SME

Pandémia ukázala, že jednota nezmizla. Aký bol rok 2021? (anketa)

Končiaci sa rok v európskej politike hodnotia Valášek, Beňová či Lexmann.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: TASR/AP)

BRATISLAVA. Sedem summitov lídrov členských štátov sa konalo tento rok. Spočiatku išlo o videokonferencie, neskôr sa politici stretli v sídle Európskej rady v Bruseli. Aj toto bol dôsledok druhého pandemického roka, keď sa svet vyrovnával s prvou globálnou pandémiou posledných desaťročí.

Pandémia bola hlavnou témou pri väčšine rokovaní. Najprv sa riešili dodávky vakcín, ktoré meškali, popritom pomoc ekonomike po kríze a užšia spolupráca v oblasti zdravotníctva.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dôležitá bola aj diskusia o boji s klimatickou zmenou. Dohoda o postupe v princípe vznikla ešte v roku 2020, no tento rok Európska komisia prišla s plánom, ako do konca tohto desaťročia znížiť emisie skleníkových plynov o 55 percent.

SkryťVypnúť reklamu

Nie všade sa stretla s pozitívnou reakciou.

Pokračoval spor s bieloruským diktátorom Alexandrom Lukašenkom, ktorý má v týchto dňoch podobu tisícok uviaznutých utečencov na schengenskej hranici.

Denník SME zostavil tím odborníkov z európskej a domácej politiky a nezávislých analytikov, ktorým pravidelne kladie otázky na európske témy.

Predošlý diel ankety môžete nájsťna tomto odkaze.

Odborníci tento týždeň odpovedali na otázku:

Kam sa v roku 2021 posunula Európska únia a ktoré udalosti považujete za najvýznamnejšie?

Miriam Lexmann

europoslankyňa za Európsku ľudovú stranu/KDH

Pandemická skúška, ktorou si stále prechádzame, bola najvýznamnejšou udalosťou aj z pohľadu diania v Európskej únii. Naučila nás efektívnej a promptnej európskej spolupráci a koordinácii – napríklad pri vývoji vakcín či zabezpečení efektívneho fungovania jednotného trhu aj pod veľkým tlakom.

SkryťVypnúť reklamu

Výsledkom je vznik Úradu pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie, ale aj rozbehnutie Plánu obnovy a odolnosti pre členské krajiny, čo je – ak ho správne uchopíme – veľká príležitosť posunúť Slovensko vpred.

Z pozitívnych udalostí oceňujem zjednotenie sa a zastavenie ratifikačného procesu investičnej dohody s Čínou. Vítam takisto prijatie európskej verzie Magnitského zákona a zavedenie prvých sankcií proti tým, ktorí sú zodpovední za neakceptovateľnú ľudskoprávnu situáciu v čínskej provincii Sin-ťiang, ktorá podľa viacerých dôkazov spĺňa všetky kritériá genocídy.

Ďalšie veľké výzvy však rok 2021 pozitívnym smerom neposunul. Tlačíme ich pred sebou a v mnohých prípadoch naďalej budeme, pretože si vyžadujú dlhší čas, či už na nájdenie riešenia, alebo na jeho realizáciu.

SkryťVypnúť reklamu

Hovorím o zaostávaní v snahe zvýšiť našu sebestačnosť pri výrobe kľúčových komodít ako napr. polovodiče či zdravotnícky materiál, ktorých nedostatky ohrozuje chod ekonomiky, ale aj našu vlastnú bezpečnosť či zdravie.

Všeobecne nám chýba väčšia jednota pri hľadaní spoločného postoja vo vzťahu k režimom, najmä v Rusku a Číne. Nedokážeme dostatočne podporiť krajiny, ktoré čelia najväčšiemu tlaku týchto režimov a, naopak, vyrábame slabé miesta – napr. neschopnosť zastaviť Nord Stream 2 – , cez ktoré sme potom vydieraní.

V neposlednom rade ma znepokojuje, že nedokážeme čeliť vlastným vnútorným napätiam a polarizácii spoločnosti naprieč jednotlivými krajinami, ale aj Úniou samotnou. Na európskej úrovni sme svedkami prehnaného súdneho aktivizmu, čo ešte viac zhoršuje vzťahy v rámci EÚ.

SkryťVypnúť reklamu

Za najefektívnejšie riešenie považujem striktné rešpektovanie princípu subsidiarity, keďže v mnohých prípadoch je problematickým práve prekračovanie zmluvného rozdelenia kompetencií zo strany Únie.

Monika Beňová

europoslankyňa Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente/Smer-SD

Európska únia a jej inštitúcie sa v končiacom sa roku zameriavali predovšetkým na zmierňovanie súčasnej krízy spôsobenej pandémiou či už zo zdravotného, alebo z hospodárskeho hľadiska. Medzi prioritné témy patril aj boj proti klimatickej zmene či podpora digitálnej transformácie. Istý dôraz bol kladený aj na zintenzívnenie spolupráce týkajúcej sa bezpečnosti a s tým súvisiace diskusie o prehĺbení partnerstva v oblasti obrany v súvislosti so snahou o budovanie tzv. strategickej autonómie.

SkryťVypnúť reklamu

Vo všetkých z uvedených oblastí sa podarilo dosiahnuť istý posun. Prekážalo mi však, že na vedľajšiu koľaj sa, bohužiaľ, dostali viaceré sociálne témy, či už ide o boj proti chudobe, sociálnej nespravodlivosti, diskriminácii, ochranu najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, či o nové opatrenia na podporu zamestnanosti s osobitným dôrazom na mladých. Musíme sa im venovať omnoho viac.

Hospodárske oživenie so sebou nielen na Slovensku, ale v celej Európskej únii prináša bezprecedentné zdražovanie. Práve ochrana a minimálna garancia životného štandardu nízkopríjmových skupín obyvateľstva je preto niečím čomu sa treba skutočne intenzívne venovať.

Alexandr Vondra

europoslanec Európski konzervatívci a reformisti/ODS

Za mňa osobne je témou roku 2021 na európskom poli klimatická a zelená politika. Rastúce ceny energií už tento rok znepríjemnia život nejednému človeku a v nasledujúcich rokoch majú potenciál vyvolať sociálne búrky, čo je veľmi nebezpečné nielen pre európsky projekt.

SkryťVypnúť reklamu

Vnímam v tejto oblasti aj pozitívne posuny (zmena francúzskeho postoja k jadru, ochota ho presadzovať), ako aj rôzne varovné signály (postoje novej nemeckej vlády k energetike, v kombinácii s otvorene deklarovaným záujmom federalizácie EÚ). So všeobecným smerom "ever closer Union" za každú cenu nesúhlasím dlhodobo a myslím, že bude ešte chvíľu trvať, než dôjde k jeho prehodnoteniu.

Ivan Štefanec

europoslanec za Európsku ľudovú stranu/KDH

Hlavnou témou, ktorou sa Európska únia zaoberala, bola, samozrejme, pandémia a boj proti jej zdravotným aj ekonomickým dosahom.

Spoločný nákup vakcín je, podľa môjho názoru, prelomovým krokom a najlepším vyjadrením európskej solidarity. V čase ich nedostatku totiž mohli väčšie štáty pokojne skúpiť zásoby, no ony sa s nimi podelili aj s menšími.

SkryťVypnúť reklamu

Zároveň sme začali práce na vytvorení takzvanej zdravotnej únie, ktorá po prvýkrát v histórii zabezpečí spoločný nákup materiálu a prepojí zdravotnícke systémy členských krajín.

Fond obnovy, ktorý sme začali tvoriť už na začiatku pandémie, sa dostáva do finále a už čoskoro budú môcť členské štáty čerpať peniaze na konkrétne projekty.

Rok 2021 ukázal životaschopnosť a skutočný význam európskej spolupráce, ktorá nie je len o ekonomike, ale reálne dokáže zachraňovať životy.

Michal Šimečka

europoslanec Obnovme Európu/Progresívne Slovensko

EÚ sa po ďalšom krízovom roku rozhodne nemá za čo hanbiť, ale rovnako nie je čo oslavovať. Kľúčové je, že – hoci pod nátlakom europarlamentu a po rozpačitom rozjazde – si Európska komisia splnila svoju hlavnú úlohu. Dokázala zaobstarať dostatok vakcín pre 440 miliónov obyvateľov EÚ a naplnila aj ambiciózny cieľ 70-percentnej zaočkovanosti.

SkryťVypnúť reklamu

Vzhľadom na to, že dnes čelíme niekoľkonásobne infekčnejšiemu variantu koronavírusu ako pred rokom, sa to rovná obrovskému množstvu zachránených životov.

Je to veľký posun vpred aj z pohľadu vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi, obzvlášť po tom, ako v roku 2020 nakupovali štáty rúška na vlastnú päsť a zdalo sa, že na solidaritu nemali čas.

Neviem sa však zmieriť s tým, ako podceňujeme priam existenčné riziká pre našu spoločnú európsku budúcnosť. Ako spravodajca EP pre právny štát som s kolegami dlho volal po účinnom nástroji na vynucovanie princípov právneho štátu. Po ťažkom politickom zápase ho konečne máme k dispozícii, no napriek tomu ho Komisia celý rok nevyužila.

Nemôžeme sa spoliehať na to, že Orbán s Kaczynskym prestanú v Maďarsku a Poľsku demontovať demokraciu a s ňou aj súdržnosť jednotného trhu len preto, že je odobratie kontroly nad eurofondmi akousi abstraktnou možnosťou. Kým opatrenia skutočne nepocítia, budú v centralizácii moci pokračovať. To nesmieme dopustiť.

SkryťVypnúť reklamu

Martin Klus

štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR

EÚ sa v roku 2021 posunula opäť o čosi bližšie k občanom, a to veľmi vítam. Zároveň si EÚ pod ťarchou pokračujúcej pandémie covidu-19 znovu uvedomila svoje limity vo viacerých oblastiach, no ukázala aj svoj nezastupiteľný význam pre členské štáty v čase krízy.

Spomedzi udalostí končiaceho sa roku vidím hneď niekoľko míľnikov, ktoré si s odstupom času zaslúžia prívlastok "významné". Ako štátny tajomník pre európske záležitosti, ktorý zastupuje Slovensko v Rade pre všeobecné záležitosti, považujem za dôležité spomenúť najmä tie, ktorým sme sa počas roka najintenzívnejšie venovali.

Po prvé, Spojené kráľovstvo s príchodom roka 2021 ukončilo zväzok s EÚ. Rozišli sme sa kultivovane a s rozumnou dohodou, zostali sme v rovnakom hodnotovom priestore, spája nás členstvo v NATO, obrana slobôd aj podpora právneho štátu. Predišli sme chaosu a udržali mier na írskom ostrove. A to nie je málo.

SkryťVypnúť reklamu

Po druhé, pochopili sme, že spolu sme silnejší a že koronakríza nie je iba výzvou, ale aj príležitosťou, ktorú treba využiť. V roku 2021 sme zúročili doterajšie skúsenosti z boja s koronavírusom a uvedomili sme si, že ak chceme lepšie chrániť občanov a odolávať hrozbám, medzinárodná solidarita a spolupráca sú tým správnym receptom.

Účinná a bezpečná vakcína bolo vlani nádejou, no tento rok sa stala realitou. Zorganizovanie spoločných nákupov a distribúcie vakcín (napriek opakovaným porušeniam dodávateľských zmlúv farmaceutickými firmami), ako aj zlaďovanie opatrení, najmä v oblasti cestovania, dodnes chráni zdravie stámiliónov Európanov a uľahčuje nám každodenné životy v čase pandémie. Efektívne si vymieňame dáta aj "best practice" s cieľom zabrániť zbytočnému zatváraniu hraníc a zachovať právo občanov pohybovať sa po EÚ.

SkryťVypnúť reklamu

Za míľnik končiaceho sa roka v EÚ považujem aj sfunkčnenie tzv. digitálnych covidových preukazov, ktorých zavedenie medzi prvými navrhlo Slovensko. Popri očkovaní je tento nástroj jednou z najdôležitejších súčastí európskej reakcie na koronavírus. Z údajného "strašiaka z Bruselu" sa stal moderný symbol viac otvorenej a bezpečnejšej Európy, či dokonca sveta.

Rok 2021 takisto posunul štáty EÚ bližšie k zelenšej, modernejšej a inovatívnejšej budúcnosti, a to v podobe schválenia plánov obnovy. Navyše, EÚ ukázala, že má na to byť lídrom v boji proti zmene klímy a predstavila plán, ako chce do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu a do roku 2030 znížiť emisie aspoň o 55 percent.

Tým plánom je jeden z najdôležitejších balíkov legislatívnych návrhov EÚ za posledné roky s názvom Fit for 55, ktorý vytvára podmienky na udržateľnejšiu budúcnosť a zdravšie prostredie, v ktorom žijeme.

SkryťVypnúť reklamu

Vo vláde SR si plne uvedomujeme význam tohto balíka, považujeme ho za príležitosť, a preto budeme zodpovedne pristupovať k nastaveniu našich priorít.

No nesmieme pritom zabúdať, že ak chceme z aktuálnej krízy vyjsť posilnení, musia mať tieto reformy, hoci sú ešte len v zárodku, podporu verejnosti.
A práve príležitosť na dialóg s občanmi zo všetkých sfér spoločnosti ponúkla a stále ponúka Konferencia o budúcnosti Európy.

EÚ si uvedomila, že nadiktovať kľúčové zmeny zvrchu, bez dialógu s občanmi, nie je správnou cestou. Ak chceme vybudovať "Európu zajtrajška", občania musia byť v centre našej pozornosti.

Bilancia letnej Roadshow o EÚ, ktorú v závere augusta organizoval rezort diplomacie: takmer dva a pol tisíca najazdených kilometrov, dvadsaťpäť navštívených miest, desiatky rozhovorov a diskusií a k tomu vyše päťsto dotazníkov s názormi občanov na to, ako by mala ďalšie roky fungovať európska rodina – je dôkazom, že Slovensko pristúpilo k získavaniu spätnej väzby "zdola" zodpovedne.

SkryťVypnúť reklamu

Rok 2021 nám pripomenul, že aj my môže zatočiť kormidlom EÚ. A napokon, aj po druhom roku prežitom v pandémii covidu-19 som presvedčený, že spolupráca, solidarita, schopnosť poučiť sa z chýb a vymieňať si skúsenosti sú spolu s poctivou diskusiou tým, čo aj v čase krízy robí z Európskej únie náš životný priestor, ktorý stále ešte nemá lepšiu, ba ani len rovnocennú alternatívu.

Tomáš Valášek

poslanec NR SR, člen Progresívneho Slovenska, bývalý šéf Carnegie Europe

Pre našu časť Európy je asi najdôležitejšou európskou udalosťou roka 2021 výmena na poste nemeckej kancelárky. Plný význam tohto kroku sa ešte len ukáže.

Angela Merkelová nebola bez chýb, ale v jednej veci mala, až na občasné výnimky, neomylne jasno: že v Európskej únii by sme sa nemali deliť na západných a východných, nových či starších členov.

SkryťVypnúť reklamu

Nie vždy sa toho držala - tou najpamätnejšou výnimkou je jej vystupovanie v úvode migračnej krízy v roku 2015 - ale pri mnohých iných príležitostiach, napríklad v diskusii o obrannej spolupráci, bola dôležitou protiváhou pokusom Paríža či Haagu vytvárať v EÚ skupinky či jedno tvrdé jadro s novšími členskými krajinami niekde na periférii Únie.

Či a ako bude v tejto úlohe pokračovať nová vláda, ukážu najmä budúce krízy. Jedna vec je niečo deklarovať vo vládnom programe, ale v realite sa politika EÚ najčastejšie mení a formuje, keď sa niečo zásadne pokazí.

Nemecko má dlhodobý záujem o jednotu medzi západnou a východnou časťou EÚ; jednak už nikdy nechce byť "pohraničím" Západu a platí aj to, že s členskými krajinami z bývalého východného bloku ho spájajú silné ekonomické putá.

SkryťVypnúť reklamu

Angela Merkelová k tomu pridala svoju osobnú skúsenosť ako občianka bývalej NDR. Tú nový kancelár či ministerka zahraničných vecí nemajú. Čo to znamená pre nás, to môže byť prekvapením roku 2022.

Peter Kmec

poslanec NR SR, člen Hlas-SD, bývalý veľvyslanec v USA

Vzhľadom na pokračujúcu pandémiu covidu-19 sa nedá hovoriť o žiadnych prelomových rozhodnutiach EÚ v roku 2021.

Riešili sme krátkodobé výzvy spojené s uľahčovaním cestovania, spomalením šírenia vírusu, nákupom a distribúciou bezpečných a efektívnych vakcín, očkovacími stratégiami, schvaľovaním schém pomoci najviac postihnutým sektorom ekonomiky alebo vakcinačnou pomocou iným častiam sveta Covax.

Skúsenosti spojené s týmito krátkodobými výzvami však položia veľmi dobrý základ na diskusiu o budúcej európskej zdravotníckej únii a európskom krízovom manažmente, ktoré plne podporujem. Myslím si, že toto môžu byť aj dva hlavné a realistické výsledky Konferencie o budúcnosti Európy.

Za najvýznamnejšiu udalosť roka 2021 považujem Sociálny summit v Porte v máji 2021. Podarilo sa totiž presadiť hlavnú filozofiu EÚ do roku 2050: spravodlivá, zelená a digitálna transformácia (s dôrazom na "spravodlivá").

Všetci vieme, že musíme napĺňať klimatické a digitálne ciele, ale až počas portugalského predsedníctva EÚ sa podaril dosiahnuť záväzok, že z transformácie musia profitovať všetci občania, nielen záujmové skupiny alebo nadnárodné spoločnosti.

Prijatie Európskeho piliera sociálnych práv na najvyššej politickej úrovni nás zaväzuje implementovať rovnocenne sociálny, klimatický a digitálny pilier. Nariadenie EK o Sociálno-klimatickom fonde je síce iba slabý začiatok, ale dobrý základ na ďalšie diskusie.

EÚ a členské štáty budú totiž musieť v prechodnom období pomôcť tým najslabším s neúmerne vyššími cenami energií, pohonných látok, tovarov, mobility a služieb. Aj toto je cena za transformáciu, ktorú môžeme zvládnuť iba spoločnými silami vo forme solidarity s tými slabšími.

Kinga Brudzinská

analytička Globsec Policy Institute

Pandémia covidu-19 mala naďalej prekvapujúci vplyv na európsky integračný proces v roku 2021. Urýchlila niektoré iniciatívy (napríklad využitie nových zdrojov pre rozpočet EÚ, podmienenie čerpania dotácií alebo spoločnú vakcinačnú stratégiu), kým iné veci posunula, alebo zastavila (rozširovanie a susedská politika, rozhodovanie o zahraničnej politike, migračnej a azylovej politike).

Krátkodobo sa rozdiely medzi vládami v ich pohľade na európsku politiku zmiernili, niektoré kompromisy sa dosahovali ľahšie. V strednodobom horizonte pandémia ukázala, že posúvanie problémov môže byť v dohľadnej budúcnosti v Únii hlavným princípom fungovania.

Za zmienku stojí Konferencia o budúcnosti Európy, ktorá bude trvať do jari 2020. Tento konzultačný proces síce nie je bezchybný, ale mali by sme ho privítať ako najväčší demokratických experiment, aký sa na úrovní Únie doteraz neodohral. Slovensko je bezpochyby jedným z pozitívnych príkladov toho, ako sa do tohto procesu zapájať.

Ako jeden z prvých členov predstavilo národný model konferencie, do ktorej zaradilo diskusie s občanmi o tom, akú budúcnosť si želajú. Dúfajme, že odporúčania občanov budú brať kľúčoví ľudia v Bruseli do úvahy a v ďalších rokoch sa premietnu do európskych politík.

Martin Ehl

analytik denníka Hospodářské noviny

Európska únia sa v roku 2021 predovšetkým posunula v poznaní, že ak bude chcieť byť do budúcnosti relevantným globálnym činiteľom a zabezpečiť svojim obyvateľom prosperitu, musí sa v mnohých ohľadoch zmeniť. Bolo to vidieť pri niekoľkých príležitostiach z rôznych odborov.

Pri utečeneckej kríze na východnej hranici s Bieloruskom sa ukázalo, ako sú členské štáty len málo schopné efektívne využiť možnosti spolupráce a ako málo je Únia schopná koordinovať zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

Pri riešení nedostatku polovodičov v Európe sa vlastne prišlo na to, že Európa v ich globálnej výrobe hrá len malú úlohu a nielenže nie je schopná sebestačnosti, ale ani nie je schopná sa zásadne zasadiť o zlepšenie situácie.

Únia síce uvoľnila pravidlá pre štátnu pomoc pri budovaní tovární súvisiacich s výrobou čipov, ale nebola schopná priamo na ne vyhradiť konkrétne peniaze – na rozdiel napríklad od Japonska, ktoré sa pomerne rýchlo dohodlo na stavbe novej továrne s taiwanskou firmou TSMC a vláda zaplatí polovicu nákladov.

Pokračovala pozvoľná zmena európskej politiky k Číne, ktorú tlačil Európsky parlament a menšie krajiny ako Litva. Takto by sa dalo pokračovať ďalej v rôznych témach, kde jasne vidieť, ako EÚ na rozdiel od jednotlivých štátov zložito hľadá konsenzus, pričom situácia vo svete si často vyžaduje jasnejšie a rýchlejšie akcie a plnenie už narysovaných stratégií.

V tomto ohľade optimistické nádeje vzbudzuje nový nástroj geopolitiky a ekonomiky proti nátlakovým praktikám. Ten by Európskej komisii umožnil zaviesť obchodné, investičné alebo iné obmedzenia proti tretej krajine, ktorá by neprimerane zasahovala do politických rozhodnutí Únie alebo jej členských štátov bez toho, aby bolo potrebné jednomyseľné schválenie všetkými členskými krajinami.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 21 909
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 798
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 544
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 939
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 376
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 341
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 905
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 603
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Toto je ten typ prezidenta, akého chcem, povedal o Bidenovi Obama.


TASR
Vlajka OSN.

Kráľovská rodina v Saudskej Arábii vládne v duchu ultrakonzervatívnej interpretácie islamu.


TASR
Ilustračné foto.

Príčina nehody je stále nejasná.


TASR
Ilustračné foto.

Najproblematickejšia situácia je v Marseille.


TASR

Sportnet

Carlos Alcaraz.

S turnajom sa lúči aj maďarský tenista Fábián Marozsán.


TASR
Danielle Collinsová.

Jej súperkou bude kazašská tenistka Jelena Rybakinová.


TASR
Viliam Čacho.

Vypočujte si piatkovú časť denného športového podcastu portálu Sportnet.sk, v ktorom si zhrnieme to najdôležitejšie, čo sa udialo v športovom svete.


Slovenský stredopoliar Stanislav Lobotka v zápase proti Nórsku.

Futbalisti odohrali prvé zápasy v príprave na EURO.


SkryťZatvoriť reklamu