu pomôcť západné zbrane – podpísaná je už dohoda o predaji slovenských húfnic Zuzana 2, výrazným krokom bude dodávka amerických raketových systémov.

Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, súhrn najdôležitejších udalostí z diania na Ukrajine zo štvrtku 2. júna. Text pripravil Lukáš Onderčanin, načítala ho Jana Maťková.

Minister vnútra v Bratislave rokoval s líderkou bieloruskej opozície Svietlanou Cichanovskou. Hlavnou témou bola vojna na Ukrajine. Cichanovská zdôraznila, že aj napriek bieloruskému režimu, mnoho občanov nesúhlasí s vojnou.
(SME)

Blokáda ukrajinských prístavov Ruskom môže viesť ku globálnej potravinovej kríze a v niektorých regiónoch dokonca až k hladomoru, uviedol hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko.

"Zhruba 22 miliónov ton obilia uviazlo v prístavoch a nemôže sa dostať k spotrebiteľom, najmä v Afrike a Ázii," povedal Nikolenko. Tento problém podľa neho nevyrieši iba pozemná preprava.

Nikolenko tvrdí, že Rusko taktiež kradne ukrajinské obilie v okupovaných oblastiach, aby ho následne nezákonne predalo tretím krajinám.

"Ruská armáda zamínovala časti mora a neustále sa snaží prelomiť obranu Odesy a ďalších miest na pobreží Čierneho mora," pokračoval Nikolenko.

Ukrajinský rezort diplomacie vyzval Rusko, aby "stiahlo svoje jednotky z teritoriálnych vôd Ukrajiny" a poskytlo bezpečnostné záruky, že ruská armáda nebude útočiť na ukrajinské prístavy a lode.

"Vyzývame všetky krajiny, ktorých potravinová bezpečnosť je najviac ohrozená ruskou agresiou voči Ukrajine, aby využili svoje kontakty s Moskvou a prinútili ju zrušiť blokádu ukrajinských námorných prístavov a ukončiť vojnu," povedal Nikolenko.

Ukrajina tiež s partnermi diskutuje o "spôsoboch vytvorenia medzinárodnej misie" pod záštitou Organizácie Spojených národov, ktorá by zabezpečila priechodnosť námorných trás v Čiernom mori, dodal Nikolenko. (TASR)

Detské obete vojny si pripomína inštalácia prázdnych školských autobusov v Ľvove. Od začiatku vojny bolo zabitých 243 detí. 

Inštaláciu tvorili prázdne žlté školské autobusy, v ktorých sú na každom sedadle umiestnené plyšové hračky reprezentujúce obete vojny.

Akcia s názvom "exkurzia, ktorá sa nikdy neuskutoční", sa konala na centrálnom námestí Rynok. V okolitých uliciach boli okrem toho rozostavené transparenty s varovaním "Pozor! Deti!“ na protest proti porušovaniu práv detí počas prebiehajúceho vojenského konfliktu.

Starosta Ľvova Andrij Sadovyj poznamenal, že táto akcia reprezentuje skutočnosť, že "243 ukrajinských detí (už) nikdy nepôjde na výlet autobusom". (TASR)

Maďarský postoj k sankciám voči ruskému patriarchovi Kirillovi je dávno známy, vyhlásil Orbán. Maďarský premiér dodal, že na mimoriadnom summite Európskej únie voči tomuto postoju nikto nevzniesol námietky.

Orbán zdôraznil, že jeho krajina samozrejme dodrží dohodu, ktorá sa zrodila na bruselskom summite, pretože tieto rozhodnutia sú záväzné pre každého.

"Na pondelňajšom a utorňajšom rokovaní v rámci mimoriadneho summitu sa proti tomu nikto neozval," uzavrel maďarský premiér.

Európska únia sa napokon rozhodla ustúpiť tlaku Maďarska a do šiesteho sankčného balíka voči Rusku nezaradila najvyššieho predstaviteľa ruskej pravoslávnej cirkvi patriarchu Kirilla (TASR)

Ukrajina zvažuje vypnutie Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorá sa nachádza v Ruskom okupovanej oblasti. Zariadenie na juhovýchode Ukrajiny je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe.

Záporožskú elektráreň nevypnú v prípade, ak budú dodržiavané kontrolné príkazy a správny režim. „Posudzuje sa však aj scenár, v ktorom by sa pracovisko mohlo úplne vymknúť spod kontroly a my ho zastavíme,“ informoval úrad. (BBC)

Ruskej ekonomike hrozí rušenie pracovných miest, vraví minister hospodárstva. Rešetnikov upozorňoval na následky ruských sankcií.

Rešetnikov oznámil, že súčasná nezamestnanosť sa v Rusku pohybuje na úrovni štyroch percent, no podľa neho je to klamlivé a kríza by mohla viesť k „zníženiu zamestnanosti“. „Vidíme riziká, ktoré sa objavili,“ dodal.

Počiatočný šok zo sankcií prinútil dočasne zatvoriť akciový trh v Rusku a spôsobil dlhé rady pri bankomatoch, keďže ľudia sa obávali o svoje úspory. Vďaka intervenciám centrálnej banky sa ruský rubeľ neskôr vrátil na predvojnovú úroveň. (BBC)

Kremeľ potvrdil, že Jeľcinov zať už nie je Putinovým poradcom. Prečo niekdajší vplyvný šéf Jeľcinovej prezidentskej kancelárie Valentin Jumašev skončil, Moskva neuviedla.

„Áno, môžem potvrdiť, že asi pred mesiacom prestal byť pro bono poradcom,“ skonštatoval hovorca Kremľu Peskov a dodal, že sa rozhodli nevydávať oficiálny dokument na webstránke Kremľa, pretože to nebolo potrebné.

Boris Jeľcin v auguste 1999 vymenoval Putina za premiéra, a keď 31. decembra 1999 abdikoval, stal sa Putin úradujúcim prezidentom. V nasledujúcich rokoch zostal Putin blízky Jeľcinovej rodine.

Jumaševova dcéra Maria 24. februára, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, na sociálnych sieťach zverejnila obrázok ukrajinskej vlajky s komentárom „nie vojne“ a emoji znázorňujúcim zlomené srdce. (CNN)

Veľvyslanci krajín Európskej únie sa zhodli na podrobnostiach šiesteho balíka sankcií proti Rusku vrátane zákazu dovozu väčšiny ruskej ropy. Euroblok v záujme schválenia opäť ustúpil Maďarsku, uviedli zdroje z diplomatických kruhov. (ČTK)

Pálenie žehličkou, mučenie elektrickým prúdom. V Ruskom okupovaných častiach Ukrajiny sa množia svedectvá o týraní ľudí, ktorí sa nepridali na stranu okupantov. Niektorí sa však stali obeťami neľudského zaobchádzania náhodou. (SME)

Niektoré regióny Doneckej oblasti sú pod neustálou raketovou paľbou, tvrdí Kyrylenko. Miestny gubernátor oznámil, že ruská armáda ostreľovala aj obec Mykolajivka, ktorá leží neďaleko strategicky významného mesta Sloviansk.

Podľa Kyrylenka ostreľovali ruskí vojaci "celú kontaktnú líniu". Bombardované sú však predovšetkým mestá Sloviansk a Bachmut. Ruskí vojaci sa v súčasnosti podľa Kyrylenka presúvajú k mestám Sloviansk a Kramatorsk, ktoré chcú dobyť, pričom diaľnica medzi mestami Bachmut a Lysyčansk je "pod neustálym ostreľovaním".

Poradca ukrajinskej vlády Serhij Leščenko zase uviedol, že ruské vojská bez prestávky ostreľujú aj obec Mykolajivka. Leščenko bol toho svedkom v čase, keď doručoval potraviny, nepriestrelné vesty a iné vybavenie ukrajinským vojakom, ktorí sa snažia zabrániť postupu ruských síl severne od Slovianska.

Podľa Kyrylenka zahynulo pri útokoch v Doneckej oblasti za uplynulých 24 hodín najmenej sedem ľudí a ďalších desať utrpelo zranenia. (The Guardian)

Ukrajinci musia vyhrať túto vojnu, tvrdí Von der Leyenová. Predsedníčka Európskej komisie to vyhlásila na Globsecu. Vstup Ukrajiny do Únie je podľa nej nielen naším strategickým záujmom, ale aj morálnou povinnosťou.

"Ukrajinci musia vyhrať túto vojnu a (ruský prezident Vladimir) Putin musí pocítiť veľkú strategickú prehru. Musí byť jasné, že agresor za napadnutie suverénnej krajiny zaplatí obrovskú cenu," povedala Von der Leyenová.

Šéfka Európskej komisie ďalej uviedla, že členské štáty EÚ plne mobilizujú ekonomickú silu prostredníctvom sankcií, zatiaľ čo Putin mobilizuje svoje jednotky.

Zdôraznila, že členské štáty sa musia zbaviť závislosti od ruských fosílnych palív. Podľa nej ide o "najvážnejšie odstrihnutie", aké môže Únia urobiť ruskej ekonomike, ktorá nie je veľmi diverzifikovaná.

Von der Leyenová v tejto súvislosti zmienila aj prechod na obnoviteľné zdroje a vyzvala na masívne investovanie v tejto oblasti. Dodala, že Ukrajina ihneď potrebuje ekonomickú a finančnú podporu. (SME)

Švédsko poskytne Ukrajine ďalšiu vojenskú a ekonomickú pomoc. V rámci nej pošlú protilodné strely, pušky a protitankové zbrane, informovali švédsky minister financií Damberg a minister obrany Hultqvist

"Návrhy, ktoré sú predložené (švédskemu parlamentu), spôsobia, že prostriedky vydelené pre rozpočet centrálnej vlády sa v roku 2022 zvýšia o jednu miliardu švédskych korún (95,5 milióna eur)," uviedol Damberg vo vyhlásení.

Švédsko vo februári oznámilo, že pošle Ukrajine vojenský materiál vrátane 5000 kusov protitankových zbraní, heliem a výzbroje určenej na ochranu tela. V marci táto severská krajina oznámila, že poskytne Ukrajine ďalších 5000 protitankových zbraní. (TASR)

Ukrajina dostane bojový dron vďaka zbierke Litovčanov. Baykar, firma, ktorá Bayraktar TB2 vyrába, ho daruje zdarma a vyzbierané finančné prostriedky chce nasmerovať na humanitárnu pomoc.

BAYKAR
@BaykarTech

The people of Lithuania have honorably raised funds to buy a Bayraktar TB2 for Ukraine.

Upon learning this, Baykar will gift a Bayraktar TB2 to Lithuania free of charge and asks those funds go to Ukraine for humanitarian aid.

🇹🇷🇺🇦🇱🇹

@a_anusauskas
@VSemeska
@Lithuanian_MoD https://t.co/3PjIyZiME5

2.6.2022 o 13:08 · archivované: 2.6.2022 o 14:55

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko v súčasnosti kontroluje asi 20 percent územia Ukrajiny, oznámil ukrajinský prezident. To je približne rozloha Česka a Slovenska spolu.

Zelenskyj v prejave v luxemburskom parlamente povedal, že takmer 125-tisíc kilometrov štvorcových je teraz v rukách Moskvy. To zahŕňa Krym a časti východnej Ukrajiny, ktoré ruské sily obsadili v roku 2014, čo predstavuje zhruba sedem percent územia Ukrajiny.

Ukrajinský prezident povedal, že súčasná frontová línia sa predĺžila na viac ako tisíc kilometrov.

Od začiatku ruskej invázie bolo nútených takmer 12 miliónov Ukrajincov opustiť svoje domovy a viac ako päť miliónov z nich odišlo do zahraničia, povedal.

Zelenskyj tvrdí, že armádne straty Ruska teraz predstavujú viac ako 30-tisíc vojakov. To je viac ako celkové sovietske straty počas vojny v Afganistane v rokoch 1979-89 a dvoch čečenských vojen v rokoch 1994-2000. Rusko tvrdí, že počas vojny na Ukrajine zahynulo 1300 ich vojakov. (BBC)

Poľská vláda je znepokojená postojom Maďarska k zákazu dovozu ruskej ropy. Budapešť oznámila, že toto embargo plánuje vetovať.

Dôvodom maďarského veta je zaradenie najvyššieho predstaviteľa ruskej pravoslávnej cirkvi a blízkeho spojenca prezidenta Vladimira Putina patriarchu Kirilla na zoznam Rusov, ktorým chce Európska únia zamraziť majetok a zakázať vstup na svoje územie.

Lídri členských krajín EÚ sa v pondelok na mimoriadnom summite v Bruseli dohodli na šiestom balíku sankcií voči Rusku. Maďarský premiér Orbán už pred mimoriadnym summitom EÚ hrozil vetovaním predmetnej dohody s odôvodnením, že zastavenie dodávok ruskej ropy by zničilo ekonomiku jeho krajiny.

Nový balík sankcií EÚ zahŕňa aj embargo na ruskú ropu a ruské ropné produkty, ktoré platí od konca roku 2022. Postihne 90 percent ruských dovozov ropy. (TASR)

Čas pracuje proti Rusku, myslí si nemecký vicekancelár Habeck. Napriek tomu, že podľa Habecka pokračujúce príjmy Ruska z vysokých cien za pohonné hmoty „bolia“, ruská ekonomika kolabuje.

Robert Habeck, ktorý je zároveň ministrom hospodárstva a je zodpovedný za energie, vo štvrtok v nemeckom parlamente povedal, že „príjem, ktorý Putin v uplynulých mesiacoch získal vďaka vysokým cenám, bolí a môžeme sa len hanbiť, že sme ešte nedokázali výraznejšie zredukovať túto závislosť“.

Pohľad na príjmy Ruska z predaja ropy a plynu však podľa neho nehovorí celý príbeh. „Putin stále dostáva peniaze, ale už ich sotva môže míňať“, poznamenal Habeck s tým, že dôvodom sú západné sankcie. V Rusku už podľa Habecka nikto nechce investovať. (SME)

Ukrajina je už de facto členom Európskej únie, tvrdí Zelenskyj. "Verím, že Ukrajina svojimi činmi preukazuje, že spĺňa európske kritéria," vyhlásil ukrajinský prezident.

Zelenskyj ďalej v príhovore bez toho, aby spomenul meno ruského prezidenta Vladimira Putina, uviedol: "Musíte zastaviť túto osobu pred zničením európskych hodnôt. Ak spoločne nedokážeme tohto muža zastaviť, tak zažívame temné hodiny – temné hodiny, ktoré sme už zažili počas druhej svetovej vojny," vyhlásil Zelenskyj.

Ukrajinský prezident počas svojho príhovoru okrem toho opäť vyzval na uvalenie ďalších sankcií Európskej únie na Rusko a na dodávanie väčšieho počtu zbraní a modernejších zbraní. (TASR)

Podpora Ukrajiny je dôležitá pre prinavrátenie mieru do Európy, povedala Čaputová na konferencii Globsec. Putinova predstava, že silnejšie krajiny môžu napadnúť tie slabšie, nemôže uspieť, vyhlásila prezidentka. (SME)

Vyše 200-tisíc ukrajinských detí bolo násilne odvedených do Ruska, vyhlásil Zelenskyj. Ukrajinský prezident to povedal vo svojom príhovore na Medzinárodný deň detí.

Ruské jednotky podľa Zelenského násilne odvádzajú z Ukrajiny nielen dospelých, ale aj deti. "Je to jeden z najohavnejších vojnových zločinov Ruska. Celkovo bolo doposiaľ deportovaných viac než 200.000 ukrajinských detí. Boli to siroty zo sirotincov, deti s rodičmi, no i deti oddelené od svojich rodín," uviedol Zelenskyj.

"Rusko týchto ľudí rozptyľuje po svojom území a našich občanov umiestňuje predovšetkým do odľahlých oblastí. Cieľom tejto kriminálnej praktiky je nie len ukradnúť našich ľudí, ale aj prinútiť ich zabudnúť na Ukrajinu a znemožniť im návrat," pokračoval ukrajinský prezident.

Zelenskyj okrem toho uviedol, že od začiatku vojenskej invázie zahynulo na Ukrajine 243 detí, 446 ich utrpelo zranenia a nezvestných je ďalších 139. (The Guardian, TASR)

Bývalá nemecká kancelárka Merkelová vystúpila s prvým verejným prejavom v tomto roku. Prelomila ním mlčanie o ruskej invázii na Ukrajinu. Merkelová podporila kroky nemeckej vlády, EÚ, USA a NATO na ukončenie "barbarskej vojny".

"Moja solidarita smeruje k Ukrajine napadnutej Ruskom a k podpore jej práva na sebaobranu," vyhlásila bývalá kancelárka. Merkelová skončila vo funkcií kancelárky na konci minulého roku.

Merkelová bola kritizovaná za to, že sa počas svojho 16-ročného funkčného obdobia angažovala s ruským prezidentom Putinom, najmä v súvislosti plynovodu Nord Stream 2. Projekt ropovodu napokon dva dni pred ruskou inváziou pozastavil jej súčasný kancelár Olaf Scholz. (BBC)

Ruská žoldnierska skupina Wagner, ktorá aktuálne bojuje aj na Ukrajine, sa podľa svedkov zúčastnila na masakri civilistov v Mali. Zomrelo pri ňom tristo až štyristo ľudí. (SME)

Správy pre ľudí z Ukrajiny: Словацьку щоденну газету зобов'язали видалити інтерв'ю  Детальніше. Працівники більше не зобов'язані подавати заяву на оплату лікарняного листа. Словацькі митники вилучили капелюх із Техасу.

Сьогоднішній випуск «Актуальні новини» готовий. Anglickú verziu si môžete prečítať tu. (SME)

Maďarsko nesúhlasí s uvalením sankcií na ruského patriarchu Kirilla. Mieni opäť vetovať šiesty balík sankcií EÚ, na ktorom sa členské krajiny dohodli na bruselskom summite v pondelok a dnes má byť kompletizovaný.

Patriarcha Kirilla, ktorý schvaľuje ruskú vojenskú agresiu, sa dostal na zoznam Rusov, ktorým chce Európska únia zamraziť majetok a zakázať vstup na svoje územie, píše Heti Világgazdaság.

Vláda premiéra Viktora Orbána už dávnejšie avizovala, že s takýmto krokom nesúhlasí, avšak v uplynulých dňoch sa v súvislosti s bruselským summitom o tom nehovorilo.

V stredu ráno sa stretli veľvyslanci členských krajín eurobloku s cieľom sformovať konečnú verziu šiesteho sankčného balíka. Pri tejto príležitosti avizovala maďarská strana, že Kirilla by chcela z uvedeného zoznamu vymazať. Tým sa pretrhol proces prijímania celého balíka, dodáva týždenník. (TASR)

Británia dá Ukrajine raketové systémy s dostrelom 80 kilometrov.  "Británia stojí pri Ukrajine a prevzala vedúcu úlohu pri zásobovaní jej hrdinských vojakov dôležitými zbraňami," uviedol britský minister obrany Ben Wallace.

Británia plánuje Ukrajine poslať raketomety M270, ktoré sú schopné zasiahnuť cieľ vzdialený až 80 kilometrov, čo podľa britského ministerstva zahraničných vecí pomôže zlepšiť schopnosti ukrajinských síl.

"Naša podpora Ukrajiny sa musí meniť tak isto, ako sa mení ruská taktika. Tieto vysoko účinné raketové systémy umožnia našim ukrajinským priateľom, aby sa lepšie chránili pred brutálnym ruským používaním delostrelectva s dlhým dosahom, ktorým sily (ruského prezidenta Vladimira) Putina bezhlavo zrovnávajú so zemou mestá," dodal Wallace.

Tento krok pritom Británia "úzko koordinuje" s rozhodnutím Spojených štátov poskytnúť Ukrajine salvové raketomety Himars. Tie sú v podstate variantnou raketometov, ktoré Británia plánuje darovať Ukrajine, uvádza rezort diplomacie. (TASR)

Vojna sa neskončí, ak sa Ukrajina vzdá časti svojho územia v prospech Ruska. "Nemôžete sa len tak vzdať častí svojho územia, je to ako keby ste sa vzdali slobody," ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská.

Zelenská zopakovala pozíciu svojho manžela Volodymyra Zelenského, že Donbas, v ktorom sa Rusko v súčasnosti sústreďuje na útočné operácie, bude znovu patriť Ukrajine.

"Ak by sme aj odovzdali časti svojho územia, agresora by to nezastavilo. Ďalej by vyvíjal nátla, vykonával by ďalšie a ďalšie útoky proti nášmu územiu," dodala Zelenská. (TASR)

Predaj húfnic Zuzana 2 Ukrajine je spečatený. Štátna akciová spoločnosť Konštrukta Defence, patriaca pod ministerstvo obrany, podpísala kontrakt na komerčný predaj samohybných húfnic Zuzana 2 pre Ukrajinu. (TASR)

Pri Rajhodororku, západne od Severodonecka zaznamenali Rusi straty a stiahli sa. "Smerom k Donecku nepriateľ pokračuje v mínometnej a delostreleckej paľbe po celej kontaktnej línii," uviedol ukrajinský generálny štáb. 

Ďalší smer ruských útokov mieri k Bachmutu, kde Rusi "s čiastočným úspechom" útočia v dedine Kamyševacha. Boje tam stále pokračujú.

V prehľade ukrajinskej armády sa tiež uvádza, že v oblasti Novohryhorivky a Alexandrovky ruská armáda zaútočila vrtuľníkmi Mi-24. (ČTK)

Intenzívne delostrelecké útoky priniesli ruskej armáde územné zisky v Luhanskej oblasti. Prevzala kontrolu nad väčšinou Severodonecka, ale ešte nekontroluje hlavnú dopravnú tepnu, informuje britské ministerstvo obrany.

Je pravdepodobné, že Rusko zastaví postup v Doneckej oblasti, aby sa pripravilo na prekročenie rieky Severný Donec, pri ktorej sa koncentrujú obranné pozície Ukrajiny.

Potenciálne miesta na prechod rieky sa nachádzajú medzi Severodoneckom a susedným mestom Lysyčansk. V tejto lokalite je rieka pravdepodobne stále pod kontrolou ukrajinských síl, ktoré zničili existujúce mosty.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 2 June 2022

Find out more about the UK government's response: https://t.co/Cgie1d3GJa

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/oC4NSGhSQT

2.6.2022 o 7:50 · archivované: 2.6.2022 o 8:08

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

V okupovanej Chersonskej oblasti sa bojuje o dôležitú dopravnú tepnu. Ruská armáda čelila protiofenzíve obrancov a musí zabezpečiť pozemnú líniu, tvrdí v správe Inštitút pre štúdium vojny.

Ukrajinské sily podnikli sériu protiútokov zameraných na osady na východnom brehu rieky Inhulets. V blízkosti vedie diaľnica, ktorá je pre ruskú armádu kľúčová pri zásobovaní jednotiek ďalej na severe.

Rusi reagovali zničením mostov, ktoré Ukrajinci použili pri jednom z týchto protiútokov. Okupanti sa tak pokúšajú udržať si líniu proti očakávaným pokračujúcim ukrajinským operáciám.

ISW
@TheStudyofWar

The Ukrainian counteroffensive in #Kherson Oblast has gotten the attention of Russian forces in the area. The Russians are now scrambling to secure the vital ground line of communication (GLOC) the Ukrainians have threatened.

New w/ @criticalthreats: https://t.co/7CkH3SCBdL https://t.co/zQUG7rh2nm

2.6.2022 o 1:35 · archivované: 2.6.2022 o 7:12

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Horná komora parlamentu v Írsku označila ruskú inváziu na Ukrajinu za akt genocídy. Šesťdesiatčlenný Seanad Éireann prijal príslušnú rezolúciu jednomyseľne.

Vyhlásenie, ktorého text bol zverejnený na stránke írskeho parlamentu, podporuje právo nezávislej a suverénnej Ukrajiny slobodne si vybrať, do akých politických a vojenských zoskupení chce patriť.

Ruská invázia na Ukrajinu bola podľa írskych senátorov ničím nevyprovokovaným aktom, ktorý sa udial v zjavnom rozpore s medzinárodným právom.

Ruská armáda na Ukrajine opakovane útočí aj ťažkými zbraňami na civilné ciele a jej ostreľovači strieľajú aj na obyvateľov utekajúci z horiacich domov.

"Ruské vojenské a polovojenské sily počas invázie vykonávajú genocídu," píše sa vo vyhlásení.

Vojaci Ruskej federácie sa podľa írskych senátorov dopúšťajú aj "barbarských činov vraždenia, znásilňovania a znesväcovania mŕtvol". Putin sa pritom snaží počínanie svojich vojakov ospravedlniť alebo zatajiť prostredníctvom šírenia propagandy a lží.

"Skutky páchané ruskou armádou napĺňajú kritériá pre genocídu, ako sú uvedené v Dohovore OSN o zamedzení a trestaní zločinu genocídy," píše sa v rezolúcii členov Senátu Írskej republiky.

Zároveň sa v nej vyjadruje presvedčenie, že za zločiny páchané na Ukrajine treba vyvodiť zodpovednosť voči politickým lídrom Ruskej federácie.

Podobné vyhlásenia prijali v posledných týždňoch aj zákonodarcovia v Kanade, Estónsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku či v Českej republike. (TASR)

Ruské rakety zasiahli železničnú trať v Ľvovskej oblasti. Zranenia utrpeli piati ľudia. Strely dopadli neďaleko kľúčového železničného tunela v Karpatoch, ktorý však údajne poškodený nebol.

Prvé správy hovorili o tom, že rakety zasiahli aj dôležitý železničný tunel Beskydskyj na trati Ľvov-Stryj-Čop. Ide o jeden z najdlhších tunelov na Ukrajine vedúci popod Volovecké sedlo; nachádza sa na pomedzí Ľvovskej a Zakarpatskej oblasti, ktorá hraničí so Slovenskom.

Podľa ukrajinských štátnych železníc však nedošlo k zásahu samotného tunela, a rozsah vzniknutých škôd sa ešte skúma.

"Preverujeme rozsah škôd na infraštruktúre. K obetiam z radov pracovníkov železníc nedošlo. Tri osobné vlaky nabrali meškania. Sú v bezpečí, rovnako ako cestujúci," uviedol riaditeľ železníc Olexandr Kamyšin.

Poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko uviedol, že cieľom ruského útoku bolo prerušiť kľúčové železničné spojenie a zastaviť tak dodávky zbraní a paliva, ktoré Ukrajine posielajú západní spojenci.

Heraščenko pôvodne hovoril o tom, že bol zasiahnutý aj tunel Beskydskyj, k čomu však podľa vyjadrenia železníc napokon nedošlo. (TASR)

Obyvatelia Chersonu vinia ruských vojakov z mučenia. Svedectvá, podľa ktorých Rusi miestnych bijú, mrzačia aj unášajú, od obyvateľov mesta na juhu Ukrajiny získal spravodajský server BBC. Oblasť Rusi obsadili krátko po napadnutí krajiny.

BBC pripomína, že je zložité sa v situácii v Ruskom okupovanej časti Ukrajiny orientovať, okrem iného preto, že sa tamojší obyvatelia boja postihu v prípade, že sa svojimi príbehmi zveria. Väčšina tých, ktorým sa podarilo z Chersonu utiecť, zmazala všetky videá a fotky uložené v telefónoch pre prípad, že by ich kvôli nim zadržali ruskí vojaci na kontrolných stanovištiach. Získať dôkazy je preto ťažké.

Bývalý novinár jedného z nezávislých médií v Chersonskej oblasti Oleh Baturin BBC oznámil, že ho ruskí vojaci uniesli a vyše týždňa väznili. Počul pritom, ako Rusi mučia iných, a bol svedkom predstieranej popravy muža. "Bili ma po chrbte, rebrách a nohách... kopali do mňa a mlátili pažbou samopalu," povedal Baturin.

Lekár z chersonskej nemocnice tvrdí, že v službe videl známky po zasiahnutí elektrickým prúdom, stopy po spútaní alebo škrtení a spáleniny na rukách a nohách. "Medzi najhoršie patrili popáleniny na genitáliách, strelná rana na hlave znásilnenej dievčiny a popáleniny od žehličky na chrbte a bruchu. Pacient mi povedal, že mal na slabinách pripevnené dva drôty od autobatérie a povedali mu, aby stál na mokrej handre, "dodal pod podmienkou anonymity.

Mnoho ťažko zranených ľudí sa navyše nenechalo vyšetriť, pretože sa bojí vyjsť von, povedal zdravotník. (ČTK)

V Kyjeve spoločne zasadala ukrajinská a poľská vláda. Podpísali osem memoránd o spolupráci, týkajú sa aj pomoci pri obnove Ukrajiny. Išlo o prvé medzivládne rokovanie v krajine od začiatku invázie.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki uviedol, že podpísanie týchto memoránd by mohlo viesť "novej zmluve" o partnerstve medzi Poľskom a Ukrajinou. Tieto dokumenty sú podľa neho "predbežnou fázou úplne inej spolupráce... takej, akú Ukrajina ešte nemala so žiadnou inou krajinou".

"Dohodli sme sa na posilnení cezhraničnej spolupráce medzi Ukrajinou a Poľskom," povedal podľa agentúry PAP ukrajinský premiér Denys Šmyhal. Dodal, že Varšava prisľúbila Kyjevu podporu pri zrušení ciel a pristúpení k dohovoru o spoločnom tranzite.

Ukrajinský premiér spresnil, že podpísané memorandá sa týkajú spolupráce v oblasti energetiky, obrany, cezhraničných a colných otázok, ekológie, regionálnej politiky a tiež o pomoci pri obnove Ukrajiny. "Myslím si, že Rusko je čoraz viac vydesené zo vzťahov medzi Poľskom a Ukrajinou," povedal zase Morawiecki.

Poľský premiér tiež uviedol, že Poľsko a Ukrajina majú spoločne obrovský potenciál. "Tento potenciál si všimli v Kremli, keďže naša spolupráca v týchto veľmi ťažkých časoch tak rýchlo narastá," dodal. (TASR)