Ukrajina Rusko Online: Rusi používajú na Ukrajine čoraz častejšie sovietske bomby, tvrdia analytici

Rusko nedosiahne vojenské víťazstvo na Ukrajine, no tá v dohľadnom čase zrejme nevytlačí zo svojho územia všetkých ruských vojakov, povedal predseda Zboru náčelníkov štábov americkej armády Mark Milley.

"Túto vojnu z vojenského hľadiska Rusko nevyhrá. Jednoducho nie," vyhlásil Milley po virtuálnom rokovaní medzinárodnej kontaktnej skupiny pre koordináciu vojenskej pomoci Ukrajine.

Pôvodné strategické ciele Moskvy vrátane zvrhnutia vlády v Kyjeve sa podľa amerického generála nedajú vojensky dosiahnuť. Na Ukrajine sú však zároveň státisíce ruských vojakov a Kyjev tak v blízkej budúcnosti nedosiahne svoj cieľ opätovne dobyť celé svoje územie.

"Znamená to, že boje budú pokračovať, bude to krvavé, bude to ťažké. V určitom čase budú obe strany buď rokovať o urovnaní, alebo dospejú k vojenskému záveru," uviedol Milley.

V súvislosti s dodávkami stíhačiek F-16 Ukrajine, o ktoré Kyjev dlho žiadal, generál zdôraznil, že tieto lietadlá, ani iné druhy vojenskej techniky, nie sú "zázračnými zbraňami".

Rozhodnutie dodať ukrajinským silám západné bojové lietadlá Milley označil za výsledok "tvrdej vojenskej analýzy" zohľadňujúcej náklady, prínosy a riziká.

Potreby na bojisku sa podľa neho neustále menia a na začiatku ruskej invázie pred 15 mesiacmi boli na ukrajinskej strane iné ako v súčasnosti. Spojenci preto o tom rozhodujú krok po kroku. "Nerobí sa to ľahkovážne," zdôraznil. (TASR)

Ukrajinské bezpilotné člny v Čiernom mori poškodili ruskú prieskumnú loď Ivan Churs, tvrdia zdroje z ukrajinskej armády. Ruské velenie uviedlo, že sa loď stala terčom troch ukrajinských bezpilotných lodí, ale posádka úder odrazila.

"Nepotopila sa, ale bola zasiahnutá a trup aj vybavenie sú značne poškodené. Teraz ju Rusi narýchlo opravujú, "povedal webu Ukrajinska pravda nemenovaný vojenský zdroj. 

Server tiež upozornil na video, ktoré podľa neho zverejnil neoficiálny kanál ukrajinskej armády, a ktoré údajne zachytáva útok. Spomínaný nemenovaný zdroj jeho pravosť potvrdil.

Ruské ministerstvo obrany o deň skôr zverejnilo videozábery, ktoré podľa neho zachytávajú odrazenie útoku. Na ňom je vidieť zničenie akéhosi člna na mori.

Vladimir Putin je na čele zoznamu ľudí, ktorých chce Ukrajina zabiť. Nemeckému denníku Die Welt to povedal zástupca šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky Vadym Skibickyj. Putinov hovorca Dmitrij Peskov reagoval, že prezidentovi nič nehrozí, pretože ruské tajné služby "vedia, čo robia". (ČTK)

Švédsko zvažuje, či umožní ukrajinským pilotom cvičiť na ich stíhačkách JAS-39 Gripen. Dosiaľ Švédsko vylúčilo, že by tieto bojové lietadlá poslalo na Ukrajinu, pretože ich potrebuje pre svoju vlastnú obranu.

Minister obrany Pal Jonsson povedal, že sa s „pozitívnym duchom“ pozerajú na žiadosť Ukrajiny, aby umožnili jej pilotom vyskúšať si zmienené stroje. „To by mohlo napríklad znamenať testovacie lety s využitím simulátorov, dozvedieť sa viac o rozsiahlom pozemnom systéme, ktorý je súčasťou systému Gripen," povedal.

Jonsson zopakoval, že Švédsko nemá bezprostredné plány poslať na Ukrajinu Gripeny.

„Práve teraz ich potrebujeme na obranu nášho územia, ale otvárame sa, aby sme Ukrajincom umožnili otestovať Gripeny. To je v súlade s tým, čo robia ostatné krajiny, ako tie, ktoré majú (stíhačky) F-16 a tiež Tornado,“ vyjadril sa minister. (SITA)

Rusko vyslalo svoje stíhačky, aby k americkým bombardérom nad Baltským morom. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že stíhačky Su-27 a Su-35 identifikovali "vzdušné ciele ako dva strategické bombardéry B-1B vzdušných síl USA".

V utorok ruský rezort oznámil, že dva americké bombardéry B-1 Lancer leteli nad Baltským morom smerom k ruskému vzdušnému priestoru.

Pentagón v reakcii uviedol, že bombardéry sa zúčastňovali na naplánovanom vojenskom cvičení v Európe a že interakcia ruských stíhačiek s týmito lietadlami bola "bezpečná a profesionálna".

Podobné správy z Moskvy prišli aj minulý týždeň i v apríli. V marci sa do Čierneho mora po incidente s ruskou stíhačkou zrútilo americké bezpilotné lietadlo. (TASR)

EÚ požaduje od Číny väčší tlak na Rusko v snahe ukončiť vojnu na Ukrajine. Predstaviteľ čínskej diplomacie pre eurázijské záležitosti Li Chuej rokoval v Bruseli a odtiaľ sa presunie do Moskvy.

Predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku Enrique Mora oznámil, že EÚ "privítala" minulotýždňovú návštevu čínskeho vyslanca v Kyjeve a telefonát čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Enrique Mora
@enriquemora_

Grateful to #China Special Envoy LI Hui, following his trip to Kyiv, for a good and frank first conversation today in Brussels. We agreed on importance of safeguarding the UN charter in its entirety and working towards a just, sustainable peace. https://t.co/XtU8lBMK5E https://t.co/TBbKqPVjVT

25.5.2023 o 16:39 · archivované: 25.5.2023 o 20:10

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

"Obe strany diskutovali o ruskej agresívnej vojne proti Ukrajine a o spôsoboch presadzovania spravodlivého a udržateľného mieru," uvádza sa vo vyhlásení EÚ.

Mora "zdôraznil, že Ukrajina uplatňuje svoje právo na sebaobranu, a že Európska únia sa zaviazala dlhodobo podporovať Ukrajinu".

EÚ očakáva, že Čína ako člen Bezpečnostnej rady OSN bude pracovať na "okamžitom a bezpodmienečnom stiahnutí všetkých síl a vojenského vybavenia z celého územia Ukrajiny". (TASR)

Rusko začalo s presunom taktických jadrových zbraní do Bieloruska, uviedol bieloruský prezident Alexandr Lukašenko. Niekoľko hodín predtým ministri obrany podpísali dokument o umiestnení ruských jadrových zbraní na území Bieloruska.

Príslušnú dohodu oznámil ruský prezident Vladimir Putin v marci. Ruský minister obrany Sergej Šojgu ju odôvodnil "mimoriadne prudkým vystupňovaním hrozieb na západných hraniciach Ruska a Bieloruska".

Šojgu vo štvrtok podľa štátnej tlačovej agentúry TASS zopakoval, že Moskva si ponechá kontrolu nad jadrovými zbraňami aj všetkými rozhodnutiami o ich použití.

Potvrdil tiež, že bieloruským ozbrojeným silám odovzdali rakety Iskander-M, ktoré môžu niesť konvenčné i nukleárne hlavice, pričom niektoré lietadlá Su-25 upravili na možné použitie jadrových zbraní. "Bieloruskí vojaci dostali potrebný výcvik v ruských výcvikových strediskách," povedal Šojgu.

NATO uviedlo, že v súvislosti s dohodou Ruska s Bieloruskom nevidí potrebu upravovať svoje plány v oblasti jadrových zbraní. Nukleárnu rétoriku Putina však označuje za nebezpečnú a nezodpovednú.

Taktické jadrové zbrane sú určené na použitie na bojisku a v porovnaní so strategickými nukleárnymi zbraňami, ktoré sú schopné zničiť celé mestá, majú relatívne krátky dosah a nižšiu účinnosť. Rusko nezverejnilo, koľko taktických jadrových zbraní má. (TASR)

Fínsko poskytne Ukrajine ďalší balík vojenskej pomoci v hodnote 109 miliónov eur. Už 16. fínsky balík vojenskej pomoci pre Kyjev posilní ukrajinskú protilietadlovú obranu vrátane dodávok munície, uviedol fínsky rezort obrany.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa Fínsku poďakoval za pomoc v príspevku na sociálnej sieti. "Ďakujem Fínsku a prezidentovi (Saulimu) Niinistovi za rýchlu implementáciu dohôd uzavretých v Helsinkách. Šestnásty balík obrannej pomoci pre Ukrajinu, ktorý zahŕňa systémy protilietadlovej obrany a muníciu, je na bojisku naliehavo potrebný," napísal. Zelenskyj navštívil Helsinki začiatkom mája.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vlani vo februári poskytlo Fínsku Kyjevu vojenskú pomoc v hodnote 1,1 miliardy eur, uviedol fínsky minister obrany Antti Kaikkonen.

Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

I thank 🇫🇮 and President @niinisto personally for the prompt implementation of our agreements reached in Helsinki. The 16th package of defense assistance to Ukraine, which will include anti-aircraft systems and ammunition, is urgently needed on the battlefield. Together to… https://t.co/76luCRRpHl

25.5.2023 o 16:13 · archivované: 25.5.2023 o 18:35

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Od začiatku invázie Rusi z Ukrajiny ukradli asi štyri milióny ton obilia. Kupcami sú krajiny, na ktoré sú uvalené sankcie. Niektoré štáty sa obávajú ukradnutého obilia, napríklad odmietla Líbya, oznámila Ukrajinská asociácia pre obilie.

„Pre ukradnuté obilie prichádzajú lode ako zločinci - v noci. Vypnú GPS sledovače, prejdú okolo ako neviditeľné, naložia obilie a potom idú neznámym smerom. Program námornej dopravy vám však umožňuje sledovať, kam tieto lode smerujú, koľko a čo prepravujú. Všetky tieto skutočnosti Ukrajina zaznamenáva,“ vysvetlil prezident asociácie Mykola Horbačov.

Horbačov podotkol, že Rusko kradne nielen ukrajinské obilie, ale Ukrajine preberá aj kupcov.

„Rusko počas vojny využíva mechanizmus blokovania Ukrajiny ako významného exportéra, aby namiesto nás fungovalo v krajinách nášho tradičného predaja. Tam, kde Ukrajina platí miliardy za prestoje, Ruská federácia žiadne prestoje nemá. Ich ponuka klientovi sa môže zdať lepšia,“ povedal.

Horbačov vysvetlil, že nákupcovia obilia potrebujú pravidelné dodávky, aby ich mlyny pokračovali v činnosti.

„Múka vyrobená z obilia je potrebná na pečenie chleba. Kupujúci je nútený vybrať si spoľahlivejšieho dodávateľa. To je hlavný dôvod straty trhov s obilím na Ukrajine.“

V dôsledku ruskej sabotáže obilnej iniciatívy Ukrajina utrpela straty v hodnote viac ako miliardy dolárov v dôsledku prestojov lodí v radoch. (SITA)

USA dúfajú, že čoskoro sa začne výcvik Ukrajincov na obsluhu stíhačiek F-16, uviedol americký minister obrany Austin pred začiatkom videokonferencie Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny.

Vojenskí predstavitelia krajín, ktoré podporujú Ukrajinu, majú na virtuálnej schôdzke rokovať aj o tom, ktoré krajiny poskytnú Ukrajine stíhačky F-16, alebo ako a kde bude prebiehať výcvik jej pilotov.

Ukrajinskí predstavitelia majú na videokonferencii informovať o priebehu bojov vrátane prípravy očakávanej protiofenzívy. Spojenci budú diskutovať aj o spôsoboch ďalšej vojenskej podpory pre Ukrajinu.

"Budeme musieť ísť hlbšie a budeme musieť pokračovať v hľadaní kreatívnych spôsobov, ako posilniť naše priemyselné kapacity... V stávke je veľa, no naša vôľa je silná" povedal Austin.

Súhlas pre výcvik ukrajinských pilotov na obsluhu stíhačiek F-16 dal minulý týždeň americký prezident Joe Biden. Tým sa položil základ pre ich prípadné poskytnutie Ukrajine.

"Dúfame, že tento výcvik sa začne v nasledujúcich týždňoch," povedal Austin. Tento krok podľa jeho slov "z dlhodobého hľadiska ešte viac posilní a zlepší spôsobilosti ukrajinských vzdušných síl". "Toto nové spoločné úsilie vysiela silné posolstvo o našej jednote a našom dlhodobom záväzku k ukrajinskej sebaobrane," dodal.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v utorok povedal, že v Poľsku sa výcvik ukrajinských pilotov pre stíhačky F-16 už začal. Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak však následne uviedol, že výcvik je stále len v prípravnej fáze.

Ukrajina žiada o moderné západné stíhačky už niekoľko mesiacov, Spojené štáty to však dlho odmietali pre obavy z eskalácie napätia s Ruskom.

Hovorca Pentagónu Par Ryder tento týždeň povedal, že rozhodnutie USA o výcviku ukrajinských pilotov je súčasťou dlhodobého záväzku na splnenie budúcich vojenských potrieb Ukrajiny. Stíhačky podľa jeho slov nebudú pri plánovanej protiofenzíve relevantné. (TASR)

Minister obrany Sklenár diskutoval s partnermi v rámci Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny. Riešili sa aktuálne potreby Ukrajiny pre obranu proti ruskej agresii. 

"Ukrajina sa už druhý rok hrdinsky bráni proti ruskému agresorovi, pričom podpora krajín medzinárodného spoločenstva je pre ňu kľúčová. Poľaviť preto nechceme ani my," uviedol šéf slovenského rezortu obrany. Ako doplnil, sú odhodlaní naďalej dôsledne posudzovať všetky požiadavky ukrajinskej strany v závislosti od našich možností tak, aby sme prispeli k jej obrane.

Sklenár pripomenul, že Slovensko patrí medzi najaktívnejšie štáty v oblasti podpory Ukrajiny. Doterajšia pomoc zahŕňa systém protivzdušnej obrany S-300, odmínovacie systémy Božena, 30 vyradených bojových vozidiel pechoty BVP-1, päť dopravných vrtuľníkov, muníciu, palivo, 13 stíhacích lietadiel MiG-29 a časť protilietadlového raketového systému KUB.

Okrem toho Slovensko podporuje Ukrajinu prostredníctvom prevádzky na opravu ukrajinskej vojenskej techniky v Michalovciach. Podieľa sa aj na výcviku ukrajinských vojakov spoločne s členskými štátmi EÚ v rámci misie EUMAM. (TASR)

Bieloruský vodca Lukašenko na summite euroázijskej únie nabádal na rušenie bariér a obmedzení. Na krajinu podľa pozorovateľov doliehajú sankcie uvalené Západom za porušovanie ľudských práv a za podporu ruskej agresie na Ukrajine.

"Prioritnou úlohou pre nás všetkých zostáva vytvorenie plnohodnotného ekonomického zväzu. Všetci zaznamenávajú pokrok v tomto smere, ale zotrvávam pri skoršom stanovisku: žiadne prekážky, žiadne obmedzenia nesmú vôbec byť! To je základný princíp budovania nášho zväzu a tento cieľ musíme dosiahnuť v najbližšom čase! "povedal Lukašenko podľa štátnej agentúry Belta.

Euroázijská hospodárska únia by podľa Lukašenka mala vypracovať vlastné opatrenia reagujúce na hrozby zmeny klímy, a to aj preto, že hrozí, že Európska únia nevpustí na svoj trh tovar, ktorý nebude pokladať za "čistý". "Musíme plánovane smerovať k ekonomike, v ktorej bude prevládať výroba a technológia s nízkou úrovňou emisií skleníkových plynov," povedal.

Za odstránenie obchodných bariér sa v úvodnom príhovore v Kremli vyslovil tiež ruský prezident Putin. (ČTK)

Rusi podľa pozorovateľov na Ukrajine čoraz viac používajú sovietske bomby. Niektoré z nich sú upravené, aby mohli dlho letieť a podľa denníka The New York Times je takmer nemožné ich zostreliť.

Podľa zistení denníka silnie hrozba starších bômb, ktoré síce majú isté nedostatky, ale ukazuje sa, že sú ťažším terčom pre protivzdušnú obranu ako moderné zbrane.

"Letecké bomby sú iné. Nemajú vlastný pohon ako strely s plochou dráhou letu a nezostávajú tak dlho vo vzduchu ako drony. Sú vo vzduchu len 70 sekúnd alebo menej a pre ukrajinskú obranu je oveľa ťažšie ich sledovať," uvádza denník.

Ukrajinskí a americkí činitelia uviedli, že Rusi niektoré bomby vylepšili navigačnými systémami a krídelkami, ktoré zo staromódnych zbraní robia modernejšie "plachtiace" bomby.

Nemenovaný zdroj z amerického ministerstva obrany opísal, že bomby zhadzujú ruskí piloti zo stíhačiek Su-34 a Su-35. Vypúšťa ich nad okupovaným územím a nálože potom pokračujú aj dlhšie ako 30 kilometrov a zasahujú ciele za frontovou líniou.

NYT vo svojom článku opisuje aj konkrétny prípad zo začiatku mája, keď neďaleko frontu pri rieke Dnepr podľa Ukrajincov dopadla 500-kilogramová upravená bomba. Mladá žena Maryna Ivanovová opísala, že počuť výbuchy už pre ňu nie je nič nezvyčajné, ale tento bol oveľa desivejší. "Mala som pocit, že niečo spadlo priamo na nás," uviedla.

O niekoľko minút neskôr počula vonku krik a zbehla k prístavisku. Tam našla svojho brata celého krvavého a vedľa neho svojho snúbenca, ktorý pri výbuchu prišiel o časť tváre. Obaja boli mŕtvi. "Nemohla som uveriť svojim očiam," povedala Ivanovová. (ČTK)

Tadžikistan si predvolal ruského veľvyslanca pre násilný výsluch študentov. Polícia údajne zbila a vypočúvala viac ako sto tadžických študentov na univerzite na ruskom Ďalekom východe, uviedlo tadžické ministerstvo zahraničných vecí.

Ide o zriedkavý prípad nezhody medzi Tadžikistanom, najchudobnejšou krajinou spomedzi bývalých sovietskych republík, a Ruskom, na ktorom je stále ekonomicky závislé. K incidentu došlo 19. mája na štátnej univerzite v meste Komsomoľsk na Amure, viac podrobností o ňom však nie je známych.

Tadžické ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že vyše 100 študentov skoro ráno na univerzitnom internáte polícia "podrobila výsluchu a tvrdému zaobchádzaniu". Tento krok podľa ministerstva "nezodpovedá duchu tadžicko-ruskej strategickej spolupráce".

Tadžický vyslanec pre ľudské práva v stredu uviedol, že pre "nezákonné konanie" agentov ruskej špeciálnej policajnej jednotky OMON a Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) bolo niekoľko študentov hospitalizovaných. Zároveň vyzval svojho ruského kolegu, aby incident vyšetril a zistil, čo sa stalo.

Univerzita uviedla, že polícia zadržala iba "štyroch tadžických študentov po tom, ako jej príslušníkom bránili v práci". (TASR)

Fínsko dodá Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc za viac ako 109 miliónov eur. Zahŕňať bude okrem iného protilietadlové zbrane a muníciu.

"Aby sa zabezpečilo bezpečné dodanie zásielky, nebudú ďalšie podrobnosti o presnom obsahu, spôsobe a časovom pláne pomoci oznámené," uviedla fínska vláda.

Fínsko v tomto roku už rozhodlo o poslaní šiestich tankov Leopard 2 na Ukrajinu, dodalo aj ďalšie ťažké zbrane a muníciu. Ukrajina žiadala Fínsko tiež o stíhacie lietadlá Hornet, to ale Helsinki odmietli, pretože ich potrebujú na zabezpečenie obrany krajiny. (ČTK)

Maďarská vláda tvrdí, že bude aj naďalej presadzovať mier na Ukrajine a nepodľahne tlaku Európskeho parlamentu. Hovorca maďarskej vlády Kovács reagoval na údajné snahy europarlamentu zdiskreditovať maďarské predsedníctvo v Rade EÚ.

"Európsky parlament opäť útočí na Maďarsko, tentoraz chce zabrániť tomu, aby sa Maďarsko stalo predsedajúcou krajinou Európskej únie v druhom polroku 2024," vyhlásil Kovács, podľa ktorého v tejto záležitosti sa opakujú obvyklé obvinenia, že Maďarsko porušuje základné hodnoty EÚ, a preto nie je vhodné, aby zastávalo predsedníctvo Rady EÚ.

"Je nám jasný skutočný dôvod: nepáči sa im, že Maďarsko presadzuje mier a chcú nás prinútiť vstúpiť do vojny," tvrdil hovorca s tým, že Maďarsko požaduje mier a okamžité prímerie, pretože vraj len tak možno zachrániť ľudské životy.

Ostatné západné krajiny dlhodobo poukazujú na to, že Ukrajine treba pomáhať aj dodávkami zbraní, aby mohla ubrániť svoje vlastné územie a obyvateľstvo voči mohutnej vojenskej agresii, ktorú Rusko spustilo vlani vo februári.

Podľa Kovácsa Maďarsko je riadnym členom EÚ, v minulosti už predsedalo Rade EÚ a bude tomu tak aj v roku 2024. "Prípravy na predsedníctvo napredujú, chceme zaradiť do programu také dôležité témy, ako sú európske demografické výzvy či rodinná politika namiesto migrácie.

V europarlamente pripravujú na plenárne zasadnutie 1. júna ďalšie uznesenie o stave právneho štátu v Maďarsku a o zmrazených eurofondoch. V návrhu rezolúcie piatich strán sa vyjadrujú aj pochybnosti nad tým, či Maďarsko dokáže dôveryhodne vykonávať predsedníctvo v Rade Európskej únie v roku 2024, keďže porušuje základné hodnoty EÚ a nedodržiava zásadu tzv. lojálnej spolupráce. (TASR)

Japonsko spozorovalo ruské prieskumné lietadlá neďaleko svojho pobrežia nad Tichým oceánom a Japonským morom a vyslalo k nim svoje stíhačky. Incident sa odohral niekoľko dní po tom, ako ukrajinský prezident Zelenskyj navštívil Hirošimu.
(TASR)

Ukrajina v priebehu roka opravila celkovo 130 štruktúr železničnej dopravy a tretinu všetkých zničených železničných mostov, uviedol ukrajinský minister infraštruktúry.

Kubrakov dodal, že hlavnou prioritou sú teraz projekty, ktoré privedú Ukrajincov naspäť domov a stabilizujú situáciu.

„Demonštrovali sme celému svetu, že sme schopní rýchleho zotavenia tvárou v tvár pokračujúcim ruským útokom. Za uplynulý rok sme obnovili 130 štruktúr a tretinu všetkých zničených železničných mostov,“ uviedol Kubrakov. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ukrajina privedie zo zajatia 106 ľudí, informoval šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Jermak. Podľa jeho slov má ísť o 98 vojakov a 8 dôstojníkov, ktorí bránili ruským silám v postupe na východ krajiny.

Andriy Yermak
@AndriyYermak

We are bringing home 106 people.

These are servicemen from the Bakhmut direction - 8 officers and 98 soldiers and sergeants. They've fought for Bakhmut and performed a feat that prevented the enemy from advancing further into our East. Each of them is a hero.

25.5.2023 o 13:20 · archivované: 25.5.2023 o 14:14

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Jermak oznámil, že ukrajinský prezident Zelenskyj určil úlohu dostať všetkých zajatcov späť do bezpečia ako kľúčovú prioritu. (SME)

Na západoukrajinskej Černovickej oblasti poškodili trosky z ruského dronu energetickú infraštruktúru, tvrdí ministerstvo energetiky. Zostrelené bezpilotné lietadlo zničilo elektrické vedenie.

„Teror vo frontových oblastiach a v pohraničí s Ruskou federáciou neustáva. V dôsledku útoku bolo 18 osád odrezaných od dodávok elektriny v Doneckej oblasti a šesť osád v Záporožskej oblasti,“ uvádza ministerstvo.

Viac ako sto osád v Dnipropetrovskej, Odeskej a Mykolajevskej oblasti utrpelo výpadky elektriny v dôsledku poveternostných podmienok. „V Kyjevskej oblasti zostáva 3200 spotrebiteľov bez elektriny. Práce na obnove však pokračujú,“ dodalo ministerstvo. (SITA, Ukrajinská pravda)

Rada Európskej únie schválila predĺženie pozastavenia všetkých ciel, kvót a obchodných ochranných opatrení pri dovoze z Ukrajiny. Predĺžením týchto opatrení Európska únia naďalej demonštruje svoju politickú a ekonomickú podporu Ukrajine.

Tieto opatrenia pomôžu Ukrajine udržiavať stabilitu svojich obchodných vzťahov s Európskou úniou a zachovávať chod ekonomiky za veľmi náročných okolností. Spolu s rozsiahlou vojenskou, finančnou a humanitárnou pomocou je to nevyhnutné v rámci pomoci Ukrajine v jej dlhodobom zotavovaní, uviedla Rada EÚ.

„Predĺžené obchodné opatrenia budú jednoznačne podporovať Ukrajinu a zároveň v prípade nutnosti poskytujú Európskej únii spôsob ochrany vnútorného trhu pred výrazným zvýšením importu niektorých poľnohospodárskych produktov," uviedol švédsky minister zahraničného obchodu Johan Forssell. (SITA)

Stredoeurópske firmy vidia šancu v povojnovej obnove Ukrajiny. Stredoeurópske firmy sa snažia získať pozíciu pre budúce rekonštrukčné práce, ktoré by mohli mať hodnotu stoviek miliárd dolárov.

Aj keď väčšina súčasných projektov sa zameriava na základnú infraštruktúru poškodenú alebo zničenú od februára 2022, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, manažéri firiem a vládni predstavitelia počítajú po skončení sa bojov s vlnou investícií.

"Práve krajiny, ktoré sa teraz neboja ísť na Ukrajinu, budú štartovať z predných pozícií pelotónu, keď sa začne seriózna rekonštrukcia," uviedol splnomocnenec českej vlády pre obnovu Ukrajiny Tomáš Kopečný. Česká vláda prisľúbila, že ročne minie 500 miliónov Kč (21,12 milióna eur) až do roku 2025 na podporu firiem, ktoré chcú na Ukrajine pôsobiť, a pomáha svojim spoločnostiam budovať kontakty s ukrajinskými predstaviteľmi prostredníctvom regionálnych obchodných misií.

"Firmy a vlády si uvedomujú, že ukrajinský trh bude v budúcnosti veľkou príležitosťou," uviedol Kopečný. Očakáva, že príjmy dosiahnuté českými firmami na Ukrajine sa v nasledujúcich rokoch niekoľkonásobne zvýšia. "Obnova Ukrajiny, aspoň jej prvá fáza, už prebieha."

Agentúra Reuters sa rozprávala približne s desiatkou manažérov spoločností a vládnych predstaviteľov, ktorí podrobne opísali operácie a plány na Ukrajine, aj keď vojna pokračuje.

"Po skončení sa vojny budú peniaze smerovať na Ukrajinu, z ktorej sa stane obrovský stavebný trh, možno jeden z najväčších v Európe," uviedol zástupca šéfa poľskej stavebnej firmy Unibep Leszek Golabiecki.

Silná vojenská a politická podpora Ukrajiny zo strany Česka a Poľska tiež pomáha ich firmám rovnako ako skúsenosti s prácou na Ukrajine.

Česká firma Dekonta, ktorá čistila lokality po odchode sovietskej armády v roku 1991, hľadá miesta na výstavbu čistiarní odpadových vôd, uviedol člen dozornej rady Pavel Mothejl. Nedávno navštívil Dnepropetrovskú oblasť v blízkosti frontovej línie na východe Ukrajiny. "Chceli by sme postaviť 11 staníc na úpravu vody a (pripravujeme) projekty dekontaminácie po skončení sa vojny," uviedol Mothejl, ktorého firma má jeden projekt rozpracovaný a pripravuje ďalší.

Viac ako 2300 poľských firiem má záujem o účasť na projektoch obnovy v rámci programu Poľskej agentúry pre investície a obchod, väčšinou ide o spoločnosti z oblasti stavebníctva a stavebných materiálov. Poľsko rokuje aj so zástupcami iných krajín vrátane Južnej Kórey, Japonska a Veľkej Británie o partnerstve s poľskými firmami, ktoré sú s Ukrajinou lepšie oboznámené, uviedol vedúci kyjevskej kancelárie štátom financovanej agentúry Karol Kubica. "Budujeme vzťahy s miestnymi samosprávami, pretože chceme začať rekonštrukciu zdola," povedal.

Wagnerovcov na predmestiach Bachmutu nahradili príslušníci regulárnej ruskej armády. Wagnerovci však stále zostávajú vo vnútri mesta, uviedla námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová.

Maľarová tak sčasti potvrdila vyhlásenie šéfa wagnerovcov Jevgenija Prigožina, ktorý predtým uviedol, že jeho skupina začala so sťahovaním svojich žoldnierov z Bachmutu a odovzdávaním svojich pozícií vojakom pravidelnej ruskej armády.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Wagnerovci zostávajú podľa Kyjeva vo vnútri Bachmutu, z predmestí sa stiahli Čítajte 

Útok dronov na moskovský Kremeľ na začiatku mája pravdepodobne zorganizovali ukrajinské zvláštne vojenské alebo spravodajské jednotky, napísal denník The New York Times s odvolaním sa na zdroje amerických tajných služieb. Útok podľa nich Rusko prekvapil. (ČTK)

Rusko vyhostilo švédskych diplomatov a zatvorilo švédsku misiu v Petrohrade. "Padlo rozhodnutie vyhlásiť piatich švédskych diplomatov za nežiaduce osoby," vyhlásilo ruské ministerstvo obrany.

Ministerstvo tiež dodalo, že o rozhodnutí bola informovaná i švédska veľvyslankyňa Malena Mårdová. Generálny konzulát v Göteborgu aj švédska diplomatická misia v Petrohrade ukončia činnosť 1. septembra.

Vyhostenie švédskych diplomatov bolo podľa Moskvy "odvetným opatrením" za aprílové vyhostenie piatich ruských diplomatov zo Švédska, ktoré ruské ministerstvo zahraničných vecí označilo za "otvorene nepriateľský krok".

Agentúra Reuters pripomína, že vzťahy medzi Ruskom a Švédskom sa zhoršili po tom, čo Švédsko vlani ohlásilo svoj zámer vstúpiť do NATO. Moskva vo vyhlásení uviedla, že rusko-švédske vzťahy sa "bezprecedentne zhoršili".

Francúzska krajne pravicová politička Le Penová pred parlamentnou komisiou obhajovala pôžičku od rusko-českej banky. Pred členmi výboru Le Penová vyhlásila, že poskytnutie pôžičky neovplyvnili postoje strany a jej vízie o geopolitike.

"Pôžičku som podpísala s bankou, nie s (ruským prezidentom) Vladimirom Putinom," vyhlásila Le Penová, ktorá bola pri otázke viditeľne rozrušená. Dodala, že pôžička ju "k ničomu nezaväzovala."

Le Penovej nacionalistická strana Národný front (FN) si vzala pôžičku vo výške 9,4 milióna eur od Prvej česko-ruskej banky v roku 2014. Banka medzičasom skrachovala a Národný front sa v roku 2017 premenoval na Národné združenie (RN).

Tento úver zohral svoju rolu aj v kampani pred minuloročnými prezidentskými voľbami vo Francúzsku, keď bola Le Penová opakovane obviňovaná z úzkych väzieb na Rusko.

Počas volebnej kampane úradujúci prezident Emmanuel Macron Le Penovej vytkol, že nerokuje "s inými lídrami, ale so svojím bankárom" v Rusku. Le Penová však rozhodne popiera, že by na ňu Rusko vyvíjalo nátlak a že by postoje bývalého Národného frontu boli nejakým spôsobom kontrolované Kremľom.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Francúzsky minister vnútra zakázal akcie krajnej pravice Čítajte 

Počas vypočúvania tiež - podľa webu Euronews - povedala, že obyvatelia polostrova Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, "slobodne hlasovali za pripojenie k Rusku". Tento názor na anexiu ukrajinského polostrova vyjadrila už predtým.

Le Penová počas vypočúvania v parlamente zopakovala i svoje predchádzajúce tvrdenia, že prijala finančné prostriedky od ruskej banky, keď jej strane nechcela poskytnúť pôžičku žiadna banka vo Francúzsku alebo inde v Európe. Doplnila, že strana mala finančné ťažkosti a bola nútená hľadať veriteľov mimo EÚ.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Macron vníma hnev ľudí, ale dôchodková reforma je nevyhnutná, vysvetľoval národu Čítajte 

Francúzske médiá opísali stredajšie vypočúvanie ako pokus o očistenie Le Penovej, pretože to bola jej vlastná strana - RN, ktorá zriadila vyšetrovací výbor a poverila ho nielen preskúmaním jej pôžičky od Ruska, ale aj akýmkoľvek iným zasahovaním zo zahraničia do francúzskej politiky. Komisii predsedá Le Penovej stranícky kolega Jean-Philippe Tanguy.

V prípade svojho víťazstva v prezidentských voľbách v roku 2027 Le Penová sľubuje, že zakáže stranám prijímať zahraničné pôžičky. Namiesto toho navrhuje vytvoriť "banku demokracie", aby francúzske politické subjekty mohli financovať svoje volebné kampane. (TASR)

Ukrajinská protiofenzíva sa začala a prebieha už niekoľko dní, povedal poradca prezidenta Zelenského Mychajlo Podoľak, podľa ktorého nejde o jednorazovú akciu, ale desiatky rôznych. "Protiofenzívou je aj intenzívne ničenie logistiky nepriateľa," vysvetlil.

"Nechceme zasiahnuť ruské územie, použijeme zbrane, ktoré ste nám dali, na zničenie ruských pozícií na územiach, ktoré Moskva obsadila, vrátane Donbasu a Krymu," povedalv rozhovore pre taliansku televíziu Rai 1.

"Dnes máme rakety dlhého doletu 'Storm Shadow', Leopardy, protiraketové systémy, ktoré nám dali Francúzsko a Taliansko. F-16 nám konečne umožnia uzavrieť vzdušný priestor," dodal s tým, že keby ich mala Ukrajina pred rokom, vojna by už skončila.

Михайло Подоляк
@Podolyak_M

Once again about the #counteroffensive. Without further questions.

1. This is not a "single event" that will begin at a specific hour of a specific day with a solemn cutting of the red ribbon.
2. These are dozens of different actions to destroy the #Russian occupation forces in… https://t.co/gDzxIHJLNT

25.5.2023 o 9:56 · archivované: 25.5.2023 o 10:53

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

USA oceňujú jasný postoj Česka a jeho dlhodobú pomoc ukrajinským utečencom, hodnotí po stretnutí s americkými kongresmanmi predsedníčka českej Poslaneckej snemovne Pekarová Adamová.

Hovorila s nimi o aktuálnych bezpečnostných témach a ich ekonomicko-politických dôsledkoch. 

Šéfka dolnej komory českého parlamentu sa stretla so svojím americkým partnerom Kevinom McCarthym. Diskutovali o ruskej vojne na Ukrajine, podpore Kyjevu a širších dôsledkoch vojny v celom regióne.

Pekarová Adamová sa podľa svojich slov poďakovala americkým partnerom za súčinnosť pri znižovaní energetickej závislosti Česka na Rusku, ktoré podľa nej dosialo práve vďaka dodávkam skvapalneného zemného plynu z USA. "Amerických zákonodarcov som tiež pozvala do Prahy na októbrový summit Krymskej platformy," dodala.

Vo Washingtone sa stretla aj s bývalou šéfkou Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovou. "S niekdajšou šéfkou Snemovne nás spája nedávna skúsenosť z cesty na Taiwan. Zhodli sme sa, že pre demokratických partnerov po celom svete je životne dôležité zasadzovať sa o zachovanie medzinárodného poriadku založeného na spoločne rešpektovaných pravidlách a hodnotách," vyhlásila Pekarová Adamová. Stretla sa tiež s veľvyslankyňou Taiwanu vo Washingtone, pričom zdôraznila, že vzťahy Česka s Taiwanom sú mimoriadne.

Markéta Pekarová Adamová
@market_a

Nesmírně ji obdivuji. Stala se nejvýše postaveným americkým politikem, který Tchaj-wan navštívil za posledních 100 let. Jak sama řekla, cestou chtěla uctít demokracii a stvrdit, že svobody Tchaj-wanu - a všech demokracií - musí být respektovány.

Bylo mi ctí, @SpeakerPelosi!🇨🇿🇺🇸 https://t.co/lKXKRkwoSX

24.5.2023 o 20:54 · archivované: 25.5.2023 o 10:42

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

"Dnes som mala tú česť stretnúť sa s predsedníčkou Poslaneckej snemovne Českej republiky Markétou Pekarovou Adamovou a porozprávať sa s ňou o našom spoločnom záväzku voči demokracii – v našich krajinách, na Ukrajine, na Taiwane a vo svete," napísala na sociálnej sieti Twitter Pelosiová. Spoločne položili kvety k buste Václava Havla v Kapitole. Bývalá šéfka Snemovne reprezentantov vyzdvihla jeho odkaz ochrancu slobody a bojovníka za ľudské práva. (TASR)

Moskva a Minsk urobili ďalší krok k rozmiestneniu jadrových zbraní v Bielorusku. Ministri obrany oboch krajín podpísali dokumenty o rozmiestnení nestrategických jadrových zbraní.

Až doteraz Rusko svoje jadrové zbrane malo len na svojom území či na svojich plavidlách a lietadlách.

"Rusko neodovzdá Bielorusku jadrové zbrane: kontrola nad nimi a rozhodnutia o ich nasadení zostanú ruskej strane," povedal ruský minister obrany Sergej Šojgu počas podpisovania dokumentov, ktoré určujú postup pri rozmiestnení nestrategických zbraní v špeciálnom sklade v spojeneckej krajine.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Moskva a Minsk podpísali dohodu o rozmiestnení jadrových zbraní v Bielorusku Čítajte 

Ruský prezident Vladimir Putin v marci oznámil, že Moskva rozmiestni v Bielorusku taktické jadrové zbrane. Stavba skladu pre jadrové zbrane má byť dokončená k 1. júlu.

Putin tiež povedal, že Rusko pomohlo Minsku modernizovať desať lietadiel, ktoré sú schopné niesť jadrové zbrane, a pripomenul, že už skôr Bielorusko získalo strely Iskander, ktoré tiež môžu niesť jadrové hlavice. (ČTK)

Ukrajinský prezident Zelenskyj obvinil Rusko z terorizovania Ukrajincov po tom, čo ukrajinská armáda oznámila, že zostrelila až 36 útočných dronov iránskej výroby, ktorými Moskva v noci zaútočila na ukrajinské územie vrátane metropoly Kyjev. 

"Nepriateľ pokračoval v terorizovaní Ukrajiny odpálením 36 šáhidov. Žiaden z nich nezasiahol svoj ciel," uviedol Zelensky.

Vedenie ukrajinskej armády predtým uviedlo, že kyjevská protivzdušná obrana počas trojhodinového útoku, ku ktorému došlo v noci na štvrtok, zlikvidovala všetky útočiace drony.

Šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko na platforme Telegram potvrdil, že Rusko "opätovne zaútočilo na Kyjev zo vzduchu" a útok bol "masívny". Od začiatku tohto mesiaca išlo už o dvanásty útok dronmi na ukrajinské hlavné mesto.

Sirény leteckého poplachu zneli aj v mestách Charkov a Černivci. (TASR)

Wagnerova skupina začala so sťahovaním svojich vojakov z pozícií vo východoukrajinskom meste Bachmut. Šéf žoldnierskej skupiny Jevgenij Prigožin to uviedol v najnovšej videonahrávke, ktorú zverejnil na sociálnych sieťach.

Prigožin opakovane hrozil stiahnutím svojich vojakov z danej oblasti ešte pred jej dobytím. Dôvodom mal byť jeho spor s ruskou armádou a vojenským vedením pre údajne nedostatočné zásobovanie muníciou.

Dobytie Bachmutu po mesiacoch krutých bojov oznámil Prigožin v sobotu 20. mája. Zároveň avizoval, že jeho vojaci sa z mesta začnú sťahovať. Ukrajina tvrdenia Prigožina o úplnom dobytí Bachmutu odmietla ako nepravdivé.

Mesto, ktoré malo pred vojnou zhruba 70-tisíc obyvateľov, zostalo po bojoch úplne zdevastované.

Christopher Miller
@ChristopherJM

Yevgeny Prigozhin says Wagner is beginning to pull out of Bakhmut after leading the Russian effort to destroy and seize the city. The mercenary group will complete its withdrawal on June 1, and hand over positions to Russia’s regular military, he says. https://t.co/LC4z7x57Gx

Length: (00:00)

25.5.2023 o 9:26 · archivované: 25.5.2023 o 9:33

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

USA schválili predaj systému protivzdušnej obrany NASAMS a s ním súvisiaceho vybavenia Ukrajine za 285 miliónov dolárov. Cieľom je posilniť obranné kapacity krajiny voči potenciálnym hrozbám zo strany Ruska.

Americká Agentúra pre obrannú bezpečnosť a spoluprácu (DSCA) konštatovala, že navrhovaný predaj „podporí ciele zahraničnej politiky" a národnej bezpečnosti USA zlepšením bezpečnosti partnerskej krajiny. Ministerstvo zahraničných vecí USA predaj schválilo a DSCA formálne informovala Kongres, ktorý tiež musí vysloviť súhlas s realizáciou transakcie. (SITA)

Šesť dronov bolo v noci zostrelených nad anektovaným ukrajinským Krymským polostrovom, uviedli tamojšie úrady. Ruskom dosadený krymský gubernátor Sergej Axionov uviedol, že k obetiam na životoch pri najnovších útokoch dronov nedošlo.

Na Kryme a v Sevastopole, kde sa nachádza veliteľstvo ruskej Čiernomorskej flotily, dochádza k opakovaným explóziám od vlaňajšieho augusta. V októbri minulého roka otriasol výbuch aj Kerčským mostom, ktorý bol následne niekoľko týždňov uzatvorený.

Ľudí by prekvapilo, čo o nás hovoria v Rusku, vraví nový minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský. V rozhovore tiež vysvetľuje, čo sa dá vo funkcii stihnúť za niekoľko mesiacov a prečo bude práve toto obdobie kľúčové pre vývoj vojny na Ukrajine. (SME)

Ukrajina zostrelila všetky drony, ktorými Rusko zaútočilo na Kyjev. Išlo už o dvanásty masový vzdušný útok na Kyjev od začiatku mája a trval viac ako tri hodiny

Vyplýva to z predbežnej správy, ktorú poskytol šéf vojenskej administratívy ukrajinského hlavného mesta Serhij Popko. Dodal, že „všetkým potenciálnym úderom na Kyjev bolo zabránené".

Letecký poplach vo štvrtok ráno vyhlásili na väčšine územia Ukrajiny, vrátane Kyjevskej, Žytomyrskej, Černohivskej, Kirovohradskej, Mykolajevskej a Chersonskej oblasti a tiež oblastí na západe krajiny.

KyivPost
@KyivPost

❗️On the night of May 25, the Russians attacked Ukraine from the north and south with Iranian-made Shahed-136/131 drones – 36 of them were shot down by Ukrainian Air Defence. https://t.co/rrVFl8m6kJ https://t.co/OopmVpj5vo

25.5.2023 o 7:13 · archivované: 25.5.2023 o 7:27

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Najväčšia lietadlová loď na svete USS Gerald R. Ford vplávala do jedného z fjordov pri nórskom hlavnom meste Oslo. Ide o demonštráciu sily NATO v čase zvýšeného napätia medzi Západom a Ruskom v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Loď a jej posádka budú v najbližších dňoch vykonávať cvičenia s nórskymi ozbrojenými silami pozdĺž pobrežia tejto škandinávskej krajiny, uviedla vo vyhlásení nórska armáda.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Najväčšia lietadlová loď na svete priplávala do Osla, zúčastní sa na cvičení NATO Čítajte 

"Táto návšteva je dôležitým signálom úzkych bilaterálnych vzťahov medzi USA a Nórskom, ako aj signálom dôveryhodnosti kolektívnej obrany a odradzovania," povedal hovorca operačného veliteľského centra nórskej armády Jonny Karlsen.

Nórske médiá informovali, že lietadlová loď sa bude plaviť severne od polárneho kruhu. Ruské veľvyslanectvo v Nórsku návštevu lietadlovej lode v Osle odsúdilo.

USS Gerald R. Ford (CVN 78)
@Warship_78

🇺🇸🤝🇳🇴

First U.S. Aircraft Carrier to Visit Norway in 65 Years — U.S. Navy’s newest aircraft carrier #CVN78 arrived in Oslo, Norway, for a scheduled port visit, May 24.

https://t.co/84S1D54JkP

First U.S. Aircraft Carrier to Visit Norway in 65 Years

U.S. Navy’s newest aircraft carrier, USS Gerald R. Ford (CVN 78), arrived in Oslo, Norway, for a scheduled port visit, May 24.

24.5.2023 o 19:48 · archivované: 25.5.2023 o 8:03

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajina od začiatku vojny zostrelila takmer 900 bezpilotných lietadiel Šahíd z celkového počtu asi 1 160, ktoré proti nej boli namierené. V pravidelnom prejave to uviedol prezident Zelenskyj.

Zároveň apeloval na obyvateľov Iránu, verejnosť aj politikov, aby prestali Rusku dodávať tieto bezpilotné lietadlá, ktoré po dopade vybuchujú. Irán týmito dodávkami dosiahne podľa Zelenského len väčšiu medzinárodnú izoláciu a väčšie problémy.

"Zostrelili sme ich takmer všetky. Stále sa ale pozeráme po nástrojoch, vďaka ktorým by bola úspešnosť zostrelov iránskych Šahídov 100 percent," uviedol Zelenskyj.

Rusko útočí aj na civilné ciele a používa na to rakety a tiež drony, ktoré ste im poskytli vy, Iránci, uviedol Zelenskyj. "Som si istý, že musíte byť na druhej strane dejín, teda nie na strane zla," uviedol.

Prvú časť prejavu Zelenskyj venoval nádeji, ktorú vkladá do stíhačiek F-16. Washington nedávno umožnil európskym spojencom dodávky týchto lietadiel na Ukrajinu. Ukrajinská armáda podľa Zelenského robí všetko pre to, aby ukrajinské nebo čo najskôr bránili tamojší piloti v moderných bojových strojoch. Stroje F-16 nielen posilnia obranu krajiny, ale boli by aj silným signálom, že Rusko so svojou agresiou neuspeje, povedal Zelenskyj. (ČTK)

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vyzval africké krajiny, aby upustili od svojho postoja neutrality voči vojne jeho krajiny s Ruskom. Mnohé africké krajiny sa stále odmietajú postaviť na jednu zo strán v tomto konflikte.

Viaceré z nich sa zdržali hlasovania na Valnom zhromaždení OSN, ktoré odsúdilo ruskú inváziu. Etiópia je jednou z nich.

Ukrajina je "veľmi rozrušená z toho, že niektoré africké štáty sa rozhodli zdržať hlasovania", povedal Kuleba v etiópskom hlavnom meste Addis Abeba a vyzval ich, aby "tvárou v tvár ruskej agresii" poskytli Ukrajine diplomatickú podporu.

"Neutralita nie je riešením. Tým, že ste neutrálni k ruskej agresii na Ukrajine, premietate neutralitu do porušovania hraníc a masových zločinov, ku ktorým môže dôjsť i veľmi blízko vás," povedal novinárom šéf ukrajinskej diplomacie.

Rusko si vybudovalo významnú prítomnosť v niekoľkých častiach Afriky, kde pôsobí ruská žoldnierska Vagnerova skupina, a nedávno uskutočnilo spoločné vojenské cvičenie s Juhoafrickou republikou. Moskva plánuje v júli usporiadať i rusko-africký samit.

Kuleba vyzval africké krajiny, aby podporili "desaťbodový mierový vzorec", ktorý vlani v decembri navrhol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, a zdôraznil, že Ukrajina chce s Afrikou budovať "vzájomne výhodné" vzťahy založené na obchode s energiou, technológiami a farmaceutickými výrobkami.

Ukrajina aj Rusko dodávajú do Afriky značné množstvo obilia, pripomína AFP.

Kuleba je momentálne na africkom turné, ktoré zahŕňa i návštevy Maroka a Rwandy. Svoju prvú cestu do Afriky absolvoval minulý rok v októbri, keď zavítal do Senegalu, Pobrežia Slonoviny, Ghany a Kene. (TASR)

Veliteľ jednej zo skupín, ktoré sa hlásia k skoršiemu útoku v Belgorodskej oblasti, avizoval ďalšie akcie. Podľa agentúry Reuters Nikitin, známy tiež pod ako Kapustin, hovoril s novinármi na ukrajinskej strane hranice s Ruskom.

Podľa ruskojazyčného webu stanice BBC bojovníci, ktorí sa označujú za členov zoskupenia, usporiadali tlačovú konferenciu.

"Myslím, že nás ešte na druhej strane uvidíte. Nemôžem prezradiť podrobnosti, neviem prezradiť ani smer. Hranica je pomerne dlhá," vyhlásil podľa BBC Kapustin, ktorý sa označuje za veliteľa Ruského dobrovoľníckeho zboru. Uviedol, že pri stretoch v Belgorodskej oblasti utrpeli zranenia dvaja členovia jeho zoskupenia.

Zástupcovia Légie Sloboda Rusku, ktorí sa na tlačovej konferencie tiež zúčastnili, informovali o dvoch mŕtvych a desiatich zranených vo svojich radoch. 

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ruská Légia sa vracia domov. Proukrajinskí partizáni napadli Rusko Čítajte 

Na otázku novinárov ohľadom správ, že skupiny údajne použili na vpád do Ruska vojenské vybavenie poskytnuté Ukrajine Spojenými štátmi, aby sa mohla brániť ruskej invázii, Kapustin priamo neodpovedal. "Viem presne, odkiaľ som zbrane získal. Žiaľ, nie od západných partnerov, "povedal.

Naznačil tiež, že západnú vojenskú techniku ukoristilo Rusko v bitke o Bachmut a je možné ju kúpiť na čiernom trhu. Ukrajina podľa Kapustina podporuje zbor informáciami, palivom, jedlom a liekmi.

"A samozrejme ukrajinská armáda si vzala našich ranených. Ale čokoľvek navyše ako toto by veci skomplikovalo. Každé rozhodnutie, ktoré robíme... za štátnou hranicou, je naše vlastné rozhodnutie, "dodal šéf Ruského dobrovoľníckeho zboru. Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nemožno bezprostredne v podmienkach vojny nezávisle overiť.

FRANCE 24 English
@France24_en

🇺🇦🇷🇺 Meanwhile, @cntrentf24 in #Kharkiv spoke to the leader of one of the other groups involved in the #Belgorod cross-border raids.

Here's more from her encounter with Denis Nikitin, founder of the Russian nationalist paramilitary unit "Russian Volunteer Corps" ⤵️ https://t.co/UXV0oQykTS

Length: (00:00)

24.5.2023 o 20:00 · archivované: 24.5.2023 o 22:00

Páči sa mi to Retweet Odpovedať