BRATISLAVA. Dva mesiace od volieb sa v Nemecku tri strany dohodli na vytvorení budúcej vládnej koalície. Najväčšie slovo budú mať socialisti, ktorí koncom septembra voľby vyhrali, kancelárom bude ich kandidát Olaf Scholz.
Už o niekoľko týždňov sa tak po 16 rokoch skončí vláda Angely Merkelovej, ktorá výraznou mierou ovplyvňovala dianie v Európskej únii. Podobnú ambíciu má aj Scholzov budúci kabinet.
Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou prostredníctvom grantu Európskeho parlamentu. Tento článok odráža výlučne názory autorov a Európsky parlament nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.Nemecko je síce len jedným z 27 rovnocenných členských štátov Únie, no má najviac obyvateľov, najväčšiu ekonomiku a v rokovaniach spolu s Francúzskom aj najväčšiu silu. Preto analytici pozorne sledujú návrhy, ktoré z Berlína prichádzajú. Mnohé z nich sa objavili už v koaličnej dohode, ktorú lídri socialistov, zelených a slobodných demokratov predstavili minulý týždeň.
Denník SME zostavil tím odborníkov z európskej a domácej politiky a nezávislých analytikov, ktorým pravidelne kladie otázky na európske témy.
Predošlý diel ankety môžete nájsť na tomto odkaze.
Odborníci tento týždeň odpovedali na otázku:
Budúca nemecká vládna koalícia naznačuje, že by chcela presadiť silnejší europarlament - nadnárodné kandidátky alebo zákonodarnú iniciatívu poslancov. Chce tiež prísnejšie trestať porušovanie pravidiel právneho štátu. Ako podľa vás budúca vláda zmení Úniu?
Miriam Lexmann
europoslankyňa za Európsku ľudovú stranu/KDH
Nemecko je najsilnejšou ekonomikou Únie s patričným vplyvom na jej riadenie, no na druhej strane, EÚ tu musí byť pre všetkých 27 členských štátov a ďalšie, ktoré na členstvo vážne ašpirujú. Ako spoločenstvo 27 štátov funguje EÚ na základe zmlúv a konsenzu, preto sa pretláčanie kontroverzných alebo nepopulárnych návrhov len zriedkavo stretne s úspechom.
Platí to o procese takzvaných spitzenkandidátov, ktorý si nenašiel podporu, a teda ani legitimitu medzi členskými krajinami. Rovnako je pravdepodobný aj osud nadnárodných kandidátok, pretože takíto kandidáti budú tvoriť akoby novú, nadradenú kategóriu europoslancov, ktorí nebudú nikoho konkrétneho reprezentovať.
Európske zmluvy jasne stanovujú, ktoré kompetencie členské štáty presunuli na úroveň EÚ s cieľom efektívnejšie riešiť dohodnuté politické oblasti. Ak chceme posilniť dobro, ktoré môže a má Európska únia prinášať, potrebujeme sa viac sústrediť na to, čo od nás ľudia očakávajú.
V súčasnosti nepovažujem za riešenie rozšírenie kompetencií Európskeho parlamentu na zákonodarnú iniciatívu. Zároveň zdôrazňujem, že je kontraproduktívne prostredníctvom interpretácie právneho štátu zasahovať do výlučných kompetencií členských štátov, a takisto ideologizovať samotnú otázku právneho štátu.
To, čo potrebujeme k lepšiemu fungovaniu je vrátiť sa k striktnému dodržiavaniu princípu subsidiarity a vzájomne sa počúvať, rešpektovať a diskutovať.
Monika Beňová
europoslankyňa Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente/Smer-SD
Európsky parlament je jediným priamo voleným zastupiteľským orgánom pre viac ako 450 miliónov občanov z 27 členských krajín Európskej únie. Diskusie o postupnom posilňovaní jeho právomocí sú namieste, ich výsledok však bude vždy závisieť najmä od dohody lídrov jednotlivých členských štátov.
Nápad s nadnárodnými kandidátkami nie je nový. V roku 2018 sme ho jednoznačne odmietli v súvislosti so snahou prerozdeliť časť mandátov odchádzajúcich europoslancov z Veľkej Británie. Vytváranie európskej kandidátky je odklonom od myšlienky priblíženia sa k občanom a vytvára skôr priestor pre obsadenie ešte väčšieho počtu mandátov veľkými krajinami s vyšším počtom voličov.
V danom období bol napríklad asi najväčším zástancom tejto myšlienky francúzsky prezident Emmanuel Macron. Vznik spoločnej kandidátky by bol zároveň v rozpore s platnými ústavnými princípmi viacerých členských štátov.
Potenciálne zloženie novej nemeckej vlády naznačuje ešte väčší dôraz na agendu klímy a ochrany životného prostredia. To bude pravdepodobne znamenať ešte ambicióznejšie tempo presadzovania zmien aj na európskej úrovni.
Viac ako zmeny však očakávam kontinuitu. Snahou bude udržať Úniu a spoločný trh pohromade, znižovať zraniteľnosť EÚ aj v súvislosti s dosahmi pandémie. Viac do úzadia sa asi dostanú otázky spoločnej európskej obrany či ďalšieho rozvoja európskej spolupráce v oblasti bezpečnosti.
Michal Šimečka
europoslanec Obnovme Európu/Progresívne Slovensko
Európania sa v prieskumoch väčšinovo zhodujú na jednej veci - EÚ je skvelý projekt, ale potrebuje reformu. História ukazuje, že tá je sotva možná bez nemeckého líderstva, preto je ambicióznosť Scholzovej vlády dôležitým posunom od éry Angely Merkelovej a jej prílišnej ochoty robiť kompromisy.
Pokračovať v súčasnom nastavení teraz, keď Poľsko a najmä Maďarsko čoraz menej pripomínajú demokraciu, by znamenalo smerovať s klapkami na očiach k postupnému rozpadu Únie. Bez demokratických pravidiel hry a rešpektu k právnemu štátu nemôže fungovať jednotný trh a bez jednotného trhu nemôže fungovať EÚ.
Vznikajúca nemecká vláda je výrazne proeurópska a môže priniesť úplne novú energiu. Nové právomoci pre Európsky parlament alebo zavedenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou na Európskej rade v nových oblastiach môžu priniesť posun k silnejšej, demokratickejšej a akcieschopnejšej Európe. Samozrejme, ak Nemecko nájde podporu u ostatných členských štátov vrátane Slovenska.
Som presvedčený, že prehĺbenie integrácie a posilnenie spoločných inštitúcií - ako europarlament a Európska komisia - je obzvlášť v záujme menších krajín, ako je Slovensko, ktoré logicky nemajú takú mocenskú silu v Rade EÚ.
Ivan Štefanec
europoslanec za Európsku ľudovú stranu/KDH
Legislatívna iniciatíva pre Európsky parlament by bola veľkým skokom vpred a ide aj o zámer súčasnej Európskej komisie. Na to treba otvoriť základné zmluvy a na takýto krok je nutné nájsť zhodu na úrovni členských štátov.
Pre lepšiu európsku spoluprácu nepotrebujeme nadnárodné kandidátky, ale dodržiavanie platných pravidiel. V prípadoch tvorby nadnárodnej kandidačnej listiny je vždy ohrozená pozícia menších krajín, a preto takýto krok nepodporujem. V prípadoch porušovania právneho štátu som aj za prísnejšie postihy.
Čo zo svojich zámerov bude schopná presadiť, bude závisieť od politickej sily a vplyvu novej nemeckej vlády. Pre Slovensko je vždy dôležitá aktívna spolupráca s najsilnejším členom EÚ a naším najdôležitejším obchodným partnerom.
Martin Klus
štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR
Podľa koaličnej zmluvy je ambíciou novej nemeckej vlády zasadzovať sa za demokraticky ukotvenú, akcieschopnú a strategicky suverénnu Úniu. Ide o ciele, ktoré plne podporujeme.
Ak chce EÚ na medzinárodnej scéne pôsobiť ako vplyvný aktér, je potrebné, aby bola v kľúčových oblastiach autonómnejšia, a to či už hovoríme o zdravotníctve, energetike, strategickej infraštruktúre, alebo zahraničnej a bezpečnostnej politike.
Mojím hlavným očakávaním od novej vlády z hľadiska jej pôsobenia v EÚ je pokračovanie politiky konsenzu a hľadania kompromisov s cieľom posilniť jednotu Únie. Preto verím, že nová vláda bude konať v duchu znenia koaličnej zmluvy – "definovať nemecké záujmy vo svetle tých európskych".
V koaličnej zmluve vítam aj dôraz na hodnoty a oblasť právneho štátu. Súhlasím, že ak chce byť EÚ silná, musí svoje hodnoty vedieť obhájiť navonok i dovnútra. V tejto oblasti už teraz disponujeme niekoľkými mechanizmami, pričom nová vláda volá po ich plnom využívaní.
Postoj slovenskej vlády k tejto téme je jasný a potvrdili sme ho už počas rokovaní o viacročnom európskom rozpočte – dodržiavanie zásad právneho štátu je základom na fungovanie EÚ a malo by byť aj podmienkou na čerpanie eurofondov.
Návrhy na posilnenie europarlamentu nie sú novými myšlienkami. Podobné idey mala v koaličnej zmluve aj predchádzajúca vláda. Na európskej úrovni o nich rozprávajú aj niektoré iné štáty. Je pravda, že na niektoré z nich sa nepozeráme úplne rovnakou optikou ako naši nemeckí partneri. To je však úplne prirodzené.
Podstatné bude, že ak by mala Únia smerovať k takýmto inštitucionálnym zmenám, musia byť výsledkom procesu, s ktorým sa stotožnia všetky členské štáty. Bude teda dôležité, aby bol vypočutý názor každého. Mali by sme sa pri tom vyhnúť kresleniu deliacich čiar v Únii. To si nikto z nás nepraje.
Tešíme sa teda na spoluprácu s novou nemeckou vládou a sme pripravení byť jej konštruktívnym partnerom. Na jej konkrétne návrhy si však na európskej pôde musíme ešte počkať.
Peter Kmec
poslanec NR SR, člen Hlasu-SD, bývalý veľvyslanec v USA
Bude veľmi zložité ďalej posilňovať kompetencie jednotlivých európskych inštitúcií, ak sa nedohodne jasná deľba kompetencií medzi Bruselom a členskými štátmi. To si bude vyžadovať otvorenie európskych zmlúv, a to nie je v súčasnosti reálne.
Skôr vidím cestu v posilňovaní niektorých centrálnych právomocí, ktoré nám pomohli riešiť pandemickú krízu efektívnejšie, napríklad zdravotnícka únia alebo spoločný krízový manažment. Som za dôslednejšie monitorovanie pravidiel právneho štátu (výročné správy EK sú správnou cestou), išiel by som skôr cestou dôslednejšej vymožiteľnosti rozhodnutí Európskeho súdneho dvora v prípade porušovania pravidiel právneho štátu a nie cestou zavádzania dodatočných sankcií.
Z veľkých "európskych" tém mi je sympatická snaha novej nemeckej vlády o posilňovanie strategickej autonómie EÚ, ktorú plne podporujem.
Tomáš Valášek
poslanec NR SR, bývalý šéf Carnegie Europe
Aby nám ešte Angela Merkelová nechýbala. Mala cit pre tento región a stavala sa proti snahám rozdeľovať EÚ na jadro a perifériu. To z nastupujúcej vlády v Berlíne necítim.
Ani odchádzajúca kancelárka pritom nie vždy správne strednú Európu odhadla – napríklad držala Viktora Orbána v politickej rodine európskych konzervatívcov príliš dlho. Nedovolila však, aby nastal rozkol medzi "starými" a "novými" členskými krajinami a slúžila ako dôležitá protiváha tendenciám vo Francúzsku, v Holandsku či v Belgicku vytvoriť si z EÚ exkluzívny klub západných krajín.
Spomínam to preto, lebo inklinácia novej nemeckej vlády k väčšej centralizácii EÚ a k väčšiemu dôrazu na právny štát nesie v sebe spomínané riziko rozkolu. Že tá zomknutejšia EÚ síce vznikne, ale bez väčšiny krajín strednej Európy, pričom práve (ne)fungovanie právneho štátu môže byť jedným z tých deliacich kľúčov.
Tým nechcem devalvovať potrebu vynútiť si nezávislosť súdov – spoločný trh v EÚ nemôže fungovať, ak si nebudeme navzájom uznávať rozhodnutia súdov, čo sa už vo vzťahu k Poľsku (pochopiteľne) začína diať. Len varujem, že sa na to dá ísť rôznymi spôsobmi.
A práve v komunikácii francúzskych či holandských politikov mi chýba snaha riešiť problémy s právnym štátom spôsobom, ktorý by nezjednotil voličov dotknutých (stredoeurópskych) štátov v opozícii k "Bruselu".
Na toto mala Angela Merkel dobrý nos. Bude ho mať aj Olaf Scholz?
Martin Ehl
analytik denníka Hospodářské noviny
Budúca nemecká vláda sa bude snažiť presadiť rôzne zmeny, ale aj keď je to najsilnejšia vláda v Únii s najväčšou mäkkou silou, bude musieť pre svoje nápady hľadať spojencov.
Vzhľadom na to, že aj pre pandémiu a krízu v energetike sa Únia vezie na určitej vlne návratu národného štátu a jeho právomocí, dovolil by som si pochybovať, že sa vláde a novému kancelárovi, ktorý si ešte len bude hľadať širšiu osobnú podporu v Európe, podarí v blízkom čase presadiť niečo zásadné smerom k posilneniu úniových právomocí.
Skôr by som stavil na väčší tlak na Green Deal a s ním spojené opatrenia, aj keď Nemecko samotné bude bojovať s tým, aby po vypnutí jadrových elektrární malo dostatok energie. Ambície meniť Úniu budú podľa mňa vyššie, ako bude potom politická realita.
Roland Freudenstein
Viceprezident a šéf bruselskej pobočky Globsec Policy Institute
Nastupujúca nemecká vláda v súčasnosti vyhlasuje, že bude viac presadzovať "eurofederalistické" riešenia, čo znamená také, ktoré sú v prospech silného parlamentu a Komisie. Je to odklon od vlády Angely Merkelovej, ktorá uprednostňovala silnú Európsku radu, teda vlády členských štátov.
Ďalším signálom z novej koalície je väčšia otvorenosť voľnejším pravidlám pri výdavkoch a dlhoch v eurozóne či väčšie delenie finančného bremena. Všetko sa však ukáže až v praxi.
Sila Európskeho parlamentu v posledných desaťročiach výrazne stúpla. Pri prijímaní legislatívy je teraz takmer rovnocenný Rade, teda zástupcom vlád členských štátov. Na to, aby parlament dostal právomoc navrhovať legislatívu, by sa museli meniť európske zmluvy, čo mnohé členské štáty jednoznačne odmietajú. Zmeny, ktoré priniesla Lisabonská zmluva, boli na nejaký čas posledné, na čom nič nezmení ani nová nemecká vláda.
Paneurópska kandidátka do parlamentných volieb je ďalšou myšlienkou, o ktorej sa už nejaký čas hovorí, ale zrejme sa nepremení na skutočnosť. Výrazne by to zvýhodňovalo kandidátov veľkých členských štátov, pretože by boli automaticky známejší ako kandidáti z menších štátov.
Skutočnosť, že tieto požiadavky sa dostali do koaličnej dohody, neznamená, že sa v najbližšom čase stanú oficiálnymi požiadavkami nemeckej vlády. Ak by sa tak aj stalo, nič nenasvedčuje tomu, že by sa tým riadili aj ostatné členské štáty.
Miroslava Pisklová
analytička Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku
Formujúca sa nová nemecká koalícia má pred sebou zložitú úlohu, a to nielen schopne nahradiť Angelu Merkelovú po šestnástich rokoch jej vlády, ale urobiť to v rámci prebratia moci v neľahkých časoch pokračujúcej pandémie koronavírusu či krízy na poľsko-bieloruskej hranici. Dôležité je, že predstavená koaličná dohoda je jasne proeurópska.
Doterajšie vyjadrenia lídrov budúcej koalície naznačujú, že zahraničnopolitická línia novej nemeckej vlády bude prirodzene nadväzovať na jej doterajšie základné piliere a smerovanie, pričom v oblasti budúceho formovania Európskej únie prichádza s väčšími ambíciami. Snaha formovať nemecké záujmy v súlade so spoločnými záujmami EÚ je odzrkadlená aj v samotnej koaličnej dohode, v ktorej EÚ zohráva celkovo dôležitú úlohu.
Z povahy významnej pozície krajiny v európskom spoločenstve a tiež najväčšej európskej ekonomiky je prirodzené, že Nemecko bude v nastávajúcich rokoch môcť formovať ďalší vývoj Únie. V otázke často skloňovanej strategickej autonómie sa ani nová vláda nechystá pristúpiť na Macronovu víziu, ale klásť dôraz skôr na dimenziu odolného spoločného socio-ekonomického priestoru, dodržiavanie spoločných úniových pravidiel a silné inštitúcie.
Budúca vláda vyzerá ambiciózne a hneď od začiatku otvorene hovorí o tom, že jej bude záležať na vymožiteľnosti dodržiavania zásad právneho štátu. Možno tak pomôže aj k prijatiu prísnejších krokov zo strany EÚ k režimom v Maďarsku a Poľsku, čím by sa odlíšila od zmierlivejšieho prístupu Angely Merkelovej.
Oceňujem tiež, že formujúca koalícia sa nebojí viesť širšiu diskusiu o potrebných zmenách, medzi ktorými jej lídri vidia napríklad posilnenie Európskeho parlamentu, či dokonca zásahy do zakladajúcich zmlúv, ak by takáto požiadavka vzišla z prebiehajúcej Konferencie o budúcnosti Európy.
Tento nový vietor do plachiet EÚ môže priniesť ovocie, no uvidíme, čo sa s ambíciami stane, keď narazia na realitu a diskusiu s ostatnými členskými štátmi. Napokon, napríklad proces voľby spitzenkandidátov sa dosiaľ netešil širokej podpore medzi európskymi politickými lídrami či záujmu občanov EÚ.
Keďže občanov Únie väčšinou zaujímajú skôr konkrétne politiky EÚ a ich dosah na ich každodenný život, než obyčajným človekom neuchopiteľné inštitucionálne zmeny, tak k posilneniu demokratickej legitimity tohto procesu môže prísť, iba ak dostatočne oslovíme širokú verejnosť.
Annalena Baerbocková, ktorá by sa mala stať ministerkou zahraničných vecí, už naznačila, že sa bude snažiť o skvalitnenie a väčší dôraz na spoluprácu s krajinami strednej a východnej Európy. Toto vnímam pozitívne, keďže práve v týchto členských štátoch sa pri rôznych témach priebežne objavuje pocit vynechania či slabej pozície v EÚ, a preto treba riešiť problematické vnútorné vzťahy a v uplynulých rokoch prehlbujúce sa deliace čiary v rámci EÚ.
Bez súdržnosti a jednotného hlasu nebudeme schopní budovať svoju odolnosť a posilňovať pozíciu EÚ vo svete. Uvidíme, aké konkrétne iniciatívy Baerbocková počas svojho mandátu predstaví.
Otázka právneho štátu a jeho porušovanie v Maďarsku či v Poľsku naďalej ostávajú veľkou výzvou a nebude jednoduché si s nimi poradiť. Na druhej strane tu vidím priestor, aby Baerbocková zo strany Zelených pomohla presvedčiť krajiny strednej Európy na aktívnejší boj proti klimatickej zmene a rýchlejšiu zelenú tranzíciu.
Na záver dodám, že Európsku úniu v dôsledku rastúceho geopolitického napätia či klimatickej zmeny prirodzene čakajú ďalšie krízy a dnes môžeme len hádať, či budúci nemecký kancelár Olaf Scholz plnohodnotne nahradí Angelu Merkelovú a ukáže sa ako európsky líder schopný EÚ nimi previesť.
