Ukrajina Rusko Online: Nemecký minister ohlásil v Odese novú pomoc pre Ukrajinu

Ukrajinskí poslanci a novinári vyzvali prokuratúru na vyšetrovanie podozrení z cenzúry v štátnej tlačovej agentúre.

Bývalý šéf agentúry Ukrinform Olexij Macuka vraj presadzoval redakčnú politiku výlučnej podpory administratívy prezidenta Volodymyra Zelenského. Informovala o tom agentúra AFP.

Macuka odstúpil z funkcie tento týždeň. Noviny Ukrajinská pravda uviedli, že tento krok prišiel po tom, ako sa západné veľvyslanectvá dozvedeli o spôsobe riadenia Ukrinformu.

Obavy o nestrannosť Ukrinformu vzrástli po tom, čo Macuku vo funkcii nahradil bývalý hovorca ukrajinských ozbrojených síl Serhij Čerevatyj.

"Pripravujem predmetné výzvy Národnej rade pre televízne a rozhlasové vysielanie a generálnej prokuratúre," oznámil na sociálnych sieťach šéf parlamentného výboru dohliadajúceho na slobodu prejavu Jaroslav Jurčyšyn. "Akýkoľvek tlak na médiá je neakceptovateľný," dodal.

Ukrajinskí novinári v uplynulých mesiacoch čoraz viac kritizujú údajné pokusy úradu prezidenta Zelenského zvýšiť svoj vplyv na informačný priestor. Jurčyšyn pre agentúru AFP povedal, že vyšetrovaním sa musí zistiť, či sa na nátlaku na mediálne organizácie nepodieľali priamo funkcionári z prezidentskej kancelárie.

Podľa ministra kultúry Rostislava Karandejeva štátna tlačová agentúra zohráva kľúčovú úlohu v konflikte proti Rusku, a to najmä v upriamovaní pozornosti na Ukrajinu v čase, keď sa na Západe prejavuje únava z vojny.

Cenzúra je na Ukrajine citlivou témou, keďže Kyjev sa prezentuje ako protiklad Ruska, ktoré potláča slobodu tlače, väzní nezávislých novinárov a vytláča prominentné mediálne skupiny do exilu, dodáva AFP. (TASR)

Biden podľa médií čiastočne zrušil zákaz využitia amerických zbraní v Rusku, aby Ukrajina mohla brániť Charkov. (ČTK)

Estónsky prezident schválil zákon, ktorý umožňuje použitie zmrazeného ruského majetku na odškodnenie Ukrajiny.

Predmetnú legislatívu schválil estónsky parlament už začiatkom mája. Zmrazený majetok ruských spoločností aj jednotlivcov, ktorí preukázateľne prispeli k vojenskej agresii, umožňuje využiť ako kompenzáciu za škody na Ukrajine spôsobené ruskou armádou.

Prezident Karis pripustil, že konfiškácia majetku z dôvodu účasti na vojenskej agresii nie je právne úplne ošetrenou otázkou. Parlament však podľa jeho slov musí byť schopný prijímať politické rozhodnutia aj v takejto tzv. šedej zóne.

Estónsky prezident Alar Karis. (zdroj: SITA/AP)

Estónsko sa stalo prvou európskou krajinou, ktorá takýto zákon prijala. Podľa miestnych kritikov by však prijatý zákon mohol byť protiústavný a jeho implementácia bude náročná a zdĺhavá.

"Bez ohľadu na to, čo si myslíme o riešení, k akému pristúpilo Estónsko, niet pochýb o tom, že musíme nájsť účinné spôsoby, ako zaistiť obetiam agresie právo na odškodnenie od tých, ktorí im škody spôsobili," povedal Karis.

Pre obavy z právnych prekážok, ako aj odvetných krokov Moskvy sú mnohé štáty EÚ zdržanlivé, pokiaľ ide o využívanie ruských majetkov zmrazených v súlade s uvalenými sankciami. Krajiny EÚ sa zatiaľ dohodli len na tom, že na pomoc Ukrajine venujú výnosy z týchto zmrazených aktív. (TASR)

V Charkovskej oblasti otvorili prvú podzemnú školu. Priestory majú najvyššiu úroveň bezpečnosti a kapacitu pre 400 ľudí.

Oznámil to prostredníctvom platformy Telegram gubernátor oblasti Oleh Synehubov, informuje britská stanica BBC.

Dokončenie výstavby prvej školy tohto druhu v samotnom meste Charkov oznámili ešte v apríli. Prvú takúto školu v širšej Charkovskej oblasti otvorili v meste Ľubotyn, vyučovanie však bude podľa Synehubova zatiaľ prebiehať v skúšobnom režime.

Podzemné priestory majú najvyššiu úroveň bezpečnosti a kapacitu pre 400 osôb. Celkové náklady 73 miliónov ukrajinských hrivien vyčlenili z fondu na likvidáciu následkov ruskej invázie a oblastného rozpočtu.

Synehubov dodal, že objekt je vybavený systémom vykurovania, vetrania a zásobovania vodou a pre prípad dlhodobého výpadku elektrickej energie aj dieselovým generátorom.

Škola je tiež prispôsobená pre osoby so zdravotným postihnutím, takže má výťah a ďalšie bezbariérové prvky. Priestory pre vyučovanie plánujú využívať aj počas letných prázdnin s cieľom dohnať zameškané v dôsledku ruskej agresie. (TASR)

Spojenci Navaľného vyzvali Západ, aby na ruských oligarchov a osoby blízke Putinovi uvalil ďalšie sankcie.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Navaľnyj zomrel v polovici februára vo väzení za polárnym kruhom, kde si odpykával 19-ročný trest odňatia slobody, ktorý bol ruskými opozičnými aj západnými predstaviteľmi považovaný za politickú odplatu za jeho kampaň proti politike Kremľa.

V úmrtnom liste sa uvádza, že zomrel prirodzenou smrťou. Politikovi priaznivci sú však presvedčení o tom, že bol zabitý, prinajmenšom zásluhou neľudských podmienok vo väzení. Kremeľ akúkoľvek účasť na jeho smrti popiera.

Navaľného tím zopakoval tvrdenie, že Putin nesie "osobnú zodpovednosť za vraždu" Navaľného. "Našou úlohou je využiť každú príležitosť reagovať na tento ohavný zločin. Sankcie môžu byť jednou z takýchto reakcií, ale len vtedy, ak poškodia samotného Putina," citovala agentúra Reuters z vyhlásenia.

Ruské úrady označujú Navaľného aj jeho priaznivcov za extrémistov s údajnými prepojeniami na americkú Ústrednú spravodajskú službu (CIA), ktorých cieľom je destabilizovať Rusko.

Navaľného nadáciu Fond boja proti korupcii (FBK) v Rusku zakázali, čo prinútilo viacero jeho spolupracovníkov utiecť z krajiny. V súčasnosti pôsobia v exile.

Navaľného tím vo svojom vyhlásení zverejnil aj tri zoznamy s 50 osobami, na ktoré by mali Spojené štáty, Británia aj Európska únia uvaliť sankcie. Sú medzi nimi ľudia blízki Putinovi, podnikatelia, vládni predstavitelia či osoby, ktoré FBK v rámci svojej protikorupčnej činnosti predtým preveroval.

Na zoznamoch figurujú ruskí olichargovia Roman Abramovič, Vladimir Potanin a Leonid Mikelson, ako aj vysokopostavení vládni predstavitelia vrátane vicepremiérov Denisa Manturova a Alexandra Novaka.

Reuters spomína aj poradcu Kremľa Nikolaja Patruševa, ministra financií Antona Siluanova a guvernérku ruskej centrálnej banky Eľviru Nabiullinovú. Igor Zelenskij, manžel Putinovej druhej dcéry Kateriny, sa takisto vyskytuje na zozname.

Na mnoho osôb, o ktorých píše Navaľného tím, sú už západnými krajinami uvalené sankcie. Európska únia v pondelok zverejnila nový balík sankcií namierených proti zamestnancom ruskej Federálnej väzenskej služby, ako aj sudcom či prokurátorom za porušovanie ľudských práv v súvislosti so smrťou Navaľného.

Právny zástupca FBK Alexander Pomazuev podľa Reuters spochybnil účinnosť nových európskych sankcií, pretože také obmedzenia, akým je zákaz cestovať do Londýna, zamestnancom väzenskej služby ani Putinovi podľa neho neublížia. Ruskému prezidentovi podľa Pomazueva "nezáleží na bolesti a utrpení väčšiny ľudí", ale osud oligarchov či svojich blízkych "ignorovať nemôže". (TASR)

Nemecko poskytne Ukrajine ďalšie zbrane v hodnote pol miliardy eur. Nový balík vojenskej pomoci ohlásil minister obrany.

Pistorius to uviedol počas svojej návštevy ukrajinského prístavného mesta Odesa, kde s ukrajinským rezortným kolegom Rustemom Umerovom rokoval o vojenských potrebách Kyjeva. Informovala o tom agentúra DPA.

"V tejto obrannej kampani vás budeme naďalej podporovať," povedal Pistorius na schôdzke s Umerovom. Dodal, že časť z avizovanej zásielky by Nemecko malo Ukrajine poslať už čoskoro.

Nový balík obsahuje veľký počet rakiet stredného doletu pre systémy protivzdušnej obrany IRIS-T SLM a menší počet rakiet s kratším doletom pre systémy IRIS-T SLS.

Zahŕňa tiež prieskumné aj bojové drony, ako aj náhradné diely pre delostrelecké systémy dodané Nemeckom či náhradné motory do tankov Leopard. Dodaných bude aj milión kusov nábojov pre ručné zbrane. (TASR)

Rusko pokračuje v presadzovaní svojho cieľa podkopať európsku bezpečnostnú štruktúru, tvrdí český minister Lipavský.

Charkov a ďalšie mestá nie sú skutočným cieľom Kremľa, hovorí český minister Lipavský. 

Šéf českej diplomacie to uviedol vo vyhlásení pre médiá počas neformálneho stretnutia ministrov zahraničných vecí členských štátov Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Cieľom stretnutia je príprava na júnový samit aliancie vo Washingtone.

„Musíme vyslať silný signál Rusku, že sa nevrátime k štruktúre, ktorá existovala pred rokom 1997 (rokom expanzie NATO v Európe). Pretože to bola jedna z požiadaviek Ruska, keď začalo svoju agresiu proti Ukrajine v roku 2022,“ povedal Lipavský.

Toto je podľa Lipavského popri ruskom prekresľovaní hraníc kľúčovým cieľom ruskej vojenskej agresie a aliancia musí chápať ruské taktické akcie ako nástroje, ktoré majú Moskvu priblížiť k realizácii tohto cieľa.

„Putinovým cieľom nie je dobyť Charkiv alebo iné mesto na východe Ukrajiny. Jeho cieľom je prekresliť hranice a zásadne zmeniť európsku bezpečnostnú štruktúru,“ skonštatoval Lipavský. Stretnutie ministrov zahraničných vecí NATO sa koná v Česku, pretože táto krajina prevzala kľúčovú úlohu pri koordinácii vojenskej pomoci Ukrajine. (SITA, Ukrajinská pravda)

Stoltenberg chce požiadať spojencov, aby sa zaviazali poskytnúť 40 miliárd eur ročne na financovanie pomoci Ukrajine.

S odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov Aliancie o tom informovala agentúra Reuters.

Očakáva sa, že ministri zahraničných vecí členských štátov NATO, ktorí sa zišli v Prahe na neformálnej dvojdňovej schôdzke, budú o Stoltenbergovom návrhu diskutovať v piatok.

Istý nemenovaný zdroj Aliancie podľa Reuters povedal, že od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu v roku 2022 spojenci dosiaľ Kyjevu poskytli približne 40 miliárd eur ročne.

"Musíme udržať súčasnú úroveň podpory ako minimum, aby sme zabezpečili predvídateľnosť, ktorú Ukrajina potrebuje," uviedol zdroj. (TASR)

NATO musí na summite vo Washingtone ukázať jednotu a odhodlanosť investovať do kolektívnej obrany, tvrdí Pavel.

Český prezident Petr Pavel privítal na Pražskom hrade ministrov zahraničných vecí krajín NATO a šéfa Aliancie.

"Aliancia musí (na summite) ukázať jednotu, odhodlanosť a pripravenosť investovať do kolektívnej obrany. Je v našom spoločnom záujme preukázať vôľu poskytnúť všetku potrebnú podporu Ukrajine pri jej obrane proti ruskej agresii," povedal ministrom český prezident.

Podľa neho výsledok konfliktu na Ukrajine bude na dlhé roky vplývať na medzinárodné vzťahy a bezpečnosť v Európe.

Podotkol, že Jens Stoltenberg je druhým najdlhšie pôsobiacim generálnym tajomníkom NATO v jeho histórii.

Český prezident zároveň pripomenul, že počas Stoltenbergovho desaťročného pôsobenia na čele organizácie museli jej členské štáty čeliť nezanedbateľným prekážkam. NATO sa však podľa Pavla dokázalo vďaka Stoltenbergovi prispôsobiť novým výzvam.

Český prezident tiež pripomenul, že Aliancia plní svoje ciele súvisle už 75 rokov. "Určite to oslávime vo Washingtone. Je to jednak záväzok a jednak inšpirácia pre ďalšie generácie," povedal Pavel. Dodal, že pre Česko znamená členstvo v Aliancii bezpečnosť a podporu prosperity.

Ministri zahraničných vecí členských krajín NATO prišli do Prahy na dvojdňové neformálne rokovanie. Mali by hovoriť o pomoci Ukrajine a tiež ladiť postoje pred summitom vo Washingtone. Stretnutie je špecifické tým, že nemá presne danú agendu ani spoločný formálny výstup. (TASR)

Američania a Rusi sa v apríli stretli vo Vatikáne. Rokovanie moderoval Ján Figeľ. (SME)

Nemecký lodiarsky koncern Hapag-Lloyd od začiatku tohto týždňa obnovil plavby na Ukrajinu, premáva každých päť dní.

Loď s kapacitou 1100 štandardných kontajnerov (TEU) premáva každých päť dní medzi rumunskou Konstancou a ukrajinským čiernomorským prístavom Čornomorsk, oznámila spoločnosť. Informovala o tom agentúra DPA.

V rámci obnovenej služby kontajnerová loď prepravuje najmä poľnohospodársky tovar, ako je slnečnicový olej alebo obilie, uviedla hovorkyňa spoločnosti.

Od útoku Ruska na Ukrajinu sú mnohé ukrajinské prístavy dostupné len v obmedzenom rozsahu alebo vôbec. Moskva spočiatku prístavy niekoľko mesiacov blokovala.

Vývoz poľnohospodárskeho tovaru sa potom dočasne obnovil na základe dohody, ktorú sprostredkovala OSN a Turecko. Rusko ju však v lete 2023 odmietlo predĺžiť.

Od augusta minulého roka Kyjev samostatne určil koridor pre bezpečný tranzit obchodných lodí.

Odvtedy Rusko opakovane zaútočilo na prístavné zariadenia raketami a dronmi. Ukrajinská armáda však zatiaľ úspešne odoláva útokom pomocou námorných dronov a protilodných striel.

Ukrajina dokázala v posledných piatich mesiacoch minulého roka vyviezť cez Čierne more takmer 15 miliónov ton tovaru.

Objem ukrajinského vývozu je však stále oveľa nižší ako pred začiatkom ruskej invázie 24. februára 2022. V roku 2021 sa cez všetky ukrajinské námorné prístavy vyviezlo viac ako 100 miliónov ton. (TASR)

Nemecký výrobca sladkostí Ritter Sport naďalej obhajuje svoje rozhodnutie pokračovať v podnikaní v Rusku.

Informuje o tom agentúra DPA, ktorá citovala generálneho riaditeľa spoločnosti Andreasa Ronkena.

"Aj ruské deti rady jedia čokoládu," povedal vo štvrtok Ronken pre časopis Focus.

"Naše rozhodnutie bolo správne a urobil by som ho znova rovnakým spôsobom," zdôraznil.

Rusko je druhým najväčším trhom spoločnosti Ritter Sport a ak by odtiaľ odišla, musela by prepustiť 200 zamestnancov vo svojom závode v juhonemeckom meste Waldenbuch, dodal Ronken.

Spoločnosť od začiatku vojny na Ukrajine opakovane čelila ostrej kritike za to, že naďalej dodávala čokoládu do Ruska. Svoje rozhodnutie odôvodnila aj tým, že odchod z krajiny by okrem iného negatívne ovplyvnil aj pestovateľov kakaa v západnej Afrike a v Strednej a Južnej Amerike.

Spoločnosť na druhej strane prestala investovať na ruskom trhu, zastavila tam reklamné aktivity a zaviazala sa, že zisky dosiahnuté v Rusku venuje na humanitárne účely. (TASR)

Srí Lanka chce zabrániť lákaniu svojich mužov do Ruska a bojovať na Ukrajine s často falošnými sľubmi o platoch a výhodách.

V júni vyšle do Moskvy delegáciu, aby priviedla späť desiatky Srílančanov, ktorí už bojujú v prvej línii a ktorí sa chcú vrátiť domov.

"Niektorí z nich sú zranení," povedal minister zahraničných vecí Tharaka Balasuriya.

Krajiny v regióne vrátane Indie a Nepálu upozorňujú na to, že ich muži sú presviedčaní, aby cestovali bojovať za Rusko na Ukrajine s za peniaze, udelenie pobytu v Rusku alebo aj možnosti štúdia. (Sky News)

Vďaka nákupu ropy zo sankcionovaných krajín, ako sú Irán a Rusko, ušetrila Čína vlani desať miliárd dolárov.

Irán, Rusko a Čína totiž vytvorili alternatívny trh so sankcionovanou ropou, na ktorom sú platby denominované v čínskej mene a uskutočňujú sa prostredníctvom malých čínskych bánk.

Táto stratégia umožňuje Číne zabezpečiť, že sa jej veľké medzinárodné banky vyhnú riziku amerických finančných sankcií. Konštatuje to štúdia analytikov Atlantickej rady.

Iránsku ropu do Číny často prevážajú tankery z takzvanej tmavej flotily, ktoré operujú mimo námorných predpisov a podnikajú kroky na zakrytie svojich operácií.

Tankery tmavej flotily napríklad fungujú bez transpondérov, aby sa predišlo odhaleniu, uviedol think tank.

Keď sa dodávky ropy dostanú do Číny, kupujú ich malé súkromné rafinérie, keďže čínske štátne rafinérie prestali obchodovať s Iránom pre strach zo sankcií. Keď Irán dostane platby v čínskych jüanoch, má dve možnosti na používanie čínskej meny: môže buď nakupovať čínsky tovar, alebo uložiť tieto aktíva v čínskej banke.

Jüan sa totiž zriedka používa na transakcie medzi dvomi krajinami, ak jedna z nich nie je Čína. V dôsledku toho Irán v roku 2022 kúpil z Číny stroje v hodnote 2,12 miliardy dolárov a elektroniku v hodnote 1,43 miliardy dolárov.

Rusko kopíruje iránske metódy na obchádzanie sankcií a tiež začalo využívať takzvanú tmavú flotilu na prepravu ropy do Číny. Peking však pomáha Rusku len do tej miery, do akej nepoškodzuje jeho vlastné záujmy, konštatuje Atlantická rada.

Napríklad po tom, ako Spojené štáty v decembri 2023 vytvorili nový sekundárny sankčný systém, tri štvrtiny najväčších čínskych bánk prestali prijímať platby od sankcionovaných ruských spoločností, dodáva think tank. (SITA)

Ukrajinské úrady znárodnili rybársku loď ruského oligarchu Alexandra Verchovského za takmer 23 miliónov eur.

Referuje o tom web Kyiv Independent s odvolaním sa na Ukrajinskú bezpečnostnú službu (SBU).

Verchovskij je bývalý ruský zákonodarca, na ktorého Ukrajina uvalila sankcie. Prostredníctvom rybárskeho impéria na ruskom Ďalekom východe nazhromaždil majetok, ktorý Forbes Russia v roku 2021 odhadol na približne 600 miliónov dolárov. Verchovskij je podľa SBU súčasťou užšieho okruhu Kremľa.

Znárodnenú loď dokončili v lodenici v Mykolajive pred začiatkom rozsiahlej ruskej invázie a následne ju Ukrajinská bezpečnostná služba SBU skonfiškovala. Teraz bude prevedená do vlastníctva ukrajinského štátu.

Začiatkom mája znárodnili aj luxusnú jachtu patriacu ukrajinskému proruskému oligarchovi Viktorovi Medvedčukovi. Plavidlo Royal Romance dlhé 92 metrov, ktoré má odhadovanú hodnotu 200 miliónov eur, zadržali chorvátske úrady v marci 2022 v rámci sankcií EÚ voči Medvedčukovi. Zisk z predaja jachty poputuje do ukrajinskej štátnej pokladnice. (SITA)

V strednom Rusku došlo k potýčke medzi bývalými žoldniermi zo skupiny Wagner, po streľbe niekoľkých z nich zadržali. (meduza)

Ruská armáda zvyšuje útoky na Časiv Jar v Doneckej oblasti a namiesto pechoty už využíva mechanizované útoky.

„Pribúda mechanizovaných útokov, ktoré zahŕňajú tanky aj obrnené transportéry. Je to spôsobené tým, že pešie skupiny nedokážu prelomiť obranu. Preto používajú mechanizovanú zložku a hľadajú naše slabé miesto,“ povedal Oleh Kalašnikov z 26. delostreleckej brigády.

Šéf zahraničného výboru nemeckého parlamentu Michael Roth žiada umožniť Ukrajine útočiť západnými zbraňami v Rusku.

Poslanec zo strany kancelára Olafa Scholza v rozhovore pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk o obavách Západu z eskalácie v súvislosti s týmto krokom zdôraznil, že za eskaláciu násilia je zodpovedný len jeden človek a to ruský vládca Vladimir Putin.

„Dôrazne vám odporúčam, aby ste nasledovali generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, ktorý tento návrh predložil,“ adresoval Roth požiadavku na ministrov.

Portál Politico predtým citoval zdroj, podľa ktorého je aj nemecký kancelár Olaf Scholz naklonený tomu, aby Ukrajina mohla použiť západné zbrane proti cieľom v Rusku. (SITA)

Česko nemá s útokmi Ukrajiny na ruskom území, ak by to bolo nutné, povedal šéf českej diplomacie Jan Lipavský.

Dodal, že to platí pre dodávky, ktoré odchádzajú priamo z Česka. Pri muničnej iniciatíve, ktorú Česká republika organizuje, to potvrdiť nevedel.

V Prahe sa začína neformálne rokovanie ministrov zahraničných vecí krajín NATO

Najdôležitejšou témou podľa Lipavského bude hľadanie zhody na ďalších krokoch Aliancie v podpore Ukrajiny.

"Začneme dnes na Pražskom hrade a budeme pokračovať zajtra na neformálnej diskusii v Černínskom paláci," povedal Lipavský. Chce, aby Aliancia prišla so spoločným strategickým prístupom voči Rusku.

Nemecko ukončilo najväčšie vojenské cvičenie vo východnej Európe od konca studenej vojny.

Do spoločného výcvikového podujatia Grand Quadriga 2024 sa zapojila nemecká, litovská a holandská armáda, ako aj s francúzsko-nemecká brigáda. Cvičenie sa konalo v Litve, ktorá má spoločnú hranicu s Bieloruskom a ruskou Kaliningradskou oblasťou.

„Je to prvýkrát od konca studenej vojny, čo Nemecko uskutočnilo takú rozsiahlu operáciu na úrovni divízií na východnom krídle NATO, vrátane Litvy,“ poznamenal litovský generál Valdemaras Rupsys. (SITA)

Ukrajina môže použiť lietadlá F-16 dodané z Dánska na útok na vojenské ciele na ruskom území.

"To neznamená svojvôľu, ale možnosť oslabiť agresora. Štát, ktorý je napadnutý, musí byť schopný zodpovedať sám za seba," povedal Lars Lokke Rasmussen novinárom v Bruseli.

„Ukrajinský záujem útočiť v Rusku sa netýka útokov na obytné štvrte, ako to robí Rusko,“ dodal Rasmussen.

Dánsko založilo „koalíciu stíhačiek“ pre Ukrajinu s Holandskom v júli 2023. Skupina krajín sa zaviazala poskytnúť Kyjevu F-16 a pomôcť pri výcviku ukrajinských pilotov a technického personálu na obsluhu amerických lietadiel štvrtej generácie.

Očakáva sa, že prvá várka dánskych F-16 bude odovzdaná Ukrajine toto leto. (Kyiv Independent)

Západ povzbudzuje Ukrajinu, aby pokračovala v nezmyselnej vojne, vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Peskov obvinil niektoré západné krajiny zo zvyšovania napätia v posledných týždňoch. Reagoval tak na nedávne vyhlásenia niektorých krajín o možnosti, že by Ukrajina používala západné zbrane pri útokoch proti cieľom v Rusku. Spojené štáty zatiaľ s niečím takýmto však verejne nesúhlasili.

"Členské krajiny Severoatlantickej aliancie, konkrétne Spojené štáty a iné európske hlavné mestá, sa v posledných dňoch a týždňoch pustili do nového kola eskalácie," povedal Peskov novinárom.

"Robia to zámerne. Počujeme mnoho bojachtivých vyhlásení... Všemožne povzbudzujú Ukrajinu, aby pokračovala v tejto nezmyselnej vojne," uviedol Peskov.

"To bude mať, samozrejme, neodvratné následky a v konečnom dôsledku to veľmi poškodí záujmy tých krajín, ktoré sa vybrali cestou eskalácie," dodal hovorca. (TASR)

Argentína sa pripojila k medzinárodnej koalícii pomáhajúcej pri návrate ukrajinských detí unesených Ruskom.

Uviedol to ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec. „Som úprimne vďačný Argentíne za jej podporu a za toto dôležité rozhodnutie!“ napísal Lubinec na komunikačnej platforme Telegram.

Podľa ukrajinskej vládnej databázy Deti vojny sa od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine podarilo identifikovať najmenej 19 500 ukrajinských detí unesených Ruskom, z ktorých sa domov vrátilo menej ako 400. (SITA)

Česká podpora Ukrajiny je mimoriadna, povedal americký minister zahraničia Antony Blinken po prílete do Prahy.

Na vojenskom letisku Praha-Kbely, kde sa stretol s českou ministerkou obrany Janou Černochovou, spomenul aj českú iniciatívu pre Ukrajinu, prostredníctvom ktorej sa podarilo zohnať milióny kusov munície. Informuje o tom spravodajský portál TN.cz.

Blinken zdôraznil aj význam Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorá podľa neho pôsobí ako najsilnejšia prevencia vojen. „Údelom NATO je kolektívna sebaobrana. Kolektívna sebaobrana znamená, že sme v tom spoločne. Útok na jedného je útokom na všetkých," povedal minister.

Černochová vyhlásila, že podpora Ukrajiny je zodpovednosť celého sveta. „Ukrajina bojuje statočne, aby agresora porazila. Ukrajina musí túto vojnu vyhrať. Aj naša bezpečnosť je v stávke. Preto Ukrajinu podporujeme tak, ako môžeme," povedala. Ministerka tiež poďakovala Blinkenovi za podporu USA, vďaka ktorej môže Praha pomáhať Ukrajine aj modernizovať armádu.

Blinken pricestoval do Prahy na dvojdňové neformálne zasadnutie ministrov zahraničia NATO. Súčasťou návštevy je napríklad aj stretnutie s prezidentom Petrom Pavlom. (SITA)

Ministerstvo vnútra chce zrušiť dočasné útočisko pre Arťoma Marčevského zo sankčného zoznamu EÚ. (SITA)

Rusko sa snaží zneužiť tému výmeny vojnových zajatcov na destabilizáciu situácie na Ukrajine, tvrdí Inštitút pre štúdium vojny.

Kremľom vymenovaná komisárka pre ľudské práva Tatjana Moskalková obvinila Ukrajinu z „prehnaných požiadaviek“, ktoré viedli k pozastaveniu výmeny väzňov, pripomenuli analytici.

Zástupca ukrajinského koordinačného veliteľstva pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami Petro Jacenko v novembri 2023 poznamenal, že Rusko predtým v lete 2023 z bližšie nešpecifikovaného dôvodu pozastavilo výmenu väzňov.

Posledná výmena zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou sa uskutočnila 8. februára 2024 s pomocou Spojených arabských emirátov.

Experti poznamenali, že Ukrajina otvorila tretí tábor pre ruských vojnových zajatcov z dôvodu pozastavenia výmen a pre rastúci počet ruských dezertérov.

V správe Inštitútu sa tiež uvádza, že Rusko sa dopustilo krutého zaobchádzania k ukrajinským vojnovým zajatcom, vrátane popráv a ich použitia ako ľudských štítov na bojisku.

Rusko na boj využíva aj prápor pozostávajúci prevažne z ukrajinských vojnových zajatcov, čo je ďalšie porušenie Ženevského dohovoru.

Analytici preto dospeli k záveru, že obvinenie Moskalkovej, že Ukrajina bola stranou zodpovednou za zastavenie výmeny zajatcov, môže byť pokusom zvaliť vinu na Ukrajinu a oslabiť tak podporu Západu. (TASR)

Rusko zhromažďuje armádu blízko severnej časti Charkovskej oblasti, kde mu stále chýba sila na uskutočnenie veľkého útoku.

Uviedol to ukrajinský vrchný veliteľ generálplukovník Oleksandr Syrskyi.

Podľa agentúry Reuters Ukrajina tvrdí, že stabilizovala front v severovýchodnej oblasti Charkova, kde ruské sily 10. mája spustili cezhraničný útok, ktorý otvoril nový front v 27-mesačnej vojne a natiahol kyjevskú prevahu.

Syrskyi uviedol, že Rusko naďalej vysiela ďalšie pluky a brigády z iných oblastí a z výcvikových stredísk, aby zhromaždili svoje jednotky na dvoch hlavných líniách útoku na severe Charkovskej oblasti.

To zahŕňa oblasť Strilecha-Lyptsi medzi dvoma malými dedinami a okolie pohraničného mesta Vovčansk, kde došlo k pouličným bojom.

Syrskyi vo vyhlásení pre Telegram uviedol: Tieto sily v súčasnosti nestačia na rozsiahlu ofenzívu a prelomenie našej obrany.

Povedal, že ukrajinské „vytvorenie muničnej rezervy“ tiež znížilo útočné schopnosti ruských síl.

Táto poznámka naznačila, že akútny nedostatok delostreleckej munície v Kyjeve sa zmiernil, keďže Spojené štáty v apríli po mesiacoch meškania konečne schválili veľký balík pomoci. (TASR)

Ruská armáda zneškodnila 13 ukrajinských bezpilotných lietadiel nad Krasnodarským krajom na juhu Ruska a pri Kryme.

Oznámilo to ruské ministerstvo obrany, podľa ktorého vzdušná obrana zostrelila nad Azovským morom aj osem rakiet ATACMS dodaných Spojenými štátmi.

Ruské sily zostrelili vo štvrtok ráno nad Krasnodarským krajom päť ukrajinských dronov. Ďalších osem dronov zneškodnili v noci nad Čiernym morom, blízko pobrežia Krymu, uviedol rezort obrany.

Ruská armáda podľa neho tiež zničila v Čiernom mori dva ukrajinské námorné drony, ktoré smerovali ku Krymu. Ten Rusko anektovalo v roku 2014.

Z Kerčského prielivu na Kryme hlásili výbuchy. Miestne úrady neskôr informovali, že pri odrážaní útoku ukrajinských ozbrojených síl vznikli v dôsledku padajúcich úlomkov rakiet škody na dvoch trajektoch. Úrady však nehlásili nijakých zranených.

Krymské mesto Kerč, ktoré je s Ruskom spojené mostom, je opakovane terčom ukrajinských útokov. (TASR)

Švédsko dodá Ukrajine dve prieskumné lietadlá ASC 890. Pôvodne mala dostať iba jedno.

  (Kyiv Independent)

Americká vláda je znepokojená tým, že Ukrajina zaútočila na radarové stanice na ruskom území. Môže dôjsť k eskalácii.

Informoval o tom denník Wall Street Journal s odvolaním sa na nezverejneného amerického predstaviteľa.

Bezpilotné lietadlo s dlhým doletom zaútočilo 26. mája na radar včasného varovania Voronež M v ruskom meste Orsk v Orenburskej oblasti, pričom údajne prekonalo rekordných 1800 kilometrov.

Ukrajinská vojenská rozviedka tiež zasiahla 23. mája ďalší radar Voronež M v dedine Glubokij, 12 kilometrov od mesta Armavir v Krasnodarskom kraji.

Washington vyjadril Kyjevu svoje obavy z následkov, pretože zariadenia neboli zapojené do vojny na Ukrajine. Slúžia ako systém včasného varovania pred raketovými útokmi.

"Rusko by to mohlo vnímať, tak že cieľom útokov sú jeho strategické odstrašujúce schopnosti a oslabenie jadrového odstrašenia," povedal zdroj pre Wall Street Journal. (Kyiv Independent)

Ukrajina podľa nemeckej vlády zaviedla všetky požiadavky v oblasti reforiem potrebné na začatie prístupových rokovaní do EÚ.

"Ukrajina z nášho pohľadu spĺňa všetky požiadavky, aby mohli byť v júni otvorené prístupové rokovania. Všetky členské štáty preto vyzývame, aby urýchlene odsúhlasili rámec rokovaní," uviedla ministerka pre európske veci Anna Lührmannová.

Európska komisia v najnovšej správe uviedla, že Ukrajina zaostáva v oblasti niektorých reforiem, najmä v spojitosti s bojom proti korupcii a ochrane menšín. Veľvyslanci členských krajín EÚ majú na budúci týždeň rokovať o možnom rámci rokovaní. (TASR)

Ukrajinská armáda zasiahla ďalšie dve ruské vojenské lode. Išlo o útok námornými dronmi Magura V5.

O úspešnej akcii špeciálnych jednotiek informovalo ukrajinské velenie a pridalo aj videozábery. Cieľom mali byť podľa predbežných údajov obojživelné transportné člny KS-701 "Tunec" pri obci Čornomorske v okrese Jevpatorija na Kryme.

Ruská armáda údajne neúspešne použila lietadlá, delostrelectvo aj ručné zbrane.

Od začiatku roku 2024 už špeciálna jednotka „Skupina 13“ zničila: raketovú loď „Ivanovec“, veľkú obojživelnú útočnú loď „Cesar Kunikov“, korvetu „Sergei Kotov“, aj hliadkovú loď „Mongoose“, pripomenul Anton Heraščenko, poradca ukrajinského ministerstva vnútra.

Taliansko nepošle vojakov na Ukrajinu a zbrane, ktoré dodalo Kyjevu, by sa nemali používať na ruskom území.

Vyhlásil to taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani.

„Všetky zbrane, ktoré odchádzajú z Talianska, by sa mali použiť iba na území Ukrajiny,“ povedal Tajani pre verejnoprávnu televíziu RAI.

Počas vlády premiérky Giorgie Meloniovej je Taliansko podporovateľom Ukrajiny, ale vláda nikdy nezverejnila podrobnosti o svojej vojenskej pomoci, píše agentúra Reuters. (The Guardian)

Kremeľ pripúšťa reakciu v prípade rozmiestnenia rakiet USA v Európe a Ázii, tvrdí ruský minister zahraničných vecí.

"Realizácia plánov na rozmiestnenie rakiet stredného a kratšieho doletu Američanmi nezostane bez našej reakcie," uviedol Lavrov v rozhovore pre tlačovú agentúru RIA Novosti. Tiež uviedol, že rozhodnutie v týchto záležitostiach je v kompetencii ruského prezidenta.

Rusko podľa Lavrovových slov považuje plánované dodávky stíhačiek F-16 Ukrajine za znamenie NATO v jadrovej oblasti. "Usilujú sa nám povedať, že Spojené štáty a NATO sa na Ukrajine nezastavia pred ničím," povedal a pripomenul, že stíhačky F-16 sú schopné niesť jadrové zbrane.

Moskva za jeden deň stratila viac ako tisíc vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 506 260. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o desať tankov, 22 obrnených bojových vozidiel pechoty, 35 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 7 710 tankov, 14 913 obrnených bojových vozidiel pechoty, 13 101 delostreleckých systémov a 1 088 raketometov.

Informácie sa nedajú nezávisle overiť. (SITA)

Ukrajina v noci zostrelila sedem ruských rakiet a 32 dronov, oznámil veliteľ ukrajinských vzdušných síl Oleščuk.

Oleščuk na sociálnej sieti Telegram uviedol, že Rusko celkovo odpálilo na Ukrajinu 51 rakiet a dronov. Jeho útoky boli podľa veliteľa zamerané na vojenské zariadenia a kritickú infraštruktúru Ukrajiny. Viac informácií o útokoch neposkytol.

Primátor východoukrajinského mesta Charkov Ihor Terechov v samostatnom vyhlásení uviedol, že pri nočnom útoku bola v meste zasiahnutá kritická infraštruktúra. Okrem toho hlásil aj štyroch zranených.

Iné škody ani obete spôsobené útokmi ukrajinské civilné a vojenské úrady bezprostredne nehlásili.

Praha hostí šéfov diplomacií krajín NATO, budú ladiť postoje pred summitom v USA aj rokovať o Ukrajine. (TASR)

Z mesta Kerč na Ruskom anektovanom Krymskom polostrove hlásili v noci sériu výbuchov. K obetiam na životoch nedošlo.

Ruskom dosadený minister dopravy Nikolaj Lukašenko neskôr objasnil, že pri odrážaní útoku ukrajinských ozbrojených síl boli v dôsledku padajúcich úlomkov rakiet poškodené dva trajekty - jeden na prepravu automobilov, druhý na prepravu železničných vagónov.

V noci bola na istý čas zastavená aj doprava na Krymskom moste. Proruské úrady uzavretie mostu nezdôvodnili.

Ruská armáda v noci podnikla ďalší raketový útok na mesto Charkov. Zranené boli najmenej štyri osoby.

Škody vznikli aj na infraštruktúre, uviedla agentúra Reuters. Primátor mesta Ihor Terechov spresnil, že poškodený bol plynovod a rozbité boli mnohé okná.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov dodal, že na Charkov bolo z ruskej Belgorodskej oblasti vypálených najmenej osem striel. Okrem Charkova dostala zásah aj obec Mala Danylivka severne od tohto mesta.

V noci na štvrtok bol poplach pred leteckými útokmi vyhlásený na celom území Ukrajiny, doplnil Reuters.

Vzdušné sily ukrajinských ozbrojených síl informovali o pohybe niekoľkých skupín samovražedných dronov, ako aj o štarte atentátnikov štyroch strategických bombardérov Tu-95MS z leteckej základne Oleňja v Murmanskej oblasti na severozápade Ruska. (TASR)

Záchranári ukončili pátracie práce v charkovskom hypermarkete, konečná bilancia mŕtvych sa vyšplhala na 19.

Na telegrame to uviedol ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko.

"Polícia identifikovala všetkých 19 tiel tých, ktorí zomreli v dôsledku náletov vykonaných ruskou armádou v sobotu 25. mája," napísal Klymenko a dodal, že práca pátracích tímov "nebola jednoduchá".

Kriminalisti podľa neho prehľadávali sutiny a popol s pomocou špeciálneho vybavenia, ľudské pozostatky potom identifikovalo DNA laboratórium. Vzoriek mali vyše sto, niektoré z nich našli aj kynológovia so služobným psom.

"Zahynulo 12 mužov a sedem žien. Medzi obeťami je 17-ročný chlapec a 12-ročné dievča. Ďalších 54 ľudí bolo zranených, "uviedol Klymenko a podotkol, že išlo o bežný obchod.

"Nepriateľ sa snaží ospravedlniť údery na hypermarket, tlačiareň a ďalšie objekty civilnej infraštruktúry úplnými bludmi," doplnil minister vnútra.

Rusko od začiatku svojej invázie na Ukrajinu z februára 2022 popiera, že by zámerne útočilo na civilné ciele. Proti tomu však hovoria priame dôkazy nielen ukrajinských úradov, ale aj medzinárodných organizácií, západných krajín či médií. (ČTK)