Článok sme aktualizovali po schválení projektu talianskou vládou.
RÍM, BRATISLAVA. Rímsky spisovateľ Plínius starší hovoril o drevených lodiach a sudoch, Karol Veľký o veľkom kamennom moste. O prepojení Sicílie s pevninským Talianskom sníval diktátor Benito Mussolini aj populistický premiér Silvio Berlusconi.
Talianska vláda minula za posledné desaťročia na štúdie, modely a návrhy viac ako miliardu eur, no projekt sa nikdy nerealizoval.
Zmenilo sa to až teraz, keď myšlienku projektu obnovila paradoxne vojna na Ukrajine a s ňou súvisiace zbrojenie na európskom kontinente. Aj keď projektu za odhadovaných 13,5 miliárd eur sa už pred troma rokmi chytil vicepremiér a minister dopravy Matteo Salvini, doteraz ho brzdili nedostatok financií, vysoké náklady aj politická nevôľa pustiť sa do výstavby.
Talianska vláda v stredu jeho realizáciu schválila. Chce však presvedčiť Európsku úniu aj Severoatlantickú alianciu, že most na ostrov je v skutočnosti nevyhnutná vojenská investícia, ktorá prispeje k obrane celej Európy. Taliani by totiž týmto krokom dokázali naplniť záväzky o výdavkoch na obranu, ktoré od nich NATO požaduje.
Rastú však aj obavy z korupcie, neefektivity projektu, zemetrasení či zo snahy obchádzať pravidlá.
V článku sa dočítate:
- prečo podľa ministra Salviniho Taliansko most potrebuje,
- prečo kritici obviňujú vládu z účelovej lži,
- čo má most spoločné s obranou,
- ako ho môžu ohroziť zemetrasenia a mafia.
Účelová lož
Sicília je najväčším ostrovom kontinentálnej Európy, ktorý nie je prepojený s pevninou mostom alebo tunelom. Tri a pol kilometra široký Messinský prieliv tak turisti aj obyvatelia musia prekonať trajektmi – alebo letecky.
Ak by sa projekt mosta podarilo zrealizovať, išlo by s dĺžkou 3,6 kilometra o najdlhší visutý most na svete.
Matteo Salvini, líder krajne pravicovej strany Liga, v roku 2023 napísal, že most má byť tiež najmodernejší a ekologicky najudržateľnejší na svete a má byť „vzorom pre Taliansko, ktoré v seba verí a nekladie si žiadne obmedzenia“.
„Most cez prieliv potrebujeme, aby sme zjednotili milióny Sicílčanov so zvyškom Talianska, aby sme menej znečisťovali a cestovali rýchlejšie,“ tvrdí vicepremiér a začiatok výstavby sľubuje už v najbližších týždňoch.
Talianski politici pritom navrhujú, aby budovanie mosta spadalo medzi vojenské výdavky. Už v apríli talianska vláda prijala dokument, ktorý zdôrazňuje verejný záujem takejto stavby.
Okrem civilného využitia má „most cez Messinský prieliv aj strategický význam pre národnú a medzinárodnú bezpečnosť, a to do takej miery, že bude zohrávať kľúčovú úlohu v oblasti obrany a bezpečnosti, keďže uľahčí pohyb talianskych ozbrojených síl a spojencov z NATO,“ uvádza sa v dokumente podľa magazínu Politico.
Dôvodom tohto zaradenia má byť najmä to, že Taliansko by týmto krokom umelo nafúklo svoje výdavky do obrany.
Taliansko spolu so Španielskom patrí k veľkým členským štátom NATO, ktoré dlhodobo svoje záväzky o výdavkoch na obranu neplnia. Ešte za minulý rok predstavovali obranné výdavky v Taliansku len 1,5 percenta HDP, pričom požiadavka aliancie bola na úrovni dvoch percent. Minulý rok tento záväzok splnilo 22 z 32 členov aliancie vrátane Slovenska.
S návratom Donalda Trumpa do Bieleho domu sa situácia zmenila. Americký tlak na zvýšenie výdavkov spôsobil, že na samite v Haagu sa členské štáty dohodli, že do obrany do roku 2035 investujú až päť percent HDP. Priamo na vojenské účely má ísť 3,5 percenta, ďalšieho 1,5 percenta má ísť na „ochranu kritickej infraštruktúry, obranu sietí, zabezpečenie občianskej pripravenosti a odolnosti, rozvoj inovácií a posilnenie obranného priemyslu“.
Práve do tejto kategórie chce talianska vláda zahrnúť aj most na Sicíliu. Aj štátna firma Stretto di Messina, ktorá má výstavbu na starosti, pre Politico povedala, že most bude spĺňať nároky ozbrojených síl a budú môcť po ňom prepravovať aj ťažké vozidlá, napríklad tanky.
Mnohí to však považujú za snahu obísť pravidlá a napríklad urýchliť vybavovanie povolení. Viac ako 600 profesorov a výskumníkov z talianskych aj európskych univerzít poslalo premiérke Giorgii Meloniovej otvorený list, v ktorom nazývajú snahu označiť most za obranný výdavok za účelovú lož.
„Sme svedkami snahy prepísať imidž stavby, keď sa projekt veľkého významu pre nákladnú a osobnú dopravu náhle stal nevyhnutnou a strategickou vojenskou infraštruktúrou, ktorú Európa a NATO jednoznačne požadujú,“ píše sa v liste. Navyše definovanie mosta ako vojenského výdavku z neho podľa signatárov automaticky robí legitímny vojenský cieľ.
Časť financií na projekt by pritom mohla pochádzať aj z eurofondov. Talianskej vláde by mohlo poskytnúť manévrovací priestor aj uvoľnenie rozpočtových pravidiel v rámci projektu Readiness 2030 (v minulosti ReArm Europe).
Podobným spôsobom chcú zvýšiť výdavky do obrany aj slovenskí politici – minister obrany Robert Kaliňák aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok hovorili o tom, že z výdavkov na obranu sa majú stavať „mosty, cesty a nemocnice“.
Zhodou okolností bolo práve Taliansko jednou z krajín, ktoré si vynútilo premenovanie projektu ReAarm Europe na Readiness 2030.
Talianska poslankyňa za Hnutie piatich hviezd Daniela Morfino pre denník Corriere della sera tvrdí, že projekt mosta zatiaľ ani neexistuje.
„Preto sa tu pokúšajú o trik – dať projektu nálepku strategickej vojenskej stavby, ktorú môžete takto nezmyselne dať na akýkoľvek projekt, pokojne aj na chodník. Najgrotesknejším aspektom je, že strana Liga sa naďalej tvári, že je proti masívnym výdavkom na obranu, pričom na EÚ útočí každý druhý deň,“ dodáva.
Nielen zbrane. Kaliňák neváha, stavia, varí a nakupuje za miliardy Čítajte Zemetrasenie aj mafia
Most cez Messinský prieliv môže čeliť ešte jednému problému – zemetraseniam. V roku 1908 zasiahlo práve prieliv medzi Sicíliou a Apeninským polostrovom zemetrasenie s magnitúdom 7,1 a vyžiadalo si vyše 75-tisíc obetí.
Aj keď návrh nového mosta so zemetraseniami počíta, niektorí experti upozorňujú, že súčasné výpočty nemusia byť presné.
„Ukázalo sa, že tento typ výpočtov výrazne podceňuje pohyb pôdy v epicentre, kde dochádza k najintenzívnejším otrasom a tým aj k najväčším škodám na budovách a infraštruktúre,“ vraví pre denník La Repubblica Carlo Doglioni, bývalý predseda Národného ústavu pre geofyziku a vulkanológiu (INGV).
Trojkilometrový prieliv medzi Kalábriou a Sicíliou sa každoročne rozširuje o tri milimetre, čo podľa vedcov svedčí o aktívnom tektonickom zlome. Súčasný dizajn mosta by podľa Doglioniho nevydržal ani také zemetrasenia, aké zasiahli v roku 2016 Amatrice či v roku 2009 mesto L’Aquila.
Ďalšie obavy vyplývajú aj z pôsobenia zločineckých skupín v Kalábrii aj na Sicílii. Kalábrijská 'Ndrangheta aj sicílska Cosa Nostra majú desaťročia skúseností s obohacovaním sa na veľkých verejných zákazkách.
Odborníčka na mafiu z univerzity v Essexe Anna Sergi upozorňuje, že projekt je vysoko rizikový a jeho výstavba bude trvať večnosť, čo bude mafia finančne využívať.
„Práve rozsiahle stavby sú pre mafiu a korupčníkov atraktívne, pretože samotná realizácia a spoločenský prínos diela sú pre nich druhoradé: čím dlhšie sa výstavba naťahuje, čím je viac technických problémov, nových investícií či zmien pôvodného projektu, tým viac priestoru na to, aby si zločinci naplnili vrecká,“ dodáva pre britský think tank RUSI.
Aj keď za projekt teraz okrem ministra dopravy Salviniho bojuje aj minister zahraničných vecí Antonio Tajani, mnohí politici sú proti. Giuseppe Antoci z Hnutia piatich hviezd tvrdí, že politici sa snahou o prezentáciu mosta ako vojenského objektu stanú len terčom medzinárodného posmechu.
„Obyvatelia Sicílie a Kalábrie trpia nedostatočnou vodárenskou infraštruktúrou, pomalou dopravou, rozbitými cestami a nemocnicami ako z tretieho sveta. Most cez prieliv preto nemôže byť prioritou,“ dodáva podľa Politica.
