DAUHA, BRATISLAVA. Keď Izrael začiatkom septembra vypálil rakety na Katar, nebolo to prekvapením len pre toto arabské kráľovstvo, ale aj pre ďalšie krajiny v regióne.
Izrael hovorí, že cielene útočil na vyjednávačov teroristického hnutia Hamas, ktorí do katarského hlavného mesta prišli rokovať o americkom návrhu o prímerí v Pásme Gazy. Arabskí lídri sa však napriek tomu začali obávať aj o svoju bezpečnosť.
Mnohé z krajín moslimského sveta preto posilnili vojenské spolupráce. Viacerí experti hovoria, že sa tak môžu odkláňať od spoliehania sa na USA, ktoré sú na regióne Blízkeho východu strategickým hráčom.
Ďalší odborníci na región, ako aj tamojší lídri zas naznačujú, že by mohlo prísť k vytvoreniu akéhosi „islamského NATO“. Akú šancu na vznik má takáto obranná aliancia?
V článku sa dočítate aj:
- či sa Blízky východ odkloní od obrannej spolupráce s USA,
- či podľa odborníkov vznikne islamské NATO,
- aké iné štáty by mohli pomôcť krajinám Perzského zálivu,
- či Pakistan poskytne jadrové zbrane aj iným krajinám v regióne.
Nedostačujúce americké záruky
Izrael útočil na luxusnú rezidenčnú oblasť v Dauhe, kde sa vtedy členovia vyjednávacieho tímu Hamasu nachádzali. Útok zabil šesť ľudí – päť členov Hamasu a jedného člena katarských bezpečnostných zložiek. Hamas však vyhlásil, že hlavné vedenie rokovacieho tímu sa zabiť nepodarilo.
Katarských predstaviteľov útok znepokojil nielen preto, že išlo o prvý útok izraelskej armády na štát Perzského zálivu, ale aj preto, že neďaleko miesta útoku sa nachádza veľká vojenská základňa ich spojenca – USA. Spojené štáty tam majú približne 10-tisíc vojakov.
Práve americkú podporu považujú Katarčania za jednu z najdôležitejších záruk svojej bezpečnosti v regióne Blízkeho východu.
Po prekvapivom útoku, o ktorom amerického prezidenta Donalda Trumpa Izrael ako jeho ďalší dôležitý partner v regióne dopredu neinformoval, sa však Katar začína zamýšľať, či netreba posilniť spoluprácu so susednými krajinami, hovoria viacerí odborníci.
„Izraelský útok... otrasie predpokladmi krajín Perzského zálivu o ich väzbách s USA a zblíži ich. Tieto ropné monarchie sú si príliš podobné... takýto priamy útok na ich suverenitu a vnímanú bezpečnosť je pre nich všetkých niečím, čo nenávidia,“ napísala krátko po útoku Kristin Diwanová, vedúca akademická pracovníčka Inštitútu arabských štátov Perzského zálivu vo Washingtone.
Expert na Blízky východ: Netanjahu chce pokračovať vo vojne aj za cenu, že zmarí návrat rukojemníkov Čítajte USA a Katar sa utvrdzujú vo vzájomných dobrých vzťahoch, krajiny v regióne sa však po útoku zamýšľajú, ako inak by ešte mohli posilniť svoju obranyschopnosť, myslí si zas Sanam Vakilnová, riaditeľka programu think-tanku Chatham House pre Blízky východ a severnú Afriku.
„Vládcovia Perzského zálivu napredujú v úsilí o väčšiu strategickú autonómiu a sú čoraz viac odhodlaní chrániť sa pred rizikami závislosti od USA,“ napísala v septembrovom komentári pre britský denník The Guardian.
Arabský núdzový samit
Liga arabských štátov a Organizácia islamskej spolupráce zorganizovali minulý týždeň mimoriadny samit, kde egyptskí predstavitelia navrhli vytvorenie spoločnej pracovnej skupiny pre arabské krajiny v štýle NATO.
Krajiny Perzského zálivu
- sú bohaté na ropu,
- radia sa medzi ne Bahrajn, Kuvajt, Omán, Katar, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty.
„Sme odhodlaní urobiť všetko, čo je potrebné na zachovanie našej suverenity a na čelenie izraelskej agresii,“ povedal na samite katarský emir Tamím bin Hamad al-Sání. Na kolektívny prístup k regionálnej bezpečnosti vyzval aj iracký premiér Muhammad Šía as-Sudání.
Šesť členov Rady pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive zas uviedlo, že aktivujú ustanovenie v dohode o spoločnej obrane z roku 2000, ktoré hovorí o tom, že útok na jeden členský štát je útokom na všetky – čo nápadne pripomína kľúčový prvok kolektívnej obrany NATO.
Po núdzovom samite sa v Dauhe v polovici septembra stretli ministri obrany štátov Perzského zálivu. Dohodli sa na posilnení výmeny spravodajských informácií vrátane leteckej situácie či varovania pred balistickými raketami, ako aj na spoločných vojenských cvičeniach.
Saudsko-pakistanská spolupráca
V rovnaký týždeň prišlo k podpísaniu ďalšej dôležitej dohode o obrane, tentoraz medzi Saudskou Arábiou a Pakistanom.
Najdôležitejšou časťou dohody je pasáž, ktorá hovorí, že „akákoľvek agresia proti jednej z krajín sa bude považovať za agresiu proti obom“.
Text evokuje článok 5 Severoatlantickej zmluvy, ktorý hovorí, že útok na akúkoľvek členskú krajinu sa považuje za napadnutie celku a dané krajiny jej prídu na pomoc. NATO je najväčšou obrannou alianciou na svete s 32 členmi – európske štáty dopĺňajú USA, Kanada a Turecko.
Dohoda medzi Saudskou Arábiou a Pakistanom má za cieľ rozšíriť vojenskú spoluprácu, organizovať spoločné cvičenia a vymieňať si spravodajské informácie so zámerom bojovať proti hrozbám, terorizmu a cezhraničným povstaniam. Zahŕňa tiež presun technológií a spoločnú výrobu vojenského vybavenia.
Najvýraznejším bodom, ktorý vzbudzuje aj obavy, však je, že Saudská Arábia tak najnovšie bude mať prístup k 170 pakistanským jadrovým hlaviciam. Pakistan je nateraz jedinou nukleárnou veľmocou v moslimskom svete – aj keď Irán sa o to intenzívne snaží obohacovaním uránu a pracovaním na svojom jadrovom programe.
„Odstrašujúci účinok, ktorý nám jadrové zbrane dávajú, a spôsobilosti, ktoré máme, budú podľa tejto dohody sprístupnime Saudskej Arábii,“ povedal po podpísaní dohody pakistanský minister obrany Khawaja Asif.
V Severoatlantickej aliancii majú jadrové zbrane tri štáty – USA, Francúzsko a Veľká Británia.
Islamské NATO?
Pakistan nevylúčil, že ku koalícii by sa mohli pripojiť aj ďalšie islamské krajiny. „Aj ďalšie krajiny vyjadrili záujem o podobné dohody,“ povedal pre médiá podpredseda tamojšej vlády Išaq Dar.
Viacerí odborníci sú však skeptickí k tomu, že by čoskoro mohlo prísť k vytvoreniu islamského NATO.
„Aliancia v štýle NATO je nereálna, pretože by zaväzovala štáty Perzského zálivu k vojnám, ktoré nepovažujú za životne dôležité pre svoje vlastné záujmy. Žiadny vládca v Perzskom zálive sa napríklad nechce nechať zatiahnuť do konfrontácie s Izraelom v mene Egypta,“ povedal pre portál DW News Andreas Krieg, docent na Fakulte bezpečnostných štúdií na King’s College v Londýne.
Priznáva však, že situácia sa po izraelskom útoku na Katar mení. „Bezpečnosť v Perzskom zálive je už dlho založená na logike podriadenosti, kde v podstate platíte niekomu inému, aby sa staral o vašu ochranu. Táto mentalita sa po útoku v Dauhe začína meniť, ale len pomaly,” dodáva expert Krieg.
Namiesto islamského NATO by preto v regióne mohol vzniknúť obranný formát 6+2, hovorí zas pre DW News Cinzia Bianco, expertka na štáty Perzského zálivu z think-tanku Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR). Šiestim štátom Perzského zálivu by tak na pomoc prišli Turecko a Egypt.
„Nepôjde však o dohodu podľa článku 5, ale skôr pôjde o kolektivizáciu bezpečnostných a obranných pozícií a, čo je možno najdôležitejšie, vysiela Izraelu signál odstrašenia,“ myslí si Bianco.
Obaja odborníci sa však zhodujú na tom, že ak k takejto obrannej spolupráci nakoniec dôjde, stane sa tak len pomaly a za zatvorenými dverami.
