Práca, práca, práca. To väčšina Američanov opakuje, pokiaľ ide o prvú vec, s ktorou by mal nový prezident niečo urobiť. V 315-miliónovej krajine je v súčasnosti bez zamestnania 12,3 milióna Američanov (7,9 percenta).
Spolu s ľuďmi, ktorí už hľadanie práce vzdali, či s tými, čo robia nútene iba na kratší úväzok, je to dohromady 23 miliónov (15 percent). Znižovanie nezamestnanosti však nepôjde ľahko a okamžite.
Dlh Spojených štátov za vyšplhal na 16 biliónov dolárov. Zvyšoval sa najmä za vlády posledných dvoch prezidentov Georgea W. Busha a Baracka Obamu. Od roku 2006 sa zdvojnásobil.
Keďže sa rozdelený Kongres nevedel minulý rok dohodnúť na tom, ako proti tomu bojovať (republikáni nechcú zvyšovať dane a demokrati škrtať v sociálnych programoch), prvého januára prídu tvrdé automatické opatrenia. Ich rozsah je obrovský, a preto sa tomu začalo hovoriť fiškálny zlom.
Vypršia niektoré daňové úľavy, zvýšia sa dane, rovnako sa bude aj vo veľkom škrtať - vrátane armády.
Podľa niektorých ekonómov to môže spôsobiť, že ekonomika Spojených štátov spadne o štyri percentuálne body a veľmi pravdepodobne sa vráti hospodárska recesia. To by nemalo dobrý vplyv ani na zvyšok sveta.
Tvrdému fiškálnemu zlomu sa dá predísť, ak Kongres dohodne náhradné opatrenia. To je však ďalší výrazný problém, s ktorým sa bude pasovať nový prezident – rozdelená politická scéna.
Americký systém je postavený na viacerých pilieroch, aby strany museli hľadať kompromis. V súčasnosti sú však tak znepriatelené, že nedokážu prijať takmer žiadny spoločný zákon.
Aj po včerajších voľbách sa čakalo, že jednu komoru Kongresu ovládnu republikáni a druhú demokrati. Keby sa aj podarilo dominovať jednej strane, nemusí to nič znamenať – americkí politici často hlasujú aj proti vlastnému prezidentovi.
Prezident bude musieť byť dobrým diplomatom a mať schopnosť dosiahnuť kompromis. Barack Obama sa o to v predchádzajúcich rokoch snažil, no na rozdiel napríklad od demokratického prezidenta Lyndona Johnsona to veľmi nevedel.
„To, že som nedokázal zmeniť Washington, považujem za svoje najväčšie zlyhanie,“ povedal krátko pred voľbami v jednej diskusii Obama.
Obama však nebude môcť zabúdať ani na udalosti vo svete. Okrem Iránu môže byť najvýbušnejšia situácia v Sýrii.
Rok a pol trvajúca občianska vojna zanechala podľa odhadov za sebou vyše 30-tisíc mŕtvych a nie je vylúčené, že sa vláda odhodlá použiť aj chemické zbrane hromadného ničenia.
V takom prípade by sa od amerického prezidenta čakal rozhodnejší postoj ako len slovné odsúdenie.
Obama názov starého kontinentu spomenul v debate len raz, Romney ani toľko.
Napriek tomu bude prvý menovaný musieť riešiť existenčnú krízu svojho dlhodobého spojenca. Európska recesia ohrozuje aj ozdravenie americkej ekonomiky.
Obama si vydýchol. Útok na Irán neprišiel
Izrael na iránske jadrové zariadenia preventívne nezaútočil. Zatiaľ.
TEL AVIV. V prezidentskej debate o zahraničnej politike spomenuli Obama a Romney Izrael viac ako 30krát. A je zrejmé, že si obaja vydýchli, že Izrael napokon nezaútočil na iránske jadrové zariadenia pred voľbami, hoci špekulácie o tom sa objavovali často.
Útok na Irán nepotreboval ani jeden z kandidátov a teraz je jedno, či má smerom k Teheránu viac, či menej ostrú rétoriku. Jeho následky by poznačili minimálne jedno funkčné obdobie amerického prezidenta.
Najnovšie odhalenia izraelských médií ukazujú, že pred dvomi rokmi bol Izrael nebezpečne blízko k útoku na Irán a že ho zastavili len jasné protesty generality a tajných služieb.
S tým bude musieť nový prezident žiť. Môže si to prečítať tak, že Izrael nepreháňa, keď hovorí o útoku na Irán, ale aj tak, že ešte nedospel k rozhodnutiu stlačiť červený gombík.
Izraelčania sú však netrpezliví, a preto nový šéf Bieleho domu bude musieť ich netrpezlivosť zahnať. Či tvrdšími sankciami, či vojenskou silou, či pokračovaním spolupráce na sabotáži iránskeho jadrového programu, to závisí od viacerých faktorov. Jeden je viacmenej istý už teraz.
Premiérom Izraela sa s najväčšou pravdepodobnosťou opäť stane Benjamin Netanjahu. Ten, čo pred dvomi rokmi nariadil armáde, aby sa začala pripravovať na útok na Irán.
Prezidentské voľby budú aj v Iráne, ale nikto neočakáva, že by z nich vzišiel niekto, kto by otvoril dvere nukleárnym inšpektorom.
Jana Shemesh
