MOSKVA, BRATISLAVA. Po piatkovej bohoslužbe v odľahlom kláštore sa bieloruský prezident Alexander Lukašenko a ruský prezident Vladimir Putin za štebotu vtákov opäť rozhovorili o vojne na Ukrajine.
„Kľúčové je riešiť základné príčiny krízy. To je nevyhnutné,“ uviedol Putin, pričom trval na rovnakých vojenských cieľoch Ruska z minulého roka - úplné stiahnutie ukrajinskej armády z Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti; uznanie ruskej suverenity nad štyrmi regiónmi aj Krymským polostrovom; a odklon od plánov Kyjeva na vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO).
„Ruské jednotky postupujú pozdĺž celej línie kontaktu – všade, vo všetkých sektoroch,“ dodal Putin s tým, že situáciu na fronte úprimne zhodnotili ruský minister obrany Andrej Belousov a ruský náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov.
Údajné dobytie Časiv Jaru podľa Lukašenka zase otvára dvere k ruskej kontrole nad Kramatorskom. „V podstate je centrom špeciálnej vojenskej operácie,“ uviedol bieloruský prezident. „Rusi všetko kúsok po kúsku získajú späť.“
„Vezmeme si to späť. Je to naše,“ reagoval Putin napriek tomu, že Ukrajina stále odmieta, že by Rusi už mesto dobyli.
V článku sa dočítate:
- čo Putin a Lukašenko prebrali,
- kedy Rusko presunulo do Bieloruska jadrové zbrane,
- aký je Lukašenkov jediný akt vzbury proti Putinovi.
Pripravení čakať
Za pomalým postupom ruskej armády na Ukrajine je podľa Lukašenka Putinova "snaha obmedziť ľudské straty", pretože mu "záleží na životoch". Za tento prístup bieloruský diktátor toho ruského pochválil.
Dvojica, ktorá pred novinármi sedela na neďalekej lavičke pri Ladožskom jazere v Karelsku, pritom tiež hovorila o nedostatočnom pokroku v rokovaniach o prímerí.
„Úprimne povedané, môžeme počkať, ak si ukrajinské vedenie myslí, že teraz nie je správny čas [rokovať]. To je v poriadku. Sme pripravení čakať,“ uviedol Putin, ktorý zároveň opäť zopakoval svoje tvrdenie, že administratíva ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského nie je legitímna.
„Nechcem teraz zachádzať do detailov, ale súčasná vláda na Ukrajine nie je založená na ukrajinskej ústave,“ povedal. Aj keď funkčné obdobie prezidenta sa oficiálne skončilo, v čase vojny nie je možné zorganizovať voľby, a preto podľa ústavy Zelenskyj zostáva legitímnym prezidentom.
Lukašenko zase Zelenského vysmial, pričom zhodnotil, že výzvy ukrajinského prezidenta sú iba politickým divadlom, keďže Kyjev sabotuje posun v rokovaniach.
Obaja prezidenti zároveň upriamili svoju pozornosť na škandál neúspešného pokusu Zelenského administratívy zmeniť štatút Národného protikorupčného úradu (NABU) a Špecializovanej protikorupčnej prokuratúry (SAPO).
„Žiadna zvrchovanosť na Ukrajine neexistuje,“ povedal Lukašensko s tým, že obe protikorupčné agentúry sú v skutočnosti zahraničnými nástrojmi, ktoré z Ukrajiny urobili vazala Západu. Ukrajinský parlament však od sporného zákona, ktorý obmedzoval nezávislosť týchto inštitúcií, presadil jeho úpravu.
Analytici pritom označili práve Bielorusko za súčasť Putinovej iniciatívy Veľkého Ruska – projektu, ktorý zahŕňa aj Ukrajinu. Ruské zaobchádzanie s Bieloruskom totiž predstavuje de facto okupáciu, uvádza denník The Telegraph.
Po rozpade Sovietskeho zväzu v 90. rokoch 20. storočia sa sprvu zdalo, že si Lukašenko udržoval od Kremľa určitý odstup a dokonca podnikol kroky smerom k zlepšeniu vzťahov so Západom, ale všetko sa zmenilo s ruskou anexiou Krymu v roku 2014. To podľa The Telegraph vyslalo Lukašenkovi jasný signál.

Prvá várka jadrových hlavíc
Lukašenko a Putin predstierajú, že ich vzťah je rovnocenný, ale bieloruský prezident v skutočnosti premenil krajinu na vazalský štát Ruska. Dôvodom je aj potlačenie protivládnych protestov v Bielorusku v roku 2020, s ktorým Lukašenkovi pomohol práve ruský prezident.
Odvtedy sa Lukašensko spolieha na podporu Putina – a naopak.
V roku 2022 bieloruský prezident napríklad hostil ruských vojakov, ktorí sa v Bielorusku pripravovali na vojnu na Ukrajine, pričom v roku 2023 už ruský prezident uviedol, že Rusko v susednom štáte umiestnilo prvú várku jadrových hlavíc.

Už o rok neskôr Lukašenko tvrdil, že krajina hostí desiatky ruských jadrových zbraní.
Lukašenko sa pritom tiež snažil urovnať vzťahy medzi Putinom a Jevgenijom Prigožinom, ktorý so svojimi žoldniermi pochodoval v roku 2023 na Moskvu. Prigožin o pár mesiacov zahynul pri páde lietadla.
Za jediný akt vzbury proti Putinovi zo strany Lukašenka možno považovať odmietnutie zapojenia sa bieloruskej armády na Ukrajine, dodáva The Telegraph s tým, že ruské ťaženie na ukrajinskom území je medzi Bielorusmi nepopulárne.
Žiadna márna strata
V piatok pritom došlo aj na tému ukrajinských detí, čo podľa portálu Meduza predstavuje jednu z najcitlivejších otázok v rozhovoroch medzi Ruskom a Ukrajinou. Bielorusko pritom tiež prijalo stovky ukrajinských detí unesených ruskými silami, upozorňuje The Telegraph.
Lukašenko trvá na tom, že Rusko v skutočnosti deti opustené v oblastiach frontovej línie zachránilo.
„Čo urobilo Rusko zle? Je vojna a deti zostali bez opatrovníkov. A predsa je za to [Rusko] obviňované. Prečo? Vyriešme to rokovaniami. Výmeny prebiehajú,“ povedal.

Moskva tvrdí, že dôkladne spracovala zoznam 339 detí, ktoré poskytol Kyjev, ale Ukrajina tvrdí, že Rusko poskytlo iba čiastočné informácie, a to iba o niekoľkých deťoch. Doteraz sa na Ukrajinu vrátilo iba šesť detí zo zoznamu.
Putin nakoniec pripomenul vojenské straty Sovietskeho zväzu, ale bojovníkom pripísal zásluhy za vytvorenie dnešných podmienok pre ruských vojakov, ktorí sú momentálne v akcii. „V tomto zmysle ani jedna strata nebola márna.“
Stretnutie dvoch mužov, ktoré sa na prvý pohľad javilo ako priateľský akt, tak v skutočnosti stelesňovalo skôr stretnutie medzi cárom a nevoľníkom, uzatvára The Telegraph.
Vojna na Ukrajine

- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine