Hlasovanie išlo proti ukrajinskej ústave, kampaň trvala len desať dní a bola jednostranná, nedá sa hlasovať za zachovanie súčasného stavu.
1.Proti ukrajinskej ústave
Ukrajinský zákon tvrdí, že v prípade referenda o odtrhnutí územia musí o tom hlasovať celá krajina, nielen dotknutá časť.
V piatok ukrajinský ústavný súd potvrdil, že referendum je nelegálne a nariadil okamžité ukončenie jeho príprav. Kyjev však v súčasnosti nemá spôsob, ako si vymôcť na Kryme ukrajinské zákony.
Za nelegitímne ho považuje aj Európska únia, Spojené štáty či Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorá odmietla poslať na referendum svojich pozorovateľov.
2.Zorganizované narýchlo
Nová vláda na Kryme, ktorá sa k moci dostala hlasovaním v ozbrojencami obsadenom parlamente, chcela referendum najskôr koncom mája, keď budú na Ukrajine predčasné prezidentské voľby.
Neskôr ho posunula na koniec marca, nakoniec sa hlasuje už v nedeľu. Na akúkoľvek diskusiu a kampaň tak zostalo iba desať dní.
The choice faced by #Crimea voters. Via @insider_com_ua #ukraine pic.twitter.com/YWRNfAMkbs
— Michael Bociurkiw (@mikeybbq) March 16, 2014 3.Zmätočná otázka
Na referendovom lístku mohli voliči zaznačiť jednu z dvoch odpovedí. Súhlasíte, aby sa Krym stal súčasťou Ruskej federácie? Súhlasíte, aby sa obnovila ústava z roku 1992 a status Krymu ako súčasti Ukrajiny?
Nie je teda možnosť za zachovanie súčasného stavu. A, najmä, druhá otázka je zmätočná, keďže nie je jasné, o ktorej ústave z toho roku sa hovorí. Originálna verzia ústavy totiž hovorí o Kryme ako o nezávislom štáte.
4.Jednostranná kampaň
Všade v uliciach Krymu bolo vidno iba kampaň jednej strany: tej, čo chce Krym pripojiť k Rusku. Sugestívne bilbordy hovorili, že buď bude Krym ruský, alebo nacistický.
Voliči boli tiež vystavení len jednému druhu informácií. Začiatkom marca vypli na Kryme ukrajinské kanály vysielané terestriálne aj káblom, mnohé nahradili ruskými.
Netreba zabúdať, že referendum sa konalo, keď je v uliciach Krymu 22-tisíc vojakov štátu, ku ktorému sa Krym chce pripojiť.
