Ako sa valila lavína slobody. Ako padal komunizmus

Rozbuška z Nemecka, Poľska a Maďarska strhla aj krajiny na juhu ostbloku

Ekonomická kríza, zvyšovanie cien a ďalšie masové štrajky vyústili v roku 1980 do vzniku odborárskeho hnutia Solidarita a ďalších nezávislých organizácií študentov i roľníkov.(Zdroj: SITA/AP)

.

Pád komunizmu prebiehal v jednotlivých krajinách sovietskeho bloku rozdielne.

V Maďarsku a Poľsku išlo o pozvoľný a dlhodobý proces, v ktorom zohralo významnú úlohu aj reformné krídlo niekdajšej komunistickej strany.

V bývalom Československu a NDR padla diktatúra rýchlo pod tlakom masových demonštrácií a činnosti disentu, a vonkajšieho vývoja.

V Rumunsku išlo o náhle a krvavé ľudové povstanie v kombinácii s pučom vnútri komunistickej strany. V Bulharsku bol disent veľmi slabý a išlo najmä o vnútrostranícky puč pod vonkajším tlakom.

Poľsko

Odpor proti komunistickej diktatúre bol v Poľsku najsilnejší zo všetkých európskych komunistických krajín, verejné protesty a štrajky prebiehali s rôznou intenzitou počas celej éry komunistickej diktatúry. A to aj napriek tomu, že bol poľský režim v porovnaní napríklad s československým výrazne liberálnejší.

Ekonomická kríza, zvyšovanie cien a ďalšie masové štrajky vyústili v roku 1980 do vzniku odborárskeho hnutia Solidarita a ďalších nezávislých organizácií študentov i roľníkov.

Komunistická moc bola prinútená podpísať s odbormi viacero dohôd, ktoré však nedodržala. Nový prvý tajomník komunistickej strany Wojciech Jaruzelski vyhlásil na nátlak Moskvy, ale aj východonemeckého a československého vedenia v decembri 1981 mimoriadny stav.

Solidaritu, ktorá medzitým prerástla do politického hnutia s asi 10 miliómi členov, vláda zakázala.

Ulice zaplavili tanky a vojaci, pozatýkali a internovali asi desaťtisíc osôb, mnohí prišli o prácu a museli emigrovať. Pri násilných konfliktoch s políciou a armádou zomreli desiatky ľudí. Odpor spoločnosti sa však nepodarilo nadlho zlomiť.

Po novej vlne štrajkov v roku 1988 bolo Jaruzelského vedenie opäť prinútené rokovať s predstaviteľmi Solidarity a opozície. Takzvané rokovanie pri okrúhlom stole prinieslo prvé poloslobodné voľby v júni 1989, ktoré vyhrala Solidarita.

Komunistická strana podľa dohôd v podstate rezignovala na svoj mocenský monopol. Novým premiérom sa stal opozičný intelektuál Tadeusz Mazowiecki ako prvý nekomunistický premiér vo východnom bloku.

madarsko-1956_sita-ap_res.jpg

madarsko-1956_sita-ap1_res.jpg

Revolučné Maďarsko v roku 1956. FOTO - SITA/AP

Maďarsko

Po krvavom potlačení revolúcie v roku 1956 sa režim Jánosa Kádára postupne uvoľňoval, ekonomické problémy a zadlženie krajiny sa snažil riešiť zavádzaním ekonomických reforiem.

Od roku 1985 sa konalo niekoľko stretnutí opozície, ktoré polícia nechala na pokoji.

V roku 1987 vznikla prvá opozičná strana Maďarské demokratické fórum, oficiálne vychádzala literatúra kritizujúca režim.

V roku 1988 v Maďarsku zaviedli nové pasy umožňujúce voľne cestovať aj na Západ.

V máji 1988 Kádára jeho súdruhovia odvolali z postu prvého tajomníka strany, čím definitívne prišiel o moc. Bývalý maďarský diktátor vtedy už trpel demenciou a v júli 1989 zomrel. Strana však ešte stále odmietala pluralitný stranícky systém a polícia občas tvrdo rozohnala opozičné zhromaždenia.

V júni 1989 sa začali prvé rokovania medzi komunistickou stranou a okrúhlym stolom opozície o prechode k demokracii.

Na symbolickom pohrebe Imre Nagya, premiéra popraveného za účasť na revolúcii v roku 1956, sa v tom mesiaci zúčastnilo niekoľko stotisíc ľudí. Dnešný premiér Viktor Orbán na ňom požadoval odchod sovietskych okupačných vojsk z Maďarska. Uznanie Nagyovej neviny bolo zároveň uznaním nelegitímnosti komunistického režimu a jeho symbolickým koncom.

V októbri 1989 bola na výročie revolúcie v roku 1956 vyhlásená demokratická Maďarská republika. V marci a apríli 1990 sa na základe dohôd komunistickej strany a opozície konali prvé slobodné voľby.

Východné Nemecko

Nemecká demokratická republika bola v špecifickej situácii, väčšina národa žila v susednom demokratickom Nemecku.

Nespokojnosť východných Nemcov a ekonomická kríza režimu sa prejavovali najmä množiacimi sa pokusmi o útek alebo vysťahovanie na Západ.

Situácia sa pre diktatúru stala nezvládateľnou po tom, ako Maďarsko v roku 1989 postupne uvoľňovalo a nakoniec úplne otvorilo svoje hranice s Rakúskom. Občania NDR sa mohli touto cestou bezpečne dostať do Nemeckej spolkovej republiky. Ďalší východonemeckí utečenci zaplavili západonemecké veľvyslanectvá v Prahe či vo Varšave.

Od septembra sa navyše v Lipsku a neskôr aj v ďalších východonemeckých mestách konali masové demonštrácie požadujúce viac slobody a demokracie, ktoré sa už komunistická polícia neodvažovala násilím potlačiť.

Moskva dala východonemeckému vedeniu na čele s Erichom Honeckerom už pred tým na vedomie, že mu nepomôže a že nesúhlasí ani s násilným potlačením odporu. Režim nakoniec musel 7. novembra oznámiť, že povoľuje návštevy západného Berlína. Povolenie chcelo ešte tú noc využiť toľko ľudí, že východonemeckí pohraničiari radšej otvorili závory brániace vstupu do západnej časti Berlína.

Dňa 9. novembra padol azda najznámejší symbol komunistických diktatúr – Berlínsky múr – oddeľujúci obe časti mesta.

Definitívny koniec komunistického Nemecka znamenalo zjednotenie oboch častí Nemecka v októbri 1990.

berlinsky-mur_1989_sita-ap_res.jpg

Búranie Berlínskeho múru. FOTO - SITA/AP

Rumunsko

Diktatúra Nicolae Ceauşesca bola v sovietskom bloku najkrutejšia.

Ekonomika stála na konci osemdesiatych rokov pred krachom, zničilo ju budovanie neefektívneho ťažkého priemyslu a investície ako výstavba obrovského prezidentského paláca v Bukurešti. Vypínali sa dodávky energií, mnohé potraviny boli na prídel a ľudia hladovali.

Kult osobnosti „génia Karpát“ a „Dunaja myšlienok“ nezaostával za tým stalinským. Tvrdý bol útlak menšín, najmä maďarskej. „Odpredaj“ príslušníkov nemeckej menšiny do západného Nemecka bol pre režim významným príjmom.

Nespokojnosť s diktátorom a jeho klanom rástla aj v armáde a tajnej polícii Securitate. Ceauşescu odmietal Gorbačovove reformy a žiadal tvrdý zásah proti Poľsku a Maďarsku.

Podnet k povstaniu prišiel z Temešváru, ktoré patrilo so svojím mnohonárodnostným obyvateľstvom medzi najzápadnejšie a najkultúrnejšie mestá krajiny.

Protesty na obranu prenasledovaného maďarského pastora Lászlóa Tökésa prerástli do masových demonštrácií, pri ktorých príslušníci Securitate strieľali do davu a mnohých zabili. Časť armády prešla na stranu ľudu, v mestách sa zvádzali krvavé pouličné boje.

Moc prevzal Front záchrany národa tvorený komunistickými funkcionármi, Ceauşesca aj s manželkou chytili na úteku a po rýchlom zinscenovanom procese popravili. Prvé slobodné voľby v máji 1990 vyhral front a moc v podstate zostala v rukách starej komunistickej nomenklatúry.

bulharsko_zivkov-a-ceausescu_1968_tasr-a_res.jpg

Vrúcne zvítanie sa Todora Živkova a Nicolae Ceauşesca. FOTO - SITA/AP

Bulharsko

Diktátor Todor Živkov vládol od roku 1954. Bulharsko bolo jedinou krajinou sovietskeho bloku, čo sa nikdy nepostavila proti Moskve.

Disent bol veľmi slabý, viditeľným sa stal až ku koncu 80. rokov a jeho hlavnou témou boli zo začiatku ekologické hrozby. Demonštrácie proti chemičke pri meste Ruse z roku 1987 prerástli v celoštátne protesty.

Prvá opozičná politická organizácia vznikla v roku 1988 na sofijskej univerzite pod vedením disidenta a neskoršieho prezidenta Želju Želeva.

Najvýznamnejšou opozíciou proti režimu tak bola turecká menšina vystavená veľmi silnému útlaku a snahám o pobulharčenie.

V roku 1989 sa režim pokúsil Turkov vyhnať do susedného Turecka, čo viedlo k násilnostiam.

V komunistickej strane neexistovalo do roku 1989 žiadne reformné krídlo. Časť straníckych a armádnych funkcionárov však v novembri 1989 previedlo so súhlasom Moskvy vnútrostranícky puč, ktorým chcelo zachrániť mocenskú dominanciu strany aj v nových podmienkach.

Živkova zosadili z jeho funkcií a vylúčili zo strany. V januári 1990 ho zatkli a za defraudáciu bol odsúdený na sedem rokov väzenia.

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  2. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  3. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  4. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  5. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  6. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  7. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  9. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  10. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  2. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  3. Cíťte sa v priestore príjemne
  4. Ktorý odšťavovač má najvyššiu výťažnosť?
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Ako si vybrať wc a umývadlo?
  7. Poslanec M. Borguľa bojuje proti netransparentnému tendru
  8. Grantová výzva na vykonávanie činností informačných centier
  9. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  10. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  1. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 5 858
  2. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 787
  3. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 554
  4. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 3 395
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 3 223
  6. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 3 031
  7. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 2 822
  8. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 000
  9. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 027
  10. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 881