PARÍŽ, BRATISLAVA. Ambiciózna, prekvapivá, prelomová, ale aj nefunkčná, podvodná a nereálna. Delegáti 195 krajín sa v roku 2015 na klimatickom summite v Paríži zhodli na 31-stranovom dokumente. Ten má byť kľúčový v boji proti klimatickým zmenám. Aj keď politici boli vtedy z výsledku summitu potešení, dosiahnuť reálne výsledky bude zložité. Na čom sa teda delegáti zhodli a čo to pre svetovú klímu a jednotlivé štáty znamená?

1. Prekvapivá teplota
Podľa údajov Spojených štátov bol tento rok najteplejším v histórii. Svet sa oproti predindustriálnej ére oteplil o jeden stupeň Celzia a pri súčasnom trende vypúšťania skleníkových plynov by boli následky do konca storočia pre niektoré krajiny fatálne. Krajiny preto už pred summitom hovorili o obmedzení otepľovania na maximálne dvojstupňovú úroveň.
Vyjednávacie tímy aj spájanie krajín do koalícií pomohlo oveľa striktnejšiemu číslu – krajiny by mali robiť všetko pre to, aby sa teplota nezvýšila o 1,5 °C. Malé krajiny ako Marshallove ostrovy na summite hovorili o tom, že vyššia teplota je otázkou ich existencie. Finálna dohoda hovorí o dosiahnutí teploty výrazne pod dvoma stupňami a o snahách, aby sa dosiahla práve 1,5-stupňová úroveň.
Podľa serveru Politico má toto číslo dať firmám signál, aby prešli na solárnu či nukleárnu energiu. „Je to víťazstvo pre najzraniteľnejšie krajiny či malé ostrovy,“ hovorí Bill Hare z organizácie Climate Analytics.

2. Zníženie emisií
Aj keď politici označujú dohodu za prelomovú, kľúčová časť o obmedzení emisií je veľmi všeobecná. Na Slovensku aj vo väčšine krajín EÚ sa už nárast emisných plynov zastavil v posledných desaťročiach, v rozvojových krajinách však stále toto číslo narastá.
Podľa dohody by sa pritom medzi rokmi 2050 až 2100 mali krajiny dostať k nulovým emisiám. Problémy napríklad v Európskej únii robilo Poľsko, pre ktoré je obmedzenie ťažby a využívania uhlia veľmi komplikované. Krajiny majú teda emisie obmedziť čo najskôr, tzv. dekarbonizácia však v dohode nie je.