S Rusmi musíme hovoriť, aj keď nás označujú za nepriateľov, hovorí v rozhovore pre SME nový minister zahraničných vecí MIROSLAV WLACHOVSKÝ. Tieto vzťahy si potom vláda vie prispôsobiť potrebám, čo sa podľa neho už deje.
Príklon Slovákov k Rusku má podľa neho aj historické dôvody, rovnako ako pohľad na Ukrajinu. Najjednoduchšou cestou k mieru je, že sa Rusko stiahne, ale novovymenovaný minister za reálnejšie považuje, že o podobe budúcich mierových rokovaní rozhodne dianie na bojisku v najbližších mesiacoch.
V rozhovore Miroslav Wlachovský hovorí aj:
- či má informácie o akútnej hrozbe z Maďarska,
- prečo budú najbližšie mesiace pre vojnu na Ukrajine kľúčové,
- či verí, že by Rusko súhlasilo s ukrajinským mierovým plánom,
- kde slovenské vlády zlyhávali v strategickej komunikácii,
- či je ruská ambasáda bezpečnostným rizikom pre Slovensko a prečo ju nemôže vláda skrátka zavrieť,
- ako komunikovať, keď hoaxy šíria aj politici,
- prečo je Slovensko viac proruské ako susedné štáty,
- za akých podmienok by už pre vládu nepracoval.
Boli ste poradcom premiéra Eduarda Hegera, keď Viktorovi Orbánovi venoval slovenský šál namiesto toho s mapou Uhorska, ktorý mal krátko predtým okolo krku. Aký význam majú v diplomacii takéto gestá?
Nebol to síce môj nápad, ale podľa mňa to bolo vtipné. Na niektoré veci treba reagovať s vtipom, nadhľadom a trochu veci odľahčiť. Najmä ak je atmosféra presýtená emóciami.
Máte podobný dar pripravený pre maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa?
Nemám. S kolegom som sa ako minister prvýkrát stretol na Rade pre zahraničné veci v Bruseli, podali sme si ruky a povedali, ako by sme chceli mať nastavené vzťahy. Pôvodne bolo dohodnuté, že slovenský a maďarský minister zahraničných vecí sa budú stretávať raz za pol roka a teraz by bol čas na slovenskú návštevu v Budapešti.
Chcem k vzťahom pristupovať s vážnosťou a so zreteľom na záujmy slovenských občanov. V našich prístupoch sú výrazné rozdiely, vojna na Ukrajine zmenila vzťahy vo V4 a to sa netýka len slovensko-maďarských vzťahov, ale najmä maďarsko-poľských.
Maďarsko však bude vždy naším susedom a potrebujeme mať nastavenú pracovnú komunikáciu, aby sme mohli riešiť veci na prospech našich občanov.
Americký generál: Rusko sme mohli zastaviť už dávno, ale my sme ho nebrali vážne Čítajte Pýtam sa aj preto, že váš predchodca nedávno povedal, že ak by Rusko uspelo na Ukrajine, Maďarsko by už vznášalo územné požiadavky voči Slovensku. Považujete toto vyhlásenie Rastislava Káčera za šťastné?
Rastislav Káčer bol roky veľvyslancom v Maďarsku, pozná ho, ale nežiada sa mi komentovať jeho výroky a to, čo bolo. Ja sa chcem pozerať dopredu. Isté je, že s Maďarskom máme aj problémové otázky, ktoré otváral už Ivan Korčok a týkali sa nákupov nehnuteľností Maďarskom.
Od ministra zahraničných vecí sa očakáva, že nebude komunikovať len vlastné názory, ale takto silné vyjadrenie bude mať podložené zisteniami konkrétnych štátnych inštitúcií. Máte informácie, že by Maďarsko chcelo týmto spôsobom postupovať?
Nemyslím si, že by Slovensku hrozila nejaká akútna hrozba.
Narušilo toto vyjadrenie vzťahy s Maďarskom?
Vzťahy sa posúvali aj vďaka komunikácii, ktorá neprichádzala z našej strany. Maďarsko malo svoje výrazné problémy v otázke právneho štátu a toho, ako to vnímali partneri v Európskej únii.
Ja môžem hovoriť o tom, čo chceme robiť my, nie som zodpovedný za našich partnerov v Maďarsku. Chcem, aby naša komunikácia bola jasná, korektná, aby prebiehala kanálmi, ktorými má a aby sme sa vyhli zbytočným prekvapeniam a invektívam.
Je ešte V4 nástrojom, ktorý chce Slovensko používať na komunikáciu v Únii, alebo je účinnejší formát Slavkovskej trojky, teda Slovensko, Česko a Rakúsko?
Formát V4 má viac ako tridsať rokov a prešiel si rôznymi vrcholmi a pádmi. Keď nás v roku 1997 nepozvali do Únie, zvyšní traja členovia nám držali stoličku a veľmi nám pomohli pri zrýchlení rokovaní. Mohli k tomu pristúpiť inak, ale neurobili to, čo vždy budem považovať za dôležité.
Na druhej strane to, ako dnes funguje V4, nedáva veľmi predpoklady na politickú komunikáciu s partnermi navonok. Nielen z pohľadu Slovenska dnes už nie je ambícia koordinovať sa pred európskymi summitmi.
Môžeme sa sústrediť na vnútornú agendu, sektorovú spoluprácu, rozvoj infraštruktúry, na efektívne využívanie Medzinárodného visegrádskeho fondu v projektoch, ktoré pomáhajú vzájomnému sa poznávaniu občanov našich krajín. Tieto veci majú trvalú hodnotu.
Maďarsko si vybralo cestu a spôsob komunikácie, ktorý nepovažujem za šťastný, ale to je ich vec. My pôjdeme svojou cestou, mám záujem rozvíjať formát Slavkovskej trojky, o čom som hovoril aj s partnermi z Česka a Rakúska.
Čo sa dá na čele diplomacie stihnúť za päť alebo šesť mesiacov, kým súčasnú vládu vystrieda nová?
