SME
Štvrtok, 2. december, 2021 | Meniny má BibiánaKrížovkyKrížovky

Maďarský múr prekážal, mala by EÚ platiť za ten poľský? (anketa)

Odpovedajú Beňová, Klus alebo Stach.

Poľsko chce na hranici s Bieloruskom postaviť plot.Poľsko chce na hranici s Bieloruskom postaviť plot. (Zdroj: SITA/AP)

BRATISLAVA. Situácia ešte nie je porovnateľná s rokom 2015, no isté podobnosti existujú. Na územie Európskej únie aj tentoraz prúdia utečenci, no prichádzajú najmä cez hranice Bieloruska s Poľskom a pobaltskými štátmi. Najmä z irackého Kurdistanu ich tam priváža diktátor Alexander Lukašenko.

Pred nárastom počtu utečencov z Afganistanu varujú napríklad aj Grécko alebo Bulharsko.

Prichádza ich však oveľa menej ako v roku 2015. V októbri to bolo niekoľko tisíc, ale navrhované riešenia sa podobajú tomu, s ktorým na začiatku utečeneckej krízy pred šiestimi rokmi prišlo Maďarsko Viktora Orbána – výstavba fyzickej bariéry na hraniciach. Teda múrov alebo plotov.

Skryť Vypnúť reklamu

Maďarov v tom čase Európska únia kritizovala a hovorila o porušení ľudských práv utečencov. Situáciu zmiernila až nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá súhlasila s tým, aby utečencov prevážali priamo do Nemecka.

Teraz Poliakov kritizuje len málokto a dvanásť členských štátov Únie vrátane Slovenska v otvorenom liste požiadalo Európsku komisiu, aby prispela na budovanie fyzických bariér. Komisia to nateraz odmieta, no diskusia naďalej prebieha.

Denník SME zostavil tím odborníkov z európskej a domácej politiky a nezávislých analytikov, ktorým pravidelne kladie otázky na európske témy.

Predošlý diel ankety môžete nájsť na tomto odkaze.

Odborníci tentoraz odpovedali na otázku:

Dvanásť štátov Európskej únie vrátane Slovenska vyzvalo Komisiu, aby prispela na budovanie fyzickej bariéry na hraniciach schengenského priestoru. Mal by Brusel financovať budovanie pohraničných plotov alebo múrov?

Skryť Vypnúť reklamu

Miriam Lexmann

europoslankyňa za Európsku ľudovú stranu/KDH

Situácia s nelegálnou migráciou do EÚ sa pre totalitné či autokratické režimy stáva čoraz väčším nástrojom hybridnej vojny proti slobode, demokracii a ľudským právam, ktoré si v našich demokratických zriadeniach vážime a uznávame.

Vidíme to na prípade bieloruského režimu Alexandra Lukašenka, ktorý migrantov klame a okráda, keď im za veľké peniaze sľúbi sprostredkovanie cesty na hranice Európskej únie a snaží sa tak na nich zarábať. To jasne svedčí o neľudskosti tohto režimu a jeho pokusoch o destabilizáciu nášho bezpečnostného či politického priestoru.

Za ochranou hraníc schengenského priestoru nie je len stavba fyzickej bariéry, ale aj použitie rôznych technológií, ktoré nám môžu pomôcť ochrániť hranice a nájsť účinnú obranu v konflikte, do ktorého sa nás snažia zatiahnuť. Preto je nesmierne dôležité podporovať členské štáty, ktorému tomuto problému čelia najintenzívnejšie. V súčasnosti sú to najmä Litva, Poľsko a Lotyšsko.

Skryť Vypnúť reklamu

Zároveň platí, že v dodržiavaní sankcií uplatnených proti režimom, ktoré sa snažia situáciu len zneužívať, musíme byť jednotní a vytrvalí. Naopak, krajinám, odkiaľ ľudia utekajú pred vojnou, konfliktmi či chudobou musí naše spoločenstvo dokázať účinne pomôcť priamo na území, kde žijú a kde je ich domov.

Monika Beňová

europoslankyňa Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente/Smer-SD

Štáty, ktoré ochraňujú vonkajšiu hranicu Európskej únie, medzi ktoré nakoniec patrí aj Slovensko, by mali z Európskej komisie dostávať čo najväčšiu mieru podpory. Prispievajú k zabraňovaniu vstupu nelegálnych migrantov na územie EÚ a pomáhajú tak obmedzovať opätovnú eskaláciu problému, na ktorý Európa dlhodobo nevie nájsť spoločnú odpoveď.

Skryť Vypnúť reklamu

Na harmonizovaný postup v otázkach migrácie stále chýba politická vôľa lídrov členských krajín, a to napriek tomu, že žiadna z nich si s riešením bezpečnostných otázok vrátane tých súvisiacich s migráciou, nedokáže poradiť samostatne.

Michal Šimečka

europoslanec Obnovme Európu/Progresívne Slovensko

Nie. Keď Donald Trump sľuboval, že postaví múr pozdĺž hranice s Mexikom, bolo to vo svete právom považované za absurdný nápad. Zo skúsenosti vieme, že ploty postavené za miliardy eur daňových poplatníkov zúfalých ľudí na úteku nezastavia a nijako neriešia ani vstup do Schengenu cez Stredozemné more. Žiaľ, zdá sa, že tieto volania majú slúžiť skôr na zvyšovanie volebných preferencií než na reálne riešenie problémov na hraniciach.

Bezpečnosti európskych občanov i ľudí na úteku by omnoho viac pomohlo, ak by autori výzvy vrátane slovenskej vlády investovali diplomatické úsilie do hľadania dohody na reforme migračnej a azylovej politiky. V Európskom parlamente s kolegami roky apelujeme na to, že kým sa nám ju nepodarí dosiahnuť, hrozí nám opakovanie utečeneckej krízy, ktorá naposledy rozhádala členské štáty a posilnila populistov.

Skryť Vypnúť reklamu

Tomuto scenáru sa vyhneme len prijatím spoločných pravidiel a postupov, ktoré zohľadnia požiadavky jednotlivých krajín a budú vďaka tomu rešpektované naprieč EÚ.

Ivan Štefanec

europoslanec za Európsku ľudovú stranu/KDH

Áno. Náš spoločný priestor si musíme chrániť aj preto, aby sme v ňom zachovali voľný pohyb osôb. Spoločné hranice treba chrániť aj fyzickými bariérami.

V Európskej ľudovej strane sme už v minulosti úspešne iniciovali vznik Európskej pobrežnej a pohraničnej stráže, ktorá začala plniť svoje poslanie. Vytvorenie bariér zároveň pomôže chrániť životy migrantov, ktorých pašerácke gangy cynicky zneužívajú, a prinúti ich to viac využívať legálne cesty.

Martin Klus

štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR

Iniciatíva dvanástich štátov je odrazom súčasnej bezprecedentnej situácie, keď Poľsko, Litva a Lotyšsko čelia umelo vytvorenému migračnému tlaku, ktorý organizuje Lukašenkov nedemokratický režim ako formu politického nátlaku na EÚ. Migrantov teda režim v Bielorusku zneužíva ako nástroj politického boja a stali sa súčasťou hybridného útoku, ktorého cieľom je destabilizovať situáciu v EÚ.

Skryť Vypnúť reklamu

Poľsko, Litva a Lotyšsko, ale i ďalšie členské štáty takzvanej prvej línie, akými sú dlhodobo napríklad Grécko či Taliansko, by nemali niesť bremeno ochrany vonkajšej hranice len na svojich pleciach. Od nepriepustnosti vonkajšej hranice EÚ totiž závisí bezpečnosť a voľný pohyb osôb v rámci celého schengenského priestoru.

Domnievame sa preto, že EÚ by mala podporovať a aj primerane financovať opatrenia na vonkajších hraniciach, ktoré účinne prispievajú k riešeniu nelegálnej migrácie a sú v súlade s právom EÚ a našimi medzinárodnými záväzkami.

Nesmieme pritom zabúdať, že aj Slovensko je štátom na vonkajšej hranici a kedykoľvek sa môžeme ocitnúť v prvej línii migračného tlaku. Pokiaľ ide o účinné opatrenia, nie je to, pochopiteľne, len otázka fyzickej bariéry. Tú chápeme ako ultima ratio, teda krajný prostriedok v naozaj mimoriadnej situácii. Napríklad takej, ktorej teraz čelíme zo strany Bieloruska.

Skryť Vypnúť reklamu

Zo systémového hľadiska si myslím, že podporu si zaslúžia aj všetky ďalšie účinné nástroje na posilnenie ochrany, napríklad výcvik pohraničníkov, využívanie dronov či iných monitorovacích technológií.

Spoločnou európskou prioritou by v tejto téme mala byť aj ochrana ľudských životov, zdravia, dôstojnosti a ľudských práv. Cieľom teda nie je len predchádzať vstupu neregulárnych migrantov na územie EÚ, no v prvom rade ich chrániť a vystríhať pred bezohľadnými a nebezpečnými praktikami bieloruského režimu či prevádzačov.

Peter Kmec

poslanec NR SR, člen Hlas-SD, bývalý veľvyslanec v USA

Efektívna ochrana spoločných vonkajších hraníc Európskej únie pred nelegálnym pohybom ľudí, zbraní, drog alebo pašovaného tovaru je našou spoločnou zodpovednosťou a nevyhnutnou podmienkou na budovanie vnútornej bezpečnosti, ekonomickej prosperity, ale aj národnej suverenity členských štátov EÚ.

Skryť Vypnúť reklamu

Bez funkčnej ochrany vonkajších hraníc nie je možné dopracovať ani funkčnú imigračnú a azylovú politiku. EÚ musí byť schopná udržať kontrolu nad každou časťou svojej vonkajšej hranice, či už je jej susedom Turecko, Líbya, alebo Bielorusko.

Fyzické bariéry sú len jednou z viacerých možností ako ochrániť hranicu pred nelegálnymi aktivitami. Dnes sa ako alternatívy často využívajú pokročilé technológie vrátane senzorov (napr. slovensko-ukrajinská hranica), radarov alebo lietajúcich monitorovacích objektov. Je na konkrétnom členskom štáte, akú formu efektívnej hraničnej ochrany si zvolí.

Budovanie fyzických bariér je často nevyhnutné z toho dôvodu, že európsky imigračný a azylový systém je momentálne deravý a nefunkčný. Európska únia musí vyslať jednoznačný signál, že každý, kto vstúpi na jej územie nelegálnym spôsobom, bude mať sťažený prístup k legalizácii svojho pobytu a bude mu hroziť vyhostenie. Aj v prípade získania azylu by nelegálnym imigrantom mal byť sťažený prístup k získaniu trvalého pobytu.

Skryť Vypnúť reklamu

Tým sa vytýči jednoznačná hranica medzi tými, ktorí rešpektujú legálny imigračný a azylový proces a tými, ktorí tieto pravidlá obchádzajú.

Peter Stach

nezávislý konzultant a autor podcastu Modrá vlna

Ochrana vonkajších hraníc je v záujme všetkých členských štátov EÚ a ich občanov. Diskusia o význame fyzických bariér pri ochrane hraníc a nákladoch na ich výstavbu a prevádzku je tak legitímnou európskou témou.

Zároveň však asi všetci chceme, aby sa európske zdroje využívali efektívne a aby sa nimi zbytočne neplytvalo. Je preto škoda, že dvanásť členských štátov, ktoré považujú fyzickú hranicu za dobré riešenie, zatiaľ nezverejnilo vecné argumenty potvrdzujúce, že aj v reálnom živote skutočne funguje.

Železná opona medzi Východom a Západom Európy nefungovala preto, že tam bol plot, ale preto, lebo ho strážili vojaci pripravení kedykoľvek zastreliť každého narušiteľa. Všetky členské štáty EÚ však už dnes, vďakabohu, rešpektujú právo na život aj tých ľudí, ktorí chcú prekročiť hranice nelegálne.

Skryť Vypnúť reklamu

Aj to je dôvod, prečo nie sú skúsenosti s fyzickými bariérami na hraniciach vrátane maďarsko-srbskej hranice, vôbec jednoznačné, skôr naopak: vzbudzujú mnohé pochybnosti o ich účinnosti.

EÚ preto prispieva členským štátom vrátane Slovenska na iné, sofistikovanejšie, ale účinnejšie nástroje ochranu vonkajšej hranice - od drahých technológií na monitorovanie pohybu až po výkonné vozidlá a výbavu členov hraničnej stráže.

A je tu aj ďalší dôvod na zamyslenie: ako dlho bude trvať, kým sa Bielorusko zmení z diktatúry na slobodnú a demokratickú krajinu? Lebo ak veríme, že sa tak stane už o pár rokov, potom by možno bolo rozumnejšie neinvestovať európsky rozpočet do miliardových stavieb, ktoré budeme čoskoro musieť demontovať.

Martin Ehl

analytik denníka Hospodářské noviny

Skryť Vypnúť reklamu

Áno, mal. Logika je jednoduchá: Európska únia by sa mala prestať hrať na to, že funguje na inej planéte a v iných geopolitických podmienkach ako zvyšok sveta. Súčasťou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky by malo byť zaistenie bezpečnosti obyvateľov EÚ a medzi tieto úlohy nepochybne patrí ochrana vonkajších hraníc.

To však neznamená, že by tí, ktorí hranicu chránia, by mali a mohli stavbu plotov a múrov využívať na vlastnú politickú agendu, ako to robí napríklad maďarský premiér Viktor Orbán. Dokonca by som sa aj domnieval, že ak by sa Európska komisia (onen zlovoľný "Brusel"), na stavbe bariér podieľala, tak by to do značnej miery oslabilo agendu tých, ktorí si na tejto téme budujú antiúniový naratív.

Marcin Zaborowski

analytik think-tanku Globsec Policy Institute

Skryť Vypnúť reklamu

Členské štáty, ktoré ochraňujú schengenskú hranicu, na seba berú disproporčný podiel zodpovednosti za bezpečnosť celej Európskej únie.

Tá by mala poskytnúť zdroje na ochranu týchto hraníc vrátane budovania fyzických bariér, keď je to nevyhnutné.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vieme čo je úspech. Pomôžeme ho dosiahnuť aj vám
  2. Tento rok turizmu neprial
  3. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť
  4. Ako vychovávať deti aby boli odolnejšie
  5. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos
  6. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie
  7. Výhody najväčšej obchodnej siete objavuje aj verejný sektor
  8. PRIESKUM: Slováci prezradili, čo by mal spĺňať dokonalý smartfón
  9. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené
  10. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť
  1. Aj mikulášske balíčku môžu byť zdravé. Zistite ako na to.
  2. 365.bank sa stala bankou roka na Slovensku
  3. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  4. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  5. Ako vychovávať deti aby boli odolnejšie
  6. Tento rok turizmu neprial
  7. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos
  8. Stropný zdvihák zlepší život všetkým imobilným ľuďom
  9. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  10. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie
  1. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 18 002
  2. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť 15 881
  3. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 12 696
  4. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie 8 342
  5. Pohľad do histórie. Kedy sme sa mali lepšie ako dnes? 7 694
  6. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom? 5 886
  7. Strava ani spánok nie sú dôležité, ak pri tom dýchame zlý vzduch 5 750
  8. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 4 862
  9. Vianočné nákupy bez stresu? Pozrite sa, či na to idete správne 2 222
  10. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos 2 029
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Rozhodovanie o tom koho zdravotníci pripoja k umelej pľúcnej ventilácii sa riadi presne stanovenými kritériami.

Očkovaní pacienti majú ľahšie priebehy covidu.


30. nov
Marian Kočner prichádza do súdnej siene Okresného súdu Bratislava I, kde sa začalo hlavné pojednávanie v kauze takzvaných motákov.

Za zmenky pred tým dostal 19 rokov.


9m

Neprehliadnite tiež

Poľský Sejm.

Návrh odmietli mnohé ďalšie politické sily a viaceré ho nazvali hanebným.


SITA 16m
Sídlo Súdneho dvora EÚ

Žaloby podali vlády Maďarska a Poľska.


TASR 19m
Ilustračné foto.

Dvojica sa priznala, že ich naverbovala rozviedka a ponúkla im odmenu 10 000 dolárov.


TASR 1 h
Martin Griffiths počas stretnutia s ruským ministrom

Potreba humanitárnej pomoci vo svete bude v roku 2022 prudko rásť.


TASR 2 h
Skryť Zatvoriť reklamu