BRUSEL, BRATISLAVA. Keď sa pred rokom začalo v Európskej únii hovoriť o prerozdeľovaní utečencov, vyvolalo to odpor. Ten sa v lete ešte znásoboval najmä v strednej Európe, no Európsku komisiu a nakoniec aj celú Úniu to nezastavilo.
Z nie veľmi ambiciózneho plánu prerozdeliť 160-tisíc z asi milióna utečencov, ktorí prišli do Európy, sa realitou stalo tisíc ľudí, ktorých presunuli podľa kvót z Grécka a Talianska.
Aj preto Komisia prichádza s novým návrhom. Členské štáty už nebudú sami rozhodovať, či prijmú alebo neprijmú utečencov, azylová politika sa posunie z úrovne členských štátov do Bruselu.

Na premiérovi by už nezáležalo
Ak by tento návrh Komisie prešiel, tvrdenia slovenského premiéra Roberta Fica o tom, ako zabráni vzniku ucelenej moslimskej komunite na Slovensku, by už boli bezpredmetné.
Členské štáty by už nemali možnosť dobrovoľne si vyberať utečencov podľa kvót, ale Komisia by im ich prerozdelila podľa veľkosti ekonomiky, počtu obyvateľov a schopnosti prijať utečencov.
„Štáty Únie neposkytujú dostatok voľných miest, Taliansko a Grécko zas nie sú schopné pripraviť dostatok ľudí na premiestnenie,“ priznáva pre SME Radko Hokovský, šéf českého think-tanku Evropské hodnoty.
„Práve tento argument bude používať Európska komisia. Mechanizmus treba posilniť a spraviť ho povinným, aby mohol skutočne fungovať. Nech už nie je odkázaný na ochotu alebo neochotu členských štátov spolupracovať.“
Verí, že aj keď krajiny budú návrh najprv odmietať, nakoniec môže prejsť. „S podobnou skepsou sme sa stretávali aj pred rokom, keď sa prvýkrát začalo hovoriť o kvótach,“ pripomína.
Stredná Európa sa opäť bude búriť
Kvóty nakoniec v októbri prešli, aj napriek odporu stredoeurópskych štátov, schválili ich na úrovni ministrov vnútra, kde sa hlasuje kvalifikovanou väčšinou, za čo podali Slovensko a Maďarsko žalobu.
Odpor strednej Európy sa dá očakávať aj tentokrát. Názor lídrov zrejme nezmení fakt, že do platnosti už vstúpila dohoda s Tureckom o výmene sýrskych utečencov s Gréckom, aj keď tá už priniesla zníženie počtu utečencov, ktorí sa pokúšajú nelegálne dostať do Európy.
Ešte pred rokovaním o nej stredoeurópski premiéri hovorili o „pláne B“, za ktorý považujú dôkladnejšie uzatvorenie balkánskych hraníc, aby sa utečenci nevedeli dostať z Grécka ďalej do schengenského priestoru.
Stredná Európa teda utečeneckú krízu naďalej vníma najmä ako bezpečnostný problém, kým Nemecko sa snaží poukazovať na jej humanitárne hľadisko.
Zmena Dublinu
Faktom však je, že Dublinský systém, teda spôsob, ako sa Európa vyrovnáva s utečencami, v praxi prestal fungovať už pred rokmi. Podľa neho totiž utečenec musí požiadať o azyl v prvej krajine Európskej únie, do ktorej sa dostane.
Prakticky všetky žiadosti by tak malo preverovať Grécko a Taliansko, čo kapacitne nie je možné. Tieto štáty prestali registrovať utečencov, a tí tak smerovali ďalej do Európy, kde žiadali o azyl.
Keď sa uzavrela balkánska cesta, začali sa hromadiť v Grécku. Skončila sa im tak nádej na to, že sa dostanú do vysnívaného Nemecka alebo do škandinávskych krajín, kam chodilo najviac utečencov.
Podľa podpredsedu Európskej komisie Fransa Timmermansa sú dve možnosti, ako zmeniť Dublinský systém. Buď sa bude princíp žiadosti v prvej krajine dodržiavať, no potom by si krajiny Európskej únie žiadateľov prerozdelili, alebo sa princípu Európa vzdá úplne a utečencov si bude rozdeľovať ešte pred tým, ako požiadajú o azyl.
Súčasný systém je podľa Timmermansa neudržateľný. „Rôzne prístupy štátov spôsobili obchodovanie s azylmi a nerovnomernú migráciu, pričom dublinské pravidlá dali až príliš veľkú zodpovednosť na plecia pár štátom,“ vyhlásil Timmermans.

Dohoda postoje nezmenila
Pokusom o zmenu postoja niektorých štátov mala byť dohoda s Tureckom, podľa ktorej za každého sýrskeho utečenca, ktorého Turecko prijme z Grécka, si zoberie niektorý zo štátov Únie jedného Sýrčana z Turecka.
„Myslím si, že ak pôjde o dobrovoľný program a nie povinný, väčšina štátov by svoj postoj neprijímať utečencov prehodnotila,“ povedal ešte pred podpisom dohody s Tureckom zakladateľ think-tanku European Stability Initiative Gerald Knaus.
Výsledkom je, že európske krajiny v prvých dvoch dňoch prebrali 77 Sýrčanov. Išlo o Nemecko, Fínsko a Holandsko, teda krajiny, ktoré ľudí prijímali aj predtým. K žiadnemu prehodnoteniu postoja medzi odmietajúcimi štátmi neprišlo.
Navyše, Grécko už prestalo posielať do Turecka utečencov, lebo tí začali na jeho ostrovoch hromadne žiadať o azyl.
Napríklad z 3000 ľudí na ostrove v tábore Moria na ostrove Lesbos požiadali o azyl takmer všetci, píše BBC. Doteraz dúfali, že sa dostanú ďalej do Európy, no teraz chcú najmä zabrániť tomu, aby ich vrátili do Turecka.
Podobná situácia je aj na iných ostrovoch, o azyl žiadajú najmä Sýrčania, ktorí by ho na rozdiel od Afgancov či Pakistancov mali dostať. Na gréckych ostrovoch je teraz viac ako šesť tisíc ľudí, ktorí požiadali o azyl.

Neviem, kedy obnovíme
O azyle by mohli úrady rozhodnúť do dvoch dní, no utečenci potom majú právo odvolať sa. Celý proces tak môže trvať niekoľko týždňov, počas ktorých ich Grécko nemôže poslať späť do Turecka.
„Neplánujeme si dopredu počet ľudí, ktorých posielame späť,“ povedal zdroj agentúry AFP z prostredia gréckej vlády. „Ak sa do konca týždňa nazbiera dosť ľudí, ktorí nepožiadajú o azyl, vyšleme ďalší trajekt.“
Práve od toho, ako bude fungovať dohoda s Tureckom, bude záležať aj to, či návrh Komisie prejde. Krajiny musia uveriť, že do Európy už nebudú nekontrolovane prichádzať státisíce ľudí.
Od podpisu dohody sa síce výrazne zmenšil počet utečencov, ktorí sa snažia nelegálne dostať do Grécka, ale podľa Hokovského ani to stredoeurópske štáty nepresvedčí.
„Návrh Komisie je vlastne bianko šek a znamená, že každý bude musieť prijať podiel z počtu utečencov, pričom tento počet nevie ovplyvniť. To môže ešte posilniť protieurópske nálady, ktoré sú v strednej Európe už teraz silné,“ dodáva.