Ukrajina Rusko Online: Erdogan podpísal dokument, ktorým Turecko schválilo vstup Švédska do NATO

Turecko zverejnilo v úradnom vestníku opatrenie, ktorým schvaľuje členstvo Švédska v NATO. Ratifikácia je ukončená. (TASR)

Európski lídri by mali urobiť maximum pre návrat ukrajinských detí unesených Ruskom, vyzýva rezolúcia Rady Európy. 

Od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine bolo podľa ukrajinskej národnej databázy o unesených deťoch identifikovaných viac ako 19 500 ukrajinských detí, ktoré uniesli z území okupovaných Ruskom a poslali do Ruska, Bieloruska alebo iných oblastí Ukrajiny kontrolovaných Ruskom.

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy jednohlasne prijalo rezolúciu na základe správy ukrajinskej zástupkyne v zhromaždení Oleny Chomenkovej.

Dokument vyzýva národné parlamenty európskych krajín, aby uznali únosy detí ako genocídu, a medzinárodné spoločenstvo, aby pomohlo Ukrajine získať deti späť. (SITA)

Turecký prezident Erdogan podpísal dokument, ktorým Turecko schválilo vstup Švédska do NATO.

Bol to posledný krok v procese ratifikácie v Turecku. Na rozšírenie NATO už chýba len súhlas Maďarska.

Švédsko o vstup do aliancie požiadalo v máji 2022 spoločne so susedným Fínskom, to súhlas všetkých členských krajín získalo skôr a členom sa stalo už vlani v apríli. (ČTK)

Európska komisia a Lotyšsko poskytnú 15,5 milióna eur na vybudovanie protileteckých úkrytov pre ukrajinské školy.

Oznámila to Lotyšská agentúra pre centrálne riadenie projektov, ktorá je zodpovedná za realizáciu tohto projektu.

Otvorená ruská vojna proti Ukrajine zničila alebo poškodila každú siedmu školu na Ukrajine a pripravila 1,6 milióna detí o vzdelávanie. Väčšiu časť pomoci, a to 15 miliónov eur, poskytne Európska komisia. Príspevok Lotyšska bude pol milióna eur. Projekt sa sústredí hlavne na ukrajinské regióny v blízkosti frontu alebo hraníc Ruska. (SITA)

Ruský Sledkom vyšetruje pád Il-76 ako akt terorizmu. Tvrdí, že na mieste pádu lietadla sa našli mŕtve osoby.

"Prvotné výsledky vyšetrovacích úkonov vrátane predbežných údajov z obhliadky miesta incidentu umožňujú dospieť k záveru, že lietadlo bolo napadnuté protilietadlovou raketou z územia Ukrajiny," uviedol Sledkom.

Výbor vo vyhlásení zverejnenom na platforme Telegram tiež tvrdí, že na mieste havárie sa našli časti ľudských tiel, letové zapisovače (tzv. čierne skrinky) a úlomky trupu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rakety alebo zajatci? Čo zatiaľ vieme o páde lietadla Il-76 Čítajte 

Prípad má na starosti vyšetrovaco-operatívna skupina, v ktorej sú skúsení vyšetrovatelia, kriminalisti a experti. Letové zapisovače boli odoslané na analýzu, v prípade zaistených úlomkov trupu a ďalších materiálnych dôkazov sa uskutočnia expertízy. Vypočúvajú sa svedkovia incidentu a pokračuje obhliadka miesta činu.

Sledkom uviedol, že sa vykonávajú kroky zamerané na "identifikáciu osôb z radov ozbrojených útvarov Ukrajiny zapojených do spáchania tohto teroristického činu". (TASR)

Hrubý domáci produkt Ukrajiny sa v tomto roku zväčší o 3,6 percenta, predpovedá Centrálna banka Ukrajiny.

„Napriek vojne bude ekonomika rásť,“ povedal šéf banky Andrij Pyšnyj.

Pyšnyj zdôraznil, že realizácia rozsiahlych rekonštrukčných projektov je stimulom pre obnovu ukrajinskej ekonomiky. V rokoch 2025 a 2026 banka predpokladá zrýchlenie ekonomického rastu Ukrajiny na 4 až 6 percent ročne vďaka zníženiu bezpečnostných rizík. (SITA)

Maďarsko prestalo namietať voči vytvoreniu fondu EÚ vo výške piatich miliárd eur určeného na vojenskú pomoc Ukrajine.

Nemenovaný predstaviteľ maďarskej vlády o tom hovoril na stredajšom rokovaní šéfov diplomacie krajín Európskej únie. Podľa zdrojov Bloombergu však uviazla dohoda o väčšom, 50-miliardovom balíku finančnej pomoci Kyjevu.

Podľa Bloombergu toto rozhodnutie Budapešti predstavuje obrat oproti situácii z pondelka, keď šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó v Bruseli zdôraznil, že Maďarsko je proti premene súčasného mechanizmu EÚ, v rámci ktorého sú preplácané členským štátom zbrane, ktoré posielajú na Ukrajinu.

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán na vlaňajšom decembrovom summite EÚ ešte vetoval plán, ktorý by Ukrajine poskytol finančný balík 50 miliárd eur zo spoločného rozpočtu EÚ na 4 roky. Avšak na januárovom stretnutí veľvyslancov členských krajín maďarský veľvyslanec súhlasil s plánom, ktorý zachoval podstatné prvky uvedeného plánu. (TASR)

Švédsko a Veľká Británia sa pridali ku koalícii dronov a elektronického boja, ktorú vytvorili Ukrajina a Lotyšsko.

Počet členov tejto koalície sa tak zvýšil na štyroch. Toto rozhodnutie oznámil švédsky minister obrany Paul Johnson. Svoj zámer vstúpiť do koalície ohlásila aj Veľká Británia.

„Bojovať by mali technológie, nie ľudia. Koalícia dronov bude ďalším krokom k realizácii tejto myšlienky,“ povedala ukrajinská námestníčka ministra obrany pre digitálny rozvoj, digitálnu transformáciu a digitalizáciu Kateryna Černohorenková. (SITA)

Ukrajina plánuje stavať štyri nové reaktory v Chmeľnyckej jadrovej elektrárni ležiacej na západe krajiny.

Oznámil to minister energetiky Herman Haluščenko.

Dva reaktorové bloky - reaktory a súvisiace zariadenia - budú využívať zariadenia ruskej výroby dovezené z Bulharska, ďalšie dva západnú technológiu od americkej firmy Westinghouse.

Reuters pripomenul, že Ukrajina sa snaží pre vojnu s Ruskom získať nove zdroje energie. Výstavba 3. a 4. bloku v Chmeľnyckej jadrovej elektrárni sa začala v druhej polovici 80. rokov, ale bola zastavená.

Haluščenko uviedol, že v Chmeľnyckej jadrovej elektrárni by sa mal postaviť aj 5. a 6. blok s reaktormi AP1000 od firmy Westinghouse. Príslušnú dohodu pre 5. blok podpísali zástupcovia ukrajinskej spoločnosti Enerhoatom a Westinghousu vlani v decembri .

Od získania nezávislosti od Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa na Ukrajine postavili tri nové jadrové reaktory - po jednom v jadrových elektrárňach Záporoží, Chmelnyckyj a Rivne.

Tri jadrové elektrárne na území kontrolovanom Ukrajinou v súčasnosti pokrývajú viac ako 55 percent spotreby elektrickej energie, Kyjev však chce kompenzovať stratu Záporožskej elektrárne, najväčšej v Európe, ktorú od začiatku roku 2022 okupujú ruské sily a jej šesť reaktorov je odstavených. (TASR)

Ruská armáda začala používať jedovaté granáty, ktoré zabíjajú do piatich minút, ak sa dostanú do uzatvoreného priestoru.

Takéto granáty obsahujú chlóracetofenón, dusivú látku zakázanú Ženevskými konvenciami. O použití takýchto zbraní informoval na štvrtkovom brífingu s novinármi hovorca Centra pre výskum ukoristených a pokročilých zbraní a vojenského vybavenia Andrij Rudyka.

Prvé použitie takýchto granátov bolo zaznamenané v decembri. Vzorka, ktorú skúmali ukrajinskí špecialisti, bola vyrobená minulý rok v jednej z ruských tovární, ktoré fungujú od sovietskych čias.

V prípade, že by sa tieto informácie ukázali skutočne pravdivé, Rusko by tým porušilo svoje záväzky z roku 2017 o zákaze chemických zbraní. „Krajiny, ktoré pristúpili k príslušnému dohovoru, sú povinné zbaviť sa chemických zbraní a zlikvidovať svoje výrobné zariadenia,“ zdôraznil Rudyka. (SITA)

Pre nemalú časť slovenskej verejnosti treba vzťahy s Ukrajinou vybudovať nanovo. Píše Zuzana Kepplová. (SME)

Rusko nedovolilo významným ruským predstaviteľom nastúpiť do lietadla, ktoré sa potom zrútilo v Belgorodskej oblasti.

„Na palube tohto lietadla malo byť niekoľko VIP osôb z vojenského a politického zastúpenia štátu agresora. Ich mená sú známe a budú zverejnené, tiež budú poskytnuté materiály v rámci medzinárodného vyšetrovania.

Na poslednú chvíľu im FSB v podstate prikázala, aby na palubu nenastupovali a aby použili iný dopravný prostriedok," povedal predstaviteľ ukrajinského obranného spravodajstva Andrij Jusov.

Ruské lietadlo Il-76 sa zrútilo v okrese Koroča v ruskej Belgorodskej oblasti. Neskôr viaceré ruské médiá citovali predsedu obranného výboru ruskej Štátnej dumy Andreja Kartapolova, ktorý tvrdil, že v lietadle boli desiatky ukrajinských vojnových zajatcov, ktorých prevážali na výmenu. Rusko hovorí, že za nehodu lietadla je zodpovedná Ukrajina. (SITA, Ukrajinská pravda)

Zmluva o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu vyprší na konci tohto roka a Kyjev sa ju nechystá predlžovať.

Uviedol to tlačový odbor ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa, ktorý sa včera v Užhorode stretol so slovenským náprotivkom Robertom Ficom.

Predseda slovenskej vlády po tomto stretnutí vo videu na Facebooku uviedol, že „vznikla dohoda, že pravdepodobne tranzit ruského plynu cez Ukrajinu bude pokračovať“, čo je podľa neho „vynikajúca správa“.

„To znamená, že budeme môcť aj my na Slovensku pokračovať v tranzite tohto plynu, z čoho potom budú profitovať nielen naše podniky, ale aj Rakúsko a Taliansko. Verím, že v krátkom čase dotiahneme do konca všetky tieto záležitosti,“ poznamenal Fico.

Ukrajina má však na túto otázku iný názor a vo štvrtok sa vyjadrila, že spomenutú dohodu o tranzite nehodlá predlžovať ani o nej rokovať. „Postoj ukrajinskej strany je jasný. Zmluva o tranzite vyprší na konci roka, s Rusmi sa nechystáme rozprávať a zmluvu predlžovať,“ skonštatoval ukrajinský premiér. (SITA)

Okupačné ruské úrady na Kryme zaviedli hraničné kontroly medzi polostrovom a Chersonskou oblasťou.

Podľa portálu Krym.Realii, ktorý je projektom rozhlasovej stanice Slobodná Európa, o tom rozhodol Ruskom dosadený gubernátor okupovaného ukrajinského polostrova Krym Sergej Aksionov.

Podľa jeho dekrétu je režim kontrolných stanovíšť na severe Krymu „ekvivalentný režimu kontrolných stanovíšť na ruskej štátnej hranici“. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ukrajinská tajná služba informovala, že do lietadla mali pôvodne nastúpiť "ruskí predstavitelia". FSB ich vraj stiahla. (SME)

Nepál žiada Rusko o repatriáciu občanov naverbovaných na Ukrajinu, uviedlo nepálske ministerstvo zahraničných vecí.

"Požiadali sme Rusko, aby okamžite prestalo verbovať nepálskych občanov do svojej armády. Zároveň žiadame, aby ihneď repatriovalo tých, ktorí už v nej slúžia, aby dopravilo naspäť do vlasti telá tých, ktorí v bojoch zahynuli a ošetrilo a repatriovalo tých, ktorí sa v bojoch zranili," uviedol v rozhovore pre AP to šéf nepálskej diplomacie Nárájan Prakaš Saud.

Dodal, že Rusko do svojej armády naverbovalo vyše 200 Nepálčanov a najmenej 14 z nich pri bojoch na Ukrajine zahynulo. Nepál zároveň od Moskvy žiada, aby rodiny zosnulých finančne odškodnila.

Rusko uviedlo, že má telá 12 z 14 zabitých Nepálčanov.

Nepálsky minister ďalej uviedol, že nepálska vláda má informácie o zajatí piatich Nepálčanov ukrajinskou armádou. Žiada preto Rusko, aby "vyvinulo iniciatívu na ich oslobodenie".

Moskva sa k verbovaniu cudzincov do vojenskej služby na Ukrajine nevyjadrila. Médiá však informovali, že okrem Nepálčanov tam údajne naverbovali aj niekoľko obyvateľov Kuby. Ruské zákony umožňujú cudzincom vstúpiť do armády pod podmienkou, že podpíšu zmluvu s ruským ministerstvom obrany.

Predpokladá sa, že viacero Nepálčanov bojuje aj na ukrajinskej strane, a to ako žoldnieri. Kyjev to však dosiaľ nepotvrdil a nepálsky minister tiež uviedol, že o tom nič viac nevie.

Nepálska vláda začiatkom januára zakázala svojim občanom cestovať za prácou do Ruska či na Ukrajinu. Ako dôvod uviedla práve fakt, že Rusko mnohých Nepálčanov naverbovalo do armády a poslalo ich bojovať na Ukrajinu. (TASR)

Ruské útoky za uplynulý deň zabili najmenej troch civilistov a ďalších najmenej 31 ľudí.

Ruský raketový útok na dedinu Hirnyk v Doneckej oblasti pripravil o život dvoch ľudí a deväť zranil, uviedol gubernátor oblasti Vadym Filaškin. Ďalších dvoch civilistov zranili ruské útoky proti mestu Avdiivka.

V Chersonskej oblasti podľa jej gubernátora Oleksandra Prokudina ruské útoky zabili jedného civilistu a desiatich zranili. Údery zasiahli aj nemocnicu v meste Cherson a zranili troch zdravotníkov.

Ďalších civilistov ruská armáda zranila v Odeskej oblasti, proti ktorej v noci na štvrtok podnikla dve vlny útokov dronmi. Gubernátor oblasti Oleh Kiper konštatoval, že zranení boli šiesti ľudia. Ruskí vojaci zaútočili napríklad aj na dedinu Velyka Rohan v Charkovskej oblasti a zranenia spôsobili štyrom civilistom. (SITA, Kyiv Independent)

Predseda švédskej vlády Ulf Kristersson sa chce stretnúť sa s maďarským premiérom Viktorom Orbánom.

Viktor Orbán ho pozval do Budapešti, aby hovorili o vstupe Švédska do Severoatlantickej aliancie. Kristersson naznačil, že hovoriť o tom môžu aj na budúci týždeň v Bruseli. S odvolaním sa na server hvg.hu, o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

"Teším sa na diskusiu o vzťahu medzi oboma krajinami v Budapešti v čase vyhovujúcom nám obom, ako aj na posilnenie dôvery medzi oboma krajinami," píše sa v liste švédskeho premiéra.

Švédsko čaká na maďarskú ratifikáciu vstupu do NATO a jeho premiér zároveň naznačil, že rokovať môžu aj v Bruseli na summite EÚ 1. februára.

"Súhlasím s vami, že by bol užitočný intenzívnejší politický dialóg medzi našimi krajinami," dodal švédsky premiér. Podľa neho majú Maďarsko aj Švédsko spoločný záujem vo viacerých otázkach.

Ako príklad uviedol spoluprácu týkajúcu sa švédskych bojových lietadiel Gripen, Európsku úniu a blížiace sa maďarské predsedníctvo EÚ, či NATO. V súvislosti s Alianciou sa už obe krajiny označujú vzájomne za spojencov.

"Všetko ide svojou cestou," reagoval pre hvg.hu Orbánov hovorca Bertalan Havasi na otázku, kde a kedy sa očakáva bilaterálne stretnutie a či možno očakávať stretnutie premiérov ešte v januári. Kristerssonov list označil za pozitívnu reakciu.

Orbán v utorok pozval svojho švédskeho kolegu na rokovanie. Odpoveď od ministra zahraničných vecí Tobiasa Billströma dostal o pár hodín neskôr. "V súčasnosti nevidím dôvod na rokovanie," povedal šéf švédskej diplomacie a dúfa, že Maďarsko švédske členstvo v NATO čo najskôr ratifikuje.

Maďarsko je jediným členským štátom NATO, ktorého parlament doteraz prijatie Švédska neschválil. Turecko ratifikovalo vstup v utorok a na maďarský parlament medzičasom naliehal aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Predseda maďarského Národného zhromaždenia László Kövér vo štvrtok vyhlásil, že nepodporuje vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie. Podľa jeho slov v rozhovore pre server index.hu vôbec nie je trápne, že Maďarsko zostáva jedinou členskou krajinou NATO, ktoré neratifikovalo rozšírenia NATO.

"Ani na chvíľu z toho nemám zlý pocit. Na druhej strane, niekto musí byť aj posledný," podotkol predseda parlamentu. (TASR)

Ukrajina chce tento rok začať s výstavbou štyroch nových jadrových reaktorov.

Krajina chce nahradiť energetické kapacity, o ktoré prišla v dôsledku ruskej invázie, uviedol ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko.

Dva z reaktorových blokov sú založené na ruskej technológii, ktorú majú doviezť z Bulharska. Ďalšie dva budú využívať západnú technológiu od amerického výrobcu jadrových elektrární Westinghouse. Všetky štyri reaktory majú postaviť v jadrovej elektrárni Chmeľnyckyj na západe Ukrajiny.

Tri jadrové elektrárne v oblastiach kontrolovaných Ukrajinou v súčasnosti pokrývajú viac ako 55 % potreby elektrickej energie v krajine. Ukrajina však chce výrobu energie z jadra rozšíriť, aby nahradila stratu elektrárne v Záporoží. Najväčšia jadrová elektráreň v Európe je v súčasnosti v rukách ruskej armády. (TASR)

Nemecký kancelár Scholz potvrdil, že bezpečnostné záruky pre Ukrajinu budú čoskoro hotové.

„Predpokladám, že to čoskoro sfinalizujeme. Mám pocit, že sme blízko záverečnej fáze rokovaní,“ povedal Scholz.

Krajiny zo skupiny najvyspelejších ekonomík G7 a niekoľko ďalších partnerov sa zaviazali poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky prostredníctvom bilaterálnych zmlúv. Veľká Británia bola prvá, kto dokončil takúto dohodu. Udialo sa tak 12. januára počas návštevy britského premiéra Rishi Sunaka v Kyjeve.

Posledné kolo konzultácií o bezpečnostných zárukách medzi Ukrajinou a Nemeckom sa uskutočnilo v decembri minulého roka. Strany prediskutovali kľúčové body budúcej bilaterálnej dohody a jej právny rámec. Scholz tvrdí, že čoskoro obnoví rokovania s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským o tejto otázke.

Nemecký kancelár dodal, že Nemecko bude podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné, a pripomenul prísľub Berlína poskytnúť Ukrajine v roku 2024 vojenské dodávky vo výške viac ako sedem miliárd eur. Scholz tiež vyzval ostatné členské štáty EÚ, aby zvýšili podporu Kyjivu, keďže čelí ruskej agresii. (SITA)

Lotyšský prezident Rinkevičs je za jednostranný zákaz dovozu ruského obilia.

„Podporujem zákaz dovozu ruského obilia. Z politických aj ekonomických dôvodov," povedal prezident. Dodal, že dovoz obilia z Ruska podporuje „ruskú vojenskú mašinériu“ a negatívne ovplyvňuje lotyšské poľnohospodárstvo.

Rinkevičs navyše poznamenal, že obilie označené ako ruské môže byť ukradnuté z okupovaných ukrajinských území. (SITA, Ukrajinská pravda)

Moskovský súd vymeral vojnovému zločincovi a kritikovi Kremľa Girkinovi štyri roky väzenia. (ČTK)

Lotyšský daňový úrad zistil asi päťtisíc porušení sankcií proti Rusku a Bielorusku.

Trestné konanie sa začalo v 258 prípadoch, uviedol vo štvrtok v lotyšskej televízii vedúci colného oddelenia Raimonds Zukuls. V roku 2023 sa viedlo 144 konaní, zatiaľ čo v roku 2022 ich bolo 114. Porušenia boli zistené pri inšpekcii dodávok tovaru, ktoré od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 podliehajú v krajine kontrole. Lotyšsko hraničí na východe s Ruskom a Bieloruskom.

Podľa Zukulsa úrady zamedzili najmä vývoz elektrických spotrebičov a zariadení, rôznych automobilových súčiastok a luxusného tovaru do Ruska alebo Bieloruska. V opačnom smere colné orgány zabavili najmä výrobky z dreva, palivá, krmivo pre zvieratá a kovové výrobky, ktoré sa mali dovážať do Lotyšska.

Od začiatku ruskej agresie proti Ukrajine zaviedla EÚ voči Rusku 12 balíkov sankcií, ktoré zahŕňajú početné obchodné obmedzenia a iné opatrenia. Trestné opatrenia boli uvalené aj na blízkeho spojenca Ruska Bielorusko. (TASR)

Ukrajina v noci zaútočila na ruskú ropnú rafinériu, vypukol tam rozsiahly požiar.

"Ropná rafinéria v ruskom Tuapse sa stala ďalším terčom ukrajinskej tajnej služby SBU... Po dvoch silných výbuchoch včera v noci tam vypukol rozsiahly požiar. Poškodená je primárna jednotka na spracovanie ropy, najmä vákuové a atmosférické kolóny," ukrajinský bezpečnostný zdroj.

Rafinéria v Tuapse leží približne 240 kilometrov juhovýchodne od Krymského polostrova, ktorý v roku 2014 Rusko anektovalo. Ukrajinský zdroj uviedol, že išlo o dôležité zariadenie nepriateľa.

"Plamene zasiahli vákuovú jednotku. Podľa predbežných informácií tam nikto nezahynul," informoval šéf samosprávy Tuapského obvodu v Krasnodarskom kraji Sergej Bojko na platforme Telegram.

Podľa jeho slov proti plameňom bojovalo sto hasičov a požiar sa podarilo uhasiť o 5:00 miestneho času.

Na sociálnych sieťach sa šírili videá, na ktorých vidieť plamene a dym nad rafinériou ruskej energetickej spoločnosti Rosneft.

Kyjev za posledné dva mesiace zintenzívnil útoky na ruské ropné a plynové zariadenia a označil to za spravodlivú odpoveď na ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. (TASR)

Ruským väzňom už úrady nesľubujú za účasť v bojoch na Ukrajine milosť, ako predtým, ale len podmienečné prepustenie.

Po novom ich tiež do bojov vysielajú až do konca takzvanej špeciálnej vojenskej operácie, čo je ruské oficiálne označenie pre vojnu na Ukrajine, odhalila britská stanica BBC.

Skutočnosť, že väzni mali predtým oproti ostatným ruským vojakom privilégium v tom, že sa vracali z bojov domov po pol roku, poburovala mnohé rodiny povolaných do zbrane počas mobilizácie. Milosť dostávali po pol roku na fronte aj väzni odsúdení za násilné činy vrátane vrážd.

S väzňami naverbovanými v trestaneckých zariadeniach teraz ministerstvo obrany podpisuje zmluvu, v ktorej ich upozorňuje, že na fronte budú musieť zostať do konca "špeciálnej vojenskej operácie", zistila BBC. Manželka jedného z väzňov bojujúceho na Ukrajine stanicu opísala, že jej muž má v zmluve uvedenú ako dĺžku kontraktu jeden rok namiesto šiestich mesiacov, ako tomu bolo predtým. Ale aj po uplynutí doby uvedenej v zmluve podľa nej bude musieť manžel na fronte zostať, pretože zmluva sa automaticky predĺži.

Z diskusných fór príbuzných naverbovaných ruských trestancov tiež podľa BBC vyplýva, že väzňov už armáda neposiela do trestaneckých oddielov Štorm-Z. O príslušníkoch týchto oddielov sa nezriedka hovorilo ako o "potrave pre kanóny", pretože boli posielaní do miest najintenzívnejších bojov. Väzni teraz často končia v oddieloch novo nazývaných Štorm-V. Jeden zajatý príslušník tohto oddielu ale na videozázname, kde je podľa BBC vypočúvaný, oznámil, že bojovníci oddielov Štorm-V sú naďalej vysielaní do "nezmyselných bojov".

V súvisiacich internetových fórach diskutujúci píšu, že väzni majú stále nízku šancu vrátiť sa z bojov domov živí. "Znamená to, že teraz je viac šancí prežiť, chlapci? "pýtal sa napríklad v jednom z týchto fór muž, ktorý sa predstavil ako väzeň menom Leonid.

"Hrozne sa pletieš. Šanca na prežitie je asi tak 25 percent. Už päť mesiacov som v útočnom oddiele a po každej bojovnej úlohe to je, akoby som sa znova narodil. Z našej roty nás ostalo nažive len 38, "odpovedal mu iný diskutujúci, ktorý uviedol, že sa zúčastňuje bojov na Ukrajine. Rota pozostáva zvyčajne zo sto vojakov. (ČTK)

Haváriu ruského lietadla vyšetruje aj ukrajinská tajná služba pre podozrenie z porušenia zákonov a pravidiel vedenia vojny.

Podľa Moskvy v ňom zahynulo 65 ukrajinských vojnových zajatcov. 

Agentúra AP pripomenula, že podľa tvrdení Ruska vojenské lietadlo zostrelili dve rakety vypálené ukrajinskou armádou. Na palube bolo údajne 65 ukrajinských vojnových zajatcov, ktorých v stredu mali vymeniť za ruských. AP doplnila, že ruská strana nateraz neposkytla žiadne dôkazy pre svoje tvrdenia.

Ukrajinské úrady potvrdili, že výmena zajatcov sa mala uskutočniť v stredu, ale bola odvolaná. Nemajú ani žiadne informácie o tom, kto bol v lietadle.

Kyjev nateraz priamo nereagoval na tvrdenia Moskvy, že lietadlo zničila ukrajinská raketa. Pripomenul, že ukrajinská armáda považuje ruské lietadlá za legitímne ciele útokov, pričom Moskva v súvislosti s výmenou zajatcov nepožiadala o bezpečný prelet a neupozornila ani na potrebu "zaistiť bezpečnosť vzdušného priestoru" nad Belgorodom. Preto Kyjev opätovne varoval pred šírením neoverených správ.

Medzičasom ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na záchranné služby informovala o náleze záznamníkov letových údajov havarovaného lietadla.

Podľa ruských médií na jeho palube bolo 65 ukrajinských vojnových zajatcov a deväť Rusov - šiesti členovia posádky a traja vojaci ako sprievod ukrajinských zajatcov. (TASR)

Našli sa čierne skrinky havarovaného ruského lietadla, Kremeľ odmieta návrh ukrajinského prezidenta Zelenského.

Pri havárii zomrelo všetkých 74 osôb na palube. 

Vyšetrovateľom bolo odovzdané zariadenie na zaznamenávanie letových parametrov a hlasový záznamník, ktoré sa nachádzali v chvostovej časti lietadla.

Lietadlo Il-76 sa zrútilo včera okolo 11:00 miestneho času. Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že lietadlo so šiestimi členmi posádky viezlo 65 ukrajinských vojnových zajatcov, ktorých sprevádzali traja ruskí vojaci. Podľa Moskvy bolo zostrelené protilietadlovým raketovým systémom z Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny, kde radarové zariadenia ruského letectva zaznamenalo odpálenie dvoch "ukrajinských striel".

Moskva medzičasom deklarovala, že "Kyjev vedel", že Ruská federácia v stredu použije vojenské transportné lietadlo na prepravu vojenského personálu ukrajinských ozbrojených síl na výmenu. Malo k nej dôjsť v stredu popoludní v lokalite Kolotilovka na rusko-ukrajinskej hranici.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v noci na štvrtok vo svojom videopríhovore žiadal medzinárodné vyšetrovanie havárie lietadla Il-76. Nepotvrdil a ani nepoprel tvrdenia Ruska, že lietadlo zostrelila ukrajinská strana.

Zelenského návrh Kremeľ vo štvrtok odmietol. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však súčasne dodal, že ak má Zelenskyj na mysli vyšetrovanie "zločinného konania kyjevského režimu", Moskva takéto vyšetrovanie považuje "jednoznačne za nutné".

Na otázku, či išlo o úmyselný čin, hovorca Kremľa podľa agentúry Interfax odpovedal: "Mali by ste mať telefónne číslo na administratívu prezidenta Zelenského. Zavolajte a položte túto otázku".

Peskov zopakoval, že vojenské transportné lietadlo s desiatkami ukrajinských väzňov smerujúcich na výmenu zajatcov zostrelila Ukrajina a označil to za "obludný čin". Dodal, že momentálne nie je možné odhadnúť, ako to ovplyvní pokračovanie programu výmeny väzňov. (TASR)

Rusko stratilo ďalších takmer tisíc vojakov, tvrdí ukrajinský generálny štáb.

Straty v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšili na 379 610 ľudí. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 30 tankov, 42 obrnených bojových vozidiel pechoty, 59 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjiva celkovo stratilo už 6 257 tankov, 11 621 obrnených bojových vozidiel pechoty, 9 067 delostreleckých systémov a 972 raketometov. (SITA)

Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo zneškodniť 11 zo 14 dronov, ktorými Rusko v noci útočilo na Ukrajinu.

Moskva odpálila aj štyri rakety. Vo štvrtok to oznámili ukrajinské vzdušné sily.

Ruská armáda útočila prevažne na juhu Ukrajiny, dodali ukrajinské vzdušné sily v príspevku na platforme Telegram.

"Napriek účinnej práci protivzdušnej obrany pri odrážaní nepriateľských útokov bol, žiaľ, zasiahnutý priemyselný objekt v Odese a poškodené boli obytné budovy i civilná infraštruktúra," napísal gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper na sociálnej sieti.

Ukrajinské ministerstvo vnútra uviedlo, že útoky si v Odese vyžiadali šesť zranených osôb, informovala agentúra AFP. Moskva sa k útoku zatiaľ nevyjadrila. (TASR)

Cynická obluda: Robert Fico klame a my to nezastavíme. Akurát môžeme obdivovať konzistentnosť s akou to už tak dlho robí.

Dánsko poskytne Ukrajine pomoc v hodnote 91 miliónov dánskych korún na rozvoj kybernetickej odolnosti.

Pomoc sa týka systémov ukrajinských ozbrojených síl a ministerstva obrany. Oznámil to dánsky rezort obrany. „Dánsko poskytuje 91 miliónov dánskych korún na prioritné projekty kybernetickej bezpečnosti v rámci IT koalície, čo by malo prispieť k celkovému posilneniu kybernetickej obrany v rámci ozbrojených síl Ukrajiny," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen poznamenal, že jeho krajina už v minulosti pomáhala pri zlepšení ochrany kritickej ukrajinskej infraštruktúry v oblasti informačných technológií. „Je logické, že podporujeme Ukrajinu v oblasti, kde sme už aktívne pôsobili," dodal. (SITA)

Aktéri ruského informačného priestoru používajú pád lietadla Il-76 na zasiatie nespokojnosti na Ukrajine.

Ako uvádzajú analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny, pád využívajú Rusi aj na spochybnenie ďalšej západnej pomoci Kyjevu.

Rusko tvrdí, že pri havárii zahynulo všetkých 65 ukrajinských vojnových zajatcov na palube, Kyjev prítomnosť zajatcov v lietadle zatiaľ nepotvrdil. Vojnoví zajatci sú na Ukrajine citlivou témou, poznamenal inštitút vo svojej najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Vplyv USA, pomoc, korupcia či spoločné projekty. Fico a Šmyhaľ niekde zhodu našli, inde nie Čítajte 

Šéf branného výboru dolnej komory ruského parlamentu Kartapolov vyhlásil, že Ukrajina o prítomnosti vojnových zajatcov na palube vedela a zostrelila lietadlo zámerne, aby z toho mohla neskôr obviniť Rusko. Uviedol tiež, že výmeny vojnových zajatcov medzi Ukrajinou a Ruskom sa odteraz pozastavia na dobu neurčitú. Podpredseda ruskej bezpečnostnej rady a ruský exprezident Medvedev konštatoval, že k pádu lietadla prispel ukrajinský "vnútorný politický boj", a šéf ruskej diplomacie Lavrov obvinil Ukrajinu z terorizmu a vyzval na prediskutovanie incidentu na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN.

"Zmyslom takýchto ruských obvinení je čiastočne zasiať na Ukrajine nespokojnosť a zvýšiť nedôveru v ukrajinskú vládu," uviedol inštitút. Americkí analytici tiež podotkli, že najnovšie ruské obvinenia sú v súlade s inými ruskými informačnými kampaňami, ktorých cieľom je oslabiť Ukrajinu.

Rusko okrem toho prišlo s nepodloženým tvrdením, že Ukrajina lietadlo zasiahla raketovým systémom dodaným USA alebo Nemeckom, čo má zrejme západných ukrajinských partnerov odradiť od poskytovania ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine.

Už aj v zahraničí si všimli, že Fico a Lavrov znejú v súzvuku. Píše hudobný skladateľ Dominik Kopcsay. (SME)

V sklade ropy v ruskom Tuapse v noci vypukol požiar. Požiar si zatiaľ nevyžiadal mŕtvych ani zranených.

Informoval o tom portál Kyiv Independent. Prokremeľský portál Mash tvrdí, že miestni obyvatelia videli v oblasti pred útokom niekoľko dronov.

Rusko v januári hlásilo niekoľko úderov na sklady ropy vrátane v Brianskej, Oriolskej a Leningradskej oblasti. Hlásenia o útokoch dronmi v regiónoch blízko hraníc s Ukrajinou sú čoraz častejšie. Ukrajinské úrady zriedka komentujú útoky na ruskom území.

Najmenej dvaja ľudia zahynuli počas ruských raketových útokov v meste Hirnyk v Doneckej oblasti.

Ďalších deväť ľudí útoky zranili.

Polícia na sociálnej sieti Facebook uviedla, že medzi zranenými sú aj dve neplnoleté osoby. Zničené boli tri domy a desiatky ďalších boli poškodené. Pod troskami domov ostal zasypaný neznámy počet ľudí.

Varovanie pred leteckými útokmi platilo aj v meste Charkov v Charkovskej oblasti, kde bolo počuť výbuchy. Podrobnosti však bezprostredne neboli známe.

Delostrelecké ostreľovanie hlásili v stredu večer aj v Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny. Ruské bojové droby tam zasiahli obytnú oblasť a najmenej dvoch ľudí zranili. (TASR)

Fico rozhneval Ukrajinu hneď niekoľkými výrokmi. Okrem iného tvrdí, že v Kyjeve sa žije normálne a nie je tam vojna.

Zuzana Kovačič Hanzelová sa preto v podcaste Dobré ráno spojila priamo do Kyjeva s novinárkou portálu Aktuality Stanislavou Harkotovou.

Starosta Charkova vyhlasuje deň smútku, po ruských raketových útokoch navrhuje premenovanie Puškinskej ulice.

Starosta Charkova Terechov uviedol, že 25. január bude dňom smútku za obete ruských raketových útokov.

Ruské sily spustili 23. januára hromadný raketový útok na Charkov, Kyjev a Pavlohrad. Pri útoku zahynulo 10 obyvateľov Charkova vrátane jedného dieťaťa. Najmenej 60 obyvateľov utrpelo zranenia.

Terechov označil útoky z 23. januára za "jednu z najväčších tragédií v Charkove, pokiaľ ide o straty na životoch počas celého obdobia totálnej vojny". Vyjadril sústrasť rodinám obetí a uviedol, že mesto bude vo štvrtok 25. januára dodržiavať deň smútku. Navrhol tiež premenovať mestskú ulicu Puškinska, pomenovanú podľa ruského spisovateľa Alexandra Puškina.

"Až do včerajška som sa so zmenou názvu Puškinskej ulice neponáhľal. Rovnako ako mnohí Charkovčania som vždy cítil, že Puškin nie je o modernom Rusku, nie o realite, ktorú sa Putinov režim snaží vnútiť pomocou tzv. veľkosť historických postáv vo svoj vlastný prospech,“ povedal Terekhov. "Ale potom, čo nepriateľ zasadil strašné údery na naše mesto, vzal životy nevinných a zmenil domy na ruiny, vidíme skutočnú cenu takýchto rozhodnutí."

Terechov navrhol pomenovať ulicu po ukrajinskom filozofovi a skladateľovi Hryhorijovi Skovorodovi z 18. storočia. (Kyiv Independent)

Ukrajinskej obrane sa v noci podarilo zničiť väčšinu ruských dronov, ktoré útočili na Odeskú a Mykolajivskú oblasť.

Guvernér Odeskej oblasti Oleh Kiper oznámil, že pri útokoch na Odesu bol poškodený priemyselný objekt aj civilná infraštruktúra a obytné domy.

Jeden človek podľa neho utrpel popáleniny, ďalší bol hospitalizovaný s mnohými reznými ranami. (ČTK)

Karikatúra dňa od Sliackeho: Po návrate.

Bezpečnostná rada OSN mimoriadne zasadne v spojitosti s haváriou ruského vojenského transportného lietadla Il-76.

O zasadnutie požiadalo Rusko, ktoré zo zostrelenia stroja viní Ukrajinu. TASR správu prevzala z agentúr AFP a Reuters.

Francúzsko, ktoré počas januára 15-člennej rade predsedá, vo vyhlásení uviedlo, že zasadnutie na žiadosť Ruska sa uskutoční vo štvrtok o 17.00 h miestneho času (23.00 h SEČ).

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu večer tiež vyzval medzinárodné vyšetrovanie havárie. "Je potrebné jasne stanoviť všetky fakty," citovali Zelenského ukrajinské médiá. (TASR, ČTK)

Potenciálny kandidát na post ruského prezidenta Boris Nadeždin dúfa, že voľby budú "začiatkom konca" Putinovej vlády.

Nadeždin (60) vo svojej kampani vyzýva na ukončenie ruskej invázie na Ukrajine. V rozhovore uviedol, že ho prekvapilo, keď jeho priaznivci stáli v dlhých radoch, aby poskytli svoj podpis na podporu jeho kandidatúry.

Tento bývalý poslanec Štátnej dumy a dlhoročný miestny zákonodarca v Moskovskej oblasti však podľa AFP pravdepodobne nezabráni Putinovi v predĺžení jeho 24-ročnej vlády, v rámci ktorej pôsobil štyrikrát na poste prezidenta a nakrátko aj vo funkcii predsedu vlády.

"Dúfam však, že 17. marec, aj keď to možno nebude koniec Putinovej éry, bude znamenať aspoň začiatok jej konca," povedal Nadeždin s odkazom na dátum prezidentských volieb, v ktorých bude možné hlasovať tri dni, respektíve od 15. do 17. marca.

Prisľúbil, že v prípade víťazstva v súboji o prezidentské kreslo sa bude usilovať o ukončenie "katastrofickej" ofenzívy na Ukrajine a o "oslobodenie politických väzňov".

"Neverím, že by ktorákoľvek strana (vojny) mohla dosiahnuť skutočne rozhodujúce vojenské víťazstvo. Je to úplne nereálne," uviedol v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu.

Z Ruska by podľa svojich slov chcel spraviť krajinu, "ktorá sa nesnaží rozšíriť svoje územie s pomocou armády."

AFP vysvetľuje, že takáto kampaň je v Rusku takmer nemysliteľná vzhľadom na to, že tamojšie úrady už uväznili desiatky ľudí za podobné kritické vyjadrenia voči takmer dva roky trvajúcej vojne.

Nadeždin nedávno uviedol, že sa mu denne podarí vyzbierať desiatky tisíc podpisov na svoju podporu. Podľa údajov na webovej stránke jeho volebnej kampane ich mal vyzbieraných už vyše 100.000. Ústredná volebná komisia požaduje, aby potenciálni kandidáti do 25. januára doručili 105.000 podpisov z rôznych ruských regiónov.

Zatiaľ nie je jasné, či mu umožnia kandidovať za prezidenta. Vyjadril však presvedčenie, že jeho kritika je tolerovaná, pretože je bývalým členom ruského politického systému. V tejto súvislosti pripomenul, že Vladimira Putina kritizoval posledných desať rokov.

Podľa svojich vyjadrení očakával, že kandidatúru proti Putinovi oznámi niekto prestížnejší než je on sám. K takémuto kroku nedošlo, čo vyústilo v jeho rozhodnutie uchádzať sa o posť šéfa Kremľa.

Podotkol tiež, že momentálne komunikuje so svojimi priaznivcami len prostredníctvom sociálnych médií.

Hoci je presvedčený, že Putin "zničil" verejné inštitúcie v Rusku a znemožnil slobodné voľby, Nadeždin uviedol, že zmena môže nastať len prostredníctvom volieb. "Všetky ostatné spôsoby - revolúcie, nech už majú akúkoľvek farbu, alebo prevraty - sú oveľa horšie," dodal podľa AFP. (TASR)