LONDÝN, BRATISLAVA. V Severnom Írsku sa už niekoľko týždňov odohrávajú nepokoje, ktoré pripomenuli, že mierová Veľkopiatková dohoda z roku 1998 nemusí prežiť odchod z Európskej únie. Že na ostrove môže znovu vypuknúť násilie medzi írskymi republikánmi a lojalistami vernými Londýnu.
Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou prostredníctvom grantu Európskeho parlamentu. Tento článok odráža výlučne názory autorov a Európsky parlament nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.Najmä na policajtov útočia lojalisti, ktorým sa nepáči, že odchodová dohoda zachováva síce otvorenú hranicu s Írskou republikou, ale kontroly by mali vznikať v prístavoch pri pohybe tovaru medzi Severným Írskom a zvyškom Spojeného kráľovstva.
Pod autom jednej policajtky našli dokonca v utorok bombu.
Kontroly, ktoré sú súčasťou dohody, síce ešte Londýn naplno nezaviedol, no lojalisti už teraz hovoria, že prispejú k čoraz väčšiemu oddeleniu provincie od zvyšku krajiny a že nahrávajú írskym republikánom, ktorí presadzujú zjednotenie ostrova.
Európska komisia sa už Britom za nesplnenie podmienok dohody vyhráža žalobou, za Brusel o tejto otázke rokuje podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.
Denník SME zostavil tím odborníkov z európskej a domácej politiky a z nezávislých analytikov, ktorým pravidelne kladieme otázky na európske témy. Predošlé diely ankety nájdete tu, tu a tu.
Tentoraz odpovedali na otázku:
V Severnom Írsku vypukli nepokoje pre podmienky odchodu Spojeného Kráľovstva z Európskej únie, ktoré zatiaľ ani britská vláda nezaviedla do praxe. Mala by Únia trvať na podmienkach odchodovej dohody, alebo by mala ešte hľadať iné riešenia, aby sa vyhla ďalšiemu eskalovaniu násilia?
Maroš Šefčovič
podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad
Protokol o Írsku/Severnom Írsku ako súčasť brexitovej dohody je jediná cesta, ako zaručiť mier, stabilitu a prosperitu na írskom ostrove a vyhnúť sa tam tvrdej hranici. Európska únia neochvejne stojí za týmito výdobytkami Veľkopiatkovej dohody.
Potvrdzuje to aj pokračovanie programu PEACE v očakávanom celkovom objeme jedna miliarda eur, do ktorého EÚ prispieva spolu s Írskom a Spojeným kráľovstvom.
Celý minulý rok sme spolu s britskými partnermi hľadali praktické a pragmatické riešenia, ktoré pomáhajú zaviesť protokol do praxe. A našli sme ich. Áno, stále nie sme v cieľovej rovinke, pretože britská strana si nesplnila viaceré domáce úlohy.
Lorda Frosta, s ktorým predsedáme Spoločnému výboru pre napĺňanie brexitovej dohody, som požiadal o plán s dôveryhodnými krokmi, termínmi, míľnikmi. A prízvukujem, že akékoľvek riešenie musí byť výsledkom našej spoločnej dohody – pochopiteľne, v mantineloch protokolu, pretože EÚ musí zároveň chrániť svoj jednotný trh.
Ako sa však vraví, kde je vôľa, tam je cesta. A udalosti v Severnom Írsku len potvrdzujú, aká obrovská je naša spoločná zodpovednosť.
Michal Šimečka
europoslanec Obnovme Európu / Progresívne Slovensko
Dnes je opäť o niečo jasnejšie, že brexit nepomohol ani Británii, ani Európe. Zďaleka nejde len o ekonomiku - je takmer isté, že k násilnostiam v Belfaste a ďalších mestách by nedochádzalo, nebyť oportunizmu britských populistov, ktorí kampaňovali za vystúpenie z EÚ.
Oceňujem postoj diplomacie EÚ, ktorá aj s pomocou svojho veľvyslanca v Londýne hľadá riešenie tejto nešťastnej situácie v konštruktívnom dialógu.
Otvárať severoírsky protokol by však mohlo byť skôr kontraproduktívne, vzhľadom na to, aké náročné bolo vôbec dospieť k akejkoľvek dohode.
Monika Beňová
europoslankyňa Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente / Smer-SD
Brexit prispel k narušeniu krehkej rovnováhy vyplývajúcej z Veľkopiatkovej mierovej dohody. Severoírskym protokolom, ktorý je kompromisom týkajúcim sa postavenia Severného Írska v rámci brexitovej dohody, sa očividne nepodarilo dostatočne vyhovieť obom stranám, ktoré sa na súčasných nepokojoch zúčastňujú.
Je to však výhradne vizitka zástancov brexitu, na čele s britským premiérom Borisom Johnsonom. Kampaň za brexit a jej predstavitelia tento problém totiž dlhodobo ignorovali a zaoberať sa ním začali až pod tlakom okolností. Administratíva Borisa Johnsona navyše podmienky obsiahnuté v severoírskom protokole preukázateľne porušuje, pre čo proti nej Európska komisia už podnikla aj právne kroky.
Hľadanie riešení je tak predovšetkým na britskej vláde, pričom začať by mohla napríklad dodržiavaním existujúcich dohôd. V záujme Európskej únie a jej členských štátov je však nepochybne deeskalácia existujúceho napätia.
V prípade korektného postoja Spojeného kráľovstva je preto namieste hľadanie spoločného postoja v súvislosti s pravidlami na hraniciach medzi Írskom a Severným Írskom.
Miriam Lexmann
europoslankyňa za Európsku ľudovú stranu / KDH
Únia sa snaží aj v prípade írskeho ostrova, kde sa nachádza jeden z jej členských štátov (Írsko), vyžadovať rovnaké pravidlá, ako platia všade inde.
Lenže v tomto konkrétnom prípade vstupuje do hry krehký mier, ale aj otázka celistvosti územia Veľkej Británie v súvislosti s nevyhnutným monitorovaním kvality tovarov podľa stanovených štandardov Európskej únie a noriem.
Motorom násilia, ktoré prepuklo v Severnom Írsku, však nie je len takzvaný severoírsky protokol. Jasne za ním vidieť aj pociťované krivdy, ktoré sa za minulých 23 rokov – od Dohody z Veľkého piatka (1998) – nahromadili.
Násilie má aj silné sociálno-ekonomické podtóny a je tak prejavom istej spoločenskej frustrácie, ku ktorej negatívne prispieva aj pandémia. Mrzí ma, že na konflikt sú zneužívaní mladiství, ba dokonca deti.
Únia by mala vstúpiť do situácie, zachovať flexibilný postoj, a tak pomôcť zabrániť podkopaniu mieru v Severnom Írsku, ktorý je zjavne ešte veľmi zraniteľný.
Ivan Štefanec
europoslanec za Európsku ľudovú stranu / KDH
Treba odsúdiť každé násilie a v tomto prípade aj vyhrážky colníkom a úradníkom, ktorí si len plnia povinnosti plynúce im z platnej legislatívy.
Referendum o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie sa uskutočnilo v roku 2016 a odvtedy sme s Londýnom viedli mimoriadne náročné rokovania o praktickom naplnení jeho výsledku. S našimi britskými partnermi sme mali veľkú trpezlivosť a to aj vtedy, keď sme dlho čakali, kým oni prinesú na stôl svoju predstavu o podobe budúcich vzťahov.
Brexit je teraz faktom a je zodpovednosťou britskej vlády, aby sa vyrovnala s jeho následkami a vysvetlila negatívne dosahy svojim občanom. Nevidím dôvod na to, aby Európska únia menila svoje predpisy a postoje.
Aktuálne nepokoje v Severnom Írsku, hoci majú aj hlbšie historické korene, sú jasným dôkazom, aké následky môže mať nezodpovedné a populistické rozhodnutie politikov.
Alexandr Vondra
europoslanec Európski konzervatívci a reformisti / ODS
Od samého začiatku, teda od okamihu, keď Briti v referende hlasovali za odchod, som zástancom ústretovej politiky v záujme zachovania dobrých vzťahov. Podobne ako v prípade rozvodu snaha o revanš možno prinesie krátkodobé uspokojenie, ale zo strednodobej a z dlhodobej perspektívy sa takýto prístup vypomstí.
EÚ by rada sama seba videla ako svetového mierotvorcu, ale pri vzdialenejších konfliktoch jej zvyčajne nezostáva nič iné, než vyjadrovať znepokojenie, pretože na tamojšiu situáciu nemá reálny vplyv. Toto je vzácna príležitosť, keď môže k pokoju a mieru reálne prispieť. A mala by sa o to snažiť.
Martin Klus
štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR / SaS
V prvom rade treba podotknúť, že nie je jednoduché označiť presnú príčinu týchto nepokojov v Severnom Írsku, hoci brexit, teda odchod Spojeného kráľovstva z EÚ, možno považovať za jeden z faktorov. Je škoda, že sa téme "írska hranica" v kampani o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ nevenovalo viac času a priestoru.
Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ je výsledkom komplexných rokovaní medzi oboma stranami. Z nášho pohľadu predstavuje citlivú rovnováhu, aj pokiaľ ide o usporiadanie pomerov na Írskom ostrove.
V tejto súvislosti treba dodať, že protokol o Írsku a Severnom Írsku, ktorý je integrálnou súčasťou Dohody o vystúpení, bol počas leta 2019 renegociovaný, a to už na podnet v tom čase nového britského predsedu vlády Borisa Johnsona.
Parametre dohody považujeme za správne, hoc nie ideálne nastavené, o čom nakoniec svedčia aj aktuálne nepokoje. V tejto súvislosti však musím dodať, že v rámci dohodnutých mechanizmov vedie Európska komisia s britskou stranou otvorený a konštruktívny dialóg, a to aj o pragmatických riešeniach v zmysle daných limitov.
Zároveň si treba uvedomiť, že v úvode uplatňovania novej dohody je prirodzené, že môže dochádzať k istým komplikáciám, ako je napríklad adaptácia dodávateľských reťazcov na nové podmienky.
Stále však podľa nášho názoru namiesto opätovného otvárania dohody, čo by mohlo predstavovať vážne riziko, považujeme za nevyhnutné rozprávať sa a načúvať miestnemu obyvateľstvu, čo je najlepší spôsob riešenia aktuálnych a verím, že len dočasných problémov v Severnom Írsku.
Tomáš Valášek
poslanec NR SR za Progresívne Slovensko, bývalý šéf Carnegie Europe
Politická zodpovednosť za brexit a jeho následky neleží na strane EÚ, ale Londýna, ktorý sa rozhodol pre rozchod. Spojené kráľovstvo to urobilo s plným vedomím, že to povedie k obnoveniu bariér pre pohyb tovaru medzi krajinou a zvyškom Európy.
V momente, keď sa britská vláda rozhodla vystúpiť nielen z EÚ ako takej, ale aj zo spoločnej ekonomickej zóny, existovali len dve zlé možnosti, ako vyriešiť otázku novovznikajúcej colnej hranice.
Tou prvou, horšou, by bolo vytvoriť ju medzi Severným Írskom (súčasť Veľkej Británie) a Írskou republikou, čiže rozdeliť ostrov. To by však išlo proti duchu dohody, ktorá ukončila dekády násilia medzi priaznivcami zjednotenia Írska a priaznivcami zotrvania Severného Írska v Spojenom kráľovstve.
Z obáv pred obnovením občianskej vojny sa teda írska a britská vláda (podotýkam, že iniciátorom nebola EÚ ako taká!) v roku 2019 rozhodli pre druhú možnosť: vytvoriť colnú hranicu medzi Írskom (ostrovom) a Veľkou Britániou – a preto časť Spojeného kráľovstva ostáva v colnej únii s EÚ.
Toto takisto nie je ideálne riešenie, lebo priaznivci zotrvania Severného Írska v Spojenom kráľovstve vidia čokoľvek, čo vytvorí bariéru medzi zvyškom krajiny a nimi, ako zradu. Práve proti tomuto rozhodnutiu boli namierené protesty, ktoré viedli k násiliu v regióne v marci a apríli.
Pripomínam však, že zvolená cesta bola tou menej zlou z dvoch zlých možností. A že keby to bolo na zvyšných štátoch Európskej únie, tak sa žiadna hranica nikde nevytvára. Pretože odchod Spojeného kráľovstva bolo rozhodnutie občanov Spojeného kráľovstva, nie ostatných členských krajín EÚ, z ktorých drvivá väčšina tento odchod úprimne ľutuje. Násilnosti sú nešťastným následkom tohto rozhodnutia, pred ktorým mnohí varovali.
Treba tiež povedať, že časť konzervatívcov práve okolo dnešného premiéra Borisa Johnsona od začiatku kampane za brexit zavádzala a úmyselne zľahčovala jeho dosah na britskú ekonomiku či politickú stabilitu.
Európskej únii nie je násilie v Severnom Írsku ľahostajné – EÚ de facto dovolila Londýnu odložiť zavedenie colnej hranice, v rozpore s termínmi v pôvodnej dohode, dovtedy, kým násilie neustane. Politickú zodpovednosť zaň však nesie Spojené kráľovstvo.
Peter Kmec
poslanec NR SR za Hlas-SD, bývalý veľvyslanec v Spojených štátoch
Problém má v súčasnosti dve roviny. Prvou je tá právna, EÚ by mala byť jednotná a trvať na ochrane svojho vnútorného trhu. Britská vláda podniká jednostranné kroky bez konzultácií s EÚ a tu treba podporiť proti UK začatie konania o porušení, tzv. infringement.
Druhou je politická. EÚ by mala pokračovať v rokovaní s britskou stranou a snažiť sa o čo najrýchlejšiu implementáciu takzvaného írskeho protokolu s cieľom deeskalovať napätie v Belfaste.
Napriek problémom s dohodou o vystúpení je nevyhnutné čo najrýchlejšie ratifikovať Dohodu o obchode a spolupráci medzi UK a EÚ do 30. 4. 2021, aby naše vzájomné vzťahy boli podložené pevným právnym rámcom.
Linda Tóthová
analytička Globsec Policy Institute
Hranica medzi Severným Írskom a Spojeným kráľovstvom, ktorú vytvoril protokol, rozhnevala britských lojalistov, ktorí dôverovali prísľubu súčasnej konzervatívnej vlády, že brexit nebude mať vplyv na vnútorné fungovanie Británie, a ktorí sa teraz cítia zbavení svojich práv existujúcimi kontrolami v Írskom mori.
EÚ je neoblomná v otázke zabezpečenia jednotného trhu, čo dokazuje jej konanie po oneskorenom zavedení kontrol na morských hraniciach Spojeného kráľovstva a jednostrannom predĺžení výnimiek z pravidiel protokolu.
Aj keď Spojené kráľovstvo požiadalo o viac času, aby mohlo odpovedať na právne kroky Únie, Brusel od samého začiatku rokovaní o brexite uvádza, že o ustanoveniach sa nedá vyjednávať.
Obe strany sa dohodli na zintenzívnení spoločného úsilia pri hľadaní praktických riešení nepokojov a EÚ sa spolieha na návrhy Londýna, ako minimalizovať riziká. Európska únia hľadala riešenia na zníženie obchodných konfliktov vrátane návrhu na štandardizáciu kvality určitého tovaru.
Otázka zvrchovanosti Spojeného kráľovstva však bola prítomná počas všetkých rozhovorov o brexite. Bez ohľadu na stav násilia by sa EÚ mala a bude naďalej angažovať diplomaticky a politicky.
Na základe historických skúseností s Veľkopiatkovou dohodou sú dôsledky nesprávneho riadenia situácie veľmi hmatateľné. EÚ a Veľká Británia musia nájsť spôsob, ako tento konflikt utíšiť, ale ktorý by nebol taký rozsiahly ako narušenie jednotného trhu.
Aj keď je tu historický pohľad veľmi dôležitý, členské štáty EÚ, najmä Nemecko, trvajú na úplnom vykonávaní dohody o vystúpení vrátane severoírskeho protokolu. EÚ koniec koncov nechce vytvoriť negatívny precedens, ak v budúcnosti dôjde k podobným situáciám.
Tomáš Strážay
analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku
Dohoda o odchode Spojeného kráľovstva z EÚ sa nerodila ľahko, predstavuje kompromis, na ktorom sa zhodli obe strany. Nebolo by rozumné ju meniť. Zodpovednosť za jej implementáciu navyše nenesie iba EÚ, ale aj Veľká Británia.
Severné Írsko predstavuje územie s pohnutou históriou, ešte v deväťdesiatych rokoch boli konflikty, nezriedka násilné, medzi unionistami lojálnymi k vláde v Londýne a republikánmi, ktorí mali problém identifikovať sa s britskou vládou v Severnom Írsku pomerne frekventované.
Ani mierová dohoda z roku 1998, ktorá ukončila desiatky rokov trvajúce násilie, však neznamenala úplný zánik animozít medzi týmito skupinami. Proces zmierenia totiž nikdy nie je založený na jednorazovom akte, ale je to dlhodobá procedúra.
Práve vyrokovaná dohoda medzi Veľkou Britániou a EÚ mala zabrániť tomu, aby medzi Írskom a Severným Írskom vznikla fyzická hranica. Dnes vás na skutočnosť, že ste prešli hraničnou čiarou, upozornia iba dopravné tabule, na ktorých sa míle zmenia na kilometre a naopak.
Práve takáto "tvrdá" hranica by mohla byť rozbuškou na rozpútanie násilia írskymi republikánmi, pretože by to v kontexte rozvoja vzťahov s Írskou republikou považovali za krok späť. Dôsledky by boli fatálne, v podstate by to znamenalo návrat do obdobia pred uzatvorením mierovej dohody.
Za aktuálnych podmienok sa však búria unionisti, paradoxne proti rozhodnutiu, respektíve politike vlastnej vlády. Hoci je takáto situácia nepríjemná, a to nielen pre Londýn, nájsť s EÚ iné riešenie, ktoré by dokázalo absolútne uspokojiť oba tábory, teda republikánov aj unionistov, nie je reálne.
Brexit od začiatku niesol určité riziká ohľadom vývoja v Severnom Írsku. Vyrokovaná dohoda medzi EÚ a Veľkou Britániou ošetruje tie najzásadnejšie, zďaleka však nemôže eliminovať všetky. Berúc do úvahy okolnosti, za akých vznikala, ju však asi možno považovať za najlepšie možné riešenie.
Martin Ehl
analytik denníka Hospodářské noviny
Európska únia by mala trvať na podmienkach dohody s Veľkou Britániou. Brusel v princípe nemôže ustupovať populistickej politike Londýna, aj keď je v stávke krehká situácia v Severnom Írsku.
Britskej vláde sa komplikuje vnútorná súdržnosť, má problémy nielen v Severnom Írsku, ale aj v Škótsku, a nie je úlohou Európskej únie riešiť vnútorné problémy susedného štátu. Alebo EÚ túto ambíciu aspoň doteraz nemala, či nedokázala predviesť v praxi napríklad na Balkáne alebo vo východnej Európe.
Nie je chyba EÚ, že Boris Johnson teraz de facto obetoval ulsterských unionistov, ktorí podporili brexit a nedomysleli jeho následky. Situáciu navyše komplikuje demografia, protestanti (unionisti) začínajú prehrávať pomyselný demografický súboj s katolíkmi (väčšinovo zástancovia zjednotenia s Írskou republikou).
