Ukrajina Rusko Online: Zelenskyj cez telemost vystúpi na Globsecu v Bratislave

Bojová situácia na východe Ukrajiny je ešte horšia, než ľudia hovoria, vyhlásil ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Krajina teraz podľa neho potrebuje ťažké zbrane, aby mohla proti Rusku efektívne bojovať.

Kuleba sa zúčastnil na živom streamovaní otázok a odpovedí s užívateľmi sociálnej siete twitter. Okrem iného povedal, že mierové rozhovory s Ruskom v súčasnosti neprebiehajú. (TASR)

Zásobovanie Ukrajiny zbraňami zo Západu, ktoré môžu zasiahnuť ruské územie, povedie k neprijateľnej eskalácii. Podľa agentúry TASS to vyhlásil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Lavrov ruskej stanici RT vysielajúcej v arabčine povedal, že ruskí predstavitelia varovali Západ, že fakticky vedie zástupnú vojnu s Ruskom prostredníctvom Ukrajincov. Dodávky zbraní schopných ohroziť ruské územie podľa neho budú "najvážnejším krokom k neprijateľnej eskalácii".

Šéf ruskej diplomacie tiež v rozhovore vytkol ukrajinskému prezidentovi Zelenskému jeho údajnú neochotu rokovať o ukončení bojov. Západ podľa Lavrova z tejto neústupnosti ťaží. (ČTK)

Taliansky premiér Draghi nevidí nádej na mier na Ukrajine, povedal to po telefonáte s ruským prezidentom Putinom. Dodal, že bude telefonovať aj s ukrajinským prezidentom o možnom odblokovaní čiernomorských prístavov. (Sky News)

Pri obnovenom ostreľovaní Charkova zahynulo sedem ľudí, ďalších 17 vrátane deväťročného dieťaťa bolo zranených. Informoval o tom gubernátor oblasti Oleh Synehubov.

Druhé najväčšie ukrajinské mesto sa v polovici mesiaca začalo vracať k normálnemu životu. Ostreľovanie podľa reportéra AFP zasiahlo aj ďalšie rezidenčné oblasti, kde zničilo budovy.

Charkovské metro, ktoré tamojšie úrady po prestávke vynútenej bombardovaním sprevádzkovali iba v utorok, bude kvôli ostreľovaniu ruskými vojskami znovu slúžiť ako kryt, napísal dnes ruskojazyčný server BBC. (ČTK)

Moskva je pripravená pomôcť odvrátiť potravinovú krízu, ak Západ odvolá sankcie uvalené na Rusko. Povedal tu ruský prezident Putin počas telefonátu s talianskym premiérom Draghim. 

Vo ruskom vyhlásení sa tiež uvádza, že počas telefonátu Putin hovoril aj o krokoch, ktoré sú prijímané s cieľom zaistenie bezpečnej lodnej dopravy, vrátane každodenného otvárania humanitárnych koridorov, ktoré umožňujú vyplávanie civilných lodí z prístavov v Azovskom a Čiernom mori. Toto však podľa Kremľa obmedzuje ukrajinská strana.

Putin okrem toho označil obvinenia, že Rusko je zodpovedné za problémy s dodávkami potravín na celosvetovom trhu, za nepodložené. (TASR)

Rusko zatiaľ stratilo takmer tisíc tankov, viac ako 350 diel, takmer 30 lietadiel a 50 helikoptér. Informovalo o tom americké ministerstvo obrany. (CNN)

Diametrálne odlišné východiská z ukrajinskej krízy predstavili davoskému ekonomickému fóru dvaja veľkí seniori globálnej debaty a politiky, píše o návrhoch Henryho Kissingera a Georgea Sorosa Peter Schutz. (SME)

Ruský súd potvrdil prepustenie 115 príslušníkov Národnej gardy, ktorí odmietli bojovať na Ukrajine. Prípad je zrejme prvým oficiálnym potvrdením toho, že sa vojaci odmietajú podieľať na vojne. (TASR)

Kým Ukrajina nemôže vyvážať obilie z kľúčových prístavov a satelitné snímky ukazujú, že Rusko zrejme ukrajinské obilie odváža, Putin sa chváli, že Rusko je jednotkou vo vývoze pšenice. Dokazuje to podľa neho, že západné sankcie Rusko posilňujú.

Okupačné vojská v Donbase zatiaľ mohutne ostreľujú stotisícový Severodoneck, z ktorého pre ruskú paľbu nemožno evakuovať civilistov.

Z mariupoľského prístavu boli odstránené všetky míny, tvrdí Rusko. Dodalo, že civilné plavidlá ho môžu bezpečne využívať. (Sky News)

Fínska premiérka na návšteve Ukrajiny pozrela mestá Buča a Irpiň a potom sa v Kyjeve stretla s ukrajinským prezidentom. Marinová prisľúbila pomoc pri obnove miest a pri oprave infraštruktúry, uviedol ukrajinský premiér.

Zelenskyj po stretnutí s fínskou líderkou povedal, že takéto návštevy vysokopostavených politikov sú "veľmi dôležitými priamymi signálmi podpory".

V súvislosti s návštevami Irpiňa a Buče Marinová uviedla: "Bolo extrémne ťažké vidieť to všetko, čo Rusko urobilo týmto mestám. Mnoho ľudí zomrelo. Zároveň je obdivuhodný hrdinský duch ukrajinského ľudu, ktorý bojuje za svoju slobodu a za celú Európu."

KyivPost
@KyivPost

President of Ukraine Volodymyr Zelensky (@ZelenskyyUa) met the Finnish PM Sanna Marin (@MarinSanna) in Kyiv https://t.co/EmbjjZ01aw

26.5.2022 o 14:41 · archivované: 26.5.2022 o 17:34

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Lukašenko nariadil vytvorenie novej vojenskej jednotky pre juh Bieloruska hraničiaceho s Ukrajinou. Tiež spomenul úlohu ruských rakiet pri posilňovaní krajiny, ktorá zrejme plánuje rozmiestniť špeciálne jednotky v blízkosti hraníc.

Ukrajina už skôr spozorovala Rusko, ako presúva reaketové systémy Iskander do bieloruského regiónu Brest, čím sa zvýši možnosť nových raketových útokov na západnú Ukrajinu. (Reuters)

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu už prišlo o život takmer štyritisíc civilistov, zranených je 4 693 ľudí. Oznámil to Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva, pričom dodal, že skutočný počet obetí môže byť omnoho vyšší.

"Väčšinu civilných úmrtí spôsobili výbušné zbrane širokého dosahu – týka sa to náletov a ostreľovania ťažkým delostrelectvom i raketometmi," uviedol úrad.

Počas ostreľovania východoukrajinského mesta Charkov ruskými silami prišli dnes o život najmenej štyria ľudia, oznámil to gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synjehubov. 

"Okupanti opäť ostreľujú centrum regiónu," oznámil Synjehubov prostredníctvom sociálnej siete Telegram.

"Na základe predbežných informácii utrpelo zranenia sedem ľudí. Nanešťastie, štyria boli zabití. Obyvateľov Charkova a okolia žiadame, aby zostali v úkrytoch," dodal. Úrady podľa jeho slov informácie o ostreľovaní preverujú.

UNHumanRightsUkraine
@UNHumanRightsUA

Latest update on civilian casualties in context of Russia’s armed attack against #Ukraine: 3,998 killed, incl 260 children; 4,693 injured, incl 404 children, mostly caused by shelling & airstrikes. Actual toll is much higher. More ➡️ https://t.co/H5xTKsDoOR https://t.co/pLazG8SYb3

26.5.2022 o 15:58 · archivované: 26.5.2022 o 16:54

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

V Donbase prebehajú doposiaľ najintenzívnejšie boje, keďže ruské sily sa snažia dostať hlbšie do priemyselného regiónu. Zástupkyňa ukrajinského ministra obrany varovala, že Ukrajinu čaká extrémne zložité a dlhé obdobie bojov.

Rusko poslalo do útoku v Donbase tisíce vojakov, ktorí na tento región útočia z troch strán v snahe obkľúčiť ukrajinských vojakov v mestách Severodoneck a Lysyčansk. Ak by tieto dve mestá padli, ruské sily by dobyli takmer celú Luhanskú oblasť, čo je podľa agentúry Reuters jedným z hlavných cieľom Kremľa vo vojne.

"Situácia je naďalej veľmi zložitá a vykazuje známky ďalšieho zhoršenia... Musíme pochopiť, že toto je vojna a že sa na našej strane nanešťastie nevyhneme stratám," dodala zástupkyňa Maľarová.

"Rusko je vo výhode, no robíme všetko, čo môžeme,“ povedal o situácii v Luhanskej oblasti ukrajinský generál Olexij Hromov.

Uviedol tiež, že ruské sily boli pozorované, ako premiestňujú raketový systém Iskander do Brestskej oblasti na západe Bieloruska, čo podľa Hromova môže znamenať, že chystajú ďalší raketový útok na západ Ukrajiny.

Podľa gubernátora Luhanskej oblasti Serhija Hajdaja spôsobilo ťažké bombardovanie mesta Lysyčansk ruskými silami rozsiahle škody na civilnej infraštruktúre vrátane centier s humanitárnou pomocou. Pri poslednom útoku ruských síl v tomto regióne, o ktorom Rusko tvrdí, že ho má takmer celý pod kontrolou, zahynuli podľa Hajdaja traja ľudia.

Gubernátor Luhanskej oblasti zároveň uviedol, že si uvedomuje, že ukrajinské sily ustupujú, no oznámil, že posledná dôležitá cesta vedúca z Lysyčanska a Severodonecka je stále pod kontrolou ukrajinských síl, píše Reuters. (TASR)

Putin priznal, že západné sankcie voči Rusku narúšajú jeho dodávateľské reťazce, ale povedal, že sa im nepodarí odrezať ho od technológie. Nekonkretizoval, ako nájde spôsoby, ako zachovať prístup ku komponentom a softvéru.

Vo videu s vodcami bývalých sovietskych štátov Putin povedal, že Rusko bude pokračovať v hľadaní náhrad za dovoz zo zahraničia, ktoré už nemá k dispozícii, aj keď to nie je „všeliek na všetky choroby“.

"Nie bez strát v určitej fáze, ale istým spôsobom nám to pomáha stať sa silnejšími. V každom prípade určite získavame nové kompetencie, začíname sústreďovať naše ekonomické, finančné a administratívne zdroje do prelomových oblastí."

Putin povedal, že odchod niektorých zahraničných spoločností z ruského trhu môže byť najlepší.

Priznal, že Rusko potrebuje prístup k zahraničným technológiám a dodal: "Nechystáme sa od toho odstrihnúť - chcú nás trochu vyžmýkať, ale v modernom svete je to jednoducho nereálne, nemožné." (Reuters)

Ukrajinský prezident vystúpi na konferencii Globsec Bratislava Forum 2022,  ktorá sa bude venovať najmä Ukrajine. Konferenciu otvorí Čaputová. Na podujatí sa zúčastní viac ako 1200 účastníkov zo 67 krajín.

Účasť potvrdili aj prezidenti Čiernej Hory a Ukrajiny, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, tiež viacerí šéfovia diplomacie a ministri obrany, nevylučuje sa ani príchod ďalších prezidentov.

„Z Ukrajiny budeme mať tiež silnú delegáciu, ktorá sa stále formuje. Bude z vlády na úrovni niekoľkých ministrov a poslancov, ale aj niekoľkých primátorov z miest, ako Melitopoľ a Buča,“ uviedol prezident organizácie.

„Je dôležité, aby sme ako stredná Európa dokázali mobilizovať demokratický svet, nie len pre podporu Ukrajiny, ale aj pre zvýšenie odolnosti západu,“ povedal Vass.

Hovoriť sa má o mobilizácii podpory pre Ukrajinu, a to nie len vojenskej, humanitárnej, finančnej, ale aj politickej, najmä z pohľadu možného kandidátskeho štatútu do Európskej únie.

Na Globsecu sa bude riešiť aj mobilizácia zdrojov na zvýšenie vlastnej odolnosti v Európe a budovanie globálnych partnerstiev a jednoty demokratického sveta.

Podujatie sa bude prvýkrát konať za úzkej spolupráce s rakúskou vládou a uskutoční sa aj sprievodný program vrátane benefičného koncertu pre Ukrajinu či odovzdávanie transatlantickej ceny. (TASR)

Na palube nemeckej vojnovej lode, ktorá posilní severné krídlo NATO, sú aj Slováci. Fregata Mecklenburg-Vorpommern (F218) triedy Brandenburg sa na najbližšie mesiace sa stane súčasťou síl rýchlej reakcie NATO.

"Tento akt bol začiatkom zapojenia sa fregaty do operácie NATO v Severnom a Baltickom mori v rámci Stálej námornej skupiny NATO, ktorej súčasťou sú aj 11 slovenskí vojenskí policajti. Tí budú na fregate plniť úlohy zásahového tímu a úlohy zabezpečenia ochrany lode," uviedol štátny tajomník ministerstva obrany Marian Majer, ktorý sa zúčastnil rozlúčkovej ceremónie, na sociálnej sieti.

Podľa predbežných plánov sa fregata Mecklenburg-Vorpommern vráti do domovského prístavu v júli tohto roka. (SITA)

Postoj Maďarska k vojne na Ukrajine zužuje priestor pre spoluprácu V4 v zahraničnej politike, povedal minister zahraničia Ivan Korčok.

Reagoval tak maďarské vyhlásení stavu vojnovej hrozby a jeho argumentáciu, ktorá sa týka nielen existencie vojnového konfliktu, ale aj bruselských sankcií, spôsobujúcich "ekonomický rozvrat a drastické zvyšovanie cien". Korčok to považuje za neadekvátne a nekorektné formulácie.

Napriek postoju Maďarska nechce Korčok hovoriť o rozpade V4. Myslí si, že zhodu stále možno nájsť v oblasti vnútornej kooperácie medzi členskými štátmi, smerom k zahraničnopolitickým otázkam však pocit jednoty celej vyšehradskej skupiny stráca. "Ja nevidím motiváciu vyvárať dojem, že V4 úzko spolupracuje v zahraničnopolitických otázkach," skonštatoval Korčok. (TASR)

Rusko vyhostí novinárov západných krajín, ak bude YouTube blokovať prístup k tlačovým konferenciám ruského ministerstva zahraničných vecí, uviedla jeho hovorkyňa. Moskva pripravuje opatrenia zamerané na médiá publikujúce v angličtine.

Má ísť o odvetnú reakciu za "nepriateľské kroky" viacerých krajín voči ruským médiám. Bližšie podrobnosti však neposkytla.

"Proste sme im povedali: Zablokujete ďalší brífing, a jeden novinár alebo americké médium sa vráti domov. Ak dôjde k zablokovaniu ďalšieho brífingu, určíme konkrétneho novinára či konkrétne médium, ktoré sa vráti domov," povedala Zacharovová. (The Guardian)

Rusi zrušili letné prázdniny v Mariupoli, aby sa žiaci mohli pripraviť na ruské školské osnovy. Deti sa cez leto budú učiť ruštinu, ruskú literatúru a dejiny Ruska. V knižniciach začali inventúru.

Učebnice ukrajinskej literatúry a ukrajinských dejín odstraňujú. Knihy pritom označujú za extrémistické.

Starosta Mariupoľa na sociálnych sieťach napísal, že Rusi tiež začali na verejných miestach v meste vysielať propagandistické správy z automobilov a za týmto účelom inštalujú aj televízory na miestach, kde sa vydáva humanitárna pomoc alebo kde sa vo veľkom zhromažďujú ľudia. (ČTK)

Ruský vojak opísal život v zajatí na Ukrajine. Počúval vyhrážky, ale fyzické násilie nezažil. Šokoval ho prístup ruskej armády k svojim vojakom. So zranením sa stal súčasťou výmeny zajatcov.
(TASR)

Kremeľ popiera akékoľvek špekulácie o tom, že blokuje vývoz z ukrajinských prístavov, a viní z toho sankcie Západu, uviedol Peskov. Zároveň vyzval na zrušenie týchto sankcií, ktoré podľa neho zabraňujú vývozu obilia z Ukrajiny. (Sky News)

Nasťa utiekla pred vojnou do Sniny. Rusko prirovnáva k Severnej Kórei. Ostane vo svete osamotené, v biede, alkoholizme a izolácii. Panuje tam závislosť od Putina, je to ako choroba, hovorí. (Korzár)

Severodoneck je terčom neustálej paľby. Obytné štvrte ruská armáda bombarduje týždeň a pol.  Šéf vojenskej správy Oleksandr Strjuk vyhlásil, že v meste sa nachádza 12 až 13-tisíc ľudí a schovávajú sa v krytoch a pivniciach

Komunikácia je obmedzená a 90 percent obytných budov v meste je poškodených alebo zničených. 

Spojenie medzi Severodoneckom a Lysyčanskom sa skomplikovalo vzhľadom na bombardovanie mosta medzi oboma mestami. (SITA)

Rusko sa nevzdalo plánu na ovládnutie Kyjeva. Chce sa zmocniť celej Ukrajiny, "Každý vie, že to nie je špeciálna operácia, je to genocída ukrajinského ľudu," uviedol starosta Kyjeva Vitalij Kličko na ekonomickom fóre v Davose. (TASR)

Kyjev a Irpiň navštívila fínska premiérka Sanna Marinová. Prezident Zelenskyj jej pri osobnom stretnutí poďakoval za vojenskú pomoc, dodržiavanie sankcií voči Rusku a podporu pri integrácii do európskych štruktúr. 

Dvaja zajatí ruskí vojaci pred ukrajinským súdom priznali vinu za delostrelecké ostreľovanie Charkovskej oblasti. Ide o druhý súdny proces na Ukrajine, ktorý sa týka podozrení z vojnových zločinov. Verdikt sa očakáva 31. mája.

Obžaloba žiada pre dvoch príslušníkov ruskej delostreleckej jednotky - 27-ročného Alexandra Bobykina a 23-ročného Alexandra Ivanova - trest vo výške 12 rokov väzenia za porušenie zákonov a zvyklostí vedenia vojny.

Obhajcovia súd požiadali o zhovievavosť, pričom argumentovali, že obaja vojaci len plnili rozkazy a vyjadrili za svoje činy ľútosť. Za adekvátny trest pre obžalovaných označili osemročný trest odňatia slobody.

Bobykin a Ivanov počas vyšetrovania priznali, že v prvý deň vojny Ruska proti Ukrajine boli súčasťou delostreleckej jednotky, ktorá na ciele v Charkovskej oblasti strieľala z ruskej Belgorodskej oblasti. Týmto ostreľovaním zo systému salvovej paľby Grad bolo zničené vzdelávacie zariadenie pri meste Derhači i niekoľko súkromných domov, uviedla prokuratúra.

Ukrajinská prokuratúra informovala, že totožnosť veliteľov, ktorí im vydali rozkazy, je predmetom vyšetrovania.

Ukrajinské médiá s odvolaním sa na vyšetrovací spis informovali, že v ten istý deň sa ukrajinskej armáde podarilo kolónu ruských vojenských vozidiel zlikvidovať. Na druhý deň sa Ivanov vzdal a zranený Bobykin sa ďalších desať dní skrýval, kým tiež nepadol do zajatia. (TASR)

Návrh Ruska na odblokovanie ukrajinských prístavov výmenou za zrušenie sankcií odmieta aj USA. Ruský návrh označili za „prázdne sľuby“. Zároveň poznamenali, že je „otrasné“, keď sa Rusko snaží využiť potraviny a energiu ako zbrane.

„Najrýchlejším riešením na rast cien surovín na celom svete je ukončenie brutálnej vojny Ruska,“ uviedlo americké ministerstvo zahraničných vecí. Ako dezinformácie označili tvrdenia Ruska, že potravinovú krízu spôsobili západné sankcie voči Moskve. (SITA)

Turecko rokuje s Ruskom a Ukrajinou o otvorení koridoru cez Bospor a Čierne more pre vývoz obilia z Ukrajiny, povedal vysoký turecký predstaviteľ. Turecko má prostriedky na potenciálne hliadkovanie na trase a zameranie mín. (Reuters)

Je potrebné otvoriť pomyselný tretí front, ktorý by prispel k zmene vnímania Putinovej politiky v Rusku, myslí si ruský opozičný politik žijúci v exile Vladimir Milov. Podľa neho sú v súčasnosti otvorené dva fronty vojny.

"To, čo momentálne vidíme, nie je vojna medzi Ruskom a Ukrajinou. Ide o pokus Vladimira Putina zmeniť celosvetový poriadok," povedal Milov vo Viedni.

Milov, spolupracovník Navaľného, označil sankcie, ktorými Západ reagoval na vojnu proti Ukrajine, za "veľmi účinné". Ocenil aj rozhodnutie západných firiem ukončiť svoje pôsobenie v Rusku. "Potrebujeme však viac," dodal.

"Putinov systém nebol pripravený odolať takejto úrovni ekonomického tlaku. Avšak hlavným faktorom nádeje, že sa Putinov útok podarí odraziť, je ukrajinský odpor a statočnosť Ukrajincov," uviedol Milov.

Podľa neho veľká časť ruského obyvateľstva nedostáva pravdivé informácie o dianí na Ukrajine. Milov preto považuje za dôležité "otvoriť tretí front" proti Putinovi, ktorého cieľom by bola zmena verejného vnímania krokov šéfa Kremľa a jeho politiky v samotnom Rusku.

"Skôr či neskôr budeme úspešní," povedal Milov s odkazom na nedávne prieskumy verejnej mienky v Rusku. Konkrétne hovoril o klesajúcej dôvere Rusov v ruské štátne médiá. Milov však počas diskusie vo Viedni zdôraznil, že neverí v možnosť štátneho prevratu.

"Skôr predpokladám, že Putinova autorita (v očiach Rusov) klesne, a to sa pravdepodobne stane rýchlo," vysvetlil.

Opozičný politik zároveň dodal, že nebude stačiť len povedať, že "za všetko môže Putin". Rusko bude podľa Milova potrebovať rovnakú "sebareflexiu ako Nemecko po druhej svetovej vojne". (TASR)

Azovské more je pre Ukrajinu navždy stratené, domnieva sa podpredseda vlády Krymu. Zelenskyj naopak sľubuje, že všetky okupované územia získa Ukrajina späť.

"Prístavy v Záporožskej a Chersonskej oblasti už nikdy nebudú ukrajinské. Som presvedčený, že po zjednotení našich regiónov s Ruskom bude Azovské more opäť výlučne vnútrozemským morom Ruskej federácie," myslí si Muradov, ktorého vyjadrenie zverejnila ruská štátna agentúra RIA Novosti.

Rovnaký názor má aj Vladimir Rogov, šéf kolaborantskej správy dobytých území v Záporožskej oblasti, ktorého do funkcie dosadila ruská armáda.

"Všetko, kam (Rusi) postúpia, si vezmeme späť, všetko," povedal v apríli ukrajinský prezident. "Toto nie je otázka 20 či 30 rokov - to je otázka toho, či máme zbrane. Vezmeme si naspäť všetko na jeden záťah, všetky tie okupované územia," vyhlásil. (TASR)

Ruská národná banka znížila hlavnú úrokovú sadzbu z pôvodných 14 percent na 11 percent. Ako dôvod uviedla zhoršovanie ekonomickej situácie, zatiaľ čo miera inflácie sa spomaľuje. Nevylučujú ani ďalšiu redukciu sadzby.

Inflačnú prognózu na tento rok centrálna banka nespomenula. Pôvodne ju uvádzala na úrovni 18 až 23 percent. Uviedla však, že miera inflácie by sa mala v roku 2023 zmierniť na 5 až 7 percent a v roku 2024 by mala dosiahnuť inflačný cieľ stanovený na 4 percentá.

K 20. máju dosiahla inflácia v Rusku 17,51 percent. Týždeň predtým predstavovala 17,69 percent. Pod mierne spomalenie sa podľa ministerstva hospodárstva podpísalo najmä obmedzenie spotrebiteľskej aktivity. Aj naďalej sa však inflácia pohybuje blízko 20-ročného maxima. (Reuters, TASR)

Ruská armáda podľa generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl bola v noci neúspešná v niekoľkých svojich útokoch a ruskí vojaci ustúpili so stratami z dediny Zolota Niva, neúspešní boli aj v Mykolajivke a Kryvom Rihu.

Ruskí vojaci sústreďujú svoje úsilie na prevzatie úplnej kontroly nad mestom Lyman v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Ruská armáda podľa Kyjeva bombardovala civilnú infraštruktúru v mestách na juhu Ukrajiny a ruskí vojaci sa snažili dostať na hranice Chersonskej oblasti.

Štáb dodal, že Rusko obnovilo ofenzívu na región mesta Slavjansk a zlepšilo svoju taktickú situáciu v Izjume, Severodonecku a Avdiivke.

Vodca samozvanej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin vyzval na urýchlenie ruskej vojenskej operácie v Donbase. Pušilin bez poskytnutia dôkazov vyhlásil, že Kyjev vraj nechal odstrihnúť mestá Doneck, Makijivka a Horlivka od dodávok vody.

"Je tam zložitá situácia so zásobovaním vodou. Je to spôsobené skutočnosťou, že nepriateľ pri prvej príležitosti prerušil dodávky vody," tvrdí Pušilin, ktorý varoval pred možnosťou, že by ukrajinská armáda mohla "vyhodiť do vzduchu" vodné elektrárne v oblasti. Z tohto dôvodu je podľa neho potrebné urýchliť vojenské ťaženie Moskvy. Podľa vodcu separatistov ruská armáda "už čoskoro" obsadí mesto Lyman. (SITA, TASR)

Približne 8000 ukrajinských vojnových zajatcov je údajne zadržiavaných v Donecku a Luhansku, uviedol predstaviteľ Luhanska Rodion Mirošnik pre ruské štátne médiá. Denne podľa jeho slov pribúdajú stovky ďalších. 

Sky News tieto informácie nie je schopná nezávisle overiť.

Proruskí separatisti tvrdia, že v Donecku sa okrem iných nachádzajú aj ukrajinskí bojovníci, ktorí sa vzdali ruskej armáde v oceliarniach Azovstaľ v Mariupoli.

Kyjev očakáva ich skorú výmenu za zajatých Rusov, no Rusko naopak týchto vojakov považuje za svojich zajatcov a podľa vyhlásení viacerých ruských politikov aj tamojších sepratistických lídrov ich dokonca plánuje súdiť.

Experti aj západní politici v tejto súvislosti upozorňujú, že by to bolo v rozpore so Ženevskými konvenciami, ktoré upravujú aj zaobchádzanie s vojnovými zajatcami. Tí podľa týchto medzinárodných dohovorov nesmú byť trestaní za účasť v bojoch, ale len za prípadné vojnové zločiny. (TASR)

Na Slovensko prišlo v stredu z Ukrajiny viac ako 2800 ľudí, takmer rovnaký počet ich odišlo. O dočasné útočisko požiadalo 210 žiadateľov. Celkovo už cez ukrajinské hranice na Slovensko prišlo takmer 457-tisíc ľudí, odišlo viac ako 200-tisíc. (SME)

Bieloruské ministerstvo obrany vyhlásilo súťaž na 20-tisíc kovových štítkov, ktoré slúžia na rozpoznávanie mŕtvych. Takéto štítky sa vydávajú vojakom, ktorí v armáde slúžia na základe kontraktu, ako aj dôstojníkom v zálohe.

Na tender upozornil opozičný list Naša Niva. Identifikačné štítky majú byť vyrobené z hliníkovej zliatiny a majú mať podobu obdĺžnika so zaokrúhlenými rohmi. Tiež na nich má byť nápis Ozbrojené sily Bieloruska, identifikačné číslo a tabuľka krvných skupín.

V bieloruskej armáde pritom podľa oficiálnych údajov slúži sedemtisíc vojakov s kontraktom. Nemožno však vylúčiť, že ministerstvo chystá výmenu identifikačných nálepiek, alebo nakupuje "na sklad". (ČTK)

Ruské sily sa sústreďujú na ovládnutie miest v Doneckej oblasti, uvádza Kyjev. Rusko sa tiež chystá k novým útokom na Slovjansk. Invázne sily naďalej ostreľujú rezidenčné oblasti, upozornil ukrajinský štáb.

Proruskí separatisti oznámili, že v Doneckej a Luhanskej oblasti je približne osemtisíc ukrajinských zajatcov. "Nepriateľ sa pokúša zlepšiť svoju taktickú situáciu pri meste Izjum a obnoviť ofenzívu na Slovjansk," uviedol štáb a upozornil, že ruské vojská ostreľovali pomocou delostrelectva, raketometov a mínometov obce v regióne.

V uplynulých 24 hodinách ukrajinskí obrancovia odrazili niekoľko útokov v Doneckej aj Luhanskej oblasti, zničili štyri tanky, dva delostrelecké systémy, obrnený transportér a päť bezpilotných prieskumných lietadiel. (ČTK)

USA zaviedli sankcie voči sieti pašerákov ropy spojenej s Iránom a Ruskom. USA pridalo na sankčný zoznam viacero osôb i spoločností. Sieť pašerákov vedie bývalý člen revolučných gárd a podporujú ju členovia ruskej vlády a ruské spoločnosti. (TASR)

Na Kryme vypustia zo školských osnov učenie angličtiny. "Na čo to učiť, keď človek nikdy nepôjde do Londýna?" povedal predseda štátnej rady Vladimir Konstantinov. "Tupé nasledovanie mimozemskej civilizácie“ je podľa neho nebezpečné. (NEXTA)

Prezident Zelenskyj odmietol názor niektorých západných politikov a komentátorov, ktorí Kyjevu odporučili postúpiť územia okupované Ruskom výmenou za mierovú dohodu.

Porovnal to so snahami britských a francúzskych politikov, ktorí v roku 1938 schválili pripojenie časti československého pohraničia k Nemecku v nádeji, že to zabráni novej vojne.

Politici, ktorí radia Ukrajine, aby sa vzdala okupovaných území, podľa Zelenského neberú do úvahy osud miliónov Ukrajincov, ktorí v týchto oblastiach žijú.

AFP News Agency
@AFP

VIDEO: Ukrainian President Volodymyr Zelensky dismisses proposal that Ukraine cede land to Russia.

"Great geopoliticians" are ignoring "millions of those who actually live in the territory they propose to exchange for the illusion of peace." https://t.co/zEwMDbjriR

Length: (00:00)

26.5.2022 o 7:21 · archivované: 26.5.2022 o 7:28

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Prezident tiež vyzval na ďalšie dodávky zbraní Ukrajine, a to "bez obmedzení". Podľa Zelenského Ukrajina teraz čelí jednému z najkrutejších útokov ruskej armády, ktorá má v niektorých oblastiach prevahu nad ukrajinskými jednotkami v počte vojakov aj techniky.

V stredu večer ukrajinský generálny štáb uviedol, že ruská armáda sústreďuje svoje hlavné sily na postup smerom k mestu Bachmut v Doneckej oblasti a ostreľovala mestá v Luhanskej oblasti. Podľa generálneho štábu však ruské jednotky naďalej zaznamenávajú straty techniky a vojakov. (ČTK)

Rusko sľubuje bezpečný koridor pre odchod zahraničných lodí z ukrajinských prístavov. Samostatný koridor otvoria pre prístav v Mariupoli, aby z neho lode mohli cez Azovské more odplávať do Čierneho mora. (SITA)

V meste Lysyčansk pochovala miestna polícia do masového hrobu najmenej 150 ľudí. Gubernátor Luhanskej oblasti prisľúbil, že obete budú riadne pochované po skončení vojny.

Núdzová situácia si podľa Sergeja Hajdaja vyžaduje, aby polícia prevzala vykonávanie množstva úloh vrátane pochovávania mŕtvych. Ako spresnil, do masového hrobu budú pochovávané obete ruského ostreľovania i tamojší obyvatelia, ktorí zomreli prirodzenou smrťou.

Ruské jednotky podľa Hajdaja ovládli do 95 percent Luhanskej oblasti a situácia je "extrémne zlá".

Severodoneck stále nie je obkľúčený ruskými vojskami, povedal tiež šéf severodoneckej vojensko-civilnej administratívy Oleksandr Strjuk. Čelí však intenzívnemu ostreľovaniu ruského delostrelectva, ktoré spôsobilo obete medzi civilistami i príslušníkmi domobrany. "Tvrdenie, že mesto je v obkľúčení, je mylné," vyhlásil Strjuk.

ISW
@TheStudyofWar

Additional Highlight:

Russian forces meanwhile prioritized advances east and west of Popasna in order to cut Ukrainian ground lines of communication (GLOCs) SW of Severodonetsk, but may start the Battle of Severodonetsk prior to completing encirclement efforts in Luhansk Oblast. https://t.co/K3Zty1YxsR

26.5.2022 o 2:07 · archivované: 26.5.2022 o 7:26

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Čečenský vodca Kadyrov pohrozil útokom na Poľsko. "Ukrajina je už uzavretá otázka. Mám záujem o Poľsko. Po Ukrajine, ak príde rozkaz, do šiestich sekúnd ukážeme, čoho sme schopní," vyhlásil vo videu spojenec Vladimira Putina.

Francis Scarr
@francis_scarr

Poland, Ramzan Kadyrov has set his eyes on you

(with subtitles, including all 'dons' for purposes of accuracy) https://t.co/nSOq9BNQjn

Length: (00:00)

25.5.2022 o 20:39 · archivované: 26.5.2022 o 0:35

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Poliakom zároveň odkázal, aby si radšej "vzali späť svoje zbrane".

Poľsko je jednou z krajín, ktoré zásobujú zbraňami Ukrajinu, aby jej pomohli brániť sa pred ruskou inváziou. Najnovšie vyjadrenia Kadyrova podčiarkujú obavy niektorých poľských predstaviteľov, podľa ktorých by Rusko mohlo v budúcnosti potenciálne zaútočiť na Poľsko.

Čečenský vodca ďalej vo videu, ktoré malo v stredu vo večerných hodinách takmer 25-tisíc zhliadnutí, vyzval Poľsko, aby "oficiálne požiadalo o odpustenie za to, čo ste urobili nášmu veľvyslancovi". Kadyrov očividne narážal na incident, ktorý sa odohral tento mesiac počas osláv Dňa víťazstva v Poľsku. Ruského ambasádora v Poľsku Sergeja Andrejeva vtedy obliali červenou farbou a spolu so svojou delegáciou bol následne nútený podujatie opustiť, píše Newsweek.

"Nebudeme to len tak ignorovať," vyhlásil vo videozázname Kadyrov. "Pamätajte na to," dodal. (TASR)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj by sa mal 15. júna prihovoriť českým poslancom a senátorom. Oznámila to predsedníčka Poslaneckej snemovne Markéta Pekarová Adamová.

Markéta Pekarová Adamová
@market_a

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj promluví 15. června k oběma komorám Parlamentu ČR. 🇨🇿🤝🇺🇦

25.5.2022 o 19:48 · archivované: 25.5.2022 o 22:37

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko zničilo či poškodilo najmenej 56 ukrajinských škôl takým spôsobom, ktorý naznačuje možný vojnový zločin. Ukrajina uvádza, že Rusko ostreľovalo vyše tisíc škôl a z nich 95 zničilo. Tento počet zrejme nie je konečný.

Učiteľka zemepisu Elena Kudriková ležala mŕtva na dlážke v škole vo východoukrajinskom meste Horlovka. Medzi troskami okolo nej boli rozhádzané knihy a papiere s krvavými škvrnami.

V rohu bolo ďalšie telo bez života, ohnuté na kancelárskej stoličke, s otvorenou ranou na boku - patrilo zástupkyni riaditeľa Elene Ivanovovej.

"Je to pre nás tragédia... je to tragédia pre deti," povedal riaditeľ školy Sergej But, ktorý stál krátko po útoku pred tehlovou budovou školy.

O niekoľko kilometrov ďalej v meste Ochtyrka v Sumskej oblasti zničila kazetová bomba predškolské zariadenie Sonečko a zabila dieťa. Pred vchodom ležali v kalužiach krvi dve ďalšie telá.

Napriek rozsiahlemu ničeniu a skaze vzdelávacej infraštruktúry odborníci na vojnové zločiny tvrdia, že dokázať zámerné útočenie ruských síl na jednotlivé školy je ťažké. (TASR)