Európska komisia chce utečencov rozdeľovať sama

Aj keď nefungujú kvóty a dohoda s Tureckom má takisto problémy, Brusel verí, že v otázke utečencov by sme sa mali posunúť ďalej.

Ilustračné foto.(Zdroj: TASR/AP)

BRUSEL, BRATISLAVA. Keď sa pred rokom začalo v Európskej únii hovoriť o prerozdeľovaní utečencov, vyvolalo to odpor. Ten sa v lete ešte znásoboval najmä v strednej Európe, no Európsku komisiu a nakoniec aj celú Úniu to nezastavilo.

Z nie veľmi ambiciózneho plánu prerozdeliť 160-tisíc z asi milióna utečencov, ktorí prišli do Európy, sa realitou stalo tisíc ľudí, ktorých presunuli podľa kvót z GréckaTalianska.

Aj preto Komisia prichádza s novým návrhom. Členské štáty už nebudú sami rozhodovať, či prijmú alebo neprijmú utečencov, azylová politika sa posunie z úrovne členských štátov do Bruselu.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Analytik: Bianko šek na utečencov môže prejsť

Na premiérovi by už nezáležalo

Ak by tento návrh Komisie prešiel, tvrdenia slovenského premiéra Roberta Fica o tom, ako zabráni vzniku ucelenej moslimskej komunite na Slovensku, by už boli bezpredmetné.

Členské štáty by už nemali možnosť dobrovoľne si vyberať utečencov podľa kvót, ale Komisia by im ich prerozdelila podľa veľkosti ekonomiky, počtu obyvateľov a schopnosti prijať utečencov.

„Štáty Únie neposkytujú dostatok voľných miest, Taliansko a Grécko zas nie sú schopné pripraviť dostatok ľudí na premiestnenie,“ priznáva pre SME Radko Hokovský, šéf českého think-tanku Evropské hodnoty.

„Práve tento argument bude používať Európska komisia. Mechanizmus treba posilniť a spraviť ho povinným, aby mohol skutočne fungovať. Nech už nie je odkázaný na ochotu alebo neochotu členských štátov spolupracovať.“

Verí, že aj keď krajiny budú návrh najprv odmietať, nakoniec môže prejsť. „S podobnou skepsou sme sa stretávali aj pred rokom, keď sa prvýkrát začalo hovoriť o kvótach,“ pripomína.

Stredná Európa sa opäť bude búriť

Kvóty nakoniec v októbri prešli, aj napriek odporu stredoeurópskych štátov, schválili ich na úrovni ministrov vnútra, kde sa hlasuje kvalifikovanou väčšinou, za čo podali Slovensko a Maďarsko žalobu.

Odpor strednej Európy sa dá očakávať aj tentokrát. Názor lídrov zrejme nezmení fakt, že do platnosti už vstúpila dohoda s Tureckom o výmene sýrskych utečencov s Gréckom, aj keď tá už priniesla zníženie počtu utečencov, ktorí sa pokúšajú nelegálne dostať do Európy.

Ešte pred rokovaním o nej stredoeurópski premiéri hovorili o „pláne B“, za ktorý považujú dôkladnejšie uzatvorenie balkánskych hraníc, aby sa utečenci nevedeli dostať z Grécka ďalej do schengenského priestoru.

Stredná Európa teda utečeneckú krízu naďalej vníma najmä ako bezpečnostný problém, kým Nemecko sa snaží poukazovať na jej humanitárne hľadisko.

Zmena Dublinu

Faktom však je, že Dublinský systém, teda spôsob, ako sa Európa vyrovnáva s utečencami, v praxi prestal fungovať už pred rokmi. Podľa neho totiž utečenec musí požiadať o azyl v prvej krajine Európskej únie, do ktorej sa dostane.

Prakticky všetky žiadosti by tak malo preverovať Grécko a Taliansko, čo kapacitne nie je možné. Tieto štáty prestali registrovať utečencov, a tí tak smerovali ďalej do Európy, kde žiadali o azyl.

Keď sa uzavrela balkánska cesta, začali sa hromadiť v Grécku. Skončila sa im tak nádej na to, že sa dostanú do vysnívaného Nemecka alebo do škandinávskych krajín, kam chodilo najviac utečencov.

Podľa podpredsedu Európskej komisie Fransa Timmermansa sú dve možnosti, ako zmeniť Dublinský systém. Buď sa bude princíp žiadosti v prvej krajine dodržiavať, no potom by si krajiny Európskej únie žiadateľov prerozdelili, alebo sa princípu Európa vzdá úplne a utečencov si bude rozdeľovať ešte pred tým, ako požiadajú o azyl.

Súčasný systém je podľa Timmermansa neudržateľný. „Rôzne prístupy štátov spôsobili obchodovanie s azylmi a nerovnomernú migráciu, pričom dublinské pravidlá dali až príliš veľkú zodpovednosť na plecia pár štátom,“ vyhlásil Timmermans.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Balkánska cesta je zatvorená, otvára sa jadranská

Dohoda postoje nezmenila

Pokusom o zmenu postoja niektorých štátov mala byť dohoda s Tureckom, podľa ktorej za každého sýrskeho utečenca, ktorého Turecko prijme z Grécka, si zoberie niektorý zo štátov Únie jedného Sýrčana z Turecka.

„Myslím si, že ak pôjde o dobrovoľný program a nie povinný, väčšina štátov by svoj postoj neprijímať utečencov prehodnotila,“ povedal ešte pred podpisom dohody s Tureckom zakladateľ think-tanku European Stability Initiative Gerald Knaus.

Výsledkom je, že európske krajiny v prvých dvoch dňoch prebrali 77 Sýrčanov. Išlo o Nemecko, Fínsko a Holandsko, teda krajiny, ktoré ľudí prijímali aj predtým. K žiadnemu prehodnoteniu postoja medzi odmietajúcimi štátmi neprišlo.

Navyše, Grécko už prestalo posielať do Turecka utečencov, lebo tí začali na jeho ostrovoch hromadne žiadať o azyl.

Napríklad z 3000 ľudí na ostrove v tábore Moria na ostrove Lesbos požiadali o azyl takmer všetci, píše BBC. Doteraz dúfali, že sa dostanú ďalej do Európy, no teraz chcú najmä zabrániť tomu, aby ich vrátili do Turecka.

Podobná situácia je aj na iných ostrovoch, o azyl žiadajú najmä Sýrčania, ktorí by ho na rozdiel od Afgancov či Pakistancov mali dostať. Na gréckych ostrovoch je teraz viac ako šesť tisíc ľudí, ktorí požiadali o azyl.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Stredná Európa s utečencami nepomáha a ostatní na to nezabudnú

Neviem, kedy obnovíme

O azyle by mohli úrady rozhodnúť do dvoch dní, no utečenci potom majú právo odvolať sa. Celý proces tak môže trvať niekoľko týždňov, počas ktorých ich Grécko nemôže poslať späť do Turecka.

„Neplánujeme si dopredu počet ľudí, ktorých posielame späť,“ povedal zdroj agentúry AFP z prostredia gréckej vlády. „Ak sa do konca týždňa nazbiera dosť ľudí, ktorí nepožiadajú o azyl, vyšleme ďalší trajekt.“

Práve od toho, ako bude fungovať dohoda s Tureckom, bude záležať aj to, či návrh Komisie prejde. Krajiny musia uveriť, že do Európy už nebudú nekontrolovane prichádzať státisíce ľudí.

Od podpisu dohody sa síce výrazne zmenšil počet utečencov, ktorí sa snažia nelegálne dostať do Grécka, ale podľa Hokovského ani to stredoeurópske štáty nepresvedčí.

„Návrh Komisie je vlastne bianko šek a znamená, že každý bude musieť prijať podiel z počtu utečencov, pričom tento počet nevie ovplyvniť. To môže ešte posilniť protieurópske nálady, ktoré sú v strednej Európe už teraz silné,“ dodáva.

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  5. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  6. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  8. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  9. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  10. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  1. Malé knedličky, veľké dojmy
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  5. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  6. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  7. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  8. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  9. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  10. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 626
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 614
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 563
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 612
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 195
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 4 825
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 877
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 292
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 960
  10. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 455

Téma: Migračná kríza v Európe


Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Chaos okolo cien elektriny pokračuje. Koľko vlastne zaplatíte po novom?

Začiatkom roka v niektorých prípadoch stúpli ceny za elektrinu neúmerne. Po politickom tlaku preto z postu šéfa regulátora odstúpil Jozef Holjenčík.

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov, kriminality.

Neprehliadnite tiež

Juncker je za vytvorenie viacrýchlostnej Európskej únie

Členské štáty, ktoré chcú napredovať v integrácii, by podľa predsedu eurokomisie nemali byť zdržiavané ostatnými.

Pri bombovom útoku neďaleko sýrskeho mesta al-Báb zahynulo 35 ľudí

Auto naložené výbušninami explodovalo neďaleko základne opozičnej Slobodnej sýrskej armády v dedine Súsian.

Orbán varoval pred rizikom zavedenia pasových kontrol v Únii

Maďarský premiér okrem kritiky Európskej únie vystúpil aj proti činnosti mimovládnych organizácii.

Spojené štáty budú naďalej využívať súkromné väznice

Americké ministerstvo spravodlivosti zrušilo pokyn na postupné zníženie využívania súkromných väzníc.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop