BRUSEL, BRATISLAVA. Voľby do Európskeho parlamentu neboli tradičným súbojom medzi pravicou a ľavicou, ale bojom medzi proeurópskymi a protieurópskymi stranami, z ktorého vyšli kritici a odporcovia Únie silnejší než kedykoľvek doteraz.
Extrémistické a protieurópske strany sprava i zľava by mohli získať 140 až 150 kresiel v 751-člennom parlamente.
Medzi proeurópskymi stranami sú najsilnejší ľudovci (EPP), ktorí piaty raz za sebou vyhrali, keď získali 213 kresiel. Druhí skončili socialisti so 190 kreslami.
Valcovala Le Penová
„Je to zlý deň pre Európu, lebo extrémisti a neonacisti v mnohých štátoch sa posilnili,“ povedal novinárom bývalý šéf europarlamentu a kandidát socialistov na šéfa eurokomisi Martin Schulz.
- po eurovoľbách sa vytvoria frakcie, keďže pribudli nové politické strany,
- v utorok sa v Bruseli stretnú európski lídri, aby rokovali o výsledku eurovolieb a novom šéfovi eurokomisie,
- jeho voľba môže trvať až do summitu EÚ koncom júna, pretože sa rozdeľujú aj ostatné európske posty.
Kandidát ľudovcov, luxemburský expremiér Jean-Claude Juncker spoluprácu s týmito stranami odmietol.
Najvýraznejšie sa ich úspech prejavil vo Francúzsku, kde po prvom víťazstve krajne pravicového Národného frontu Marine Le Penovej v celonárodných voľbách hovorí aj premiér krajiny o politickom zemetrasení.
Premiéru má aj protieurópsky UKIP Nigela Faragea. Ako vôbec prvá strana v povojnovej histórii porazili tradičných konzervatívcov alebo labouristov.
V Dánsku zvíťazila protiimigračná Dánska ľudová strana, v Grécku radikálne ľavicová SYRIZA. Na druhom mieste sa umiestnili populistické strany v Taliansku, tretie skončili v Rakúsku.
V Nemecku získala protieurópska Alternatíva pre Nemecko sedem percent a to vznikla len minulý rok. Mandát majú aj neonacisti (NPD).