Americký generál navrhuje vyslať do východnej Európy viac vojakov

Milley hovorí o najväčšej hrozbe pre bezpečnosť za posledné desiatky rokov.

WASHINGTON. Predseda Zboru náčelníkov štábov (JCS) armády USA Mark Milley v utorok vyjadril presvedčenie, že na územie členských krajín NATO vo východnej Európe by malo byť vyslaných ešte viac amerických vojakov, aby odradili Rusko od ďalšej agresie.

Uviedol to počas utorkového vypočúvania na pôde amerického Kongresu, v ktorom vystúpil po prvý raz od začiatku vojny na Ukrajine. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

Najväčšia hrozba pre mier

Podľa Milleyho je potrebné na východné krídlo aliancie vyslať viac amerických vojakov, ktorí by tam boli trvale rozmiestnení a rotovali by medzi viacerými stálymi základňami, ktoré by zriadili partneri z NATO. Tým by sa podľa neho skombinoval princíp rotácie so stálym rozmiestnením.

"Domnievam sa, že mnohí naši európski spojenci, hlavne tí z pobaltských krajín, Poľska, Rumunska prejavujú veľkú, veľkú ochotu zriadiť stále základne. Oni ich postavia a zaplatia príslušné náklady," povedal kongresmanom generál Milley, ktorý je najvyššie postaveným dôstojníkom armády USA.

Americkí vojaci nastupujú do lietadla na vojenskej základni v Savannah pred ich rozmiestnením v Európe. (zdroj: TASR/AP)

Generál vyjadril presvedčenie, že Ruskom rozpútaný konflikt na Ukrajine je "najväčšou hrozbou pre mier a bezpečnosť v Európe a možno aj v celom svete" za 42 rokov jeho vojenskej služby.

Pripomenul pritom, že aj druhu svetovú vojnu rozpútali mocnosti, ktoré sa pokúsili meniť hranice prostredníctvom vojenskej agresie.

Od útoku Ruska pribudlo 20-tisíc vojakov

Na súčasnej situácii je podľa generála Milleyho pozitívne to, že sa slobodný svet mobilizuje a je odhodlaný nedopustiť, aby v Európe vypukla ďalšia veľká vojna. Konflikt rozpútaný Ruskom na Ukrajine podľa jeho odhadu nebude krátky a bude sa rátať "minimálne na roky".

Momentálne je v európskych krajinách rozmiestnených viac než 100-tisíc amerických vojakov. Pred ruským útokom na Ukrajinu ich tam bolo približne 80-tisíc, píše agentúra Reuters.