V referende, ktoré Európska únia označila za nelegálne, mohli fakticky voliť všetci Rusi, ktorí sa nachádzali na Kryme. Ruským pozorovateľom to neprekážalo.
SIMFEROPOĽ, PRAHA. Už o tretej poobede volebná komisia na Kryme nadšene hlásila, že k urnám prišlo vyše 60 percent registrovaných voličov.
„Do večera ich bude 90 percent,“ tvrdila aktivistka vládnej strany Ruská národná jednota.
Bol to síce príliš optimistický odhad, ale isté bolo, že účasť na pochybnom referende o štatúte ukrajinského polostrova Krym, ktorého legálnosť uznalo len Rusko, bola vysoká. Napokon presiahla 82 percent.
Nadšená volebná komisia Na Kryme už od rána nikto nepochyboval o tom, že väčšina ľudí, ktorí dorazili k urnám, sa rozhodla prebudiť v pondelok ako ruskí občania.
Aj za cenu, že sa s ruským pasom bude možno ťažšie cestovať pre sankcie Európskej únie a Spojených štátov, ktoré referendum neuznali.
K večeru sa v centre Simferopoľa začali zhromažďovať ľudia s ruskými vlajkami. Vedenie krymskej autonómie aj členovia volebných komisií prejavovali značné nadšenie z priebehu hlasovania.
Niektorí novinári – teda tí, ktorí sa na Krym dostali, pretože mnohých zadržala na prístupových cestách na polostrov údajná krymská domobrana – už boli o jeho právoplatnosti presvedčení menej.
Prečítajte si tiež:
Prečo nebolo referendum na Kryme v poriadku
Hlasovať aj bez papierov Počas dňa sa objavilo veľa prípadov, keď hlasovali nezaregistrovaní ľudia.
Napríklad ruská novinárka Jekaterina Sergackovová oznámila, že mohla hlasovať bez akýchkoľvek dokumentov len na základe toho, že žije v Simferopoli. Členovia volebnej komisie ju vyzvali, aby rozhodla o osude polostrova.
Podľa ukrajinských médií to bola bežná prax - hlasovať mohli všetci ruskí občania, ktorí sa v nedeľu nachádzali na Kryme. Obyvateľom psychiatrickej liečebne pri Simferopoli pomáhali „správne hlasovať“ aktivisti Ruskej národnej jednoty.
Navyše, ani počas referenda neustala proruská propaganda. Ukrajinská by pravdepodobne znela z médií tiež, lenže všetky médiá, ktoré nezaujali proruské pozície, boli na Kryme zakázané a zablokované.
Z tých, ktoré zostali, zneli sľuby väčšinou finančného charakteru, ale potešení boli aj študenti – absolventi sevastopoľských škôl budú vraj prijatí na ruské vysoké školy bez skúšok.
Pozorovateľom tieto „drobné“ excesy neprekážali. Podľa šéfa pozorovateľskej misie ruskej Rady federácie Valerija Rjazanského žiadne porušenie zákona nespozorovali.
This @ukrpravda_news journo was allowed to vote in Crimea referendum. Even though she's a Russian citizen -@sosmaydan pic.twitter.com/GHip1Xf3S8
— Maxim Eristavi (@MaximEristavi) March 16, 2014 Rubeľ v apríli Tam, kde žijú krymskí Tatári, bola účasť zanedbateľná. Vedenie tejto menšiny, ktorá predstavuje pôvodné obyvateľstvo Krymu, vyzvalo na bojkot plebiscitu a demonštrovalo vernosť Kyjevu.
Vodca krymských Tatárov a poslanec ukrajinského parlamentu Mustafa Džemilov označil referendum za nezákonné. Podľa neho 99 percent „jeho ľudí“ nehlasovalo.
Krymská vláda, ktorú zvolili koncom februára v ozbrojencami obsadenom parlamente, sa už pripravovala na pripojenie k Rusku.
„Ruble tu začnú fungovať už v apríli,“ povedal podľa Kyiv Post krymský vicepremiér Rustam Temirgalijev. Ukrajinské hrivny však budú prijímať ešte rok.
Rovnako tiež oznámili, že zrušia ukrajinčinu ako oficiálny jazyk. Na polostrove bude len ruština a krymská tatárčina. Žije tu 22 percent Ukrajincov, no väčšinou hovoria po rusky.
Autor: Agentúra Epicentrum
