Ukrajina Rusko Online: Ruská raketa zasiahla civilnú loď vstupujúcu do prístavu v Odeskej oblasti

Ukrajina nie je vhodná na členstvo v Európskej únii, kým tam nebude nastolený mier. Vstupom tejto krajiny by do Únie vstúpila aj vojna, čo si evidentne nikto neželá, vyhlásil šéf maďarskej diplomacie Szijjártó.

Szijjártó pred odletom do Guatemaly na videozázname zverejnenom na Facebooku reagoval na odporučenie predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovej pre lídrov EÚ, aby otvorili prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom.

Maďarský minister pripomenul, že pri hodnotení sa zistilo, že Ukrajina nespĺňa podmienky pre členstvo v EÚ a zistilo sa aj porušovanie princípov ochrany práv národnostných menšín.

"Keďže Ukrajina podľa Európskej komisie nesplnila podmienky pre kandidatúru na členstvo, nepovažujeme žiadne ďalšie kroky v súvislosti s prístupovými rokovaniami s Ukrajinou za aktuálne," podčiarkol Szijjártó. Pripomenul očakávania Budapešti, že Ukrajina vráti Maďarom žijúcim v Zakarpatskej oblasti práva, ktoré mali už v roku 2015. (TASR)

Kolóny kamiónov čakajúcich na poľsko-ukrajinskej hranici na vpustenie na Ukrajinu na hraničných priechodoch Dorohusk-Jahodyn a Hrebenne-Rava Ruska dosiahli dĺžku až 28 kilometrov. Kolóny spôsobila protestná blokáda poľských autodopravcov. (ČTK)

Nemecké jednotky obsluhujúce raketové systémy protivzdušnej obrany Patriot v piatok ukončia svoju misiu na východe Poľska. Ochranu vzdušného priestoru v tejto oblasti by teraz malo prebrať Poľsko.

Nemecká armáda v januári umiestnila neďaleko mesta Zamość v Lublinskom vojvodstve na juhovýchode Poľska niekoľko raketových systémov Patriot, kde mali chrániť vzdušný priestor na východnej hranici NATO.

"Poľsko a Nemecko chrániace bok po boku východné krídlo NATO sú dôležitým symbolom solidarity v rámci aliancie a priateľstva a solidarity medzi oboma našimi národmi," uviedol nemecký minister obrany Boris Pistorius v poďakovaní nemeckým jednotkám.

NATO sa pôvodne rozhodlo umiestniť systémy Patriot k ukrajinským hraniciam na šesť mesiacov. Ich misia bola predĺžená na žiadosť poľského ministra obrany Mariusza Blaszczaka. Systémy Patriot ochraňovali napríklad dodávky vojenského materiálu Ukrajine. (TASR)

Ukrajina uviedla, že pri ruskom raketovom útoku bola zasiahnutá civilná loď vstupujúca do prístavu v Odeskej oblasti. Pri útoku zahynul lodivod a zranenia utrpeli členovia posádky.

"Pokračuje teror voči civilnej lodnej doprave. Nepriateľ zákerne odpálil protiradarovú strelu Ch-31P smerom na jeden z prístavov v Odeskej oblasti z lietadla v Čiernom mori," uviedla ukrajinská armáda.

Raketa zasiahla civilné plavidlo plaviace sa pod vlajkou Libérie, zahynul lodivod a jeden pracovník prístavu utrpel zranenie. "Traja členovia posádky, občania Filipín, utrpeli zranenia. Jeden z nich bol hospitalizovaný," uviedla armáda.

Od júla, keď vypršala platnosť dohody o vývoze ukrajinského obilia cez čiernomorské prístavy, Rusko aj Ukrajina zvýšili vojenské aktivity v Čiernom mori. Rusko tiež varovalo, že každá loď vstupujúca do ukrajinských prístavov môže byť vnímaná ako potencionálny vojenský cieľ.

Ukrajina neskôr oznámila vznik nového "humanitárneho koridoru" pre civilné lode, ktorý sa vyhýba medzinárodným vodám. Rusko však naďalej pokračuje v útokoch na ukrajinskú obilnú infraštruktúru a prístavy. (TASR)

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg po stretnutí s maďarskou prezidentkou očakáva, že Maďarsko bezodkladne ratifikuje vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie.

Prezidentka Katalin Nováková dúfa, že Švédsko sa čoskoro stane členom NATO. O tejto otázke však podľa jej slov rozhoduje maďarský parlament.

"Maďarsko je cenným partnerom, maďarskí vojaci zohrávajú dôležitú úlohu pri stabilizácii regiónu západného Balkánu," vyhlásil ďalej Stoltenberg.

Nováková pripomenula, že pred pol rokom došlo k útoku na maďarských vojakov v Kosove, členovia maďarskej misie na západnom Balkáne zostávajú aj napriek tomu.

Maďarská prezidentka k situácii na Ukrajine povedala, že eskalácia tamojšej vojny by ohrozila bezpečnosť Maďarska. (TASR)

Súd v ukrajinskom meste Odesa odsúdil na 15-ročné väzenie ruskom dosadeného gubernátora Chersonskej oblasti Vladimira Salda. Saldo bol odsúdený za vlastizradu, spolupráce s ruskými okupantami a ospravedlňovania ruskej invázie.

Bude mu tiež zhabaný majetok. Rozsudok nie je právoplatný a odsúdený sa voči nemu môže odvolať. Súd sa konal v jeho neprítomnosti. 

Saldo bol v rokoch 2002-2012 starostom mesta Cherson. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 je dôležitou postavou Kremľa v Chersonskej oblasti. Jej okupovanú časť Moskva vlani v septembri anektovala. Salda v nej vymenovala za šéfa vojenskej správy a neskôr za gubernátora.

Veľká Británia prijala nové sankcie proti Rusku pre jeho vojnu na Ukrajine. Sankcie sú zamerané voči 29 jednotlivcom a subjektom podporujúcim ruské sektory obchodu so zlatom a ropou a strategické odvetvia.

Postihy sú namierené proti ruským firmám a oligarchom ale aj proti firmám so sídlom mimo Ruska.

Ide napríklad o sieť obchodníkov so zlatom so sídlom v Spojených arabských emirátoch, ktorí podľa britskej vlády pomohli Rusku nadobudnúť príjmy za zlato v sume viac ako 300 miliónov dolárov.

Postihnutí sú aj najväčší ruskí producenti zlata. Zlato je kritickým zdrojom „príjmov pre ruskú vojnovú mašinériu“, povedal britský minister zahraničných vecí James Cleverly.

Sankcie Veľkej Británie proti Rusku sa doteraz zamerali na viac ako 1 800 jednotlivcov, firiem a organizácii. Patrí k ním aj 129 oligarchov, ktorých majetok podľa britského ministerstva zahraničných vecí bol vo februári 2022 v celkovej hodnote 178 miliárd dolárov. (SITA)

Zelená z Komisie pre prístupový proces Ukrajiny je symbolická politika.  Povzbudenie, vízia a uistenie, že veľké obete nie sú márne, Kyjev veľmi potrebuje. Kľúčové je však splnenie podmienok, komentuje Peter Schutz. (SME)

Nemecký výrobca zbraní Rheinmetall na základe objednávky od nemeckej vlády dodá Ukrajine približne 100-tisíc kusov munície pre mínomety. Firma, ktorá to oznámila v stredu, uviedla, že dodávky sa začnú onedlho a budú trvať dva roky.

Pred mesiacom zbrojársky koncern Rheinmetall uviedol, že na objednávku nemeckej vlády pre Ukrajinu vyrobí 150-tisíc delostreleckých granátov, ktoré Kyjivu dodá v priebehu rokov 2023 a 2024.

Ukrajinský parlament schválil návrh zákona, ktorý umožní využitie dane z príjmu príslušníkov ozbrojených síl na financovanie nákupov zbraní. Daň predtým smerovala do miestnych fondov a nie do centrálneho rozpočtu.

Vyniesť by mohla približne 96 miliárd hrivien.

Minister financií Serhij Marčenko povedal, že peniaze by smerovali na drony, nové technológie v obrane a posilnenie domáceho obranného priemyslu.

„Musíme vytvoriť podmienky, aby sme otočili priebeh vojenskej kampane," vyjadril sa počas diskusie pred hlasovaním v parlamente.

Európska únia sa pri posudzovaní kandidátskych krajín prvýkrát zaoberala aj Ukrajinou. Zatiaľ ide len o politický signál, začatie prístupových rokovaní musia odobriť členské štáty. (SME)

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa stretol s americkým ministrom dopravy Petom Buttigedgeom. V Kyjeve diskutovali najmä o perspektívach spoločnej výroby obrany medzi Ukrajinou a USA.

Buttigieg, ktorý sa stretol s ukrajinskými predstaviteľmi, aby prediskutoval hospodársku obnovu krajiny a vplyv vojny na jej dodávateľské reťazce, uviedol, že Ukrajina požiadala USA o vymenovanie poradcu pre infraštruktúru.

Buttigieg následne oznámil, že do funkcie ustanovil Roberta Marinera, ktorý v minulosti pracoval pre americké letectvo a námorníctvo. Pôsobil aj ako poradca pre dopravu na americkom veľvyslanectve v Afganistane.

Putin chce užšiu spoluprácu s Čínou v oblasti vojenských satelitov a iných obranných technológií. Povedal to čínskemu vojenskému predstaviteľov Čangovi Jou-siovi s tým, že je dôležité rozvíjať užšie vojenské väzby.

„Mám na mysli vesmír vrátane prostriedkov na vysokej obežnej dráhe a nových perspektívnych typov zbraní, ktoré zaistia strategickú bezpečnosť Ruska aj Čínskej ľudovej republiky,“ povedal bez podrobností Putin, ktorého vyjadrenia odvysielala televízia.

Čang pochválil Moskvu za to, že odoláva tlaku Západu v podobe sankcií a ukazuje mu, že ju nezlomia žiadne ťažkosti. „Čínska strana vám za to vyjadruje rešpekt,“ povedal. (SITA)

Nešťastná náhoda je hlavnou verziou výbuchu granátu, pri ktorom zomrel dôstojník ukrajinskej armády Gennadij Častjakov, oznámil ukrajinský Štátny úrad pre vyšetrovanie, ktorý ale pracuje so štyrmi verziami.

„Hlavná verzia je, že k nehode došlo v dôsledku neopatrnej manipulácie s výbušným zariadením. Existujú však ďalšie tri verzie - úmyselná vražda a dokonaný pokus o vraždu, maskovaný ako neúmyselná vražda alebo nehoda, na objednávku špeciálnych služieb Ruskej federácie s cieľom destabilizovať vojenskú a politickú situáciu na Ukrajine,“ povedala Teťjana Sapjanová, poradkyňa pre komunikáciu Štátneho úradu pre vyšetrovanie SBI.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zalužného asistenta zabil granát, ktorý mu daroval kolega k narodeninám, tvrdí minister vnútra Čítajte 

Ďalšie dve verzie sú podľa nej vraždou z pomsty či žiarlivosti zo strany kolegov v službe alebo pokusom o zabitie iného vojaka z kancelárie vrchného veliteľa ozbrojených síl.

Ministerstvo vnútra informovalo, že Častjakova zabil narodeninový darček od kolegu. Išlo o granát nového západného typu. Častjakov dostal aj ďalších päť granátov.

Polícia ho vypočula. Povedal, že Častjakova na ďalšie granáty upozornil, ale zosnulý pravdepodobne varovanie nebral vážne. Po 39-ročnom majorovi zostala manželka a štyri deti. (Radio Sloboda)

Rozhodnutie vlády nepodporiť vojenskú pomoc Ukrajine je čisto teatrálnym, divadelným gestom, myslí si predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka, ktorý dodal, že k nemu ani nemuselo prísť.

Šéf progresívcov si zároveň myslí, že rozhodnutie vlády poškodilo reputáciu Slovenska v očiach iných ako spoľahlivé partnera.

Zároveň to podľa neho bude mať dopad na schopnosť presadzovať vlastné záujmy v rámci Európskej únie či Severoatlantickej aliancie, či už ide o eurofondy, alebo plán obnovy.

Nová vláda podľa podpredseda parlamentu nemá žiadnu víziu ani plán pre budúcnosť Slovenska. Jasný „program pomsty" vidí PS len na ministerstve vnútra.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Pellegrini odmieta prejavy spochybňujúce členstvo Slovenska v EÚ Čítajte 

„Každému, kto len trochu rozumie geopolitike a medzinárodným vzťahom, musí byť jasné, že vláda tu koná v rozpore s našimi vlastnými strategickými záujmami. Aj vojenská pomoc Ukrajine totiž nie je len o nejakej charite, len o solidarite s napadnutou krajinou. Je to o našej vlastnej bezpečnosti. Logika je úplne jednoduchá. Čím silnejšia je ukrajinská armáda, tým bezpečnejšie je Slovensko," uviedol Šimečka. (SITA)

Ukrajinský parlament predĺžil stanné právo a mobilizáciu do armády o ďalších 90 dní, do 14. februára budúceho roka. Za predĺženie stanného práva hlasovali dve tretiny poslancov 450-člennej Verchovnej rady.

Stanné právo a mobilizáciu vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po začiatku ruskej invázie vo februára 2022 a odvtedy boli opakovane predĺžené. Mobilizácia sa vzťahuje na mužov vo veku 18 až 60 rokov. Nesmú opustiť Ukrajinu, aby mohli byť povolaní do boja proti Rusku. (TASR)

Ruský vojenský súd v Rostove nad Donom odsúdil zajatého ukrajinského vojaka Antona Čerednika na 19 rokov väzenia za to, že vlani v marci zastrelil v Mariupoli civilistu, ktorý nevedel vysloviť ukrajinský výraz.

V čase údajného činu bol Mariupoľ ležiaci na juhu Ukrajiny na pobreží Azovského mora v obkľúčení ruských síl.

Čerednik, príslušník ukrajinskej námornej pechoty, mal podľa stránky Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie 27. Marca 2022 počas hliadky spolu s ďalšími vojakmi zastaviť dvoch mužov a prikázať im, aby sa legitimovali.

Keď si uvedomil, že nie sú účastníkmi ozbrojeného konfliktu, požiadal jedného z nich, aby v ukrajinčine vyslovil slovo „paljanica“, označujúce okrúhly biely chlieb. Keď sa mu to nepodarilo, dvakrát doňho vystrelil z guľometu.

Agentúra AFP poznamenala, že slovo paljanica Rusi vyslovujú inak a ukrajinské ozbrojené sily sa takto snažia odhaľovať ruských záškodníkov, ktorí operujú hlboko za frontovými líniami.

Súd v Rostove nad Donom uznal Čerednika za vinného z vraždy, pokusu o násilné prevzatie moci, použitia zakázaných prostriedkov a metód vedenia vojny a spáchania teroristického činu. Prvé tri roky z trestu strávi vo väzení a zvyšok v ruskej trestaneckej kolónii.

Prokuratúra žiadala pre Čerednika 17 rokov väzenia. Ten sa na výsluchoch priznal, že na muža strieľal, ale preto, lebo sa správal podozrivo a domnieval sa, že sa chce zmocniť zbrane. K vražde sa priznal a svoj čin oľutoval, ale ostatné obvinenia odmietol.

Podľa svojich právnikov sa má v úmysle sa proti rozsudku odvolať. (TASR)

Ruské ministerstvo obrany priznalo poškodenie vojnovej lode po raketovom útoku na lodiarsky závod v Kerči na anektovanom Kryme. Jej názov, rozsah škôd ani typ použitých rakiet pri útoku ale nezverejnilo.

K zásahu lode sa prihlásila ukrajinská armáda a tvrdila, že to bola korveta Askold, ktorá mohla niesť riadené strely.

Korešpondent BBC Iľja Abišev sa venoval rozsahu útoku a zisťoval podrobnosti.

Zábery kamery ukazujú niekoľko výbuchov v blízkosti malej raketovej lode radu 22800 „Karakurt“. Má ísť o jednu z najnovších ruských korviet so schopnosťou odpaľovania riadených striel Kalibr.

V prvej sekunde záznamu je vidieť raketu, ktorá takmer kolmo padá pri lodi, potom sa objaví záblesk a stúpa dym.

O 15 sekúnd neskôr nastane druhý záblesk, objavia sa plamene a padajúce úlomky. Ďalší záblesk je viditeľný opäť po uplynutí 15 sekúnd, no nie je jasné, či ide o nový výbuch alebo o opakovaný záber.

O pravosti záberov, ktoré zachytili prvé dva výbuchy, však niet pochýb.

Satelitné snímky odhalili poškodenie pravoboku v strednej časti lode, kde sa nachádza radarová stanica. Tá je rozbitá, sú na nej viditeľné stopy požiaru.

Je možné, že munícia na lodi mohla vybuchnúť po prvom zásahu.

Ruské médiá písali, že zakotvenie lode súvisí s jej servisnými skúškami a nasadenie na mori za sebou nemá. To sa nezhoduje s predchádzajúcimi správami ruského velenia.

Jedno z nich znelo 15. septembra takto: "Dnes ráno malá raketová loď "Askold" Čiernomorskej flotily zachytila ​​vo vodách Čierneho mora bezpilotný čln ozbrojených síl Ukrajiny. Bezpilotný čln nepriateľa bol zničený paľbou zo štandardnej výzbroje lode."

Z fotografií je ťažké posúdiť povahu poškodenia "Askoldu", ale je zrejmé, že ak sa bude dať opraviť, tak to potrvá dlhší čas. Skutočnosť, že loď zostala na vode, nasvedčuje, že by mala opravy podstúpiť.

Ak aj korveta nestratila schopnosť plavby, armádu čaká výmena dôležitých a drahých riadiacich systémov, dodáva BBC.

Vláda odmietla darovať Ukrajine muníciu, ktorú slovenská armáda nemá ako využiť a čoskoro jej končí životnosť. Vláda tak bráni ochrane životov a oberie o peniaze slovenských občanov, vyhlásil exminister obrany Jaroslav Naď.

Naď priblížil, že Ukrajine mohli byť odovzdané rakety do protivzdušných systémov BUK. "Slovenská armáda ich už nepotrebuje a začiatkom budúceho roka im končí životnosť. EÚ by nám ich preplatila. Máme aj oveľa viac tankovej munície, ako navrhuje NATO. Ide o muníciu do tankov T-72, ktoré sa vyraďujú z výzbroje," upresnil Naď

Člen strany Demokrati si myslí, že Ficova vláda urobila nepochopiteľné rozhodnutie, ktoré poškodzuje Slovensko, pretože sa budú musieť zbytočne vynaložiť zdroje na predĺženie životnosti alebo likvidáciu munície.

Jaroslav Naď dodal, že v odmietnutom zozname bolo aj osem mínometov, o ktorých poskytnutí sa s Ukrajinou nikdy nerokovalo. (SME)

Ruské sily sa pripravujú na tretiu vlnu útokov proti takmer zničenému mestu Avdijivka v Doneckej oblasti, preto evakuovali posledných 16 pracovníkov tamojšej koksovne, povedal šéf vojenskej administratívy Avdijivky Vitalij Barabaš.

Sedemnásť obyvateľov mesta, ktorí zostávajú v jedinom nepoškodenom sklade, však evakuáciu odmietlo. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Ruská armáda podľa Barabaša chce obsadiť koksovňu v Avdijivke, ktorá v minulosti bola najväčšou na Ukrajine. Ciele Ruska nemajú žiadnu logiku, povedal Barabaš, pretože závod je dobre bránený a pre ruské jednotky je to „istá pasca“.

Moskva zintenzívnila pozemné útoky proti Avdijivke a okolitým obciam začiatkom októbra. Ofenzívu podporuje silné bombardovanie a letecké útoky. (SITA)

Ukrajina priznala zodpovednosť za atentát na predstaviteľa okupačnej správy Michaila Filiponenka. Vojenská spravodajská služba uviedla, že vykonala spolu s hnutím odporu operáciu zameranú na politika v okupovanom Luhansku.

Filiponenko zomrel, po explózii nastraženej výbušniny v jeho aute. „Špeciálna operácia na odstránenie Filiponenka bola realizovaná spoločne s predstaviteľmi hnutia odporu. Filiponenko zomrel na mieste," uviedla ukrajinská vojenská spravodajská služba.

Ukrajinská armáda dostala na front viac ako 900 bezpilotných lietadiel, oznámil Mychajlo Fedorov, minister pre digitálnu transformáciu. Poukázal aj na tajné modely, ktoré okupantov prekvapia a že väčšinu z nich vyrobili na Ukrajine. (Sky News)

Osem rokov väzenia žiada prokuratúra pre ruskú výtvarníčku Sašu Skočilenkovú, ktorá v obchodoch s potravinami vymieňala cenovky za lístky s údajmi o počtoch ľudí zabitých vo vojne na Ukrajine a vyzývajúce na zastavenie bojov.

Proces s 33-ročnou Skočilenkovou sa koná na súde v Petrohrade. Podľa Mediazony prokurátor Alexandr Gladyšev nežiadal pre výtvarníčku maximálny možný trest desať rokov. Navrhovaný osemročný trest si má odpykať v kolónii so všeobecným režimom.

Skočilenková je vo vyšetrovacej väzbe od apríla minulého roka na základe obvinenia zo šírení dezinformácií o ruskej armáde. Ruské úrady považujú za dezinformácie všetky správy o vojne na Ukrajine, ktoré sa nezhodujú s oficiálnymi vyhláseniami ministerstva obrany.

Organizácia na ochranu ľudských práv Amnesty International vyhlásila Skočilenkovú za väzňa svedomia. Verejnosti v Rusku je známa ako autorka komiksov o živote s depresiou, bipolárnou poruchou a úzkosťou.

Skočilenkovej diagnostikovali viacero chorôb: cystu na pravom vaječníku, posttraumatický stresový syndróm, celiakiu a vrodenú srdcovú chybu. Napriek tomu jej v ústave na výkon väzby opakovane vystavili osvedčenie, že sa môže zúčastňovať na pojednávaní.

Proces so Skočilenkovou bol odročený do 13. novembra.

Ruské útoky za uplynulý deň zabili najmenej piatich a zranili štyroch ľudí v rôznych oblastiach Ukrajiny. Útoky zničili alebo poškodili aj civilnú infraštruktúru a domy.

Traja civilisti zomreli pri ruských úderoch na dedinu Bahatyr v Doneckej oblasti, uviedol na Facebooku jej úradujúci gubernátor Ihor Moroz. V obci Kupiansk-Vuzlovyj v Charkovskej oblasti podľa jej gubernátora Oleha Synjehubova paľba z raketometu zabila 57-ročného muža.

Ruskí vojaci za uplynulý deň viac ako stokrát zaútočili aj na Chersonskú oblasť. Gubernátor oblasti Oleksandr Prokudin konštatoval, že o život prišiel jeden civilista.

Robert Kaliňák predložil na vládu návrh o dodaní vojenskej pomoci Ukrajine a sám žiadal, aby návrh neprešiel. Zo strany vlády a ministra obrany išlo iba divadlo pre voličov, povedal exminister obrany Jaroslav Naď pre Rádio Express.

Naď očakáva, že Kaliňák bude v podobnom konaní pokračovať, aby zakryl dodávanie zbraní a munície pre Ukrajinu, ktoré sa na Slovensku vyrobia alebo ich cez územie Slovenska presunú spojenci.

Naď pripomenul, že Kaliňák sa už rokoval s veľvyslancami Británie a USA a pre Smer už nie sú na Slovensku slúžiace jednotky z krajín NATO problém, keď je po voľbách. (SME)

Napriek napätiu na Blízkom východe budú krajiny G7 naďalej podporovať Ukrajinu. "Nikdy neodvoláme záväzok podporovať boj Ukrajiny za svoju suverenitu a územnú celistvosť," uviedli ministri vo vyhlásení po rokovaniach v Japonsku.

Japonská ministerka zahraničných vecí Jóko Kamikawová zároveň povedala, že "napriek zvýšenému napätiu na Blízkom východe je dôležité, aby G7 vyslala medzinárodnému spoločenstvu jasné stanovisko, že nikdy neprestane podporovať Ukrajinu".

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková upozornila, že niektoré krajiny pozorne sledujú, ako bude skupina pokračovať v podpore Ukrajiny.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trpká pravda a konflikt so Zelenským. Generálov článok rozhneval prezidenta Čítajte 

Ministri zároveň vyzvali Čínu, aby Rusku vo vojne proti Ukrajine nepomáhala, naliehala na ukončenie vojenskej agresie a aby podporila mier. Privítali účasť Číny na mierových rokovaniach, ktoré vedie Ukrajina.

Na summite G7 v Tokiu sa cez videohovor zúčastnil aj ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. (TASR)

Predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová odporučila lídrom EÚ otvorenie prístupových rokovaní s Ukrajinou, a to aj napriek nedostatkom v boji proti korupcii. Uviedla to v rámci správy, ktorá hodnotí pokrok kandidátskych krajín. (TASR)

USA naliehajú na Ukrajinu, aby sa zúčastnila na mierových rokovaniach s Ruskom, povedal hovorca amerického rezortu diplomacie Vedant Patel.

„Nie sme si vedomí žiadnych rozhovorov s Ukrajinou o rokovaniach mimo štruktúry mierového vzorca,“ povedal Patel s poukázaním na 10-bodový plán ukrajinského prezidenta Zelenského pre ukončenie vojny. (SITA)

Ruský minister obrany Sergej Šojgu prijal čínsku delegáciu vedenú námestníkom Ústrednej vojenskej komisie Komunistickej strany Číny Čang Jou-siom. Rokovať majú o prehĺbení vojenskej spolupráce Moskvy s Pekingom.

"My, na rozdiel od niektorých agresívnych západných krajín, nevytvárame vojenský blok. Vzťahy medzi Ruskom a Čínou sú príkladom strategickej spolupráce založenej na dôvere a rešpekte," citovalo Šojgua ruské ministerstvo obrany.

"Som si istý, že dnešné stretnutie bude ďalším krokom k prehĺbeniu mnohostranných väzieb medzi našimi krajinami a rezortmi obrany," dodal Šojgu.

Dodal, že s Čang Jou-siom bude rokovať o "ďalších krokoch na rozvoj bilaterálnej spolupráce v oblasti obrany". (TASR)

Rusko stále zápasí s útokmi protivojnových aktivistov na železnice, uviedlo britské ministerstvo obrany. Tento problém naďalej predstavuje významnú výzvu pre ruské úrady takmer rok a pol po tom, čo boli nahlásené prvé incidenty.

Nezávislý výskum naznačuje, že k októbru sa k ruským súdom od minuloročnej invázie dostalo 76 prípadov železničných sabotáží.

Britský rezort obrany ďalej oznámil, že ruská vojenská logistika „zostáva odkázaná na 33-tisíc kilometrov železničnej trate“.

„Vzhľadom na to, že prakticky všetky metódy otvoreného nesúhlasu sú v Rusku zakázané, sabotáž naďalej predstavuje metódu protestu mladých ľudí proti vojne,“ dodáva.

USA zaviedli exportné obmedzenia voči siedmim jednotlivcom a trom spoločnostiam pre dodávky elektroniky s dvojakým použitím do Ruska. Oznámil to Úrad pre priemysel a bezpečnosť amerického ministerstva obchodu.

Podľa vyhlásenia úradu boli tieto fyzické osoby a spoločnosti súčasťou komplexnej globálnej schémy obstarávania, ktorá nelegálne dodávala a nakupovala elektroniku dvojakého použitia v hodnote miliónov dolárov pre koncových používateľov v Ruskej federácii vrátane spoločností napojených na ruskú armádu.

Štyri sankcionované osoby žijú v Rusku, dve v Kanade a jedna v USA. Spoločnosti, ktorých sa sankcie týkajú, sú firmy H Brothers a SN Electronics so sídlom v USA a spoločnosť Suntronic so sídlom v Spojených arabských emirátoch. Vývozné obmedzenia voči nim USA uplatnili na180 dní. (SITA)

Vláda neschválila štrnásty balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 40,3 milióna eur. Návrh na darovanie pripravilo bývalé vedenie ministerstva obrany. (TASR)

Rusko za posledných pár týždňov zaútočilo 60-krát na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Ministerstvo energetiky uviedlo, že ruské sily použili na útoky rôzne zbrane.

"Po každom novom útoku rastie potreba energetických zariadení, a preto je pomoc partnerov pre ukrajinský energetický sektor veľmi dôležitá," uvádza sa vo vyhlásení. (Sky News)

Vojna nie je najlepší čas na usporiadanie volieb. „Rusko vedie proti Ukrajine nezákonnú vojnu. Jej obyvatelia bojujú o prežitie,“ povedal hovorca rezortu diplomacie USA Vedant Patel, čím, podporil vyhlásenie prezidenta Zelenského.

Hovorca amerického rezortu zahraničia tiež poznamenal, že okolo 20 percent ukrajinského územia je okupovaných a desiatky miliónov ukrajinských občanov opustili svoje domovy, pričom mnohí sa ocitli mimo krajiny ako utečenci. (SITA)

Do Moskvy dorazila čínska delegácia s predstaviteľmi armády Prezident Putin sa stretne s čínskym generálom Čang Jou-siom, informoval Kremeľ. Čang je podpredsedom Čínskej ústrednej vojenskej komisie. (The Guardian)

USA stále nakupujú urán a iné dôležité suroviny z Ruska, vyhlásil v Moskve na stretnutí s veľvyslancami ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. Dodal, že sankcie voči Rusku neuspejú a Západ iba poškodzuje globálnu ekonomiku. (Sky News)

Ukrajinská armáda vyradila z boja ďalších 780 okupantov, celkovo zhruba 307 640, oznámilo ukrajinské velenie. Ruská armáda prišla aj o 22 bojových obrnených vozidiel, 29 delostreleckých tri raketové a dva protivzdušné systémy. (SME)

V okupovanom Luhansku bol pri atentáte zabitý jeden z lídrov proruských separatistov Michail Filiponenko, uviedli ruské médiá. Vo Filiponenkovom aute explodovala výbušnina, kvôli ktorej utrpel smrteľné zranenia.

Uviedol to portál LuhanskInformCentr s odvolaním sa na Filiponenkovho syna.

Filiponenkovu smrť potvrdil tiež miestny poslanec Jurij Jurov. Pripomenul, že plukovník Filiponenko svojho času patril k zakladateľom a veliteľom ozbrojených síl separatistov.

V súčasnosti bol poslancom parlamentu Luhanskej ľudovej republiky. Tú v roku 2014 vyhlásili proruskí separatisti a vlani v septembri ju anektovalo Rusko spolu s ďalšími čiastočne okupovanými ukrajinskými regiónmi. Atentát bol podľa ruskej televízie RT spáchaný blízko Filiponenkovho bydliska.

Filiponenko sa stal terčom podobného útoku už vo februári, keď jeho auto vyletelo do vzduchu, no zranenia vtedy utrpel Filiponenkov vodič, pripomenula ukrajinská agentúra Unian, ktorá Filiponenka označila za kolaboranta.

Francúzsko plánuje pridať ďalších 200 miliónov eur do svojho balíka pomoci Ukrajine. Uviedol to minister obrany Lecornu. Táto dodatočná podpora umožní ukrajinskej armáde pokračovať v nákupe francúzskej vojenskej techniky.

Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Nová pomoc Kyjevu bude súčasťou návrhu zákona o rozpočte, o ktorom sa má vo francúzskom parlamente rokovať v stredu. Najstarší francúzsky výrobca zbraní Verney-Carron v pondelok oznámil, že uzavrel dohodu o dodávke zbraní Ukrajine, vrátane 10-tisíc útočných pušiek.

Kazachstan je pripravený prepravovať cez svoje územie viac ruskej ropy a zemného plynu. Vyhlásil to prezident Kasym-Žomart Tokajev v rozhovore pre ruský denník Izvestija.

"Máme záujem plne využiť náš tranzitný potenciál a sme pripravení ďalej zvýšiť objem dodávok ruského plynu," citoval Tokajeva denník deň pred plánovanou návštevou ruského prezidenta Putina v susednej krajine.

Rusko chce zvýšiť predaj svojich energetických produktov a surovín v Ázii, keďže hľadá nových odberateľov v dôsledku západných sankcií po invázii na Ukrajinu.

Putin navrhol vytvorenie "plynovej únie" s Kazachstanom a Uzbekistanom, čo by podporilo dodávky kľúčovým zákazníkom vrátane Číny. (TASR)

Lotyšsko obvinilo Rusko z narušenia vzdušného priestoru. Aké lietadlo preniklo do vzdušného priestoru Lotyšska, ministerstvo obrany neuviedlo. K narušeniu prišlo v pondelok.

Lotyšské ministerstvo zahraničných vecí si po tomto incidente predvolalo chargé d'affaires ruského veľvyslanectva a odovzdalo mu protestnú nótu.

V reakcii na zistené narušenie vzdušného priestoru boli "prijaté nevyhnutné opatrenia na odvrátenie akéhokoľvek ohrozenia bezpečnosti Lotyšska", konštatovalo lotyšské ministerstvo obrany.

Zdôraznilo, že vzhľadom na inváziu ruských síl na Ukrajinu Lotyšsko zintenzívnilo ochranu svojich pozemných hraníc, vzdušného priestoru a výsostných vôd. (TASR)

Rusko zaradilo na svoj zoznam hľadaných osôb ďalšieho sudcu Medzinárodného trestného súdu. Tento súdny dvor so sídlom v Haagu, stíhajúci vojnové zločiny, vydal zatykač na Vladimira Putina pre nezákonné deportácie detí z Ukrajiny.

Na ruský zoznam hľadaných osôb bol najnovšie zaradený sudca ICC Sergio Gerardo Ugalde Godinez pochádzajúci zo stredoamerickej Kostariky. "Hľadaný v rámci vyšetrovania trestnej činnosti," uvádza sa bez ďalších podrobností v databáze ruského ministerstva vnútra.

Európska únia sa blíži k rozhodnutiu o spoločnom právnom mechanizme využitia zmrazených ruských aktív v prospech Ukrajiny. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ministra zahraničia Kulebu.

Šéf ukrajinskej diplomacie poznamenal, že jednou z tém jeho rozhovoru s eurokomisárom pre spravodlivosť Didierom Reyndersom bolo vytvorenie celoeurópskeho právneho rámca pre použitie zmrazených ruských aktív pri obnove Ukrajiny.

„Táto otázka je bolestivá, opakovane sme zdôrazňovali, že pauza medzi prísľubom EÚ prijať takýto právny rámec a jeho skutočným prijatím sa natiahla... Dnes som dostal jasnú odpoveď ohľadom časového rámca a obsahu tohto rozhodnutia, ktoré má byť prijaté,“ povedal Kuleba. (SITA)

Kým Volodymyr Zelenskyj sa snaží komunikovať maximálne odhodlanie pri obrane Ukrajiny, generál Zalužnyj v článku napísal, že vojna vstúpila do patovej fázy. Analyzujeme, čo vyplýva z toho, že prezident a veliteľ armády spolu verejne nesúhlasia. (SME)

Ukrajina začala so stavbou druhého tábora pre vojnových zajatcov. Podľa ukrajinských úradov si takýto krok vynútil veľký počet zajatých vojakov, informuje agentúra DPA.

Výstavbu nového tábora oznámila ukrajinská štátna iniciatíva "Chcem žiť", patriaca pod Koordinačné veliteľstvo pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami.

Podľa vyhlásenia iniciatívy sa čoraz viac slabo motivovaných ruských vojakov dobrovoľne vzdáva a dostáva sa tak do ukrajinského zajatia. Od poslednej výmeny zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou uplynulo už niekoľko týždňov, takže situácia si vyžaduje výstavbu nového tábora.

Medializované informácie uvádzajú, že sa bude nachádzať vo Vinnyckej oblasti na západe Ukrajiny neďaleko hranice s Moldavskom. Zajatecký tábor West 2 by mal mať kapacitu 300 ľudí.

Už existujúci zajatecký tábor West 1 sa nachádza v Ľvovskej oblasti neďaleko hraníc s Poľskom, jeho kapacita je údajne 600 osôb.

Ministri zahraničia G7 odsúdili dodávky severokórejských zbraní do Ruska. Po rozhovoroch v Tokiu to oznámilo hostiteľské Japonsko.

"Ministri zahraničných vecí G7 dôrazne odsúdili opakované odpaľovanie balistických striel Severnou Kóreou, ako aj transfery zbraní zo Severnej Kórey do Ruska, čo priamo porušuje príslušné rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN," uviedlo japonské ministerstvo zahraničných vecí.

Severná Kórea poskytla Rusku viac než milión delostreleckých nábojov pre jeho vojnu proti Ukrajine, pričom Pchjongjang zjavne dostal výmenou podporu pri satelitnej technológii, vyplýva z údajov, ktoré tento mesiac poskytla poslancom v Soule juhokórejská tajná služba.

Lídri oboch krajín, Kim Čong-un a Vladimir Putin, sa v septembri zišli na summite na ruskom Ďalekom východe. USA následne tvrdili, že Pchjongjang začal Moskve poskytovať zbrane. (TASR)

Ukrajinské sily presunuli obmedzené množstvo obrnených vozidiel na ľavý breh rieky Dnipro v Chersonskej oblasti a pokračujú vo väčších pozemných operáciách, na ktorých sa podieľa jednotka ľahkej pechoty veľkosti približne ako prápor.

V najnovšej aktualizácii o vývoji vojny na Ukrajine to uviedli analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny, ktorí sa odvolávali na niektoré hodnotenia ruských milbloggerov.

Okrem toho ruskí informátori tvrdia, že na východnom brehu Dnipra v oblasti dediny Krynky, ktorá leží asi 30 kilometrov východne od Chersonu a dva kilometre od rieky Dnipro, pôsobí viac ako 300 ukrajinských vojakov, čo je približne veľkosť jedného práporu.

Ukrajinské sily držia pozície v centre obce Krynky a okolitých oblastiach. Podľa ďalšieho ruského milbloggera operuje na celom východnom brehu Dnipra v Chersonskej oblasti niekoľko stoviek ukrajinských vojakov.

Analytici pripomínajú, že ukrajinské obranné sily pravdepodobne začali prvé útoky cez rieku Dnipro na východnom (ľavom) brehu v Chersonskej oblasti 17. a 18. októbra.

Ministri G7 ubezpečili, že zostanú jednotní v podpore Ukrajiny. Urobia tak aj napriek súčasnej situácii na medzinárodnom poli, uviedli na záver schôdzky v Tokiu s odvolaním sa na konflikt medzi Izraelom a Hamasom.

Vrcholní diplomati krajín G7, kam patrí Japonsko, Británia, Spojené štáty, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Kanada, tiež uviedli, že budú pokračovať v zavádzaní "prísnych sankcií" voči Moskve a urýchlia ukrajinské krátkodobé i dlhodobé snahy o obnovu.

Ukrajinský prezident Zelenskyj uistil Európsku úniu o ďalších reformách pred tým, ako eurokomisia predloží správu o pokroku Ukrajiny v reformách. Kyjev dúfa, že odporučí začatie prístupových rokovaní. 

Ukrajina pracuje na nových zákonoch a posilnení štátnych inštitúcií, aby v krajine zaviedla normy Európskej únie, uviedol Zelenskyj v utorkovom večernom videopríhovore.

"Ukrajina bude v EÚ," povedal Zelenskyj s tým, že členstvo v Únii znamená pre Ukrajinu, ktorá bojuje proti vojenskej invázii Ruska, ekonomickú bezpečnosť a sociálnu stabilitu.

Eurokomisia zverejní v stredu správy o pokroku, ktoré dosiahli Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko pri plnení stanovených kritérií. Má tiež odporúčať, či s týmito krajinami začať rozhovory o členstve v EÚ, o čo budú následne rozhodovať lídri členských štátov na summite v Bruseli v polovici decembra.

Ukrajinskí predstavitelia už uviedli, že očakávajú odporúčanie začať prístupové rokovania do konca tohto roka.

Podľa Zelenského predsedníčka EK Ursula von der Leyenová vyslala počas návštevy Kyjeva minulú sobotu pozitívne signály. "Už pripravujeme naše ďalšie kroky po tejto správe," povedal ukrajinský prezident v utorok.