Nízka účasť v nových štátoch Únie, ktoré prosperujú vďaka Únii, je zlyhaním politikov, hovorí francúzsky politológ pôvodom z Česka JACQUES RUPNIK.
Európa nezažila vo voľbách súboj pravice a ľavice, ale boj proeurópskych a protieurópskych strán. Vyhrali ho odporcovia Únie?
„Je to fenomén. Prvý raz sme mali v eurovoľbách pokus o debatu, akú Európu chceme, ale vo výsledku prevládol úspech razantne radikálneho euroskeptického až eurofóbneho smeru, ktorý Úniu nechce. Deliaca čiara tak nie je medzi pravicou a ľavicou, ale medzi proeurópskymi a protieurópskymi stranami. To nás núti si pripomenúť, že Európa nie je samozrejmosť a nie je to samozrejmosť hlavne pre mladú generáciu.“
Je úspech protieurópskych strán protestom proti domácej politike alebo proti Únii?
„Väčšinou ide o protest proti domácim politickým stranám, proti domácej hospodárskej a sociálnej situácii, ako napríklad vo Francúzsku. Všeobecne je to vyjadrenie nedôvery voči politickej elite, ktorá je proeurópska a ktorú oslabila ekonomická kríza. Proti nej sa na pravej strane sformovali kritické až eurofóbne strany s dôrazom na zvrchovanosť a boj proti prisťahovalcom, ktorí zneužívajú sociálny štát. Na druhej strane je ľavica, akú sme videli v Grécku, kde SYRIZA nie je otvorene protieurópska, ale veľmi radikálne kritizuje Úniu za vnucovanie jej hospodárskej politiky, ktorá ničí Grékov. Príčiny sa tak nehľadajú v pôvode krízy a zlej domácej hospodárskej politike, ale hľadá sa jednoduchý vinník a tým je Brusel a Únia.“
Zmení to Úniu?
