Ukrajina Rusko Online: Ukrajina označila stretnutie Zelenského s Putinom v Moskve za neprijateľné

Poľský prezident Nawrocki zdôraznil nedôveru voči Putinovi, vyjadril solidaritu s Ukrajinou a vyzdvihol sankcie.

Reagoval tak na otázku, aký bude postoj Trumpa k prípadným iniciatívam na ukončenie vojny.

Informuje o tom varšavský spravodajca TASR na základe tlačovej konferencie prezidenta po skončení stretnutia.

„Ja vás môžem uistiť o tom, že či už v telefonických rozhovoroch s európskymi lídrami alebo vo Washingtone hovorím vždy tým istým jazykom - že Putinovi sa nedá veriť a že ďalšie balíky sankcií, vrátane sekundárnych, sú nevyhnutné,“ zdôraznil.

Nawrocki dodal, že jeho americký partner je politik, ktorý vie počúvať a otvára sa názorom iných lídrov.

Poľský prezident dodal, že ekonomické údaje jasne dokazujú účinnosť sankcií voči Rusku. Podľa neho počas rokovaní s Trumpom zastupoval nielen poľskú, ale aj európsku solidaritu s Ukrajinou v oblasti vojenskej podpory, pričom sa neotvárali žiadne bilaterálne spory. „Čo s týmito informáciami urobí prezident Trump, to je už jeho rozhodnutie,“ uzavrel poľský prezident.

Okrem bezpečnostných otázok rokovali aj o ekonomickej spolupráci. Trump podporil iniciatívu Trojmoria a ďalšie dodávky amerického plynu do strednej Európy. Nawrocki zdôraznil, že do USA prišiel nielen ako hlas Poliakov, ale aj ako reprezentant krajín strednej a východnej Európy vrátane pobaltských štátov.

Poľský prezident dostal od Trumpa pozvanie na budúcoročný samit G20 v Miami. Zároveň potvrdil, že Trumpa oficiálne pozval na návštevu Poľska, pričom termín ešte nie je stanovený. „Pre celý región by bolo výborné, keby prezident Donald Trump navštívil Varšavu,“ uviedol Nawrocki.

Podľa vyjadrenia amerikanistu Tomadza Pludowského pre agentúru PAP Trump prijal Nawrockého veľmi vrelo, pričom ho predstavil ako priateľa a zdôraznil veľmi blízke vzťahy medzi oboma národmi. (TASR)

Európa je po podpise mierovej dohody pripravená okamžite poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky, vyhlásil Macron.

Informuje o tom agentúra AFP.

„Sme pripravení, my Európania, poskytnúť bezpečnostné záruky Ukrajine a Ukrajincom v deň podpísania mierovej dohody,“ uviedol Macron po boku Zelenského deň pred začiatkom samitu tzv. koalície ochotných v Paríži.

Podľa Macrona sú podrobnosti záruk „mimoriadne utajované“, ale prípravy boli zavŕšené na stretnutí ministrov obrany. „Sme pripravení na pevný a trvalý mier pre Ukrajinu a Európanov. Otázkou je teraz úprimnosť Ruska,“ dodal.

Francúzsky prezident opakovane vyjadril pochybnosti voči tvrdeniam Putina o snahe Moskvy uzavrieť vo vojne mier adresovaným Trumpovi.

Zelenskyj v reakcii na to taktiež vyjadril pochybnosti o ochote Ruska ukončiť vojnu. „Žiaľ, zatiaľ sme nevideli žiadne známky toho, že by Rusko chcelo vojnu ukončiť,“ povedal Zelenskyj novinárom a dodal, že si je istý, že spojenci Kyjeva pomôžu „zvýšiť tlak na Rusko, aby sa posunulo smerom k diplomatickému riešeniu“. (TASR)

Trump naznačil nové sankcie proti Rusku, ak nebude spokojný s reakciou Putina v súvislosti s mierovou dohodou.

Informuje o tom agentúra AFP.

„Nemám žiadnu správu pre Putina, on vie, aký je môj postoj a rozhodne sa tak či onak,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni Bieleho domu počas stretnutia s poľským prezidentom Karolom Nawrockim.

„Nech už bude jeho rozhodnutie akékoľvek, budeme buď spokojní alebo nespokojní. A ak budeme nespokojní, uvidíte, čo sa stane,“ dodal americký prezident.

AFP s odvolaním sa na svoj zdroj v Bielom dome tiež potvrdila, že Trump bude vo štvrtok hovoriť so Zelenským. Elyzejský palác ešte skôr informoval, že po štvrtkovom summite tzv. koalície ochotných v Paríži bude ukrajinský prezident spolu s európskymi lídrami telefonovať so šéfom Bieleho domu.

Štvrtkové rokovania vo francúzskej metropole sa budú zameriavať na bezpečnostné záruky pre Ukrajinu po ukončení vojny s Ruskom. (TASR)

Ukrajinský minister zahraničia Sybiha označil stretnutie Zelenského s Putinom v Moskve za neprijateľné.

Sybiha reagoval na vyhlásenie Putina, podľa ktorého je šéf Kremľa pripravený stretnúť sa so Zelenským v Moskve.

Informuje o tom agentúra DPA.

Ukrajinský minister Putinov návrh nazval „vedome neprijateľným“. „V súčasnosti je najmenej sedem krajín pripravených usporiadať stretnutie medzi lídrami Ukrajiny a Ruska s cieľom ukončiť vojnu. Sú nimi Rakúsko, Svätá stolica, Švajčiarsko, Turecko a tri štáty Perzského zálivu,“ napísal Sybiha.

„Toto sú seriózne návrhy a prezident Zelenskyj je na takéto stretnutie pripravený kedykoľvek. Napriek tomu Putin naďalej márni čas a predkladá vedome neprijateľné návrhy,“ dodal.

Podľa správy ruskej agentúry Interfax Putin vyhlásil, že ak je Zelenskyj pripravený, môže pricestovať do Moskvy a ich stretnutie sa uskutoční tam.

„Mimochodom, (americký prezident) Donald (Trump) ma požiadal, aby som, ak je to možné, usporiadal takéto stretnutie. Povedal som: ‚Áno, je to možné.‘ Takže, ak je Zelenskyj pripravený, nech príde do Moskvy, takéto stretnutie sa uskutoční,“ povedal Putin na tlačovej konferencii počas návštevy Číny.

Putin vyhlásil, že zatiaľ nepočul o filme Čarodejník z Kremľa, v ktorom ho stvárňuje britský herec Jude Law.

Film mal premiéru na tohtoročnom filmovom festivale v Benátkach, informovala agentúra AFP.

Snímka francúzskeho režiséra Oliviera Assayasa sleduje Putinovu kariéru očami fiktívneho politického poradcu Vadima Baranova a vychádza z rovnomenného knižného bestselleru spisovateľa Giuliana da Empoliho. Čarodejník z Kremľa je jedným z 21 filmov súťažiacich o hlavnú cenu benátskeho festivalu, ktorý potrvá do soboty.

Režisér Assayas v Benátkach uviedol, že jeho film je predovšetkým príbehom o autoritárstve, pričom prechod Ruska od chaotickej demokracie koncom 90. rokov k modernej putinskej autokracii má byť varovaním pre Západ.

Samotný Putin na otázku o filme a hereckom obsadení, ktorá zaznela na tlačovej konferencii v Pekingu, uviedol, že o tejto snímke počuje prvýkrát a preto sa k nemu nemôže vyjadriť.

Román, ktorý napísal da Empoli - bývalý poradca talianskeho expremiéra Mattea Renziho -, vyšiel v roku 2022. Ide o príbeh fiktívneho umelca a producenta Vadima Baranova, ktorý sa stáva Putinovým poradcom a pomáha mu vybudovať jeho politickú kariéru. Postava je inšpirovaná reálnou postavou - Putinovým bývalým poradcom Vladislavom Surkovom.

Empoli za svoj debut získal Cenu Francúzskej akadémie za román a bol nominovaný na prestížnu Goncourtovu cenu.

Herec Jude Law ešte pre nakrúcaním filmu povedal, že jeho účinkovanie vo filme bude veľkou výzvou. (TASR)

Európski lídri a prezident Zelenskyj budú telefonovať s Trumpom po štvrtkovom samite koalície ochotných v Paríži.

Oznámil to Elyzejský palác. Rokovania vo francúzskej metropole sa budú zameriavať na bezpečnostné záruky pre Ukrajinu po ukončení vojny s Ruskom.

Informovala o tom agentúra AFP.

Samit budú spoločne viesť francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer s ďalšími lídrami vrátane nemeckého kancelára Friedricha Merza či generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho.

Niektorí sa na summite zúčastnia osobne a iní prostredníctvom videokonferencie. Po rokovaniach bude nasledovať telefonický rozhovor s Trumpom, ktorý podľa AFP začne o 14.00 h, a následná tlačová konferencia o 15.00 h SELČ. (TASR)

Americkí vojaci zostanú v Poľsku a môže ich byť ešte viac, vyhlásil Trump počas stretnutia s prezidentom Nawrockim.

Zdôraznil pritom silné vzájomné vzťahy medzi oboma krajinami.

Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP.

Trump reagoval na otázku, či Washington plánuje zachovať vojenskú prítomnosť v Poľsku. „Myslím si, že áno. Viete snáď o niečom, o čom ja neviem? Môžeme tam umiestniť ešte viac vojakov, ak to budú Poliaci chcieť. Oni už dlho požadovali väčšiu vojenskú prítomnosť,“ uviedol americký prezident.

Trump vyhlásil, že USA a Poľsko spája osobitné partnerstvo, ktoré je podľa neho silnejšie než kedykoľvek predtým.

Zdôraznil, že to súvisí aj s jeho osobnými vzťahmi s Nawrockim, ktorého otvorene podporil v predvolebnej kampani. „Bolo pre mňa cťou vyjadriť podporu pre Karola a nový poľský líder odvádza fantastickú prácu,“ povedal Trump.

Poľský prezident počas rokovania v Oválnej pracovni Bieleho domu vo Washingtone vyhlásil, že prítomnosť amerických vojakov v Poľsku je pre krajinu dôvodom na spokojnosť a zároveň jasným signálom pre Rusko, že Varšava a Washington stoja pri sebe. Zdôraznil tiež historický význam tejto prítomnosti.

„Toto je prvýkrát v dejinách Poľska v 20. a 21. storočí, keď sa Poliaci tešia z toho, že máme zahraničných vojakov na našom území. Americkí vojaci sú súčasťou našej spoločnosti,“ uviedol Nawrocki. Dodal, že vojenská spoluprítomnosť je aj odkazom Moskve o jednotnom postoji oboch krajín.

Poľský prezident zároveň uistil, že Varšava dosiahne obranné výdavky na úrovni piatich percent HDP. Okrem otázok bezpečnosti sa podľa jeho slov rozhovory s Trumpom sústredia aj na energetiku a hospodárstvo.

Nawrocki ocenil silu poľsko-amerických vzťahov, ktoré označil za mimoriadne pevné a založené na hodnotách nezávislosti, suverenity a demokracie.

„Príkladom týchto hodnôt sú naši spoloční hrdinovia: Kazimierz Pulaski a Tadeusz Košciuszko,“ pripomenul s odvolaním sa na dvoch poľských vojenských inžinierov a vojakov, ktorí bojovali v americkej vojne za nezávislosť.

Zároveň poďakoval Trumpovi za podporu v predvolebnej kampani aj za symbolické gesto v podobe preletu stíhačiek F-16 nad Bielym domom na pamiatku nedávno zosnulého poľského pilota tejto stíhačky. (TASR)

Ruský prezident Putin pripúšťa prijateľné riešenie vojny na Ukrajine, ak „zvíťazí zdravý rozum“.

 Podľa agentúry Reuters však Putin súčasne vyhlásil, že Rusko bude pokračovať v bojových operáciách na Ukrajine, ak sa mierová dohoda nedosiahne.

Putin sa opieral o „nastavenie“ súčasnej americkej administratívy pod vedením prezidenta Donalda Trumpa. „Vidíme nielen ich výzvy, ale úprimnú túžbu nájsť toto riešenie. Zdá sa mi, že na konci tunela je určité svetlo. Uvidíme, ako sa situácia vyvinie,“ poznamenal ruský prezident. Súčasne však opäť varoval, že ak sa nepodarí dospieť k dohode, „potom budeme musieť všetky úlohy, ktoré sú pred nami, vyriešiť silou zbraní.“

Doplnil, že všetky formácie ruských ozbrojených síl zapojené do „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine postupujú vo všetkých smeroch.

Termín špeciálna vojenská operácia sa v Rusku používa ako eufemizmus – Rusko týmto slovným obratom zľahčuje vojenský konflikt a vyhýba sa slovu „vojna“, ktorého používanie v tomto kontexte trestá. Termín sa používa sa najmä v ruských oficiálnych vyhláseniach a štátnej propagande, aby konflikt pôsobil menej agresívne a „legitímne“.

„Všetky skupiny ruských ozbrojených síl postupujú. Úspešne. Rôznou rýchlosťou, ale prakticky vo všetkých smeroch,“ povedal ruský prezident na tlačovej konferencii po návšteve Číny.

Putin doplnil, že ukrajinská armáda sa v tejto situácii snaží „plátať diery“ na fronte presunom svojich jednotiek do najkritickejších oblastí. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj dúfa, že zajtra bude hovoriť s Trumpom o sankciách proti Rusku.

„Zajtra sa pokúsime spojiť s prezidentom Trumpom a budeme o tom hovoriť,“ povedal Zelenskyj počas návštevy Kodane.

„Máme tiež signály zo strany Spojených štátov, že poskytnú podporu, a to je dôležité,“ pokračoval.

Ukrajinský líder zároveň dodal, že existuje „solídny základ“ pre bezpečnostné záruky pre Kyjev v prípade prímeria, pričom citoval „bilaterálne dohody, vrátane dohody s Dánskom“. (TASR)

Ruský prezident Putin je pripravený zorganizovať stretnutie so Zelenským v Moskve.

Podľa ruskej agentúry Interfax Putin povedal, že ak je Zelenskyj pripravený, môže pricestovať do Moskvy a ich stretnutie sa uskutoční tam.

„Mimochodom, Donald (americký prezident Trump) ma požiadal, aby som, ak je to možné, usporiadal takéto stretnutie. Povedal som: ‚Áno, je to možné.‘ Takže, ak je Zelenskyj pripravený, nech príde do Moskvy, takéto stretnutie sa uskutoční,“ povedal Putin na tlačovej konferencii počas návštevy Číny.

Putin zároveň opäť spochybnil Zelenského legimititu. Poukázal v tejto súvislosti na zložitosť ukrajinskej legislatívy a vyhlásil, že po uplynutí päťročného funkčného obdobia Zelenského mal Ukrajinu viesť predseda parlamentu – Najvyššej rady.

Britská stanica BBC pripomenila, že väčšina krajín sveta a medzinárodných organizácií nespochybňuje legitimitu Zelenského ako prezidenta Ukrajiny. (TASR)

Ukrajinská spoločnosť začne v Dánsku vyrábať palivo pre rakety s dlhým doletom.

Pôjde o prvú expanziu ukrajinskej obrannej spoločnosti do zahraničia.

Spoločnosť Fire Point vyrába rakety Flamingo, ktoré ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil za najúspešnejšiu zbraň krajiny.

Výroba paliva pre rakety s dlhým doletom sa bude nachádzať v blízkosti dánskej vojenskej leteckej základne Skrydstrup, kde Kodaň skladuje flotilu stíhacích lietadiel F-16.

„Je to pomocná ruka Ukrajine v jej boji za bezpečnosť, vlastnú nezávislosť a v neposlednom rade za možnosť žiť v mieri,“ povedal novinárom dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen.

Dánsko je od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 verným podporovateľom Kyjeva a podľa dánskeho ministerstva zahraničných vecí mu doteraz prispelo vojenskou podporou vo výške 67,6 miliardy dánskych korún (približne deväť miliárd eur). Dánska vláda tiež nedávno vyčlenila 500 miliónov korún na podporu ukrajinských firiem expandujúcich v tejto krajine. (TASR)

Putin, Kim Čong-un a Si Ťin-pching sa snažia o nové fungovanie sveta, vyhlásila šéfka zahraničnej politiky EÚ.

„Keď sa pozrieme na prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorý dnes v Pekingu stál bok po boku s lídrami Ruska, Iránu, Severnej Kórey, nejde len o protizápadný úkaz, ale o priamu výzvu medzinárodnému systému založenému na pravidlách,“ povedala novinárom Kallasová.

„Nie je to len symbolické. Ruská vojna na Ukrajine je podporovaná Čínou. To sú skutočnosti, ktorým musí Európa teraz čeliť,“ pokračovala.

Ruský prezident Vladimir Putin a severokórejský vodca Kim Čong-un stáli po boku Si Ťin-pchinga na vojenskej prehliadke pri príležitosti osláv konca druhej svetovej vojny. Čínsky prezident obom lídrom potriasol rukami a rozprával sa s nimi, keď kráčali po červenom koberci na Námestí nebeského pokoja v Pekingu, vysvetľuje AFP.

„Čína a Rusko tiež hovoria o spoločnom státí na čele zmien, aké tu neboli sto rokov, a o revízii globálneho bezpečnostného poriadku... Sme svedkami úmyselných pokusov o zmenu medzinárodného poriadku,“ uviedla Kallasová.

„Nebude sa formovať bez Európy, ale bude formovaný tým, čo je Európa ochotná urobiť, či sme ochotní uznať potrebu, aby Európa zohrávala geopolitickú úlohu,“ dodala šéfka zahraničnej politiky EÚ a vyhlásila, že Európa musí lepšie využívať svoju „geopolitickú silu“ tvárou v tvár globálnym zmenám. (TASR)

Rusko útočilo vyše 500 dronmi a raketami, tvrdí ukrajinská armáda. Ich dopad hlásila v 14 lokalitách.

Približne 430 dronov a 21 z 24 rakiet odpálených Ruskom zachytila protivzdušná obrana, uviedli ukrajinské vzdušné sily. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil nočné nálety za „ďalší masívny útok“, ktorý podľa neho poškodil desiatky obytných budov v celej krajine.

„To si bezpochyby vyžaduje reakciu sveta,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti. Len vďaka nedostatočnému tlaku, najmä na vojnovú ekonomiku Ruska, táto agresia pokračuje,“ doplnil.

V Kirovohradskej oblasti v strednej časti krajiny utrpelo pri dronovom útoku zranenia najmenej päť ľudí, oznámila regionálna vojenská správa. Zasiahnutá bola podľa nej aj železničná infraštruktúra, čo viedlo k meškaniu viac ako 20 spojov.

V Ivanofrankivskej, Chmeľnyckej a Volynskej oblasti na západe Ukrajiny vypukli v dôsledku nočných útokov požiare po zasiahnutí infraštruktúry, obytných budov a garáží.

Ukrajina v noci tiež vykonala dronové útoky na ciele v Rusku, oznámilo ministerstvo obrany v Moskve, podľa ktorého zachytili približne 105 bezpilotných lietadiel. Detaily o škodách ministerstvo neposkytlo.

Neskôr však uviedlo, že ruskí vojaci obsadili „približne polovicu“ mesta Kupiansk v ukrajinskej Charkovskej oblasti. Zverejnilo zábery z dronu zachytávajúce, ako vojak stojaci na ceste drží ruskú vlajku, informovala agentúra Reuters.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (TASR)

Premiér Fico sa v piatok stretne s ukrajinským prezidentom Zelenským v blízkosti Užhorodu. (SME)

Británia uvalila sankcie na ruské subjekty pre deportácie ukrajinských detí.

Ukrajina uvádza, že počas vojny bolo bez súhlasu rodín či opatrovníkov odvezených do Ruska alebo na územie okupované Ruskom viac než 19.500 detí. Kyjev označuje tieto únosy za vojnový zločin, ktorý údajne spĺňa definíciu genocídy podľa znenia dohovoru OSN. Moskva na svoju obhajobu uvádza, že tým chránila deti pred vojnovou zónou.

„Politika Kremľa spočívajúca v nútených deportáciách, indoktrinácii a militarizácii ukrajinských detí je odsúdeniahodná,“ uviedol minister zahraničných vecí David Lammy vo vyhlásení podľa Reuters. Zároveň predstavil najnovšiu sériu sankcií Spojeného kráľovstva voči Rusku za vedenie vojny na Ukrajine.

K sankcionovaným subjektom patrí napríklad organizácia Akhmat Kadyrov Foundation, ktorá prevádzkuje programy prevýchovy a militaristického tréningu ukrajinských detí a teenagerov, či jej riaditeľka Ajmani Nesievna Kadyrovová, matka čečenského vodcu Ramzana Kadyrova, uvádza sa vo vyhlásení. Sankcie zahŕňajú zmrazenie aktív, zákaz cestovania a ďalšie tresty. (TASR)

Česko bude Ukrajine pomáhať až do roku 2030, ročne na to vyčlení 41 miliónov eur.

„Podpora Ukrajiny je pre Česko kľúčová. Pomáha samotnej Ukrajine, ale posilňuje aj našu vlastnú bezpečnosť. Je dôležité, že Česko pomáha Ukrajine nielen vojensky, ale tiež humanitárne a pri obnove... Chceme, aby sa do obnovy zapojili aj české firmy a dlhodobo tam pôsobili,“ povedal český minister zahraničných vecí Jan Lipavský.

Primárne ide o zaistenie zdravotnej starostlivosti, núdzového prístrešia, prístupu ku vzdelaniu, k energii a teplu, odmínovanie poľnohospodárskej pôdy či o pomoc s kybernetickou bezpečnosťou. Rovnako chce Česku pomôcť s demokratickou transformáciou Ukrajiny a jej zbližovaním so štandardmi EÚ.

Česko okrem iného financuje protikorupčné opatrenia a podporuje občiansku spoločnosť a slobodné médiá.

Ministerstvo zahraničních věcí
@mzvcr

❗️Vláda schválila Program Ukrajina 2026–2030.

Česká pomoc napadené zemi bude pokračovat.

Jak? ⬇️ https://t.co/OxpGg34wuS

3.9.2025 o 13:18 · archivované: 3.9.2025 o 15:00

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Česko kúpi 44 tankov Leopard 2A8, vďaka spoločnému nákupu s Nemeckom ušetrí. (TASR)

Rusko naďalej žiada medzinárodné uznanie častí Ukrajiny, ktoré okupujú ruské sily.

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov tvrdí, že akákoľvek mierová dohoda musí obsahovať medzinárodné uznanie okupovaných ukrajinských území ako súčasť Ruska.

Ukrajina však trvá na tom, že nikdy neprijme ruskú kontrolu nad svojím územím a sľubuje, že získa späť územia obsadené Moskvou. Rusko tvrdí, že anektovalo päť ukrajinských regiónov - Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú oblasť, ako aj polostrov Krym, ktorý obsadilo už v roku 2014.

„Pre trvalý mier musia byť nové teritoriálne reality, ktoré vznikli, uznané a formálne potvrdené v súlade s medzinárodným právom,“ povedal Lavrov.

Ukrajina požaduje najprv prímerie pred diskusiou o územiach, no Rusko odmieta zastaviť súčasnú ofenzívu, kým nebude dosiahnutá úplná dohoda. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha reagoval, že Rusko odpovedá na mierové snahy vedené americkým prezidentom Donaldom Trumpom „starými ultimátami“.

„Rusko nezmenilo svoje agresívne ciele a neprejavuje známky pripravenosti na zmysluplné rokovania,“ uviedol Sybiha a dodal: „Je čas uvaliť na ruskú vojenskú mašinériu nové prísne sankcie a postaviť Moskvu pred zodpovednosť.“

Turecko, ktoré hostilo tri kolá priamych rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, minulý týždeň uviedlo, že ruský prezident Vladimir Putin ponúkol zmrazenie frontových línií v Chersonskej a Záporožskej oblasti, ak sa Ukrajina úplne vzdá regiónu Doneck.

Rusko má podľa analýzy Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) takmer úplnú kontrolu nad Luhanskou oblasťou a ovláda približne 80 percent Doneckej oblasti. Tiež obsadilo veľké časti Chersonskej a Záporožskej oblasti, hoci Ukrajina naďalej kontroluje metropoly týchto regiónov.

Priemyselný východ Ukrajiny bol zničený viac ako desaťročím bojov, ktoré vypukli po tom, čo ozbrojení proruskí separatisti začali snahy o odtrhnutie od Ukrajiny po proeurópskej revolúcii v roku 2014. (SITA)

Generálny tajomník NATO dúfa, že schôdzka koalície ochotných vyjasní bezpečnostné záruky pre Kyjev.

„Očakávam, že zajtra alebo krátko po zajtrajšku budeme mať jasno v tom, čo môžeme spoločne ponúknuť,“ povedal Rutte na tlačovej konferencii s estónskym prezidentom Alarom Karisom v sídle NATO v Bruseli.

„Znamená to, že sa môžeme ešte intenzívnejšie angažovať spolu s americkou stranou, aby sme zistili, čo chce ponúknuť v rámci bezpečnostných záruk,“ ozrejmil.

Mark Rutte
@SecGenNATO

Delighted to welcome President @AlarKaris to NATO Headquarters. Estonia is a strong Ally, making major contributions to our shared security & leading by example on defence spending. It is also one of NATO’s staunchest supporters of Ukraine. https://t.co/CcLcZnNUJY

Length: (00:00)

3.9.2025 o 12:27 · archivované: 3.9.2025 o 12:35

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer budú vo štvrtok spolupredsedať prevažne online stretnutiu lídrov „koalície ochotných“, ktorí pracujú na pláne bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.

Rutte sa na tlačovej konferencii snažil ubezpečiť východoeurópskych členov NATO, že zdroje venované na bezpečnostné záruky pre Ukrajinu sa nebudú poskytovať na úkor východného krídla Aliancie.

„Musíme zabrániť nadmernému rozptyľovaniu našich zdrojov a vždy zvažovať, aký vplyv to bude mať na plány NATO,“ dodal podľa Reuters. (TASR)

Lídri severských a pobaltských štátov budú rokovať so Zelenským v Kodani. Oznámila to kancelária dánskej premiérky.

„Hlavy štátov a vlád budú diskutovať o tom, ako môžu seversko-pobaltské krajiny zaistiť ďalšiu podporu pre Ukrajinu na frontovej línii a v rokovacej miestnosti,“ uvádza sa vo vyhlásení. Podľa Frederiksenovej chcú lídri štátov skupiny seversko-pobaltskej spolupráce NB8 vyjadriť jednoznačnú podporu Ukrajine a vyvinúť ďalší tlak na Rusko.

„Reakcia na ruskú agresiu sa netýka len bezpečnosti Ukrajiny. Týka sa aj bezpečnosti Európy. Svetového poriadku, aký poznáme. Iba so silnou Európou a silnou Ukrajinou môžeme zabezpečiť trvalý a spravodlivý mier,“ vyhlásila dánska premiérka.

Zelenskyj pred schôdzou v Kodani uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin, ktorý sa v Pekingu stretáva v čínskymi a severokórejskými lídrami, demonštruje novými útokmi na Ukrajinu svoju „beztrestnosť“.

„Putin ukazuje svoju beztrestnosť. A to si bezpochyby vyžaduje reakciu sveta. Len vďaka nedostatočnému tlaku, najmä na vojnovú ekonomiku Ruska, táto agresia pokračuje,“ citovala ukrajinského prezidenta AFP. (TASR)

Kremeľ dúfa, že americký prezident žartoval o konšpirovaní Kima, Putina a Siho proti USA.

„Myslím, že (Trump) ironicky povedal, že títo traja (lídri) údajne spriadajú sprisahanie proti Spojeným štátom,“ povedal poradca Kremľa Jurij Ušakov pre ruskú štátnu televíziu.

Americký prezident Donald Trump v stredu reagoval na vojenskú prehliadku v Pekingu pri príležitosti 80. výročia skončenia druhej svetovej vojny. Šéf Bieleho domu poslal pozdrav čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi, prezidentovi Ruska Vladimirovi Putinovi a severokórejskému vodcovi Kim Čong-unovi, ktorí podľa neho spoločne v Pekingu konšpirujú proti Spojeným štátom.

Čínskemu prezidentovi a ľudu Trump odkázal, aby si deň osláv užili. Upozornil však, že Spojené štáty počas druhej svetovej vojny poskytli Číne podporu v bojoch proti Japonsku a mnohí Američania počas bojov zahynuli. (TASR)

Putin pozval severokórejského vodcu Kima na návštevu Ruska. V Pekingu rokovali viac ako dve hodiny.

Kim už na začiatku stretnutia povedal, že je ochotný pomôcť, ako len bude môcť.

Putin mu naopak poďakoval za vyslanie Severokórejčanov do Ruska, kde sa v Kurskej oblasti zapojili do bojov proti ukrajinským silám. (ČTK)

Rusko vykonalo ďalší rozsiahly vzdušný útok na Ukrajinu. Použilo 502 dronov a 24 striel.

V meste Znamjanka, ktoré je významným železničným uzlom v Kirovohradskej oblasti, ruský dronový útok zranil päť ľudí, uviedol šéf tamojšej vojenskej správy Andrij Rajkovč. Poškodených bolo podľa neho 28 obytných domov, pričom jeden bol úplne zničený.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

All the necessary emergency services, energy and railway workers are currently working to eliminate the consequences of the Russian strike. Another massive attack – a total of 526 means of destruction, including more than 500 attack drones and 24 missiles. The main targets were https://t.co/HlPhz0v5ZO

3.9.2025 o 9:41 · archivované: 3.9.2025 o 10:12

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinská štátna železničná spoločnosť Ukrzaliznycja uviedla, že pri ruskom útoku na železničnú infraštruktúru boli zranení štyria pracovníci. Viacero vlakov muselo byť odklonených a spoje naberajú mnohohodinové meškania.

Podľa ukrajinského letectva použilo Rusko pri útoku 502 útočných dronov a tiež 16 striel s plochou dráhou rokov Kalibr a osem striel Ch-101.

Zneškodnených bolo na 430 dronov, 14 striel Kalibr a sedem Ch-101. Celkovo 14 bližšie nešpecifikovaných miest zasiahli spolu tri strely a viac ako 60 dronov.

Kvôli nočnému vzdušnému útoku ruských síl na západné oblasti Ukrajiny vzlietli poľské a spojenecké lietadlá, aby chránili poľský vzdušný priestor, oznámila podľa agentúry Reuters poľská armáda. K podobnému kroku poľské letectvo pristupuje opakovane. (ČTK)

Putin sa poďakoval Kimovi za nasadenie vojakov vo vojne proti Ukrajine. Lídri sľubujú posilnenie vzťahov.

Kim vyhlásil, že pomáhať Moskve v čo najväčšej miere je pre jeho krajinu „bratskou povinnosťou“.

Putin vyhlásil, že Moskva a Pchjongjang stoja spoločne v boji „proti modernému nacizmu“. Pred novinármi ocenil „odvahu a hrdinstvo“ severokórejských vojakov, ktorí sa podľa neho podieľali na odrazení ukrajinských útokov v ruskej pohraničnej Kurskej oblasti.

„Vaši vojaci bojovali statočne a hrdinsky,“ uviedol ruský prezident. Juhokórejské spravodajské služby odhadujú, že od minulého roka vyslal Pchjongjang do Ruska približne 15-tisíc vojakov.

Kim poďakoval Putinovi za uznanie a pripomenul, že vzájomná spolupráca sa posilnila po podpise dohody z minulého roka, ktorá obsahuje aj záväzok vzájomnej obrany v prípade agresie.

Dokument vtedy označil za „najsilnejšiu dohodu v dejinách“ vzťahov oboch štátov. V Pekingu zároveň vyzval na ďalšie prehĺbenie spolupráce v rôznych oblastiach. (TASR)

Rusko v noci spustilo vzdušný útok na Ukrajinu, pri ktorom utrpeli zranenia najmenej štyria pracovníci železníc.

Pre ruský úder Poľsko nasadilo obranné lietadlá, uviedli ukrajinské a poľské úrady.

K útokom došlo v čase, keď sa ruský prezident Vladimir Putin zúčastňoval na vojenskej prehliadke v Pekingu pri príležitosti ukončenia druhej svetovej vojny.

Vzdušný poplach znel po celej Ukrajine niekoľko hodín a výbuchy bolo počuť v deviatich z jej 24 oblastí - od Kyjeva po Ľvov až Volyň na západe, ozrejmili ukrajinskí predstavitelia a médiá.

Západný sused Ukrajiny a člen NATO Poľsko aktivovalo lietadlá pre zaistenie svojej bezpečnosti, uviedlo velenie ozbrojených síl.

„Ruská federácia opäť podniká útoky na ciele nachádzajúce sa na území Ukrajiny,“ napísalo operačné velenie v príspevku na X.

Štyroch železničných pracovníkov v centrálnej Kirovohradskej oblasti po nálete hospitalizovali, uviedli ukrajinské štátne železnice na platforme Telegram a pre škody na svojich zariadeniach upozornili na meškanie desiatok spojov.

Päť ľudí utrpelo zranenia a 28 domov v oblasti bolo poškodených pri ruskom útoku na obec Znamjanka, uviedli ukrajinské záchranné služby na Telegrame.

V západoukrajinskom meste Chmelnickij po útoku došlo k „významným narušeniam dopravného poriadku“ v rámci verejnej dopravy, uviedli mestské úrady na Telegrame.

Tamojší guvernér upozornil na požiare a poškodenie obytných budov. Rusko sa k útoku bezprostredne nevyjadrilo.

Podľa informácií, ktoré v stredu zverejnili Ruské železnice, v blízkosti železničnej stanice v ruskej Rostovskej oblasti sa zrútil dron, čo spôsobilo prerušenie dodávky elektriny a meškanie desiatok vlakov. (TASR)

Ukrajinská pohraničná stráž zastrelila Ukrajinca, ktorý sa neoprávnene pokúšal prekročiť hranicu.

Incident sa udial v Odeskej oblasti. Nie je jasné, či chcel prekročiť hranicu s Rumunskom alebo Moldavskom. 

Pohraničná stráž tvrdí, že hranicu sa snažila prekročiť skupina viacerých ľudí. Príslušníci reagovali niekoľkým varovnými výstrelmi.

Jedného muža sa im podarilo zadržať pri hraničnej bariére.

Ďalšieho však našli so smrteľnými strelnými poraneniami. Príslušné orgány už incident vyšetrujú.

Od začiatku ruskej celoplošnej invázie pred tri a pol rokmi je na Ukrajine vyhlásený vojenský stav. Muži vo veku od 23 do 60 rokov môžu krajinu opustiť iba v odôvodnených prípadoch. Vláda iba minulý týždeň povolila odchod z krajiny mužom od 18 do 22 rokov.

Pri pokuse o prekročenie tzv. zelenej hranice od vyhlásenia vojnového stavu zahynuli už desiatky ukrajinských mužov. (TASR)

Trump vyhlásil, že je veľmi sklamaný krokmi Putina po samite na Aljaške.

„Som veľmi sklamaný z prezidenta Putina, to môžem povedať. Mali sme skvelý vzťah, som veľmi sklamaný,“ odpovedal Trump na otázku politického komentátora Scotta Jenningsa, či sa cíti krokmi Putina po samite na Aljaške zradený.

Anton Gerashchenko
@Gerashchenko_en

I am very disappointed in President Putin - US President Donald Trump

President Trump said that thousands of people are dying every week, and he feels an obligation to do something to stop this. https://t.co/5T2SP7QOeI

Length: (00:00)

2.9.2025 o 19:48 · archivované: 2.9.2025 o 22:24

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Trump po samite stanovil Rusku na uzavretie mieru dvojtýždňový termín, ktorý vyprší koncom tohto týždňa. Americký prezident napriek tomu neuviedol, či a aké dôsledky bude nenaplnenie jeho podmienky mať.

Minister financií Scott Bessent v pondelok v televízii Fox News uviedol, že o potenciálnych sankciách budú rokovať tento týždeň.

„Putin spravil presný opak toho, čo naznačil, že chce urobiť. Skutočne opovrhnutiahodným spôsobom zintenzívnil bombardovanie. Takže si myslím, že s prezidentom Trumpom sú na stole všetky možnosti a myslím si, že ich tento týždeň veľmi dôkladne preskúmame,“ uviedol Bessent.

Trump taktiež vyhlásil, že sa po stretnutí Putina s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom neobáva potenciálneho paktu medzi Moskvou a Pekingom.

„Vôbec ma to neznepokojuje, nie. Máme zďaleka najsilnejšiu armádu na svete a proti nám by nikdy nepoužili svoju armádu. Verte mi, že by to bolo to najhoršie, čo by kedy mohli urobiť,“ povedal Trump.

Americký prezident krátko na to počas tlačovej konferencie v Bielom dome uviedol, že medializované správy o jeho zhoršujúcom sa zdraví, či až smrti, sú „dezinformácie“.