BRUSEL, BRATISLAVA. Európska únia chce okamžite odpovedať na referendum na Kryme, ktoré považuje za nelegálne.
V pondelok by sa mali v Bruseli stretnúť ministri zahraničia a dohodnúť druhé kolo sankcií voči Rusku, krajine, ktorá referendum podporuje. Tentoraz to pocítia mnohí významní Rusi.
„Nastal čas, aby sme prijali tvrdé reštriktívne opatrenia,“ povedal podľa AP britský minister zahraničia William Hague.
Diplomati cez víkend pracovali na zozname ľudí, ktorým chcú zmraziť účty a zakázať vstup na územie Európskej únie. Hovorilo sa o päťstranovom dokumente, ktorý mal 120 až 130 mien.
Generáli aj ministri
BR OSN
Hlasovanie
Referendum nemá žiadnu platnosť a nemôže zmeniť hranice na Kryme.
Za hlasovalo: USA, Francúzsko, Británia, Austrália, Argentína, Čad, Čile, Jordánsko, Litva, Luxenbursko, Nigéria, Južná Kórea, Rwanda
Proti: Rusko
Zdržala sa: Čína
Medzi menami by mohli byť aj ruský minister obrany Sergej Šojgu, podpredseda vlády a bývalý vyslanec pri NATO Dmitrij Rogozin, viacerí generáli či ľudia blízki samotnému prezidentovi Putinovi.
Podľa nemeckého Bildu by na ňom mohli byť aj šéfovia dvoch ruských gigantov – plynového Gazpromu a ropného Rosneftu.
Dlhší zoznam podporuje väčšina krajín, vrátane Nemecka, ktoré sa dosiaľ silnejším sankciám bránilo.
Naopak, podľa EUobserver chce menej ľudí na zozname štvorica južanských krajín – Španielsko, Portugalsko, Grécko a Cyprus – aby zostal priestor na diplomaciu.
Jediní proti
Únia na okupáciu Krymu predtým odpovedala prerušením viacerých rokovaní s Rusmi.
Ak Rusi nezareagujú, Únia je pripravená podľa Reuters aj na tretie kolo sankcií: zbrojné embargo, obchodné obmedzenia a opatrenia proti ruskému biznisu.
Rusko sa ocitá v čoraz väčšej izolácii. V sobotu hlasovala Bezpečnostná rada OSN o rezolúcii, ktorá vyhlásila referendum za neplatné.
So znením textu súhlasilo trinásť z pätnástich členov. Proti boli Rusi, ktorí ho vetovali, zdržala sa Čína.
