WASHINGTON, BRATISLAVA. Keď pred 11 rokmi pobaltské štáty Estónsko, Lotyšsko a Litva vstúpili do Severoatlantickej aliancie, Rusku sa to už vtedy nepáčilo, k výraznejším protestom sa však neuchýlilo.
Aj pre nepísaný kompromis, podľa ktorého v týchto krajinách nebudú spojenci rozmiestňovať ťažšiu vojenskú techniku, aby zbytočne nedráždili Moskvu.
To sa má teraz zmeniť.
Tanky na červenej čiareČítajte
Americký Pentagon cez víkend nečakane rozhodol o vyslaní stoviek tankov, delostreleckých jednotiek a bojových vozidiel do oblasti Pobaltia a strednej Európy. Plán však ešte musí schváliť Biely dom. Rusko okamžite pohrozilo, že to nenechá len tak. Chystá preto vlastné presuny vojenskej techniky v oblasti.
Pobaltie sa bojí Ruska
Pobaltské štáty o niečo podobné žiadali NATO už dlhšie. Zvyšujúce sa napätie bolo v regióne cítiť minimálne od rusko-gruzínskej vojny z roku 2008, po ktorej Moskva de facto anektovala odštiepenecké Južné Osetsko a Abcházsko.
Najmä Estónci od spojencov požadovali väčšie vojenské záruky. Len 1,3-miliónová krajina si nemôže dovoliť početnú armádu a tá je preto do veľkej miery postavená len na mužoch v zálohe.
Spokojnosť s novým plánom Američanov neskrýval estónsky minister obrany Sven Mikser. Zdôvodňuje ho tým, že „bezpečnostná situácia v regióne sa zmenila“.
„Mám dobrý pocit z toho, že najsilnejší člen NATO berie vážne podporu spojencov, ktorí susedia s Ruskom,“ povedal v pondelok pre SME.
