WASHINGTON, BRATISLAVA. NATO už nebude len spojenectvom Európy a Ameriky. Naopak, aliancia sa zo severného Atlantiku rozleje do celého sveta.
Takýto scenár vykreslil aspoň ruský vyslanec pri NATO Dmitrij Rogozin. A pridal sa aj ruský denník Kommersant.
"Vytvorili by tak Ligu demokracií, ktoré by na rozdiel od OSN nemuseli stretávať, slovami Američanov, s tyranmi."
Dmitrij Rogozin,
vyslanec Ruska pri NATO
Ten zareagoval najmä na meno nového amerického vyslanca pri NATO. Stal sa ním Ivo Daalder, pôvodom Holanďan, ktorý je podľa holandského denníka NRC Handelsblatt považovaný za „liberálneho jastraba“.
Liga demokracií
Expert na bezpečnostnú politiku v známom thinktanku Brooking Institution je jeden z najväčších zástancov projektu rozšírenia NATO do celého sveta. Spomínajú sa najmä Austrália, Japonsko, Južná Kórea, Izrael či India. „Nová globálna politka po studenej vojne rozšírila geografický dosah NATO. Preto teraz musí prijať viac členov. Iba veľká globálna aliancia môže zabezpečiť globálne výzvy dneška,“ napísal Daalder dávnejšie pre Foreign Policy.
Obamova administratíva zatiaľ žiadne podobné plány nezverejnila.
Myšlienka takzvanej Ligy demokracií nie je nová. Jedným z propagátorov tohto hnutia bol aj republikánsky kandidát na prezidenta John McCain.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Takto rozšírená aliancia by podľa Kommersantu mohla konkurovať OSN. Tú viacerí analytici považujú za málo funkčnú v lokálnych sporoch, aké v minulých rokoch zažili na Balkáne či v Sudáne.
O novom význame aliancie hovoril v piatok aj ruský vyslanec pri NATO Dmitrij Rogozin. Uviedol, že má informácie, že aliancia skutočne smeruje k rozširovaniu sa o krajiny, ako sú „Austrália, India, Nový Zéland či Japonsko“.
„Vytvorili by tak Ligu demokracií, kde by sa, na rozdiel od OSN, nemuseli stretávať, slovami Američanov, s tyranmi,“ dodal Rogozin podľa agentúry RIA Novosti.
Budú sa chcieť pridať?
Štáty ako Austrália či Nový Zéland, aj keď oficálne nie sú členmi NATO, bojovali vedľa Američanov vo vojnách od Vietnamu cez Perzský záliv až po Afganistan.
Takisto Južná Kórea patrila medzi krajiny, ktoré poslali do Iraku najviac vojakov. Objavujú sa však aj skeptické otázky, či by tieto krajiny chceli vôbec vstúpiť do aliancie.
Napríklad Japonsko je od 2. svetovej vojny veľmi pacifistické a vstup do vojenského paktu mu zakazuje ústava. Takisto členstvo v NATO nemusí byť pre krajiny ako Južná Afrika alebo Brazília lákavé: necítia žiadnu hrozbu a museli by zrejme výrazne zvýšiť svoje výdavky na zbrojenie.
Šesťdesiate výročie, ktoré aliancia oslávi na summite začiatkom apríla, dáva priestor na nové vízie účelu organizácie. Isté je zatiaľ iba rozšírenie o Albánsko a Chorvátsko.
Dlho diskutované prijatie Ukrajiny a Gruzínska je tiež otázne. Odchádzajúci generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer včera vo Varšave opäť uistil obe krajiny, že raz sa tak určite stane.
