SME

Do Žida kameňom, do Araba tiež. Ako trpí palestínsky Hebron

Palestínsky Hebron. (Zdroj: Lukáš Onderčanin)
Do Žida kameňom, do Araba tiež. Ako trpí palestínsky Hebron

V Hebrone na západnom brehu Jordánu, ktorý je rozdelený na dve časti, cítiť konflikt každý deň. Dnes tam horia pneumatiky a strieľa sa. Boli sme sa v ňom pozrieť tesne pred tým, ako sa opäť stal vojnovou zónou.

TEXT A FOTO: Lukáš Onderčanin, Hebron

K Abrahámovej mešite v palestínskom meste Hebron prichádza linkový autobus s nepriestrelnými sklami z Jeruzalema. Vystupuje z neho asi dvadsať turistov s izraelským sprievodcom. Ten povie pár slov a predstavuje turistom mladú palestínsku ženu, ktorá ich prevedie palestínskou časťou. Pre sprievodcu s jarmulkou na hlave by to bolo riziko.

Mešita v Hebrone, asi dvestotisícovom meste na západnom brehu Jordánu, nie je len mešitou. Židia aj kresťania ju nazývajú Jaskyňa patriarchov - miesto, kde sú pochované tri páry zo Starého zákona - Abrahám a Sára, Izák a Rebeka a Jákob a Lea. Kráľ Herodes postavil nad jaskyňou mauzóleum, za byzantskej nadvlády sa zmenilo na baziliku, neskôr na mešitu, chvíľu bola budova kostolom. Prví Židia sa do Jaskyne patriarchov vrátili po sedemsto rokoch, aj to do časti oddelenej od moslimskej.

„Väčšiu časť majú židia,“ sťažuje sa palestínsky predavač suvenírov Wasem pred mešitou. Môj izraelský sprievodca tú istú informáciu o deň neskôr interpretuje inak. „Moslimom patrí väčšina areálu, len interiéru máme viac my,“ hovorí.

Pravdou je, že mešita a židovská modlitebňa je od roku 1994 rozdelená nielen stenami, ale aj mrežami a nepriestrelným sklom. Židovský fanatik Baruch Goldstein vošiel počas ramadánu do mešity a samopalom zabil 29 Palestínčanov a 125 ich zranil.

Mesto duchov

Palestínsky mladík Ajman mierne kríva cez uličku vedúcu k ulici Šuhada. Na jej začiatku stojí izraelský vojak a opiera sa o kovovú zátarasu. Ajman zatáča doprava - cez Šuhadu Palestínčania prechádzať nesmú, povolené to majú len Izraelčania a turisti. Masaker v mešite totiž vyvolal veľké nepokoje, pre ktoré ulicu úplne uzavreli.

Predtým bola Šuhada plná obchodov. Palestínčania predávali korenie aj koberce, Židia šperky aj oblečenie. Bola to hlavná obchodná tepna Hebronu. Dnes je na ulici prázdnota, prach a okupačná izraelská armáda.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Bývalý izraelský vojak: V Palestíne som slúžil, aby som zastrašoval

Všetky obchody sú zatvorené, dvere do palestínskych domácností zamurované. Mesto duchov, hlásajú grafity na osamelých betónových kockách. Ulica dnes symbolizuje rozdelenie celého mesta na židovskú a palestínsku časť. V tej židovskej žije okrem Palestínčanov asi 850 židovských osadníkov, ktorých chráni podobný počet vojakov.

Cez opačnú stranu Šuhady pred pár dňami prechádzal aj Ajman. Prešiel cez izraelské kontrolné stanovište z palestínskej oblasti do izraelskej časti. Vedel, že riskuje. Ak by išiel cez ulice vyhradené pre Palestínčanov, cesta domov by sa mu predĺžila o dvadsať minút.

Útočníkov nepoznal. Niektorí mali zakryté tváre, keď ho začali v strede ulice mlátiť. Pridržiaval ho pritom izraelský vojak a takisto sa pozeral, keď ho omráčili slzným plynom.

„To je jeden z nich,“ ukazuje na útočníka neďaleko Abrahámovej mešity a zahýba nabok od hlavnej ulice. Vojaci sú dnes opatrní -video útoku sa objavilo na internete a vyvolalo v meste veľký rozruch.

Kedysi rušný trh je zatvorený, ulica za plotom už patrí do izraelskej časti Hebronu.

Ajman

Ajman al Fachóri má 23 rokov a celý život prežil v Hebrone. Nikdy nebol ďalej ako v Ramalláhu, Jeruzalem – považovaný Palestínčanmi za ich hlavné mesto – videl len na pohľadniciach, ktoré má rozvešané po stenách svojho domu. Keď mal 17, na jednom z kontrolných stanovíšť ho zastavila pätica izraelských vojakov. „Ponižovali ma – vraj som chudák, menejcenný, mám to nesprávne náboženstvo. Neznášal som ich – veľmi sa ma to dotklo,“ spomína.

Najskôr chcel odísť do zahraničia, spomína štúdium medzinárodných vzťahov v Londýne, no rodičia mu to nedovolili. Je predsa najstarší syn. Preto sa stal aktivistom a celý deň hovorí o svojom projekte, ktorý má vydobyť viac práv pre Palestínčanov a zabrániť tomu, aby sa ulicami jeho mesta prechádzali „okupantské izraelské vojská“.

Ajman je po videu s útokom v Hebrone celebritou.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák Plus

Bitie opaskom, fackovanie, šliapanie na chrbát, ponižovanie. To bola realita Československej ľudovej armády.

S nejakou formou ponižovania ľudskej dôstojnosti mimo rámca poriadku sa stretol takmer každý vojak základnej služby.

Amerika, neustupuj Rusku

Hrozí nám rovnaká krátkozraká chyba ako kedysi v Mníchove.

Odstraňovanie hraničných stĺpov medzi Nemeckom a Československom po Mníchove.

Film Zem spieva ukázal svet, ktorý už zmizol

Zašiel aj do najodľahlejších dedín.

Slovenský vidiek Plicku fascinoval, ľudia ho tam milovali.

Deti na webe lákajú na sex. Kto na sieti im píše?

Na sieti Pokec denník SME aktivoval vymyslený profil dievčaťa.

Na sociálnej sieti Pokec sme si aktivovali vymyslený profil 12-ročného anonymného dievčaťa z Bratislavy. Ozývali sa mu čudní ľudia.
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop